Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201065
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013201065.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Vranov
nad Topľou, katastrálny odbor, Kalinčiakova 878, za účasti C. W., bytom O. G. XXX, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu Č.k.: V 1120/2013/Vs zo dňa 13. septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu Č.k. V 1120/2013/Vs zo dňa 13. septembra 2013.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 01.10.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým podľa § 8 písm. e/ sa zrušujú správy katastra. Podľa §
9 ods. 4 pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Z

uvedeného dôvodu súd konal ďalej s Okresným úradom Vranov nad Topľou ako s odporcom.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.09.2013 odporca (predtým Správa katastra Vranov nad Topľou)
ako orgán príslušný na rozhodovanie o povolení vkladu podľa ust. § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
podaného dňa 08.07.2013 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 206/2013-SUB zo dňa
11.06.2013 rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31
ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 08.07.2013 mu navrhovateľ podal návrh na vklad záložného

práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. O. G., vedených na liste vlastníctva č. XXX
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 206/2013-SUB zo dňa 11.06.2013, ktorú uzavrel
navrhovateľ ako záložný veriteľ a C. W. ako záložca. Po preskúmaní návrh na vklad a jeho príloh zistil, že
predmetnúzáložnúzmluvuzazáložcupodpísalzástupcaProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci,
so sídlom Povraznícka 18, Bratislava na základe dohody o splnomocnení zo dňa 13.04.2012. Dohodu
o splnomocnení napísanú na štandardnom zmluvnom formulári ako návrh predložil poskytovateľ úveru
- navrhovateľ budúcemu dlžníkovi - záložcovi spolu s úverovou zmluvou, ktorú splnomocniteľ - dlžník

podpísal dňa 12.04.2012 vo Vranove nad Topľou a splnomocnenec dlžníkom podpísaný návrh prijal dňa
13.04.2012 v Bratislave.Dôvodil, že predloženie návrhu dohody o splnomocnení budúcemu dlžníkovi na jeho zastupovanie pri
následných právnych úkonoch pri uzatváraní úverovej zmluvy poskytovateľom úveru - navrhovateľom
s vopred určeným splnomocnencom svedčí o tom, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal

sám dlžník, ale poskytovateľ úveru, neskôr záložný veriteľ. Týmto postupom bol splnomocniteľovi
znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy, ako aj slobodný výber
osoby, ktorá bude za neho obstarávať jeho právne záležitosti pri konaní na základe zastúpenia, čím bol
porušený jeho základný prejav slobody vôle pri uzatváraní právneho úkonu. Pri výbere splnomocnenca
poskytovateľom úveru možno dôvodne pochybovať aj o tom, či toto zastúpenie je prejavom dôvery

zastúpeného k zástupcovi.

Uviedol, že podľa dôvodovej správy k § 31 Občianskeho zákonníka úprava zastúpenia na základe
plnomocenstvajezaloženánazásade,žetotozastúpeniejeprejavomdôveryzastúpenéhokzástupcovi.
Pri takomto spôsobe uzatvorenia dohody o splnomocnení je rovnako otázne čie záujmy bude viac
splnomocnenecprikonaníobhajovať,čizáložcualebozáložnéhoveriteľa.Vychádzajúczust.§37ods.1
a § 39 Občianskeho zákonníka a uvedenej právnej skutočnosti je preto podľa názoru odporcu absolútne

neplatná. Predložený návrh dohody o splnomocnení na zastupovanie budúceho dlžníka pri následných
právnych úkonoch pri uzatváraní úverovej zmluvy bola budúcemu dlžníkovi poskytovateľom úveru
postavená podmienka, od splnenia ktorej záležalo získanie finančných prostriedkov. Podľa odporcu
takáto podmienka pri uzatváraní úverovej zmluvy je podmienkou neprijateľnou a je v rozpore s ust. § 53
ods. 1 a podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka.

Ďalej dôvodil, že vychádzajúc z doterajších prípadov, tvrdení navrhovateľa vyjadrených vo svojich
odvolaniach proti rozhodnutiam odporcu o zamietnutí návrhov na vklad, že návrh dohody o
splnomocnení bol s dlžníkom pred uzavretím osobne konzultovaný, pre presné a úplné zistenie
skutočného stavu veci odporca podľa § 32 a § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní konanie o

povolení vkladu rozhodnutím č.k. V 1120/2013/Vs zo dňa 08.08.2013 prerušil a vyzval účastníka konania
C. W., aby sa k veci vyjadril. Účastník konania C. W. sa na výzvu k odporcovi nedostavil a ani inou
formou vyjadrenie neposkytol. Odporca preto pri konaní o povolení vkladu podmienky na jeho povolenie
preskúmal na základe listín predložených účastníkmi v súlade s ust. § 30 ods. 3, 4 a 5 Katastrálneho
zákona a tieto skúmal jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Vychádzal pritom aj z výpovedí účastníkov

iných konaní v rovnakej veci, ktorí nezávisle na sebe rovnako vypovedali o stave veci a to formou
odpovedí na tie isté položené otázky. Na základe toho dospel k záveru, že pre právne posúdenie stavu
veci rozhodujúcou listinou je dohoda o splnomocnení na konanie za dlžníka pri následných právnych
úkonoch súvisiacich so zriadením záložného práva. Zo spôsobu jej uzavretia vyplývajúceho z právneho
posúdenia stavu veci na základe listinných podkladov, ale aj z poznatkov vyplývajúcich z na sebe

nezávislých výpovedí o skutkovom stav veci inými doterajšími účastníkmi vyplýva, že táto dohoda bola
uzavretá žiadateľom nevedomky z čoho vyplýva aj konštatovanie, že právny úkon nebol urobený ani
slobodne, ani vážne a je preto uzavretý v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 39
Občianskeho zákonníka je neplatný.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia

odporcu. Citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods.
1 a 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), § 4 ods. 2, § 30
ods. 5 písm. d/ a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Uviedol, že je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,

ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy
o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej

záložnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí zásada
spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci uvedená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pričom podľa§ 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených
predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno

konštatovať, že si odporca nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydávaní napadnutého
rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Ďalej uviedol, že zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho
zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného
práva do katastra nehnuteľností. Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na

konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha
nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov a to
skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz
na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia

príslušného ustanovenia, ale je potrebné si vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah
medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o

splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec
poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane
skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí

reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. V prípade predmetnej dohody
o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v
postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa
na ňom. Na tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou
veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom

od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Odporca nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne
použité v rozhodnutí neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody
o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného

plnomocenstva.Pokiaľodporcaztýchtoskutočnostívyvodzuje,ženazákladetohozáložnýveriteľsvojim
spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý neobstojí, nemá oporu v listinách, ktoré tvoria
obsah spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako
bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska
aplikácie ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, pretože medzi záujmami zástupcu a

zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol odporca povinný preukázať. Odporca nepreukázal
ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Záver odporcu, že v
prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom spisu.
Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a
zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu

a obhajovať jeho záujmy.

Rovnako sa nestotožňuje s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody
o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Je toho názoru, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktorú má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli, t.j. zmluvu bez ohľadu na právnu formu,ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dohoduosplnomocnení,ktorejpredmetomjebezplatnézastupovaniesplnomocniteľasplnomocnencom

preto nemožno považovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia §
53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na
ktoré odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon

zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajskýsúdpodľa§250lanasledujúcichustanoveníO.s.p.preskúmalnapadnutérozhodnutieakonanie,
ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníka konania C. W., oboznámil sa s obsahom administratívneho

spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd vec prejednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili
písomným odaním zo dňa 03.03.2014 a 05.03.2014, súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti
(§ 250g ods. 2 O.s.p.).

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 1

Katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam predložený
navrhovateľom.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 08.07.2013 podal odporcovi návrh na
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 206/2013-SUB do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto
návrhu bola aj vyššie uvedená zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako

záložným veriteľom a C. W. ako záložcom, v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
so sídlom Povraznícka 18, Bratislava na základe dohody o splnomocnení. Podľa čl. 1 predmetnej
zmluvy predmetom záložného práva mali byť nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú.
O. G., a to byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí, v podiele 1/1, vrátane podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 15877/63508, ktorý sa nachádza v bytovom dome

súp.č. XXX, na parcele č. 296. Z čl. 2 predmetnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na
zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu a výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v čl. 1 tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 803401329 zo
dňa 12.04.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka

najmä na zabezpečenie istiny spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Obsahom administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi C. W. ako
splnomocniteľom, ktorú podpísal dňa 12.04.2012 vo Vranove nad Topľou ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava ako splnomocnencom, ktorú podpísal
dňa 13.04.2012 v Bratislave.

Z vopred predtlačeného textu uvedeného v tejto dohode vyplýva, že za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov
uvedených v tejto dohode, vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou

Pohotovosť s.r.o. číslo zmluvy 803401329 splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnomprerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré
sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s následovným obsahom: Z bodu 3 tejto dohody vyplýva, že
splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol

využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára
túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
522 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho

záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného
plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. V bode 4 dohody
o splnomocnení je uvedená bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa a to k.ú. O.
G., byt súp.č. stavby XXX, na parcele č. 296.

V spise sa nachádza aj Zmluva o úvere uzavretá medzi C. W. a navrhovateľom č. 803401329 zo

dňa 12.04.2012, z ktorej vyplýva, že veriteľ - navrhovateľ poskytol dlžníkovi C. W. sumu 400,- € a že
dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 352,- €, celkovo 792,- € v
dvanásťmesačných splátkach po 66,- €.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach

k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka

konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k

nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia
sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby

podľa osobitného predpisu.Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľnosti,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä

oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,
správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení
a s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku dospel k záveru, že
odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V

kompetencii odporcu v rámci rozhodovacieho procesu je aj posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska
kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada ajna skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto
skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným

právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Na pojednávaní pred súdom vypovedal účastník konania C. W. a z jeho výpovede vyplýva, že u
navrhovateľa si išiel požičať peniaze a podpísal tam listiny, ktoré mu boli predložené. S obsahom týchto
listín sa neoboznámil a teda nevedel podmienky, za akých si pôžičku berie. Združenie ProHelp nepozná,
nikto mu o tomto združení u navrhovateľa nepovedal a toto združenie samo sa na neho nekontaktovalo,

ani on sa na toto združenie nekontaktoval, pretože nemá o nich žiadne vedomosti. Nevie preto ani
povedať za akých okolností mohlo dôjsť k podpisu dohody o splnomocnení.

Tvrdenie navrhovateľa v opravnom prostriedku, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť a že záložca sa v zmysle riadne

uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z
predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam je vo vzťahu k výpovedi C. W. ako splnomocniteľa
formalistický a nepravdivé. Z okolností uzatvárania dohody o splnomocnení vyplýva, že účastník konania
C. W. združenie ProHelp nepozná a ani nikto zo zástupcov tohto združenia ho neoslovil na to, že mu

poskytne pomoc pri riešení právnych vzťahov v súvislosti s poskytovaním úveru od navrhovateľa. C.
W. bol v kontakte iba s navrhovateľom a iba u navrhovateľa podpisoval listiny, z čoho je zrejmé, že
navrhovateľ ako veriteľ vyberal pre C. W. ako dlžníka splnomocnenca, pričom o tejto skutočnosti dlžník
nebol oboznámený a neboli mu poskytnuté všetky informácie o poskytovaní úveru, ako aj o právnych
dôsledkoch vyplývajúcich z porušenia zmluvných povinností.

Vôľa dlžníka C. W. pri podpise dohody o splnomocnení preto nemohla byť slobodná, vážna, určitá a
zrozumiteľná a rovnako nie je možné odstrániť rozpor, či dlžník C. W. mal možnosť výberu advokáta
resp. inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc.

Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený
splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé,

že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom z čoho sa dá usudzovať,
že v danom prípade nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny
úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa. Vychádzajúc
z týchto skutočností je preto dohoda o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka neplatný a následne je neplatná aj samotná zmluva o zriadení záložného

práva, ktorú podpísal splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe tohto
neplatného právneho úkonu.

Odporca preto správne a zákonne rozhodol, ak návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zamietol.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne

potvrdil.

Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky všeobecný súd nemusí v odôvodnení
rozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Súd na ďalšie námietky

navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku preto nereagoval.O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2
O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nemal úspech
a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.