Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30T/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113011680
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2113011680.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a prísediacich Márie

Kiššovej a Mgr. Viery Matušekovej, v trestnej veci obž. Z. B., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa
§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. e/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. c/ Trestného
zákona, § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 10.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Z. B., nar. XX.XX.XXXX K. J., trvale bytom mesto J., bez prihlásenia na adrese J., Y. Č..
XXXX/XXX, invalidný dôchodca, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov,

je vinný, že

v úmysle získať peniaze dňa 19.02.2013 približne o 12.00 hodine v J. na Y. ulici č. XXXX/XXX prišiel
na druhé poschodie, kde zaklopal na dvere bytu č. XX, v ktorom bývala dôchodkyňa K. Z., narodená
XX.XX.XXXX a keď mu menovaná otvorila, udrel ju prineseným kameňom dvakrát do hlavy, po ktorých
úderoch spadla v predsieni na podlahu, potom zatvoril za sebou dvere a chcel ju opakovane udrieť

kameňom, aby sa nehýbala, ale keď sa poškodená začala brániť, volať o pomoc a kopať ho, zobral do
ruky skrutkovač o dĺžke 27 cm nachádzajúci sa v byte a týmto skrutkovačom jej zasadil rôzne veľkou
intenzitou 36 rán do hlavy, krku, trupu a horných končatín, po ktorom čine prehľadal byt a keď nenašiel
žiadne peniaze, odišiel z bytu poškodenej preč, pričom na ňom nechal pootvorené dvere; poškodená
K. Z. v dôsledku úrazovo-krvácavého šoku spôsobeným mnohopočetným bodným a bodno-rezným
zraneniam hlavy, krku, trupu a horných končatín ako aj tržnej a tržnozmliaždenej rane hlavy podľahla
krátko po čine,

teda

- iného úmyselne usmrtil a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom, na
chránenej osobe - osobe vyššieho veku a v úmysle získať majetkový prospech,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a tento čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku

čím spáchal

- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. e/ Trestného zákona
s použitím § 138 písm. c/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona,
- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s použitím
§ 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona, s použitím §§ 36 písm. j), písm. k), písm. l), 37 písm. h), 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

20 (dvadsať) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa §76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestnéhozákona súd obžalovanému ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal na tunajšom súde dňa 2.10.2013 obžalobu na obvineného
Z. B. pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/,
písm. e/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. c/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného

zákona a zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s
použitím § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v úmysle získať peniaze dňa 19.02.2013 približne o 12.00 hodine v J. na Y.S. ulici č. XXXX/XXX prišiel
na druhé poschodie, kde zaklopal na dvere bytu č. XX, v ktorom bývala dôchodkyňa K. Z., narodená
XX.XX.XXXX a keď mu menovaná otvorila, udrel ju prineseným kameňom dvakrát do hlavy, po ktorých

úderoch spadla v predsieni na podlahu, potom zatvoril za sebou dvere a chcel ju opakovane udrieť
kameňom, aby sa nehýbala, ale keď sa poškodená začala brániť, volať o pomoc a kopať ho, zobral do
ruky skrutkovač o dĺžke 27 cm nachádzajúci sa v byte a týmto skrutkovačom jej zasadil rôzne veľkou
intenzitou 36 rán do hlavy, krku, trupu a horných končatín, po ktorom čine prehľadal byt a keď nenašiel
žiadne peniaze, odišiel z bytu poškodenej preč, pričom na ňom nechal pootvorené dvere; poškodená

K. Z. v dôsledku úrazovo-krvácavého šoku spôsobeným mnohopočetným bodným a bodno-rezným
zraneniam hlavy, krku, trupu a horných končatín ako aj tržnej a tržnozmliaždenej rane hlavy podľahla
krátko po čine.

Súd po preskúmaní obžaloby nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného

Z. B., svedkov W. B. a Y. B., znalcov MUDr. C. K. a PhDr. Y. I., k výške náhrady škody poškodeného
A. Z.C.J..

Obžalovaný Z. B. pred svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe

kladie za vinu. Po splnení ďalších formálnych podmienok stanovených Trestným poriadkom súd, za
súhlasu všetkých prítomných procesných strán rozhodol o prijatí vyhlásenie obžalovaného o vine a
rozhodol, že dokazovanie sa v otázke viny nevykoná. Ďalšie dokazovanie súd zameral na rozhodnutie
o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody. Obžalovaný ďalej uviedol, že svojho konania ľutuje a na
hlavnom pojednávaní sa osobne ospravedlnil poškodenému - synovi nebohej K. Z..

Na návrh obhajoby súd ako svedkov vypočul rodičov obžalovaného - W. B. a Y. B..
Svedok W. B. sa vyjadril k osobe obžalovaného tak, že jeho zdravotný stav sa začal zhoršovať od
osemnástich rokov, keď prvýkrát dostal epileptický záchvat. Bolo to vonku na zastávke, prišiel domov
špinavý a oni (rodičia) mu ani neverili, že niečo také mal. Druhýkrát sa mu to stalo doma a tretíkrát sa
mu to tiež stalo doma, bolo to v noci a záchvat dostal dvakrát po sebe. Vtedy privolali lekársku pomoc,

ktorá konštatovala, že ide o epileptický záchvat. Jeho stav sa ďalej zhoršoval, bol nesvoj, agresívny,
nebol komunikatívny a preto sa dal aj liečiť v Pezinku a v Záluží. Správanie obž. voči rodičom, i voči
svojmuokoliubolotaké,žebolichvílekeďsasnímdalonormálnerozprávať,potomvšaksvojesprávanie
náhle zmenil, bol výbušný, uzavretý do seba, keď sa ho niečo spýtali tak na nich hneď vybuchol, tak
ho nechali samého. Pokiaľ ide o drogy svedok si nevšimol, žeby obžalovaný bral drogy, dokonca s ním

boli na testoch, ktoré nič nepreukázali. Voči svedkovi obžalovaný nebol fyzicky agresívny, iba raz sa
stalo, že sa pohádali a vtedy začal byť zúrivý a začal rozbíjať doma veci a zariadenie, tak zavolali políciu
a obžalovaný bol na to odvezený do psychiatrickej nemocnici v Pezinku. V tomto prípade ako prvá
bola privolaná lekárka, ktorá si neskôr privolal policajtov a dávali mu upokojujúce injekcie. Vzhľadom
k chorobe - epilepsii bol obžalovaný invalidným. Invalidným dôchodcom je asi dva alebo tri roky, nevie

to presne. Po poslednej hospitalizácii vo Veľkom Záluží volala s manželkou lekárka, ktorá sa s ňourozprávala o tom, žeby mali zdravotný syna nejako riešiť, pretože tam bol v Záluží agresívny a s
manželkou sa bavili o tom, žeby ho zbavili svojprávnosti. Krátko nato sa stal tento skutok, pre ktorý je
teraz obžalovaný stíhaný.

Svedkyňa Y. B. sa vyjadrila k osobe obžalovaného tak, že je jej druhorodeným synom, v mladosti bol
trochu hyperaktívny, ale inak bol normálny veselý chlapec. Jeho povaha sa zmenila potom ako dovŕšil
18 rokov, keď prvýkrát dostal epileptický záchvat s tým, že sa to stalo mimo domu a nikto z nich nevedel,
že išlo o takýto záchvat. V roku 2004, resp. začiatkom roku 2005 dostal aj doma epileptický záchvat,
privolali lekára, ktorý zistil diagnózu a potom už obžalovaný chodil po lekároch a musel brať pravidelne

lieky. On si však nepripúšťal, žeby mal takúto chorobu, odmietal brať lieky, museli na neho dozerať, aby
ich bral. Niekoľkokrát sa stalo, že si lieky nezobral a vtedy dostal znovu epileptický záchvat, bolo to asi
dvakrát. Spolu s chorobou sa zmenila aj jeho duša, začal byť uzavretý, nedôveroval im, myslel si, že
ho nemajú radi, že ho nechápu. Prestal mať kamarátov. Nemohol sa venovať veciam, ktoré ho bavili,
vždy ho zaujímali autá, chcel si urobiť vodičský preukaz ale kvôli chorobe, epilepsii si ho nemohol urobiť.
Preto sa niekoľko rokov snažil zatajovať epileptické záchvaty, myslel si, že potom mu doktorka umožní

urobiť si vodičský preukaz. Svedkyňa si vyčíta, že ho nechali v ten deň keď sa stal tá udalosť samého
doma, on sa samoty bál, bol rád keď sním niekto bol, no všetci mali v ten deň rannú zmenu a nemohli
s ním byť doma. Obžalovaný sa nedokázal riadne starať o svoje peniaze, musela s ním chodievať na
poštu keď bral invalidný dôchodok. Deň predtým ako sa to stalo si bol sám vybrať invalidný dôchodok
vo výške asi 125 Euro a prakticky za jeden deň ho celý utratil na sladkostiach, kredite a podobných

veciach. Nevedel hospodáriť s peniazmi, bolo to tak vždy, že nevedel hospodáriť s peniazmi. V čase
predtým ako sa stal obžalovaný invalidným tak v jednom období robil zástupcu káblovej televízie a
vtedy niekoľko mesiacov zarábal veľmi dobre. S týmito peniazmi s ich pomocou a ich dohľadom sa
snažil nakladať rozumne, no museli na neho dozrieť, aby si napríklad vyrovnal staré dlhy a podobne.
Potom bol určitý čas nezamestnaný, nepoberal žiadne dávky v nezamestnanosti, žil z príjmu rodičov

a potom si našiel prácu v pneuservise, kde pracoval striedavo, sezónne, zarábal tam primerane, čo
postačovalo na krytie jeho potrieb. Keď pracoval a keď mal príjem tak prispieval aj na domácnosť. K
jemu zdravotnému stavu dodala, že odkedy začal mať epileptické záchvaty tak robil také veci, že brával
z domu, z bytu veci, ktoré niekde predal. Keď sa ho pýtali na to, prečo berie veci, povedal nám, že on si
na to nepamätá, že in nič z domu nezobral. Keď nemal peniaze tak si niekedy zobral aj peniaze, išlo o

menšiu sumu, iba tak na cigarety a podobne. Neznášal kritiku, keď mu to svedkyňa začala vyčítať, tak
vybuchol do hnevu, kričal prečo ho podozrievame, že niečo urobil, keď to neurobil. Niekoľkokrát vyhodila
obžalovaného z domu kvôli takýmto problémom, vtedy dostal buď epileptický záchvat alebo sa stalo, že
užil nadmerné množstvo liekov, ktoré mal predpísaní, chcel spáchať samovraždu. Kvôli týmto trvalým a
vážnym nezhodám prehovorili obžalovaného, aby sa išiel liečiť a trikrát bol hospitalizovaný v Pezinku a

naposledyvZáluží.DvakrátvPezinkuabsolvovalcelýliečebnýpobyt,tretíkrátsavrátilpredčasnepričom
svedkyni povedal, že ho prepustili, nakoľko má lieky a jeho pobyt nie je ďalej potrebný. Až teraz, keď
sa vyšetroval tento trestný čin sa dozvedela, že bol predčasne prepustený z jeho viny. Svedkyňa mala
podozrenie že obžalovaný berie drogy, ale toto podozrenie sa nepotvrdilo, niekoľkokrát ho dali testovať
na prítomnosť drog a nič sa nepotvrdilo. Po poslednej hospitalizácii vo Veľkom Záluží sa rozprávala s

lekárkou, ktorá jej odporúčala syna umiestniť v nejakom sociálnom zariadení, aby bol stále pod určitým
dohľadom, aby nebol sám, aby mohlo byť kontrolované, že berie pravidelne lieky. Naposledy dostal
obžalovaný epileptický záchvat na Vianoce roku 2012, keď bol doma na priepustke z liečenia vo Veľkom
Záluží. Správanie obžalovaného potom ako ochorel na epilepsiu sa zmenilo i takým spôsobom, že mal
prudké zmeny nálad, bol výbušný, agresívny, dokonca sa raz stalo že porozbíjal zariadenie detskej izby.

Okrem epilepsie sa psychiatricky liečil u MUDr. A. v Trnave.
Pokiaľ ide o škodu spôsobenú trestným činom, túto zaplatila svedkyňa ja v jej mene a súdu predložila
o tom doklad.
Na návrh obhajoby a prokurátora súd vypočul i znalcov z odvetvia psychológie a psychiatrie.

Znalci z odvetvia psychiatria MUDr. C. K. a MUDr. A. S. podali v prípravnom konaní znalecký posudok
na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného. Pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec
MUDr. C. K. v plnom rozsahu zotrval na písomne podanom znaleckom posudku. V podanom znaleckom
posudku dospeli k záveru, že obvinený Z. B. v čase spáchania vyšetrovaného skutku trpel závislosťou
od psychostimulancií, čo je nepsychotická duševná choroba. O jej prejavoch (nutkanie skonzumovať

látku, drogocentrickom správaní, zvyšovaní tolerancie voči dávkam, neschopnosti prestať spontánne
konzumovať látky a podobne) obvinený vedel. Jeho kontakt s realitou bol plne zachovaný. Vyšetrovaný
skutok sa stal následne po konzume metamfetamínu, čo však nijako neeliminovalo jeho správne
chápanie seba, času a reality. Obvinený Z. B. vzhľadom na svoj duševný stav v čase spáchaniavyšetrovaného skutku mohol rozpoznať závažnosť a protiprávnosť svojho konania a mohol toto svoje
konanie ovládať. Obvinený je aktuálne schopný v plnej miere chápať zmysel trestného konania. Z
psychiatrického hľadiska nie je pobyt obvineného Z. B. na slobode pre spoločnosť nebezpečný, jeho

správanie totiž v čase spáchania skutku nedeterminovala žiadna psychotická pohnútka. Bol v plnom
kontakte s realitou, skutok vopred plánoval a vedel, že atakom poškodenej jej môže zapríčiniť závažné
telesné následky aj smrť. Konal logicky, racionálne, potreboval získať peniaze, čo je drogocentrická
kriminálna pohnútka, a nie náhodný nelogický a osobnosti cudzí prejav. Znalci mu nedoporučili uložiť
žiadne ochranné liečenie, pretože k liečbe nebol motivovaný, porušoval liečebný poriadok a predčasne

z nej aj odišiel. Porucha jeho osobnosti je na prekážka úspešnosti liečby.
Znalec na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že pokiaľ ide o to, že obžalovanému neodporúčajú
nariadiť ani protitoxikomanickú liečbu, pri tomto vychádzali z faktu, že trpí v znaleckom posudku
uvedenou zmiešanou poruchou osobnosti, pričom táto diagnóza býva prekážkou v úspešnosti
protitoxikomanického liečenia. Zobrali pritom do úvahy aj predchádzajúce psychiatrické liečenia, ktoré
obžalovaný absolvoval, keď v jednom prípade bolo liečenie ukončené z dôvodu, že obžalovaný

prepašoval drogu do ústavu a v jednom prípade ukončil liečenie na svoju vlastnú žiadosť, napriek
upozorneniu lekára, vtedy bol hospitalizovaní 2 či 3 dni. Všetky prípady dobrovoľnej hospitalizácie
obžalovaného boli takej povahy, že vylučujú psychotickú poruchu, to znamená, že ani v jednom z
týchto prípadov netrpel duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by ho robila nepríčetným, resp.
ktorá by oprávňovala medicínske zariadenie, aby ho držalo aj proti jeho vôli. Obžalovaný sa snažil

znalcov presvedčiť o existencii zdravotných problémov, ktoré by odôvodňovali diagnózu organickej
zmeny osobnosti, pričom takéto správanie v praxi duševne chorí ľudia nemajú. Pri vypracovaní svojho
posudku zohľadňoval aj lekárske správy zo všetkých psychiatrických hospitalizácií obž., teda aj správu z
hospitalizácieod18.10.2012do14.11.2012asprávuzhospitalizácieod26.11.2012do14.1.2013.Pokiaľ
ideoepilepsiu,ktorábolauobžalovanéhodiagnostikovaná,jepotrebnépovedať,žeepilepsiajechoroba

mozgu. Z jeho zdravotnej dokumentácie urobenej počas jeho psychiatrických hospitalizácií vyplýva, že
vyšetrujúcilekáridiagnostikovalipodozreniezepilepsie,keďvprípadedvochzhospitalizáciíbolorobené
aj neurologické vyšetrenie, konkrétne 30.8.2011 a 7.9.2012. V roku 2011 pri neurologickom vyšetrení
bolo konštatované, že nie je preukázaný nález na mozgu, je konštatovaná anamnéza epilepsie, ktorá
bola v tom čase kompenzovaná, a obžalovaný 5-6 rokov záchvat nemal. Z neurologického vyšetrenia zo

dňa 6.9.2012 - išlo o vyšetrenie EEG (elektroencefalografia), - vyplýva, že absentuje ložisková abnormita
v mozgu ako aj špecifická epileptická aktivita. Podobný záver neurologického vyšetrenia je i zo dňa
7.9.2012, kde je popisovaná 5 ročná absencia záchvatov. Z týchto neurologických vyšetrení nevyplýva
jednoznačná diagnóza epilepsie, ale iba podozrenie na túto chorobu. Organické zmeny osobnosti
má svoje stupne podľa závažnosti poškodenia mozgu. Objavuje sa, ak je mozog atakovaný nejakou

poruchou, napr. krvácaním, nádor, zápal, ale aj skleróza mozgových ciev. Žiadne takto ochorenie u
obžalovaného nebolo zistené. Organická porucha osobnosti pri epilepsii nikdy nedosahuje takú hĺbku,
ktorá by mohla vo svojej podstate ovplyvniť ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Nejde o morfologickú
zmenu mozgu, iba o zmenu elektrickej vodivosti mozgového substrátu. Znalci predpokladajú, že
počas psychiatrických hospitalizáciách bola táto diagnóza automaticky prepisovaná. V žiadnych z

psychologických vyšetrení sa prejav organicity, teda prejav organickej zmeny mozgu neprejavil. Naopak,
potvrdila sa porucha osobnosti, ktorú diagnostikujú aj oni. V prípade, žeby obž. aj trpel epilepsiou,
čo však skôr vylučuje, tak táto choroba nemá žiaden zásadný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti. Muselo by ísť iba o ťažkú organickú poruchu v zmysle demencie a ani ich vlastným
vyšetrením takéto organické zmeny nezistili, pričom organická zmena osobnosti je psychiatrickou

diagnózou. Znaleckým skúmaním dospeli k záveru, že v minulosti mohlo byť nesprávne diagnostikované
správanie sa obžalovanéh ako epileptický záchvat, pričom mohlo u neho ísť o tzv. konverznú reakciu,
teda psychický stav, pri ktorom určitý silný zážitok vyvoláva poruchu motoriky, senzitivity, ktorá navonok
svojímdramatickýmpriebehommôžeimitovaťepileptickýzáchvat.Epileptickýchzáchvatjesprevádzaný
pomočením, pohryzením, bezvedomým a jeho priebeh je zmerateľný na encefalografe. Epileptické

reakcie spôsobuje ložisko, ktoré existuje v mozgu a ktoré je encefalografom zmerateľné a to aj
v čase, keď nemá pacient epileptický záchvat. Pri opakovaných encefalografických meraniach u
obžalovaného sa existencia takého ložiska nezistila tak, ako som to vyššie uvádzal. To že obžalovaný
pri psychiatrických hospitalizáciách zamlčal konzumáciu metamfetamínu mohlo zviesť psychiatrov k
nesprávnej diagnóze organickej zmeny osobnosti, prípadne prechodná zmena osobnosti obžalovaného

mohla byť prítomná pri chronickom užívaní metamfetamínu. Pri absencii psychostimulantov, teda aj
metamfetamínu dochádza k prejavom toxicky podmienených zmien, ktoré napodobňujú depresiu alebo
aj organickú zmenu osobnosti, pacienti mávajú aj samovražedné tendencie. Z toho ako obž. popísal
priebeh skutku, pre ktorý je stíhaný vyplýva, že konal logicky, premyslene, svoje konanie plánoval,svoje konanie vedel chronologicky a dopodrobna popísať, v drobnostiach si odporoval, ale svoje závery
vedel skorigovať. U obžalovaného nešlo o správanie, ktoré by sa dalo charakterizovať ako jemu cudzie,
náhodné, nelogické, ale zapadalo do štýlu jeho myslenia, ktoré sa vyskytovalo v takýchto emočne

vypätých situáciách. Strata peňazí, ktorú verbalizoval obžalovaný mohla byť pre neho ako pre osobu
závislú na návykových látkach významná a teda aj emočne vypätá. Obžalovaný vedel vysvetliť, že si
vybral obeť, ktorá je pre neho ľahko premožiteľnou. Ak by konal následkom ťažkej organickej poruchy
alebo psychotického stavu, tak by neselektoval miesto, v ktorom môže očakávať minimálny odpor a
vôbec výber osoby a bytu by bol chaotický a nelogický, chýbal by racionálny motív.

Na otázku obhajkyne, či je epilepsia psychiatrická choroba, znalec uviedol, že ide o neuropsychiatrickú
chorobu, teda chorobu, ktorá spadá pod obe tieto oblasti. Jednoznačne vylučuje minimálne v období 3-4
roky pred spáchaním skutku, ako i v čase spáchania skutku, žeby obžalovaný trpel aktívnou epilepsiou.
Na otázku obhajkyne, či prípadná epilepsia u obžalovaného by spôsobovala vyššiu pohotovosť k
afektom, impulzívnemu správaniu, znalec uviedol, že takéto správanie vyplýva práve z poruchy
osobnosti obžalovaného, ktorú stanovili ako zmiešanú poruchu osobnosti práve s impulzívnym

správaním. Epilepsia skôr vedie človeka k vzniku určitej závislosti na inej osobe, k závislému,
nesamostatnému správaniu, vnucujúcemu sa správaniu.
V rámci výsluchu znalca predložila obhajkyňa správu z neurologického vyšetrenia MUDr. L. z 23.11.2012
a z 13.11.2006. Po oboznámení týchto listinných dôkazov sa k nim vyjadril i znalec, ktorý k nim uviedol,
že tieto nič nemenia na záveroch jeho znaleckého posudku.

Na otázku predsedu senátu odkedy sa datuje závislosť obžalovaného na psychostimuláciách, znalec
uviedol, že anamnéza užívania metamfetamínu je štvorročná, odvtedy datujú začiatok užívania,
závislosť vzniká neskôr.

V súvislosti so znaleckým dokazovaním navrhla obhajkyňa vypočuť ako svedkov MUDr. A. a MUDr.

K. A., obe lekárky, ktoré sa podieľali na predchádzajúcom liečení obžalovaného. Súd tieto návrhy
na dokazovanie zamietol, nakoľko lekárske správy uvedených osôb boli pre znalcov podkladom
k vypracovaniu ich znaleckého posudku. Vypočutý znalec rovnako uviedol, že pri vypracovaní
znaleckého posudku mali k dispozícii všetku zdravotnú dokumentáciu týkajúcu sa psychiatrických
ťažkostí obžalovaného. Podanie znaleckého posudku tak zahŕňa i skutočnosti, o ktorých by mali svedčiť

navrhované svedkyne a preto je tento dôkaz podľa názoru súdu nadbytočný. O správnosti a úplnosti
znaleckého posudku nemal súd pochybnosti.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá i znalkyňa z odboru psychológie PhDr. Y. I., ktorá v znaleckom
posudku podanom v prípravnom konaní skúmala osobnosť obžalovaného. Zistila, že jeho intelektová

úroveň je v rámci populačného priemeru hlboko podpriemerná, jeho mentálna a mravná vyspelosť
zodpovedá výške jeho intelektu. Osobnosť obvineného Z. B. je emočne a sociálne nezrelá, infantilná s
poruchami v oblasti sociálneho kontaktu v smere výrazne sťaženej adaptability a s ťažkosťami uchytiť
sa v živote. Správanie je prudké, impulzívne zamerané na dosahovanie aktuálnych cieľov a potrieb
pri zníženej racionálnej kontrole. Enormne sú zvýšené nepriama agresivita (schopnosť provokatívne

sa správať), iritabilita (dráždivosť) a úzkostnosť, resentiment (pocity pokory, poníženia a beznádej),
podozrievavosť a pocity viny. Prítomné sú schizoidné a impulzívne tendencie s následným utiekaním
sa do choroby (domýšľanie si a simulovanie somatických ťažkostí). Je citlivý na všetko, čo sa vzťahuje
k jeho osobe, pritom je egocentrický, viac sústredený na seba a na svoje požiadavky ako na okolie.
Obvinený je schopný riadne chápať dianie okolo seba, jeho reprodukcie sú však skreslené vplyvom

fabulačných obsahov v myslení. Motívom k spáchaniu trestného činu bol u neho výlučne finančný zisk.
Znalkyňa sa pri svojom vypočutí na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu sa pridržiavala znaleckého
posudku podaného v prípravnom konaní a záverov v ňom uvedených.
K otázke možnosti resocializácie obvineného uviedla, že odpoveď konzultovala s primárkou
psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží MUDr. U., kde bol naposledy obžalovaný hospitalizovaný.

Toto jeho v poradí posledné liečenie bolo zamerané na zmeny správania sa, avšak liečba prebehla bez
efektu. Dlhodobé užívanie liekov proti epilepsii mohlo spôsobiť povahové zmeny v osobnosti, nakoľko
o tomto druhu liekov je známe, že jedným z ich vedľajších účinkov je povahová zmena osobnosti. Tieto
zmeny osobnosti sa mohli prejaviť najmä v tej rovine, že nezvládal prejavy svojich emócií, teda hnevu,
konalvafekte,avšaknievstave,ktorýbyvylučovaljehopríčetnosť,bolschopnýuvedomovaťsinásledky

svojho správania. Príčiny vzniku tých rysov osobnosti obžalovaného ako ich popísala v bode 2 záveru
znaleckého posudku môžu viaznuť i v rodine, keď obžalovaný deklaroval, že boli na neho kladené väčšie
nároky v škole, resp. očakávania ako zvládal, resp. pociťoval nedostatok lásky zo strany rodičov. Jeho
negatívne črty osobnosti mohli byť vo výraznej miere ovplyvnené i jeho prípadným užívaním drog vpubertálnom, resp. postpubertálnom veku, keď užívanie drog za takýchto okolností má negatívny vplyv
najmä na emočnú stránku osobnosti. U obžalovaného znalkyňa nezistila zníženie jeho intelektu vplyvom
užívania návykových látok, to znamená, že prípadné užívanie návykových látok nemalo na jeho intelekt

zásadný vplyv.
Znalkyňa ďalej uviedla, že pri jej vyšetrení, pri ktorom mala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu, ako
i výsledky vyšetrenia počítačovou tomografiou alebo magnetickou rezonanciou z krátkeho obdobia
pred skutkom, nepreukazujú, žeby obžalovaný trpel organickým poškodením mozgu. U obžalovaného
nezistila deteriorizáciu, teda úbytok intelektu. V prípade, ak by trpel organickým poškodením mozgu,

k takému úbytku intelektu by muselo dôjsť a to práve v dôsledku organického poškodenia mozgu.
Liek Frontin, ktorý užíval je hypnotikum, ktoré má tlmiace účinky, je to liek na spanie a tento nemohol
negatívne vplývať na jeho osobnostné rysy. Pokiaľ ide o liek Coaxyl, je to liek na zmiernenie napätia,
ktorý tiež nemá vplyv na zmenu osobnosti obžalovaného.
Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu skutku a jeho oľutovanie má pozitívny vplyv na možnosť jeho
resocializácie, pretože to svedčí o tom, že si uvedomuje nebezpečnosť a závažnosť svojho konania.

Ďalším pozitívnym faktorom v tejto oblasti je, že doteraz nebol odsúdený za trestnú činnosť. Udalosť,
pre ktorú je trestne stíhaný v čase vyšetrenia obžalovaného znalkyňou nemal obžalovaný ešte emočne
spracovanú a vzhľadom na charakteristiku jeho osobnosti má za to, že bez odbornej pomoci nebude
sám schopný spracovať túto situáciu.

Znalkyňa tiež presnejšie vysvetlila, čo mala na mysli keď konštatovala, že u obžalovaného sú prítomné
tendencie domýšľania si a simulovania somatických ťažkostí - schizoidné a impulzívne tendencie (tak
ako to je uvedené v písomne podanom znaleckom posudku). Znalkyňa uviedla, že schizoidné konanie
sa dá charakterizovať tak, že pri určitej emočne vypätej situácii človek rozmýšľa len čisto racionálne vo
svoj prospech, pričom z takéhoto myslenia úplne vypustí emočnú stránku, to znamená vciťovanie sa

do pocitov iných, strata súcitu, empatia a podobne a ide tvrdo za svojím cieľom, bez uvedomovania,
domýšľania následkov. Impulzivita správania sa dá charakterizovať ako snaha urobiť ten zamýšľaný
cieľ hneď, teraz, bez akejkoľvek rozumovej kontroly, iba za účelom dosiahnutia cieľu. Domýšľanie si a
simulovanie somatických ťažkostí sa prejavuje tým spôsobom, že v prípade problému alebo neúspechu
sa obžalovaný snaží dôvody týchto (neúspechov alebo problémov) ospravedlniť svojimi somatickými

ťažkosťami, napríklad tým, že uvádza stratu vedomia, stratu pamäte a podobne, pričom v skutočnosti
k takejto strate vedomia a pamäte nedochádza, ale takýmto spôsobom sa snaží nájsť ospravedlnenie
pre svoje správanie. Obžalovaný si cez dokresľovanie a vymýšľanie určitých skutočností snaží nájsť
ospravedlnenie na svoje správanie.

V súvislosti s invalidizáciou obžalovaného na diagnózou organických zmien osobnosti, znalkyňa uviedla,
žetakútodiagnózuzostranySociálnejpoisťovnesivysvetliťnevie,pretožezožiadnychjehozdravotných
záznamov, vrátane výsledkov zobrazovacích techník mozgu nenašla žiadne dôvody, pre ktoré by
bolo možné takúto diagnózu indikovať. I výsledky psychologického vyšetrenia PhDr. Y. A. zo dňa
5.12.2011, ktoré uvádza na strane 13 svojho posudku konštatujú, že výsledky v psychologických testoch

obžalovaného aktuálne vylučujú organickú deterioráciu kognitívnych funkcií. Takýto záver automaticky
vylučuje organické poškodenie mozgu.

Z ďalších listinných dôkazov súd oboznámil správy a posudky na obžalovaného, správu z Ústrednej
evidencie priestupkov, správu zo systému AVÍZO, výpis zo zoznamu páchateľov, správy Sociálnej

poisťovne, správu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, správa Mestského úradu Trnava, odpis
registra trestov obžalovaného a fotokópiu poštového podacieho lístku č. 20039 zo dňa 2.12.2013.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a z výpisu z Ústrednej
evidencie priestupkov MV SR, že v tejto nemá záznam i priestupku. Zo správy Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny Trnava vyplýva, že t.č. nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom

v minulosti bol vedený v tejto evidencii, niekoľkokrát mu bolo ponúkané voľné pracovné miesto a z
evidencie bol vyradený na vlastnú žiadosť.
Z posudku Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 28.3.2013 vyplýva, že u obžalovaný je
invalidizovaný s diagnózou organickej poruchy osobnosti s disocialitou a emočnou labilitou na
organickom podklade. Trpí chorobou zaradenou podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb 10 pod

diagnózu F06 - iné psychycké poruchy zapríčinené poškodením a disfunkciou mozgu a somatickou
chorobou, epilepsia. V posudku sa ďalej konštatuje deteriorizácia intelektových funkcií. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75%.
Zhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k týmto záverom.V otázke viny obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu vychádzal
súd z vyhlásenia obžalovaného o vine, ktoré urobil na hlavnom pojednávaní. Vyhlásenie obžalovaného
korešponduje z dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní. Obžalovaný sa vo svojej výpovedi v

prípravnom konaní v prevažnej miere priznal k spáchaniu skutku a jeho priznanie potvrdzujú i
ďalšie dôkazy zhromaždené orgánmi činnými v trestnom konaní. Žiaden z dôkazov nevyvracia, ani
nespochybňuje priznanie sa obžalovaného, že spáchal trestný čin, pre ktorý je stíhaný. Výsledky
znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie preukazujú, že obžalovaný sa spáchania skutku dopustil
ako príčetný a plne trestnoprávne zodpovedná osoba. Za takýchto okolností, po splnení ďalších

formálnych predpokladov súd nezistil prekážku, pre ktorú by nebolo možné vyhlásenie obžalovaného
o vine prijať.

Na rozhodnutie o treste a prípadnom ochrannom opatrení a náhrade škody súd vykonal vyššie opísané
dokazovanie, ktoré bolo zamerané hlavne na osobu obžalovaného. Dokazovanie sa zameralo hlavne na
zdravotný stav obžalovaného v čase spáchania skutku a to najmä, akým spôsobom ovplyvňoval osobu

obžalovaného v rámci jeho motivácie a pohnútok k trestnému činu a spôsobu jeho vykonania. Kľúčovou
otázkou bolo, či obžalovaný trpel diagnózou organickej poruchy osobnosti s disfunkciou mozgu a či
táto choroba mala vplyv na jeho konanie, pre ktoré je stíhaný. Obžalovaný sa obhajuje tým, že trpí
uvedenou chorobou a trpí epilepsiou, čo na jednej strane potvrdzuje vyššie citovaný posudok Sociálne
poisťovne, no na druhej strane to vyvracajú, resp. vážnym spôsobom spochybňujú závery znaleckého

skúmania z odvetví psychiatrie a psychológie. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že žiadne z
relevantných psychiatrických, psychológických a neurologických vyšetrení obžalovaného urobených v
období rokov 2011 - 2013 nepotvrdzujú diagnózu organického poškodenia mozgu a z tohto vyplývajúcej
organickej zmeny osobnosti obžalovaného. Organické poškodenie mozgu by sa mu muselo prejaviť pri
elektroencefalografickom vyšetrení mozgu, pri magnetickej rezonancii a pri psychologickom vyšetrení.

Znalec MUDr. K. jednoznačne konštatoval, že ani pri elektroencefalografickom vyšetrení mozgu, ani pri
magnetickej rezonancii nebolo zistené ložisko v mozgu, ktoré by zapríčiňovalo epilepsiu. Bez objektívne
preukázaného nálezu na mozgu nie je možné diagnózu epilepsie potvrdiť. Znaleckým skúmaním dospeli
psychiatrikzáveru,ževminulostimohlobyťnesprávnediagnostikovanésprávaniesaobžalovanéhoako
epileptický záchvat, pričom mohlo u neho ísť o tzv. konverznú reakciu, teda psychický stav, pri ktorom

určitý silný zážitok vyvoláva poruchu motoriky, senzitivity, ktorá navonok svojím dramatickým priebehom
môže imitovať epileptický záchvat. Epileptických záchvat je sprevádzaný pomočením, pohryzením,
bezvedomým a jeho priebeh je zmerateľný a encefalografe. Znalci tiež konštatujú, že ak obžalovaný
pri psychiatrických hospitalizáciách zamlčal konzumáciu metamfetamínu, mohlo zviesť psychiatrov k
nesprávnej diagnóze organickej zmeny osobnosti, prípadne prechodná zmena osobnosti obžalovaného

mohla byť prítomná pri chronickom užívaní metamfetamínu. Pri absencii psychostimulantov, teda aj
metamfetamínu, dochádza k prejavom toxicky podmienených zmien, ktoré napodobňujú depresiu alebo
aj organickú zmenu osobnosti, pacienti mávajú aj samovražedné tendencie. Organické poškodenei
mozgu by spôsobilo u obžalovaného deteriorizáciu (úbytok) intelektu, ktorý nebol znalkyňou z odvetvia
psychológie zistený a tento dokonca nebol zistený ani pri psychologickom vyšetrení obžalovaného zo

dňa 5.12.2011 PhDr. Y. A.. Na druhej strane znalci konštatovali, že obžalovaná sa ich snažil presvedčiť
o existencii zdravotných problémov, ktoré by odôvodňovali diagnózu organickej zmeny osobnosti,
pričom takéto správanie v praxi duševne chorí ľudia nemajú. Znalkyňa PhDr. Y. I. tiež uviedla, že
obžalovaný má sklony k domýšľaniu si a simulovaniu somatických ťažkostí, ktoré sa prejavuje tým
spôsobom, že v prípade problému alebo neúspechu sa obž. snaží dôvody týchto ospravedlniť svojimi

somatickými ťažkosťami, napríklad tým, že uvádza stratu vedomia, stratu pamäte a podobne, pričom v
skutočnostiktakejtostranevedomiaapamäteainýmnedochádza,aletakýmtospôsobomsasnažínájsť
ospravedlnenie pre svoje správanie. Obžalovaný si cez dokresľovanie a vymýšľanie určitých skutočností
snaží nájsť ospravedlnenie na svoje správanie.
Za dôležité považuje súd i to vyjadrenie znalca MUDr. K., že v prípade, ak by obžalovaný aj trpel

epilepsiou, tak táto choroba nemá žiaden zásadný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
Muselo by ísť iba o ťažkú organickú poruchu v zmysle demencie. Uvedené závery znaleckého
dokazovania vedú súd k jednoznačnému záveru, že konanie obžalovaného bezprostredne pred
spáchaním trestného činu, ani v čase jeho spáchania nebolo ovplyvnené jeho somatickou, ani duševnou
chorobou. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti neboli znížené a to ani čiastočne. Jeho konanie

a motivácia ku konaniu je tak výsledkom v plnom rozsahu slobodného rozhodovania sa obžalovaného.
Podľa vyjadrenia rodičov mal obžalovaný vytvorené z ich strany dobré zázemie a netrpel materiálnou
núdzou. Rodičia potvrdili, že v čase, keď bol bez finančných prostriedkov, žil z ich podpory, z ktorej musel
žiť aj po priznaní invalidného dôchodku vo výške asi 120 eur mesačne. Jeho správanie popisovanérodičmi pred spáchaním trestného činu, ako i v čase jeho spáchania plne korešponduje so závermi
znaleckého dokazovania, podľa ktorého obžalovaný trpí zmiešanou poruchou osobnosti, ktorá sa
prejavuje v oblasti emočnej nestability a nezrelosti a disociability. Jeho závislosť od metamfetamínu

vyvoláva u neho nutkanie, túžbu zohnať drogu, ktorá je prvoradá a tá determinuje iné hlavné ciele. Súd
dospel z záveru, že zdravotný stav obžalovaného, ani sociálne prostredie, v ktorom žil nedeterminovali
jeho konanie. Inú motiváciu konania, ako čisto zištnú súd nezistil. Uvedené závery súd premietol aj do
rozhodnutia o treste.
Obžalovaný svojim konaní spáchal tak obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm.

b/, písm. c/, písm. e/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. c/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm.
e/ Trestného zákona, ako i zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona. Súd obžalovanému pod ľ § 41
ods. 1 Trestného zákona ukladal trest ustanovenia § 145 ods. 2 Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na
trestný čin najprísnejšie trestný. Trestnú sadzbu 20 - 25 rokov upravil v zmysle § 38 ods. 3 Trestného
zákona, keď na strane obžalovaného našiel tri poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j), k) a l)) a jednu

priťažujúcu (§ 37 písm. h)), pričom po tejto úprave dospel k sadzbe 20 - 23 rokov 4 mesiace, v rámci
ktorej obžalovanému ukladal trest.
Súd skúmal, či u obžalovaného existujú okolnosti odôvodňujúce uložiť mu trest odňatia slobody i pod
dolnú hranicu trestnej sadzby tak, ako to žiadal obhajoba i prokurátor. Obhajoba odôvodňovala takýto
postup pomermi obžalovaného. Poukázala na výpoveď MUDr. A. v prípravnom konaní, u ktorej sa

obžalovaný psychiatricky liečil a z ktorej vyplýva, že epilepsia sa podieľala na afekte, ktorý obžalovaný
dostal pri útoku na poškodenú, keď napriek jeho očakávaniam sa táto po úderoch kameňom do hlavy
začala brániť a obžalovaný v afekte ju opakovane bodal, aby prekonal jej odpor. Skutočný dôvod prečo
chcel obžalovaný od poškodenej získať peniaze nebolo to, že stratil peniaze, ktoré mu dali rodičia alebo
bol to strach z rodičov, strach z toho, že skončí na ulici sám a preto konal iracionálne. Užíval liek,

ktoré mali veľa vedľajších účinkov, najmä sklony k samovražde ktoré u neho boli opakovane zistené.
Obžalovaný prežíval strach podstatne intenzívnejšie ako iné zdravé osoby.
Prokurátor návrh na mimoriadne zníženie trestu bližšie neodôvodnil.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného
zákona súd nenašiel. Všetky okolnosti, ktoré s prípadom súviseli súd vyhodnotil tak, že tieto nie sú
výnimočnými. Priznanie sa obžalovaného a jeho úprimné oľutovanie skutku nemožno považovať sám

osebe za výnimočnú okolnosť prípadu a rovnako ani to, že pred spáchaní trestného činu viedol riadny
život. Náhrada škody, ktorá spočíva vo výdavkoch vynaložených v súvislosti pohrebom zavraždenej tiež
nie je mimoriadnou okolnosťou prípadu, zvlášť ak k tejto náhrade škody došlo až po začatí hlavného
pojednávania. Už v prípravnom konaní si syn zavraždenej tento nárok uplatnil, vyčíslil ho a odôvodnil.
Všetky tieto skutočnosti vzal súd do úvahy ako poľahčujúce okolnosti. V zmysle ustálenej a publikovanej

judikatúry súdov SR nemožno vylúčiť, že viaceré okolnosti, ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými
poľahčujúcimi okolnosťami, v konkrétnom prípade v súhrne nadobudnú taký význam, že ich bude možné
posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona. Na to, aby
súd viaceré všeobecne poľahčujúce okolnosti v súhrne hodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu v
zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona však treba mať preukázané viaceré nie bežne sa vyskytujúce

skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie.
Zistené skutočnosti prípadu nezodpovedajú uvedeným kritériám. Zdravotný stav obžalovaného nemôže
byť takouto okolnosťou už len preto, že v zmysle vyššie citovaných záverov znaleckého dokazovania
bolo správanie obžalovaného v čase spáchania skutku vopred plánované, logické a vedené jediným,
a to zištným cieľom. Viacročné zneužívanie psychostimulantov negatívne pôsobilo na jeho emočnú

stránku osobnosti a malo negatívny vplyv na pokusy o psychiatrickú liečbu obžalovaného. Psychický
stav páchateľa v čase spáchania činu možno posúdiť len ako okolnosť prípadu, pretože psychický stav
páchateľa charakterizuje osobu páchateľa ako subjektu trestného činu.
Za pomery páchateľa odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby
možno považovať napríklad vážnu chorobu, pri ktorej by výkon trestu odňatia slobody bol pre páchateľa

zvlášť obťažný, alebo by mal pre neho zvlášť nepriaznivé následky. Rovnako tak za pomery páchateľa
odôvodňujúce vyššie uvedený postup treba považovať stav, kedy sa páchateľ stará o osoby, ktoré sú
na ňom závislé svojou výživou alebo výchovou. Pritom zákon nevyžaduje, aby v týchto prípadoch išlo
o povinnosť páchateľa vyplývajúcu zo zákona a môže ísť tiež o povinnosť vyplývajúcu z morálnychzásad spoločnosti. Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že ide o osobné a osobnostné hodnotenie páchateľa
ako objektu trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný.
Posudzujúc osobu páchateľa z tohto pohľadu nenachádza súd také pomery, ktoré by odôvodňovali

mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Osoba obžalovaného nemá žiadnu takú
sociálnu interakciu, na základe ktorej by neprimerane trpeli výkonom trestu obžalovaného i iné osoby.
Samozrejme súd v tomto konštatovaní zohľadňuje situáciu rodičov obžalovaného, u ktorých nemožno
spochybňovať ich prirodzenú citovú naviazanosť na obžalovaného.
S poukazom na uvedené závery súd nenašiel zákonné dôvody na mimoriadne zníženie trestu.

Trest tak ukladal v uvedenej trestnej sadze 20 rokov až 23 rokov 4 mesiace, pričom sa riadil
ustanoveniami § 34 ods. 1 - 4 Trestného zákona. Zohľadnil to, že obžalovaný sa svojim konaním spáchal
dva trestné činy, ako i to, že naplnil zároveň tri zákonné znaky odôvodňujúce použitie vyššie trestnej
sadzby uvedenej v ust. § 149 ods. 2 Trestného zákona. Prihliadajúc na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona súd na jednej strane konštatuje,

že páchateľ sa v konaní pred súdom úplne priznal, skutok úprimne oľutoval, poškodenému sa osobne
ospravedlnil a uhradil mu (prostredníctvom rodičov) náklady na pohreb zavraždenej. Na druhej strane
zvážil i to, že možnosť jeho resocializácie, vzhľadom na jeho poruchu osobnosti je sťažená, ďalej
mimoriadnubrutalituabezcitnosťpripáchanítrestnéhočinuatiežziskuchtivýaničímneospravedlniteľný
dôvod, pre ktorý sa obžalovaný rozhodol siahnuť na zdravie a v konečnom dôsledku na život nebohej K.

Z.. Berúc do úvahy i vek obžalovaného dospel súd k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody v trvaní
20 rokov naplní najmä účel trestu spočívajúci v ochrane spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom
trestnej činnosti, ako i účel tzv. generálnej prevencie a v neposlednom rade vyjadrí morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. V menšej miere neplní účel sledujúci vytvorenie podmienok na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život.

Uloženie trestu odňatia slobody na doživotie v danom prípade neprichádzalo do úvahy, nakoľko neboli
splnené materiálne podmienky uvedené v § 47 ods. 1 Trestného zákona.
Na výkon trestu zaradil súd obžalovaného ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu do ústavu s
maximálnym stupňom stráženia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 48 ods. 3 písm. b) Trestného
zákona.Akopáchateľoviobzvlášťzávažnéhozločinumuobligatórneuložiliochrannéopatrenievoforme

ochranného dohľadu v trvaní 2 roky v zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona.
Do úvahy pripadala i možnosť uložiť obžalovanému ochranné liečenie, či už protitoxikomanické alebo
psychiatrické. Vzhľadom na vyjadrenia znalcov z odvetvia psychiatrie, ktorí neodporúčali uloženie
ochranného liečenia, súd toto neuložil.
Škodu, ktorú si poškodený uplatnil v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní obžalovaný

nahradil do skončenia hlavného pojednávania v tej výške ako bola uplatnená, preto nebolo potrebné o
náhrade škody rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.