Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Martin Baran
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/241/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113225224
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113225224.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: CETELEM
SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou,
usadený euroadvokát so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, proti odporcom: 1/ I. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX, 2/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, o zaplatenie 5.113,35 Eur s príslušenstvom
takto
r o z h o d o l :
odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 4.724,05
Eur s úrokom vo výške 13,49 % ročne zo sumy 4.724,05 Eur za obdobie od 08.01.2013 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.724,05 Eur za obdobie od 01.04.2013 do
zaplatenia, ako aj nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 306 Eur a na účet jeho právneho
zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 453 Eur, a to všetko v mesačných splátkach po 80 Eur
mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do úplného zaplatenia dlhu
pod následkom straty výhody splátok,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.08.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcov v 1. a 2.
rade zaplatiť mu sumu 5.113,35 Eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru. Predmetný návrh
odôvodnil skutočnosťou, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.12.2010
poskytol odporcovi v 1. rade úver vo výške 7.000 Eur na nákup spotrebného tovaru. Predmetný úver
mal byť splatený v 45 mesačných splátkach po 205,69 Eur počnúc dňom 15.01.2011. Odporca v 2. rade
sa zaviazal uhradiť pohľadávku spoločne a nerozdielne s odporcom v 1. rade. Z dôvodu nesplácania
poskytnutého úveru riadne a včas podaním zo dňa 08.01.2013 navrhovateľ dal výpoveď zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
Odporcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho rodinného príslušníka uviedli, že majú zdravotné
problémy s tým, že majú už zrážky z dôchodku a bolo by možné splácať dlh len sumou 80 Eur mesačne.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, výpovede zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, žiadosti a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, potvrdenia o odfinancovaní
finančných prostriedkov, potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úvere ako aj prehľadu pohybov
na účte ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:Účastníci konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak ako to uviedol navrhovateľ v návrhu na
začatie konania. Z listinných dôkazov súd mal preukázané, že navrhovateľ poskytol dňa 28.12.2010
finančné prostriedky vo výške 7.000 Eur v prospech odporcu v 1. rade. Tento mal uhrádzať predmetný
úver v mesačných splátkach po 205,69 Eur, ktoré uhrádzal nepravidelne, pričom posledná platba bola
vykonaná dňa 28.08.2012 a spolu do tohto obdobia bola z jeho strany uhradená suma 3.849,97 Eur.
Predmetný úver mal byť platený v 45 mesačných splátkach po 205,69 Eur, pričom odporcovia prijali
poistenie úveru podľa bodu 1, pričom poistné predstavovalo 6,63 Eur mesačne. Z dôvodu nesplácania
dlhu zo strany odporcu v 1., resp. v 2. rade, dňa 08.01.2013 navrhovateľ dal výpoveď zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a vyzval odporcov na zaplatenie sumy 5.113,35 Eur pozostávajúcej z úverovej
istiny vo výške 4.863,02 Eur, dlžných úrokov a poplatkov vo výške 210,43 Eur a nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 39,90 Eur.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Navrhovateľ si uplatňuje nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere. Úprava týchto zmlúv spadá pod zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä
a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Nemožno pochybovať o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou ako to vyplýva z § 23 a
ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 23 a ods. 1 vyššie citovaného zákona spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi v 1. rade
spotrebiteľský úver, ktorý sa zaviazal ako spoludlžník splácať aj odporca v 2. rade. Predmetná suma bola
poukázaná v prospech odporcu v 1. rade, pričom tento nedodržal svoju povinnosť splácať poskytnutý
úver v dohodnutých mesačných splátkach, následkom čoho došlo k výpovedi zo zmluvy. Nakoľko
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd ex offo je povinný skúmať všetky ustanovenia zmluvy, či tam
dohodnuté povinnosti nezhoršujú postavenie spotrebiteľa. Jedná sa o štandardnú typovú zmluvu, ktorú
vopred naformuloval dodávateľ, a ktorú nemal možnosť odporca ovplyvniť, preto je v súlade s európskou
judikatúrou postarať sa o to, aby spotrebiteľa neprimeraná klauzula nezaväzovala. tým sa naplní cieľ
článku VI. smernice Rady 93/13 EHS. Podľa názoru súdu sa nachádzajú v tejto zmluve a všeobecných
obchodných podmienkach ustanovenia, ktoré sú také, že dostávajú spotrebiteľa do nevýhodnej pozície
bez toho, aby mu prinášali konkrétny benefit. Jedná sa o súbor poistenia, ktorý bol uvedený v bode D
poistnej zmluvy. Túto odporca nemal možnosť ovplyvniť, pričom súd má za to, že tento poplatok, ktorýbol v podstate vnútený odporcovi v 1. rade, je poplatkom, ktorému nemožno priznať súdnu ochranu,
jedná sa spolu o sumu 123,60 Eur, ktorú uplatňuje navrhovateľ, preto súd túto považoval za nedôvodnú
vo veci. Taktiež súd považoval za nedôvodné priznať poplatok za vstup pohľadávky do vymáhania, tento
poplatok za vstup pohľadávky do vymáhania je jednostranným poplatkom, ktorý si zahrnul navrhovateľ
do svojich poplatkov, a ktorý podľa názoru súdu tiež nemôže požívať ochranu súdom a taktiež suma
240,10 Eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, tieto sú špecifikované všeobecne. Podľa
názoru súdu sa na tieto náklady spojené s uplatnením pohľadávky vzťahuje rovnaké odôvodnenie ako k
vyššieuvedenýmdvompoložkám.Ztohtodôvodusúdmázato,ženiejedôvodnépriznaťnavrhovateľovi
sumu 389,30 Eur pozostávajúcu z poplatku za vstup pohľadávky do vymáhania, nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky ako aj poplatku za poistenie. V ostatnej časti súd má za to, že návrh je dôvodný.
Bolopreukázané,žebolposkytnutýodporcoviv1.radespotrebiteľskýúverstým,žeaniročnápriemerná
miera nákladov ani ročná úroková sadzba nie je v rozpore s dobrými mravmi. Úver spĺňa náležitosti
spotrebiteľského úveru v zmysle vtedy platnej právnej úpravy, preto súd má za to, že odporcovia v 1.
a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi 4.724,05 Eur, teda sumy, ktorá pozostáva z úverovej istiny
a zmluvných úrokov, pričom sú povinní taktiež zaplatiť z tejto sumy navrhovateľovi dohodnutý úrok vo
výške 13,49 % ročne zo sumy 4.724,05 Eur za obdobie od 08.01.2013 do zaplatenia a taktiež aj úrok z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.724,05 Eur za obdobie od 01.04.2013 do zaplatenia. Úrok
z omeškania bol primeraný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády
SR č. 87/95 Z. z. v platnom znení.
V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý ako nedôvodný.
Výrok, ktorým súd povolil splácať odporcom v 1. a 2. rade dlh v splátkach, vyplýva z § 160 ods. 1 O.s.p.,
keď súd vychádzal zo skutočnosti, že odporcovia sú dôchodcami, majú už iné splátky, pričom vzhľadom
na charakter podnikania navrhovateľa má za to, že splácanie tohto dlhu v splátkach zo strany odporcov
nemôže podstatným spôsobom zhoršiť finančnú situáciu navrhovateľa.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 306 Eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 453 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli určené v zmysle vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby po 180,94 Eur, k čomu je nutné pripočítať 2x režijný paušál
a toto po zvýšení o 20 % DPH činí 453 Eur. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.,
aj keď mal navrhovateľ vo veci neúspech, tento bol len v pomerne nepatrnej časti, preto mu súd priznal
plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.