Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/48/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206204252
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Mrázova

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1206204252.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci

navrhovateľa: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, N., zast. JUDr. Jánom Hlaváčom, advokátom so
sídlom Ružová 5, Rožňava, proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské
nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, o zaplatenie 426,44 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 21,24 eur, na číslo účtu:
XXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 05.09.2005, doručeným súdu dňa 06.09.2005, sa navrhovateľka domáhala vydania

rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie 426,44 eur (12.847,- Sk) spolu s úrokmi z
omeškania a trovami konania titulom nevyplateného podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 vo
výplatnom termíne za mesiac august 2002, teda 10.09.2002.

Navrhovateľkanávrhodôvodnilatým,žeuodporcuajehoprávnehopredchodcu(Slovenskýplynárenský
priemysel, š.p.) bola v pracovnom pomere, a to aj v priebehu celého kalendárneho roka 2001. Nárok
na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 odvodila od § 14 Kolektívnej zmluvy

uzatvorenej na roky 2001 až 2003 uzavretej medzi Slovenským plynárenským priemyslom š. p. a
Plynárenským odborovým zväzom, podľa ktorého sa zamestnávateľ zaviazal zabezpečiť v príslušnom
roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v
predchádzajúcom roku. Termín vyplatenia podielov bol v kolektívnej zmluve stanovený na výplatný
termín za mesiac august príslušného roka. Akciová spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel bola
založená zakladateľskou listinou zo dňa 11.6.2001 v súlade s §§ 154 až 220 zákona č. 513/1991
Zb. v znení neskorších predpisov, na základe Uznesenia vlády SR č. 317/220 zo dňa 11.4.2001 o

privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik. Slovenský plynárenský priemysel š.
p. bol zrušený bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16
zákona č. 92/1991 Zb., zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý tento
majetok, práva, povinnosti a záväzky dňa 1.7.2001 vložil do akciovej spoločnosti Slovenský plynárenský
priemysel. Odporca podiel navrhovateľky na hospodárskom výsledku za rok 2001 navrhovateľke do
podania návrhu na súd nevyplatil, i keď vo výročnej správe odporcu za rok 2001 sa konštatuje, že po
vykonaní odvodových povinností sa dosiahol zisk 404 mil. Sk.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 15Ro/391/2005-14 zo dňa 19.09.2005, voči ktorému
podal odporca v zákonnej 15-dňovej lehote odpor. V odpore uviedol, že neboli splnené podmienky na
vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku v roku 2001. Vo veci konali v súlade so zákonom okolektívnom vyjednávaní sprostredkovateľ a rozhodca. Rozhodca v tejto veci vydal rozhodnutie, pričom
zamestnávateľ využil svoje právo, ktoré mu dáva zákon o kolektívnom vyjednávaní a podal námietky
voči rozhodnutiu rozhodcu na Krajský súd v Bratislave.

Súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu,
ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd vo veci rozhodol aj v jeho neprítomnosti
s prihliadnutím na listinné dôkazy založené v spise.

Súd vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu, najmä návrhom vrátane príloh, odporom odporcu,
kolektívnouzmluvouSPP,š.p.uzatvorenounarok2001až2003vrátanejejdodatkov1,2,3a4,výkazom
ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2001, mzdovým listom navrhovateľky na rok 2001, uznesením
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Sp/34/2006-183 zo dňa 28.9.2007 a č.k. 3Sp 28/2011-129 zo dňa
10.01.2012) ako aj ostatnými listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka bola u odporcu (resp. u jeho právneho predchodcu) v pracovnom pomere v období od
01.07.1976 do 30.12.2003.

Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončil dňa 30.12.2003 dohodou uzavretou dňa 30.12.2003.
Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene,

ktorým sa zrušilo pracovné miesto zamestnanca.

Z obchodného registra súd zistil, že akciová spoločnosť (odporca) bola založená zakladateľskou listinou
zo dňa 11.06.2001 v súlade s §§ 154 až 220 zák. č. 513/91 Zb. v znení noviel, s dňom zápisu do
obchodného registra 01.07.2001, v dôsledku Rozhodnutia Vlády Slovenskej republiky č. 317/2001 zo

dňa 11.04.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik, IČO: 00 211 290
zrušeného bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16
zák. č. 92/1991 Zb., zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý ich dňa
01.07.2001 vložil do akciovej spoločnosti, Slovenský plynárenský priemysel, a. s..

Podľa § 14 Kolektívnej zmluvy SPP š.p. uzavretej dňa 15.11.2000 na roky 2001 až 2003 medzi SPP, š.p.
ako zamestnávateľom a odborovými základnými organizáciami pôsobiacimi v SPP, š.p., zastúpenými
predsedom Plynárenského odborového zväzu N. X., zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku tvorbu
podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v
predchádzajúcom

roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým predpisom vopred
prerokovaným s POZ. Termín vyplatenia je stanovený vo výplatnom termíne za mesiac august
príslušného roka.

Vnútropodnikový predpis upravujúci konkrétny postup vyplatenia podielov ba hospodárskom výsledku

za rok 2001 u odporcu prijatý nebol.

Dňa 11. decembra 2001 uzavreli odporca a predseda Plynárenského odborového zväzu N. X. Dodatok
č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003, ktorým sa pre
rok 2001 zrušil celý paragraf 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch". Nasledujúce paragrafy sa

prečíslovali na § 14 "Doplnkové dôchodkové poistenie" atď. Dodatok sa stal neoddeliteľnou súčasťou
Kolektívnej zmluvy SPP, akciovej spoločnosti na roky 2001 až 2003 a nadobudol účinnosť dňom podpisu
zmluvnými stranami, t. j. 11.12.2001.

Podľa Výkazu ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2011 odporcu, ktorý tvoril prílohu k daňovému

priznaniu k dani z príjmov odporcu, hospodárskym výsledkom odporcu v roku 2001 bola strata.

Rozhodca pre kolektívne spory č. 11 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Z.. H. X. v
kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy medzi Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. a
Plynárenským odborovým zväzom rozhodnutím zo dňa 01.06.2004 rozhodol tak, že zamestnávateľ

Slovenský plynárenský priemysel, a.s. je povinný zaplatiť každému zamestnancovi, ktorý ku dňu
31.12.2001 vykonával u odporcu práce v hlavnom pracovnom pomere sumu 12 847,- Sk (od 01.01.2099
suma 426,44 €), a to ako podiel na hospodárskom výsledku za rok 2001.Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2007 č. k. 4Sp/34/2006-183 na návrh Slovenského
plynárenského priemyslu, a.s. rozhodnutie rozhodcu Z.. H. X. zo dňa 01.06.2004 zrušil pre jeho
nepreskúmateľnosť a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bolo úlohou rozhodcu vec opätovne

prejednať.

Rozhodnutím zo dňa 17.12.2007 rozhodca Z.. H. X. v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy
rozhodol tak, že nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 podľa § 14
Kolektívnej zmluvy SPP, š. p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003 z 15.11.2000 nepriznal.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.01.2012 č.k. 3 Sp 28/2011-129 rozhodol tak, že
rozhodnutie rozhodcu Z.. H. X., rozhodcu pre kolektívne spory Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy zo dňa 17.12.2007 vo veci vyplatenia podielu
na hospodárskom výsledku za rok 2001 zrušil a vec rozhodcovi vrátil na ďalšie konania. Zároveň v
odôvodnení uviedol, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi (Slovenský plynárenský

priemysel, a.s.) na ďalšie konanie, pričom bude povinnosťou odporcu a konajúceho orgánu vo veci
nárokov na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 opätovne rozhodnúť. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2012.

Z oznámenie rozhodcu Z.. H. X. z 15.10.2012 súdu vyplynulo, že tento vo veci ďalej nekoná, ani nevydal

nové rozhodnutie.

Podľa § 20 zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v rozhodnom období od 01.5.2001 do 01.4.2002
(Zákonník práce, ďalej len "ZP"), postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv (podnikových a vyššieho
stupňa) ustanovuje zákon.

V kolektívnych zmluvách možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v rámci
danom pracovnoprávnymi predpismi. Ak tento zákon ustanovuje, v ktorých prípadoch možno v
kolektívnych zmluvách zvyšovať alebo rozširovať pracovnoprávne nároky zamestnancov, vzťahuje sa
to na zamestnávateľov, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, ak sa výslovne neustanovuje inak.

Zamestnávateľmi, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, sa na účely tohto zákona rozumejú všetci
zamestnávatelia, ktorí nie sú rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej výdavky
na mzdy a ostatné pracovnoprávne nároky sú zabezpečované jej finančným vzťahom na rozpočet
zriaďovateľa.

Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako
ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.

Podľa § 111 ZP zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda.

Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové
zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.

Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda.

Zamestnávatelia samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej,
podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených v
mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.

Podľa § 112 ZP zamestnávatelia poskytujú zamestnancom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho

stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov
alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa,
poskytujú zamestnávatelia zamestnancom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci podľa
podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv.

Zamestnancom sa nezávisle od celkových výsledkov zamestnávateľov zaručujú nároky vzniknuté na
tarifnú mzdu a mzdové príplatky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách
vyššieho stupňa.Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancom v súvislosti s pracovným pomerom iné plnenia
peňažnej hodnoty, naturálne požitky, prípadne iné nepeňažné plnenia iba vtedy, ak to ustanovuje právny
predpis.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a výsledky vykonaného
dokazovania dospel súd k závere, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

Pojem mzda z právneho hľadiska vychádza z jej ekonomickej úlohy. Súvisí s účasťou zamestnanca

v spoločenskej výrobe a v službách vo forme pracovnoprávneho vzťahu. Predstavuje odmenu za
vykonanú prácu, ktorá sa realizuje podľa vopred stanovených zásad mzdovej politiky konkretizovaných
najmä v mzdových sústavách a ustanoveniach kolektívnych zmlúv. Mzda za prácu má peňažnú formu,
vyjadruje určité množstvo a kvalitu práce podľa vopred stanovených noriem, odráža celkovú efektívnosť
príslušnej organizácie, význam príslušnej pracovnej profesie, jej kvalifikačnú náročnosť a individuálny
výkon a prínos zamestnanca. Z tohto hľadiska mzda vyjadruje na jednej strane individuálne oprávnenie

zamestnanca na mzdu, na druhej strane najmä povinnosť zamestnávateľa odmeňovať zamestnancov
za vykonanú prácu nielen v predpísanej miere, ale aj progresívnym spôsobom.

Mzda sa teda viaže na existenciu pracovnoprávneho vzťahu, predovšetkým pracovného pomeru a
predstavuje odmenu, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancom za jeho vykonanú prácu

podľa množstva, akosti a vopred stanovených noriem.

Mzda je splatná za predchádzajúce mesačné obdobie, prémie a odmeny sa môžu vyplatiť za dlhšie
časové obdobie. Ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru, mzda je splatná v deň jeho skončenia.
Prémie a iné pohyblivé zložky mzdy, výška ktorých nie je v čase skončenia pracovného pomeru známa,

sú splatné v najbližšom výplatnom termíne po zistení ich výšky. U odporcu bol deň určený na výplatu
mzdy stanovený na 10. deň nasledujúceho mesiaca.

Kolektívna zmluva môže byť prameňom práva zásadne len vtedy, ak jej ustanovenia sú všeobecnej
povahy a záväzne upravujú celú skupinu právnych vzťahov rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Ide o tzv. normatívnu zmluvu, ktorú nevyhnutne treba odlišovať od individuálnych právnych aktov
vzťahujúcich sa len na určitý individuálny, výnimočný prípad, ktoré zakladajú, menia a rušia práva a
povinnosti konkrétne určených subjektov pracovnoprávnych vzťahov. Okrem normatívnej časti obsahuje
aj záväzkovú časť, ktorá reprezentuje záväzky zmluvnej povahy a záväzky morálne. Z normatívnej časti
kolektívnej zmluvy upravujúcej mzdové a pracovné podmienky vznikajú pre pracovníka nároky, ktoré

môže uplatniť rovnako ako ostatné nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru.

Prínosprácezamestnancaprezamestnávateľanemožnovždyoceniťvrámcizamestnancovejzákladnej
mzdy alebo platu. K jeho motivácii slúžia aj podiely na hospodárskych výsledkoch zamestnávateľa.
Pravidlá pre ich poskytovanie musia byť stanovené pre vyplatenie určitej peňažnej čiastky (časti

mzdy) vopred a nárok na ich vyplatenie vznikne na základe splnenia vopred stanovených merateľných
ukazovateľov.

V danom prípade si navrhovateľka uplatňovala nárok na podiel na hospodárskom výsledku odporcu za
rok 2001.

Súd sa teda v prvom rade musel zaoberať definíciou pojmu "hospodársky výsledok". Vychádzajúc z
bežne dostupných zdrojov sa pod pojmom hospodárky výsledok rozumie výsledok ekonomickej činnosti
podniku za určité obdobie, ktorý je charakterizovaný rozdielom medzi celkovými nákladmi a celkovými
výnosmi za toto obdobie. Tento rozdiel (kladný alebo záporný) je hospodárskym výsledkom podniku.

Hospodársky výsledok môže mať dve podoby:
1. účtovný hospodársky výsledok - rozdiel medzi nákladmi a výnosmi po zdanení a
2. daňový hospodársky výsledok - je ten hospodársky výsledok, ktorý podlieha zdaneniu, je definovaný
zákonom o daniach z príjmu.
Hospodársky výsledok po skončení roku prechádza ako disponibilný zisk do nasledujúceho roka, kde

sa rozdeľuje podľa všeobecne záväzných predpisov, podľa stanov, alebo podľa spoločenskej zmluvy
a podľa toho o akú právnu formu podniku ide. Teda platí, že ak sú náklady vyššie ako výnosy, potom
hospodárskym výsledkom je strata a ak sú výnosy vyššie ako náklady, potom hospodárskym výsledkomje zisk. Zdrojom pre vyčíslenie hospodárskeho výsledku je účtovníctvo podniku. Preto sa hospodársky
výsledok označuje ako účtovný zisk alebo účtovná strata.

Z uvedeného teda vyplýva, že kladným hospodárskym výsledkom treba rozumieť stav, keď
zamestnávateľ v príslušnom období, v tomto prípade kalendárnom roku 2001, dosiahne zisk - kladný
hospodársky výsledok - po tom, čo splní všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, zmluvy, resp.
iných právnych skutočností.

Z Výkazu ziskov a strát k 31.12.2001, ktorý odporca podal na príslušný daňový úrad spolu s daňovým
priznaním za rok 2001, je zrejmé, že odporca vykázal v riadku 60 hospodársky výsledok za účtované
obdobie roka 2001 v mínusovej hodnote, teda vykázal stratu.

Pracovná zmluva, prípadne kolektívna zmluva by mali stanoviť pravidlá a podmienky pre vznik nároku
na výplatu tejto pohyblivej zložky mzdy. Pohyblivé zložky mzdy sú zložkami nie nárokovateľnými, na

ich výplatu zamestnanec získa nárok po splnení vopred stanovených podmienok, či pravidiel. Pokiaľ
neexistujenormaupravujúcapriznaniepodielovpodľavopredvydanýchinternýchpredpisov,dojednanív
dohodách o mzde, prípadne kolektívnej zmluve, je rozhodnutie o priznaní podielov celkom v kompetencii
zamestnávateľa a len ťažko si možno nárokovať jej priznanie. Výplata pohyblivej zložky mzdy závisí na
jej priznaní, ak je priznaná - teda existuje nárok na jej vyplatenie napríklad v kolektívnej zmluve - stane

sa jej vyplatenie zložkou nárokovou.

V danom prípade už v čase podania návrhu na súd, bolo ustanovenie kolektívnej zmluvy a to § 14
"Podiely na hospodárskych výsledkoch" - pre rok 2001 zrušené Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve
SPP, akciovej spoločnosti dňa 11.12.2001, ktorý dodatok za POZ uzavrel a podpísal jeho predseda N.

X., ktorý za POZ rovnako uzavrel a podpísal aj Kolektívnu zmluvu SPP, š.p. uzavretú na roky 2001 až
2003, všetky jej predchádzajúce dodatky č. 1, 2 ako aj posledný dodatok č. 4 a Kolektívnu zmluvu SPP,
akciovej spoločnosti na roky 2002 až 2003.

Novéustanovenieupravujúceposkytnutiepodielovnahospodárskomvýsledkuzarok2001vKolektívnej

zmluveSPP,akciovejspoločnostineboloprijaté,pretosavyplateniepodielovnahospodárskomvýsledku
za rok 2001 nemohlo stať nárokovou zložkou mzdy navrhovateľa. V danom prípade dňa 01.04.2002
nadobudla účinnosť nová Kolektívna zmluva Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. na roky 2002
až 2003, ktorou sa ukončila platnosť Kolektívnej zmluvy SPP š. p., na roky 2001 až 2003.

Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 25.11.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.11.2013
navrhoval, aby boli v konaní vypočutí ako svedkovia N. X.,
Z.. S., Z.. W. k okolnostiam, za akých došlo k podpisu dodatku č. 3 ku kolektívnej zmluve. Súd s
poukazom na zásadu hospodárnosti konania nevykonal dokazovanie výsluchom označených svedkov,
nakoľko z ich výpovede nemohla vyplynúť žiadna skutočnosť, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie

súdu. Samotný navrhovateľ netvrdil žiadnu konkrétnu okolnosť, ku ktorej by malo dôjsť pri podpise
dodatku č. 3 ku kolektívnej zmluve, ktorá by mala mať vplyv na posúdenie nároku navrhovateľa, a ktorú
by mal teda svedok svojou výpoveďou potvrdiť.

Súd zdôrazňuje, že aj v prípade, že by nebolo ustanovenie § 14 Kolektívnej zmluvy na rok 2001

vypustené uzavretím Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, a.s., pre vyplatenie podielov na
hospodárskom výsledku za rok 2001, nebol v danom prípade splnený základný predpoklad, pretože
odporca nedosiahol v rozhodnom období (v roku 2001) kladný hospodársky výsledok.

Súd poukazuje na to, že z hľadiska určenia hospodárskeho výsledku je rozhodujúci Výkaz ziskov a

strát v plnom rozsahu k 31.12.2001 predkladaný odporcom Daňovému úradu a nie výročná správa, ako
tvrdí navrhovateľ. Výročná správa sa zostavuje na základe iných finančných ukazovateľov (vypracováva
sa tzv. konsolidovaná závierka) a táto z právneho hľadiska pre posúdenie hospodárskeho výsledku
odporcu nemôže byť záväzná. Jediným záväzným a určujúcim dokumentom v tomto prípade je výkaz
predkladaný príslušnému daňovému úradu, z ktorého jednoznačne pre dané obdobie vyplýva záporný

hospodárskyvýsledok(strata). Daňovýúradaniinýštátnykontrolnýorgánnespochybnilúdajeuvádzané
odporcom vo výkazoch predložených príslušným finančným orgánom.V neposlednom rade súd považuje za potrebné uviesť, že z pôvodného ust. § 14 Kolektívnej zmluvy
na rok 2001 nevyplýva konkrétny nárok žiadneho zamestnanca (teda ani navrhovateľa) na vyplatenie
akéhokoľvek podielu na hospodárskom výsledku odporcu za rok 2001. V tomto ustanovení kolektívnej

zmluvy sa odporca iba zaviazal zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych
výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku.
Konkrétny postup vyplatenia podielov mal byť upravený vnútropodnikovým predpisom vopred
prerokovaným s POZ. K prijatiu takéhoto vnútropodnikového predpisu nedošlo. Z pôvodného ust. § 14
Kolektívnej zmluvy na rok 2001 nevyplýva za akých konkrétnych podmienok, a ktorým zamestnancom

mal byť prípadne podiel na hospodárskom výsledku vyplatený. Pri absencii úpravy takýchto konkrétnych
podmienok, či už v kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise odporcu, vychádzajúc zo znenia
§ 14 kolektívnej zmluvy, nemožno konštatovať, že by navrhovateľovi (ako aj ktorémukoľvek inému
zamestnancovi) odporcu vznikol nárok na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
odporcovi vo veci priznal na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.) náhradu trov konania proti navrhovateľke, ktorá
vo veci úspech nemala. Trovy konania odporcu predstavujú odporcom zaplatený súdny poplatok za
odpor podaný proti platobnému rozkazu v sume 21,24 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.