Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 21, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200142
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200142.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu EFS
group Slovakia s.r.o., Jarná 389/11, Vranov nad Topľou, IČO: 43 944 779, zastúpeného JUDr. Vincentom
Lechmanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Popradská 80, proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 33, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

žalovaného zo dňa 14. januára 2013, číslo: 1100305/1/10044/2013 v spojení s rozhodnutím Daňového
úraduPrešovzodňa08.októbra2012,číslo:9715401/5/2868176/2012arozhodnutiazodňa14.januára
2013, číslo: 1100305/1/10057/2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 08. októbra
2012, číslo: 9715401/5/2868330/2012 na základe žalôb takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 13.2.2013, vedenou pod sp. zn. 3S/13/2013 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.1.2013, č. 1100305/1/10044/2013

v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 8.10.2012, číslo:
9715401/5/2868176/2012.

Žalobou zo dňa 13.2.2013, vedenou pod sp. zn. 3S/14/2013 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.1.2013, č. 1100305/1/10057/2013

v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 8.10.2012, číslo:
9715401/5/2868330/2012.

Na pojednávaní konanom dňa 21.2.2014 krajský súd podľa § 112 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c
ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) spojil vedci na spoločné
konanie, ďalej vedené pod sp. zn., 3S/13/2013.

Preskúmavanými rozhodnutiami rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaniach žalobcu
proti dodatočným platobným výmerom správcu dane (Daňového úradu Prešov) zo dňa 8.10.2012,

č. 9715401/5/2868176/2012 ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie jún 2010 v sume 13 955,70 Eur a zo dňa 8.10.2012, č. 9715401/5/2868330/2012 ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 18 887,30 Eurtak, že tieto podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej
len zákon 563/2009 Z.z.) potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí uviedol, že v odvolaniach proti rozhodnutiam Daňového

úradu Prešov (správcu dane) žalobca uviedol, že správca dane v súvislosti s dokazovaním zameraným
na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia požiadal dňa 8.3.2012 Daňový úrad Prešov a
dňa 1.3.2012 Daňový úrad Košice o preverenie tejto skutočnosti deklarovanými dodávateľmi. Daňový
úrad Prešov vykonal miestne zisťovanie, pričom deň jeho vykonania nebol daňovému subjektu
známy. V rámci miestneho zisťovania správca dane položil otázky svedkovi MVDr. S. E., predsedovi

predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s., Kežmarok a Daňový úrad Košice uskutočnil dňa
15.3.2012 a 19.3.2012 ústne pojednávania, pri ktorých vykonal výsluch svedka - konateľa spoločnosti
DREVOSOR spol. s.r.o. Košice, kde mu boli položené otázky.

Daňový subjekt namietal, že o týchto skutočnostiach sa dozvedel až dňa 23.8.2012 pri ústnom
pojednávaní konanom u príslušného správcu dane. Informácie získané kladením otázok týmto osobám
boli využité ako podklad pre vydanie dodatočných platobných výmerov bez toho, aby boli priamo

skonfrontované s vyjadreniami a tvrdeniami daňového subjektu. Podľa daňového subjektu došlo zo
strany správcu dane k procesnému pochybeniu z dôvodu porušenia ustanovení § 2 ods. 1 a § 15 ods.
5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Odvolávajúci sa zastával názor, že
správca dane ho mal vopred vyrozumieť o týchto úkonoch a o termíne vykonania miestneho zisťovania a
ústneho pojednávania. Keďže sa tak nestalo, bolo mu upreté jeho zákonné právo a dôkazné prostriedky

boli získané v rozpore s § 29 ods. 4 (prvá veta) zákona č. 511/1992 Zb., teda nemôžu byť použité v rámci
dokazovania. Skutkové závery, ktoré sa opierajú o svedecké výpovede získané v rozpore s § 15 ods. 5
písm. e) citovaného zákona nemožno preto považovať za zodpovedajúce zákonu. Dodatočné platobné
výmerysútakzaloženénadôkazochaskutočnostiach,ktoréniesúnáležitezistenéapreukázané,čojev
rozpores§29ods.2zákonač.511/1992Zb.avyrubenýrozdieldanezpridanejhodnotyjeneoprávnený.

Navrhol, aby odvolací orgán napadnuté dodatočné platobné výmery zrušil v plnom rozsahu a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutia v zmysle § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. a zistil,
že správca dane vykonal v dňoch 29.11.2011 - 27.9.2012 u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január až december 2010. O výsledku zistenia z daňovej kontroly bol spísaný

protokol č. 9715401/5/2416667/2012 zo dňa 4.9.2012, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a doručený
dňa 27.9.2012.

Kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt si uplatnil v súvislosti so zdaňovacím obdobím jún 2010
(žaloba 3S/13/2013) odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. 29886 zo dňa15.6.2010
v sume 45 336,11 Eur, základ dane 38 036,74 Eur, daň z pridanej hodnoty 7 299,37 Eur, za započítanie

lešenia stavebného výťahu na obdobie jún až december 2010 od dodávateľa Podtatranská hydina a.s.,
Slavkovská cesta 54, Kežmarok.

V súvislosti so zdaňovacím obdobím august 2010 (žaloba 3S/14/2013) bolo kontrolou zistené, že si
žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. 30908 zo dňa 20.8.2010
základ dane 71 466,86 Eur, daň z pridanej hodnoty 13 578,71 Eur, za práce IVECO vysokotlakový

kompresor s príslušenstvom od dodávateľa Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok.

V záujme správneho určenia dane a oprávnenosti uplatnenia odpočítania dane správca dane zaslal
na Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad dožiadanie č. 9715401/1/399545/2012 zo dňa 8.3.2012, v
ktorom ho požiadal o preverenie, či dodávateľ uskutočnil zdaniteľný obchod uvedený vo faktúrach
č. 29886 zo dňa 15.6.2010 a č. 30908 zo dňa 20.8.2010, uhradených v hotovosti. Dňa 16.5.2012

bola správcovi dane doručená odpoveď č. 9712401/5/357770/2012 zo dňa 14.5.2012, v ktorej miestne
príslušný správca dane uviedol, že u daňového subjektu Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54,
Kežmarok vykonal miestne zisťovanie, o ktorom bola spísaná zápisnica č. 9712401/5/187079/2012 zo
dňa 2.5.2012. Zo zápisnice vyplýva, že uvedená spoločnosť nemá vo svojom účtovníctve zaúčtovanépredmetné faktúry pre odberateľa EFS group Slovakia s.r.o., t.j. žalobcu, tento odberateľ sa
nenachádza v číselníku odberateľov v roku 2010, čo bolo overené zadaním podľa identifikačného čísla a
daňového identifikačného čísla. Číselník bol predložený aj v písomnej podobe. Kontrolované faktúry sa

nenachádzali ani v evidencii odoslaných faktúr podľa odberateľov za obdobie 1.6.2010 až 31.8.2010.
V evidencii režijných faktúr je číslovanie od 20100356 - 20100441, 30100443 - 20100505, 20100507
- 20100512, 20100514 - 20100516, 20100518 - 20100524, 20100535 a 20100763. V evidencii dane
z pridanej hodnoty za obdobia jún, august 2010 sa nenachádzali žiadne faktúry pre odberateľa EFS
group Slovakia s.r.o. (žalobcu). V zápisnici je teiž uvedené vyjadrenie predsedu predstavenstva tejto

spoločnosti MVDr. S. E., podľa ktorého daňový subjekt zdaniteľné obchody pre EFS group Slovakia
s.r.o, Vranov nad Topľou uvedené vo faktúrach č. 29886 zo dňa 15.6.2010 a č. 30908 zo dňa 20.8.2010
neuskutočnil, k dodaniu služieb podľa týchto faktúr nedošlo a faktúry a príjmové pokladničné doklady
k faktúram nevystavil. MVDr. S. E. tiež uviedol, že spoločnosť nedisponuje lešením stavebného výťahu
ani vysokotlakovým kompresorom IVECO s príslušenstvom, so spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o.
nikdy nemala žiadne obchodné vzťahy. Vystavenie príjmových pokladničných dokladov k predmetným

faktúram v plnej miere spochybnil, pretože meno zamestnankyne, ktorá je oprávnená prijímať platby v
hotovosti a vystavovať príjmové pokladničné doklady je N. U..

O skutočnostiach zistených od iného správcu dane zamestnanci Daňového úradu, pobočka Vranov nad
Topľou informovali Bc. R. R., prokuristu EFS group Slovakia s.r.o., Vranov nad Topľou, dňa 23.8.2012 pri
ústnom pojednávaní, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9715401/5/2315709/2012.

Po nahliadnutí do zápisnice o miestnom zisťovaní a odpovedi na dožiadanie od Daňového úradu
Prešov, pobočka Poprad, ako aj po oboznámení sa s uvedenými dokumentmi sa Bc. R. R. vyjadril, že
sa momentálne nevie k zisteniam vyjadriť, pretože ide o časovo staršie zákazky. Boli prijaté opatrenia
a závery, aby Bc. R. R. podal do 31.8.2012 vysvetlenie k zisteným skutočnostiam a prejednaným
záležitostiam. K tejto skutočnosti nebolo podané zo strany daňového subjektu v stanovenom termíne

žiadne ďalšie vysvetlenie, resp. neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce oprávnenosť uplatnenia
odpočítania dane na základe kontrolovaných faktúr.

Správca dane po vyhodnotení všetkých dôkazov a skutočností ktoré vyšli najavo dospel k záveru, že
daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane na základe preverovaných faktúr, pretože zo
strany deklarovaného dodávateľa Podtatranská hydina a.s., Kežmarok nedošlo k dodaniu tovaru, resp.

služieb podľa § 8, § 9 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon č. 222/2004
Z.z.), nedošlo k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 citovaného zákona a faktúry na základe ktorých
si platiteľ uplatnil odpočítanie dane, nevyhotovil platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 71 citovaného
zákona. Na základe uvedeného konštatoval porušenie § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.
1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. a neuznal žalobcovi ako daňovému subjektu právo na odpočítanie

dane v sume 7 299,37 Eur (zdaňovacie obdobie jún 2010) a 13 578,71 Eur (zdaňovacie obdobie august
2010).

Daňovou kontrolou bolo tiež zistené, že si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr
od dodávateľa DREVOSOR spol. s.r.o., Jazerná 1, Košice presne špecifikovaných v preskúmavaných
rozhodnutiach. V záujme správneho určenia dane a oprávnenosti uplatnenia odpočítanie dane zaslal

správca dane na Daňový úrad Košice dožiadanie č. 9715401/1/286791/2012 zo dňa 1.3.2012, v
ktorom ho požiadal o preverenie, či dodávateľ uskutočnil zdaniteľné obchody uvedené v kontrolovaných
faktúrach z júna a augusta 2010, ktoré boli uhradené v hotovosti. Dňa 30.3.2012 bola na Daňový úrad
Prešov pobočka Vranov nad Topľou doručená odpoveď č. 9800403/1/628684/2012 zo dňa 26.3.2012
z Daňového úradu Košice, v ktorej sa uvádza, že s konateľom spoločnosti DREVOSOR spol. s..r.o.,

Košice Ing. Q. K. bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9800403/1/489665/2012 zo dňa
15.3.2012 a zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9800403/1/515003/2012 zo dňa 19.3.2012. Konateľ
spoločnosti DREVOSOR spol. s.r.o. k uskutočneniu zdaniteľného obchodu podľa kontrolovaných faktúr
vystavených pre žalobcu uviedol, že faktúry ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu neboli vystavené
spoločnosťou DREVOSOR, spol. s.r.o., Košice. Boli vystavené iným softvérom, pečiatka nie je úplne

zhodná s originálom pečiatky, ktorú používa spoločnosť. Faktúry č. VF 3, 4, 5, 8, 10, 11 a 12 (zdaňovacie
obdobie jún 2010) a č. VF 20, 21, 24, 26 (zdaňovacie obdobie august 2010) konateľ nevystavil, ani
podpisy na faktúrach nie sú jeho. Faktúry s uvedenými číslami má spoločnosť vo svojom účtovníctve a
predložil ich správcovi dane. K samotnému uskutočneniu zdaniteľných obchodov podľa predloženýchfaktúr konateľ spoločnosti DREVOSOR spol. s.r.o uviedol, že pre spoločnosť EFS group Slovakia
s.r.o. ich spoločnosť nevykonávala nikdy žiadnu činnosť, či už ide o dodávku tovaru alebo poskytnutie
služieb. Túto spoločnosť vôbec nepozná. Spoločnosť DREVOSOR spol. s.r.o. sa zaoberá výrobou

nábytku a zariadením interiérov a nevykonáva činnosti, ktoré boli uvedené na preverovaných faktúrach,
t.j. zhotovenie debnenia, stolárske práce na návesoch vozidiel, zhotovovanie prechodových lavičiek.
Úhrady sa realizovali výhradne cez bankový účet. Ak bola platba prijatá v hotovosti, spoločnosť
vystavila príjmový pokladničný doklad cez používaný softvér, ktorý nie je zhodný s tým, ktorý je
na jemu predložených dokladoch. Konateľ prehlásil, že spoločnosť DREVOSOR spol. s.r.o. nikdy

nespolupracovala s kontrolovaným daňovým subjektom, túto spoločnosť nepozná, nevystavila pre ňu
žiadne faktúry, teda aj tovar, resp. služby uvedené vo faktúrach nemohli byť spoločnosťou DREVOSOR
spol. s.r.o. vykonané a nemohlo ňou ako platiteľom dane z pridanej hodnoty dôjsť k uskutočneniu
zdaniteľných obchodov (zápisnica č. 9800403/1/489665/2012 zo dňa 15.3.2012). Obsahom zápisnice
o ústnom pojednávaní č. 9800403/1/515003/2012 zo dňa 19.3.2012 bol aj rozpis faktúr skutočne
vystavených daňovým subjektom DREVOSOR spol. s.r.o. Košice evidovaných pod číslom 3, 4, 5, 8,

10, 11 a 12 (zdaňovacie obdobie jún 2010) a číslom 20, 21, 24 a 26 (zdaňovacie obdobie august
2010). Z listinných dôkazov predložených daňovým subjektom DREVOSOR spol. s.r.o. podľa správcu
dane jednoznačne vyplynulo, že odberateľom tovaru a služieb na základe vystavených faktúr nebola
spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. Vranov nad Topľou, ale rôzni odberatelia z Košíc. Platby
uhrádzané skutočnými odberateľmi boli realizované hlavne bankovým prevodom (výpisy z účtu) v

hotovosti (príjmové pokladničné doklady) a v jednom prípade aj vzájomným zápočtom (interný doklad
č. 10ZAPO02).

O skutočnostiach zistených z odpovedí na dožiadanie od Daňového úradu Košice zamestnanci
Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou informovali Bc. R. R., prokuristu spoločnosti EFS
group Slovakia s.r.o., Vranov nad Topľou dňa 23.8.2012 pri ústnom pojednávaní, o čom bola spísaná

zápisnica č. 9715401/5/2315709/2012. Prokurista spoločnosti sa vyjadril, že EFS group Slovakia
s.r.o., Vranov nad Topľou vykonávala ako subdodávateľ zákazku pre spoločnosť ASIMA s.r.o., Vranov
nad Topľou v obci Kamenná Poruba. Išlo o rekonštrukciu miestnych ciest, chodníkov, lávok a iných
stavebných prác. Na realizácii tohto diela sa zúčastnila aj firma DREVOSOR spol. s r.o., Košice.
Prokurista spoločnosti uviedol, že nevie, prečo sa Ing. Q. K. na Daňovom úrade Košice takto vyjadril. Bc.

R. R. sa vyjadril, že zabezpečí, aby sa konateľ spoločnosti DREVOSOR spol. s r.o. dostavil na Daňový
úrad Prešov a potvrdil preverované faktúry, ktoré ním boli vystavené. V zápisnici o ústnom pojednávaní
zo dňa 23.8.2012 boli prijaté opatrenia a závery, aby Bc. R. R. podal do 31.8.2012 vysvetlenie k zisteným
skutočnostiamaprejednanýmzáležitostiam.Ktejtoskutočnostinebolopodanézostranykontrolovaného
daňovéhosubjektuvstanovenejlehotežiadneďalšievysvetlenie,resp.nebolipredloženéžiadnedôkazy

preukazujúce oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane na základe preverovaných faktúr od dodávateľa
DREVOSOR spol. s r.o., Košice.

Správca dane po vyhodnotení všetkých dôkazov a skutočností ktoré vyšli najavo dospel k záveru, že
daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane na základe preverovaných faktúr, pretože zo
strany deklarovaného dodávateľa DREVOSOR spol.

s r.o., Košice nedošlo k dodaniu tovaru, resp. služieb podľa § 8, § 9 zákona č. 222/2004 Z. z., nedošlo k
vznikudaňovejpovinnostipodľa§19citovanéhozákonaafaktúry,zktorýchsiplatiteľuplatnilodpočítanie
dane, nevyhotovil platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 71 citovaného zákona.

Na základe uvedeného správca dane konštatoval porušenie § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na §
51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. a neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v sume 6

656,33 Eur (zdaňovacie obdobie jún 2010) a v sume 5 308,59 Eur (zdaňovacie obdobie august 2010).

Následne vydal správca dane prvostupňové rozhodnutia (dodatočné platobné výmery).

Ďalej žalovaný v odôvodnení preskúmavanývch rozhodnutí citoval § 2 ods. 1 písm. b), § 19 ods. 2, § 49
ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 8, § 15 ods. 1,
ods. 5 písm. e), § 16 ods. 1, § 29 ods. 2, 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len

zákon č. 511/1992 Zb.), § 165 ods. 4, 5, § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. a s poukazom na tietoreagoval na námietky žalobcu uvedené v odvolaní. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací orgán
konštatoval, že zistil, že si žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty na základe faktúr v rozhodnutiach
presne špecifikovaných od dodávateľov Podtatranská hydina a.s., Kežmarok a DREVOSOR spol. s.r.o.

Košice. Vo vzťahu k dodávateľovi Podtatranská hydina a.s., Kežmarok uviedol, že správca dane v rámci
dokazovania požiadal o preverenie zdaniteľných obchodov Daňový úrad Prešov, pobočku Poprad ako
miestne príslušného správcu dane spoločnosti Podtatranská hydina a.s., Kežmarok. Z odpovede na
dožiadanie vyplýva, že v tejto spoločnosti bolo vykonané miestne zisťovanie, ktorým správca dane zistil
skutočnosti preukazujúce, že nedošlo k dodaniu tovaru deklarovaného dodávateľom, zdaniteľný obchod

sa neuskutočnil a faktúry, z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane, ním neboli vystavené.

K námietke daňového subjektu, že nebol informovaný o termíne vykonania miestneho zisťovania v
spoločnostiPodtatranskáhydinaa.s.,KežmarokaovypočutísvedkaMVDr.S.E.odvolacíorgánuviedol,
že správca dane nebol v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. povinný oznámiť mu tento dátum. Dožiadanie
iného miestne príslušného správcu dane vykonal Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad v súlade s §
16 ods. 1 citovaného zákona v rámci dokazovania za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu.

O výsledkoch miestneho zisťovania bol daňový subjekt oboznámený (zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 9715401/5/2315709/2012 zo dňa 23.8.2012) a mohol sa k nim vyjadriť a predložiť prípadne ďalšie
dôkazy, čo však neurobil. Žiadne ďalšie doklady, dôkazy a skutočnosti preukazujúce uskutočnenie
zdaniteľného obchodu deklarovaného daňovým subjektom neboli predložené.

Daňový subjekt namietal porušenie § 2 a § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb., keďže mu správca

dane neumožnil klásť svedkovi otázky. K tomu uviedol, že daňovému subjektu nebolo toto právo upreté.
Pri výkone daňovej kontroly nebol v prípade daňového subjektu Podtatranská hydina a.s., Kežmarok
uskutočnený výsluch svedka, o ktorom by mal byť daňový subjekt informovaný v zmysle zákona a mal
by byť prizvaný ku konaniu. Predseda predstavenstva MVDr. S. E. sa zúčastnil miestneho zisťovania
ako jeho štatutárny orgán. Svojím vyjadrením k preverovanému zdaniteľnému obchodu jednoznačne

potvrdil, že spoločnosť nemá vo svojom účtovníctve zaúčtované žiadne faktúry pre kontrolovaný daňový
subjekt, čo preukázal aj evidenciou zúčtovaných režijných faktúr a evidenciou dane z pridanej hodnoty, v
účtovníctve spoločnosti je rozdielne číslovanie faktúr oproti preverovaným faktúram. Zároveň predseda
predstavenstva MVDr. S. E. uviedol, že spoločnosť nedisponuje lešením stavebného výťahu ani
vysokotlakovým kompresorom IVECO a so spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o., Vranov nad Topľou

nemala žiadne obchodné vzťahy. Taktiež spochybnil vystavenie príjmových pokladničných dokladov k
preverovaným faktúram, pretože zamestnankyňou oprávnenou prijímať platby v hotovosti a vystavovať
pokladničné doklady je N. U., pričom na preverovaných pokladničných dokladoch je uvedená K. S. ako
pracovníčka, ktorá vyhotovila a schválila doklad. Na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že správca
dane správne konštatoval porušenie § 49 ods.1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm.

a) zákona č. 222/2004 Z. z. a neuznal žalobcovi odpočítanie dane v sumách uvedených v skoršej
časti rozhodnutia. Uplatnenie nároku na odpočítanie dane nie je možné iba na základe splnenia
formálnych náležitostí tým, že prijaté faktúry budú zaúčtované. Hlavnou podmienkou je preukázanie
skutočného vykonania zdaniteľného obchodu. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že daňový
subjekt nepreukázal, že lešenie stavebného výťahu či vysokotlakový kompresor IVECO boli zapožičané

dodávateľom deklarovaným na faktúrach. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že daňový subjekt si
uplatnil odpočítanie dane aj na základe faktúr za stolárske práce na návesoch vozidiel, za zhotovenie
prechodových lavičiek a drevených zábran v E. S., na ktorých je ako dodávateľ uvedený daňový
subjekt DREVOSOR spol. s r.o., Košice. Pri neuznanom odpočítaní dane daňový subjekt namietal
pochybenie správcu dane vtom, že mu neumožnil v zmysle § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb.

klásť otázky svedkovi Ing. Q. K., konateľovi spoločnosti DREVOSOR spol. s r.o., Košice, pri miestnom
zisťovaní a pri ústnom pojednávaní, ktoré uskutočnil Daňový úrad Košice. Ani túto námietku odvolací
orgán neakceptoval. Ako vyplýva zo spisového materiálu, v tomto prípade nebol uskutočnený výsluch
svedka, o ktorom by mal byť daňový subjekt informovaný a prizvaný ku konaniu. Menovaný konateľ
spoločnosti sa zúčastnil ústneho pojednávania ako jej štatutárny orgán (zápisnice o ústnom pojednávaní

č. 9800403/1/489665/2012 zo dňa 15.3.2012 a č. 9800403/1/515003/2012 zo dňa 19.3.2012). Svojím
vyjadrením k prácam vykonaným a fakturovaným jeho spoločnosťou pre kontrolovaný daňový subjekt
jednoznačne potvrdil, že spoločnosť deklarovaná vo faktúrach ako dodávateľ prác tieto práce, ani žiadne
iné nevykonala, odberateľa - spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o., Vranov nad Topľou nepozná, faktúry
nevystavila, boli vystavené iným softvérom. K samotnému uskutočneniu zdaniteľných obchodov podľa

predložených faktúr konateľ spoločnosti DREVOSOR spol. s r.o. uviedol, že jeho spoločnosť sa zaoberávýrobou nábytku a zariadením interiérov, nevykonáva činnosti ktoré sú uvedené na preverovaných
faktúrach, t. j. zhotovenie debnenia, stolárske práce na návesoch vozidiel, zhotovenie prechodových
lavičiek. Konateľ potvrdil, že podpis na preverovaných dokladoch nie je jeho ani pečiatka nie je

úplne zhodná s originálom pečiatky, ktorú používa spoločnosť. Na potvrdenie svojich tvrdení predložil
Ing. Q. K. rozpis faktúr skutočne vystavených daňovým subjektom DREVOSOR spol. s r.o., Košice
evidovaných pod číslami zhodnými s číslami kontrolovaných faktúr. Z listinných dôkazov predložených
daňovým subjektom DREVOSOR spol. s r.o. jednoznačne vyplýva, že odberateľom tovaru a služieb
na základe vystavených faktúr s takýmito číslami nebola spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o., Vranov

nad Topľou, ale rôzni odberatelia z E., a že predmet fakturácie bol oproti preverovaným dokladom
iný. Na základe takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že správca dane správne konštatoval
porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. a v súlade so zákonom neuznal žalobcovi odpočítanie dane. Aj v tomto prípade zdôraznil, že
uplatnenie nároku na odpočítanie dane nie je možné iba na základe splnenia formálnych náležitostí
tým, že prijaté faktúry budú zaúčtované. Hlavnou podmienkou je preukázanie skutočného vykonania

zdaniteľných obchodov. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že daňový subjekt nepreukázal,
že práce deklarované vo faktúrach boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na týchto faktúrach.
Ďalej zdôraznil, že dokazovanie síce vedie správca dane, avšak povinnosť preukázať deklarované
skutočnosti je na daňovom subjekte. Pritom je nepostačujúce len všeobecné tvrdenie o preukázaní,
skutočnú realizáciu zdaniteľného obchodu je potrebné objektívne preukázať. Daňový subjekt nepredložil

pri daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu, a to
daňovým subjektom, ktorý bol uvedený na faktúrach ako dodávateľ. Preukazovanie dodania tovaru a
uskutočnenia prác iba faktúrami, či pokladničnými dokladmi nepostačuje. Správca dane založil svoje
zisťovanie na dokazovaní vykonanom podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. na základe ktorého zistil, že
daňový subjekt nepreukázal, že deklarované obchodné transakcie boli uskutočnené dodávateľom na

príslušných faktúrach. Závery správcu dane sú podložené zisteným skutkovým stavom, všetky dôkazy
správcadanezískalvkonanízákonnýmspôsobomasprávnealogickyvyhodnotil.Zuvedenýchdôvodov
rozhodnutia správcu dane potvrdil.

Včas podanými, identickými žalobami sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného
v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu. Namietal nezákonnosť rozhodnutí

žalovaného v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu, pretože zistenie skutkového
stavu žalovaným, resp. daňovým úradom Prešov je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní bola
zistená taká vada ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Porušenie práv
žalobcu a následne nezákonnosť rozhodnutí žalovaného videl žalobca v tom, že v rámci daňovej
kontroly pre daň z pridanej hodnoty za obdobie jún, august 2010 vykonávanej Daňovým úradom

Prešov, pobočka Vranov nad Topľou boli vykonané viaceré úkony ktoré poslúžili ako dôkaz pre vydanie
dodatočných platobných výmerov ako i napádané rozhodnutia, ale tieto dôkazy boli získané v rozpore
so správnymi predpismi. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľného
obchodu dodávateľom Podtatranská hydina a.s., Kežmarok a DREVOSOR spol. s.r.o., Košice. Daňový
úrad Prešov, pobočka Poprad na základe dožiadania správcu dane vykonal miestne zisťovanie, v

rámci ktorého okrem predloženia listín dodávateľom Podtatranská hydina a.s. vypočul aj predsedu
predstavenstva MVDr. S. E.. Všetky tieto úkony vykonal dožiadaný správny orgán v mesiaci marec
2012, pričom obsah zistení bol oznámený Daňovému úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou až
16.5.2013. Tieto zistenia boli dané žalobcovi na nahliadnutie a skonfrontovanie až dňa 23.8.2012 pri
ústnom pojednávaní o čom bola spísaná zápisnica, pričom žalobca nemal možnosť nijakým spôsobom

skonfrontovať výpoveď predsedu predstavenstva MVDr. S. E.. Výpoveď MVDr. S. E. sa premietla aj
do samotného dodatočného platobného výmeru aj preskúmavaného rozhodnutia a bola tak jedným
z dôkazov pre ich vydanie. Poukázal na skutočnosť, že MVDr. S. E. v zmysle výpisu z obchodného
registra spoločnosti Podtatranská hydina a.s., nie je jedinou osobou oprávnenou konať v mene tejto
spoločnosti a teda vysvetlenia podané touto osobou nemusia v plnej miere zodpovedať vedomostiam

iných osôb a tak aj samotnej skutočnosti. Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou v rámci
daňovej kontroly preveroval aj uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodávateľom DREVOSOR spol.
s.r.o., Košice. Dožiadaním zo dňa 1.3.2012 požiadal o preverenie uskutočnenia zdaniteľného obchodu
dodávateľom DREVOSOR spol. s.r.o.. Daňový úrad Košice na základe dožiadania vykonal ústne
pojednávanie s konateľom spoločnosti Ing. Q. K., o čom spísal zápisnicu z 15.3.2012 a 19.3.2012.

Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou obdržal odpoveď od Daňového úradu Košice dňa
30.3.2012. Zistenia z týchto ústnych pojednávaní boli žalobcovi dané na nahliadnutie a skonfrontovanieaž dňa 23.8.2012 pri ústnom pojednávaní o čom bola spísaná zápisnica, pričom žalobca nemal možnosť
nijakým spôsobom skonfrontovať výpoveď konateľa Ing. Q. K.. Výpoveď Ing. Q. K. sa premietla aj do
samotného prvostupňovéhorozhodnutiaarozhodnutiažalovaného.Žalobcajetohonázoru,ževýkonom

úkonov zo strany Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou a ním dožiadaných daňových
úradov došlo k procesným pochybeniam, a tým aj porušeniu práv žalobcu, čo je v rozpore so zákonom
č. 511/1992 Zb. Citoval § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. a poukázal na právo daňového
subjektu klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, citoval § 16 zákona č. 511/1992 Zb.
z ktorého vyplýva, že správca dane má len možnosť požiadať o vykonanie úkonov správy daní iného

vecne príslušného správcu dane, ak ten môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo
rýchlejšie. V prípade, ak dožiadaný správca dane vykonával miestne zisťovanie podľa § 14 citovaného
zákona,naktoromdošlookrempredloženialistinnýchdôkazovajkvýsluchu osobyaktorejvýpoveďbola
jedným z podkladov, resp. dôkazov pri vydaní rozhodnutia je nevyhnutné, aby táto osoba bola vypočutá
ako svedok. Nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného uvedenou v preskúmavaných rozhodnutiach
v súvislosti s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní v ktorých poukazoval na porušenie § 2 a § 15

ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb.. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach tiež uviedol, že dokazovanie
vedie síce správca dane ale dôkazné bremeno, t.j. povinnosť preukázať deklarované skutočnosti je
na daňovom subjekte. K tomu uviedol, že aj keď dôkazné bremeno leží na strane daňového subjektu,
daňovýsubjektnemáprávnepostavenienato,abyzabezpečilvdaňovomkonaníprítomnosťtretíchosôb
ako svedkov a využil tak svoje právo klásť svedkom otázky. Právomoc predvolať svedka má v zmysle §

27 zákona č. 511/1992 Zb. len správca dane. Je preto na správcovi dane aby v prípade, ak ide o dôkazy
ktorými daňový subjekt nemôže disponovať (napr. svedecké výpovede) tieto vykonal a prípadne rozpory
vovýpovediachaleboinérozporyodstránil,abybolskutkovýstavzistenýčonajúplnejšieanajpresnejšie,
vsúlades§29ods.2zákonač.511/1992Zb..ŽalobcasasícekvýpovediIng.Q.K.vyjadril,žejehoúčasť
pred Daňovým úradom Prešov, pobočka Vranov nad Topľou zabezpečí, čo však nebolo v reálnych silách

a právnych možnostiach žalobcu, aby tak učinil bez súhlasu samotného Ing. Q. K.. Ďalej považoval za
dôležité poukázať na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 31.1.2013, č. 9712401/5/405144/2013/Str
spísanú na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad a na jej obsah. Táto zápisnica bola spísaná až po
dni vydania prvostupňových rozhodnutí. Ústneho pojednávania sa okrem zamestnancov správcu dane
zúčastnil aj MVDr. S. E.. Z otázok predložených žalobcom MVDr. S. E. vyplývajú určité pochybnosti o

skutočnostiachaichpravdivompriebehu,ktoréMVDr.S.E.akoštatutárspoločnostiPodtatranskáhydina
a.s. uviedol dožiadanému správcovi dane na miestnom zisťovaní. Tieto pochybnosti vyplývajú najmä z
jeho nevedomosti. Odpovede svedka na otázky žalobcu spochybňujú závery správcu dane uvedené
v dodatočných platobných výmeroch, že sa zdaniteľný obchod neuskutočnil. Na preverenie reálneho
uskutočnenia plnenia by bolo s ohľadom na výpoveď MVDr. S. E. potrebné vypočuť ďalšiu osobu a to

v zápisnici uvedeného pána Z. T. ako bývalého obchodného zástupcu spoločnosti Podtatranská hydina
a.s.. Zdôraznil, že iba vykonaním výsluchu svedkov za účasti žalobcu ešte v priebehu daňovej kontroly
a po ich vzájomnej konfrontácii by správca dane zistil skutkový stav v súlade so zásadou presného a
úplného zistenia skutkového stavu. Doteraz zistený skutkový stav správcu dane neobstojí, pretože sú tu
rozporné listinné dôkazy a jednostranné tvrdenia osôb, ktoré v priebehu daňovej kontroly a následne v

daňovom konaní ani nevypovedali ako svedkovia, a teda žalobca nemohol tieto výpovede konfrontovať,
resp. klásť týmto osobám otázky a tak nemožno pravdivosť a úplnosť týchto tvrdení nijakým spôsobom
preukázať, resp. pravdivosť a úplnosť výpovedí je pochybná. Nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí
spočíva podľa žalobcu aj v tom, že rozhodnutia ako aj dodatočné platobné výmery a dôvody v nich
uvedené sú založené na dôkazoch získaných v priebehu daňovej kontroly, ktorá neprebehla zákonným

spôsobom. Nezákonnosť spočíva v tom, že predĺženie lehoty na ukončenie daňovej kontroly bolo v
rozpore so zákonom. Daňová kontrola vykonávaná Daňovým úradom Prešov, pobočka Vranov nad
Topľou začala u žalobcu dňa 29.11.2011. Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 4.9.2012
bol prerokovaný so žalobcom dňa 27.9.2012. Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou vydal
dňa 1.6.2012 upovedomenie o predĺžení lehoty daňovej kontroly o štyri mesiace z dôvodu, že daňovú

kontrolu nebolo možné ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia z dôvodu, že Daňový úrad
Prešov, pobočka Vranov nad Topľou neobdržal odpoveď na dožiadanie zo dňa 7.3.2011 od Daňového
úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa. Uvedené predĺženie lehoty nie je podľa žalobcu v súlade s
príslušnými ustanoveniami daňového predpisu o lehote na ukončenie daňovej kontroly a jej prípadné
predĺženie. Citoval § 15 ods. 17, 18 zákona č. 511/1992 Zb.. Z nich vyplýva, že zákon o správe daní

a poplatkov umožňuje lehotu na ukončenie daňovej kontroly pred jej uplynutím predĺžiť len v zložitých
prípadoch. Dôvod uvedený v upovedomení zo dňa 1.6.2012 o predĺžení lehoty daňovej kontroly o štyri
mesiace nemožno považovať za zložitý prípad, ale za možnú nečinnosť dožiadaného správcu dane,
ktorá má za následok prieťahy v priebehu daňovej kontroly. Neposkytnutie vzájomnej súčinnosti v rámcištruktúry správcov dane, a tým aj prieťahy v daňovej kontrole nemôžu byť dôvodom na to, aby došlo k
predĺženiu lehoty na ukončenie daňovej kontroly. Nečinnosť orgánov daňovej kontroly nemôže byť na
ťarchu žalobcu. V týchto intenciách poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 5Sžf 67/2011 z 23.8.2012 v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 24/2012 z 29.6.2010, ktoré v žalobe citoval. Nezákonným postupom žalovaného prvostupňového
správneho orgánu došlo k porušeniu princípu legality vyjadreného v ústavnom článku 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, základných zásad daňového konania upravených v § 2 ods. 1, 2 zákona č.
511/1992 Zb., k porušeniu § 15 ods. 5 písm. e) a § 29 ods. 2, 4 citovaného zákona.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil preskúmavané rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutiami prvostupňových správnych orgánov a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň
žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, vypočul účastníkov konania s tým, že

podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, lebo rozhodnutia a
postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania sú rozhodnutia správcu dane ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie jún, august 2010 v sume 13 955,70 Eur a 18 887,30 Eur z dôvodu, že

došlo k neoprávnenému odpočítaniu dane z pridanej hodnoty, lebo zo strany dodávateľov Podtatranská
hydina, a.s. a DREVOSOR spol. s.r.o. nedošlo k dodaniu tovaru alebo služieb, nedošlo k vzniku daňovej
povinnosti podľa § 19 zákona o č. 222/2004 Z.z. a žalobca porušil § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.

Na základe odvolaní žalobcu žalovaný preskúmavanými rozhodnutiami dodatočné platobné výmery

správcu dane potvrdil.

Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok, v ktorých žalobca namietal
nezákonnosť rozhodnutí žalovaného aj správcu dane, ktorá mala spočívať v procesnom pochybení, keď
namietal v dvoch základných rovinách.

Predovšetkým mal za to, že aj keď správca dane vykonával dokazovanie formou miestnych zisťovaní

podľa § 16 zákona č. 511/1992 Zb., výsluchy konateľov dožiadaných daňových subjektov mali byť
vykonané formou výsluchu svedkov. Keďže sa tak nestalo, správca dane porušil § 2 ods. 1, 2 a § 15
ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb.. Nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov mala spočívať
aj v tom, že došlo k nezákonnému predĺženiu lehoty na ukončenie daňovej kontroly a teda aj dôkazy
zistené v priebehu takto nezákonne predĺženej daňovej kontroly sú získané nezákonným spôsobom.

Podľa žalobcu došlo k porušeniu § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., lebo predĺžiť lehotu na ukončenie
daňovej kontroly možno len v zložitých prípadoch, čo v danom prípade splnené nebolo. Namietal aj
porušenie § 29 ods. 2, 4 zákona č. 511/1992 Zb., poukázal aj na rozsudok najvyššieho súdu a nález
ústavného súdu.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon č. 222/2004

Z.z. )daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa§49ods.1zákonač.222/2004Z.z.právoodpočítaťdaňztovarualebozoslužbyvznikáplatiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) v daňovom
konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovávame práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a

ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konám použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. sa pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní
berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie
alebo vybratie dane.

Podľa § 2 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. právom i povinnosťou daňových subjektov je úzko
spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola,mávovzťahukzamestnancovisprávcudaneprávoklásťsvedkomaznalcomotázkypriústnom
pojednávaní.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. miestne príslušný správca dane môže požiadať o vykonanie
jednotlivýchúkonovsprávydaníinéhovecnepríslušnéhosprávcudane,aktentomôžepožadovanýúkon
vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť
alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov

(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo naktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi svoju povinnosť voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu zákon č.
511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.).
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu vo veci 2Sžf 4/2009 zo dňa
23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z
23.2.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „...dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi
(§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim

právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
prekladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia

spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený...“

Krajský súd sa celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že žalobca v prípade
kontrolovaných faktúr od dodávateľov Podtatranská hydina a.s. a DREVOSOR spol. s.r.o. neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že došlo k dodaniu tovaru, resp. služieb deklarovanými dodávateľmi,
keďže sa konatelia týchto spoločností vyjadrili, že faktúry nevystavili a k dodaniu služieb uvedených na

faktúrach týmito spoločnosťami nedošlo, nedisponujú s lešením stavebného výťahu ani vysokotlakovým
kompresorom IVECO s príslušenstvom (spoločnosť Podtatranská hydina a.s.), nevykonávajú stolárske
práce na návesoch vozidiel, debnenia, nevyrábajú prechodové lavičky (spoločnosť DREVOSOR
spol. s.r.o.), so žalobcom nikdy nemali obchodný vzťah, takúto spoločnosť DREVOSOR nepozná.
Preukazovanie dodania tovaru a uskutočnenia prác iba faktúrami, či pokladničnými dokladmi

nepostačuje, daňový subjekt je povinný dodanie prác a služieb objektívne preukázať, čo sa v danom
prípade nestalo.

Neobstojí ani námietka, že boli porušené procesné práva žalobcu zakotvené v § 15 ods. 5 písm.
e) zákona č. 511/1992 Zb., lebo preverovanie zdaniteľných obchodov nebolo vykonávané vypočutím
svedkov, ale dožiadaním prostredníctvom dožiadaných správcov dane, ktorí vykonali miestne zisťovania

o ktorom spísali zápisnice. Procesný predpis, zákon č. 511/1992 Zb. v § 16 ods. 1 takýto postup
správcovi dane umožňujú, námietky žalobcu týkajúce sa procesných pochybení a teda nezákonnosti
rozhodnutí správnych orgánov sú preto nedôvodné. Naopak v súlade s § 2 ods. 1, 2 zákona
č. 511/1992 Zb. postupoval správca dane, ak o skutočnostiach zistených dožiadanými správcami
dane informoval žalobcu dňa 23.8.2012 pri ústnom pojednávaní, o čom bola spísaná zápisnica č.

9715401/5/2315709/2012, na ktorom sa mohol žalobca brániť, navrhovať dôkazy, avšak žalobca bol
nečinný, vo vzťahu k výpovedi predsedu predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. MVDr. S.
E. uviedol, že sa k týmto zisteniam momentálne nevie vyjadriť, pretože ide o časovo skoršie zákazky
a aj napriek prijatým opatreniam, že do 31.8.2012 podá vysvetlenie k zisteným skutočnostiam, nestalo
sa tak. Rovnako aj k výpovedi konateľa spoločnosti DRESOR spol. s.r.o. len všeobecne poukázal, že

nevie prečo sa Ing. Q. K. takto vyjadril, uviedol, že zabezpečí jeho účasť na Daňovom úrade Prešov,
aby potvrdil preverované faktúry ním vystavené, aj v tomto prípade bolo prijaté opatrenie aby žalobca
do 31.8.2012 podal vysvetlenia, avšak ani vysvetlenia ani žiadne nové dôkazy nepredložil.Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou, že predĺženie lehoty na ukončenie daňovej kontroly bolo
vykonané v rozpore so zákonom.

Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov

odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v
zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o
daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného
zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným
orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

V danom prípade bola daňová kontrola začatá dňa 29.11.2011 a podľa § 15 ods. 17 zákona č.

511/1992 Zb. (prvá veta) mala byť ukončená do 29.5.2012. Daňový úrad však v súlade s týmto
ustanovením (druhá veta) požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty listom zo dňa 11.5.2012, teda
pred uplynutím lehoty stanovenej zákonom. Listom zo dňa 23.5.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky predĺžilo lehotu na výkon daňovej kontroly o štyri mesiace. O tomto bol žalobca upovedomený
listom zo dňa 1.6.2012. Uvedené skutočnosti sú preukázateľné zo spisového materiálu. Námietka

žalobcu, že upovedomenie bolo „až zo dňa 1.6.2012“ je bezpredmetná, keďže lehota na zaslanie
takéhoto upovedomenia v zákone nie je stanovená, pričom je nepochybné, že o tejto skutočnosti bol
žalobca informovaný bezprostredne.

K namietaným dôvodom na predĺženie lehoty, ktoré žalobca spochybňuje ako „zložitý prípad“ krajský
súd uvádza, že posúdenie tejto otázky je na zvážení správcu dane podľa vzniknutých konkrétnych

podmienok a potrieb za účelom objektívneho zisťovania skutkového stavu a ich posúdenie je na
nadriadenom orgáne, ktorý lehotu môže predĺžiť. Oznámením o predĺžení lehoty na výkon daňovej
kontroly zo dňa 23.5.2012 č.1020201/1/533124-999788/2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
vyhovelo žiadosti Daňového úradu Prešov a predĺžilo lehotu na vykonanie daňovej kontroly o štyri
mesiace. Keďže daňová kontrola začala dňa 29.11.2011, lehota na ukončenie daňovej kontroly po jej

predĺžení bola do 29.9.2012. Ukončená bola prerokovaním protokolu dňa 27.9.2012, to znamená v
stanovenej lehote.

Žalobca v žalobe poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 67/2011
zo dňa 23.8.2012 v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2012
zo dňa 29.6.2010. Závery týchto rozhodnutí však nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože sa

týkali prípadu, keď ani po predĺžení daňovej kontroly táto nebola ukončená v zákonom stanovenej 12.
mesačnej lehote.

Z uvedených dôvodov krajský súd žaloby ako nedôvodné zamietol, o náhrade trov konania rozhodol
podľa§250kods.1O.s.p..Žalobcanebolvkonaníúspešný,žalovanýnemázozákonaprávonanáhradu
trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha.