Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/50/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207206784
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1207206784.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci

navrhovateľa: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68 Bratislava, IČO: 31 797 903 proti odporcom:
I. Slovenské elektrárne, a.s., Mlynské nivy 47 Bratislava, IČO: 35 829 052, zastúpenému advokátom
JUDr. Andreou Tomlainovou, ATLegal, s.r.o., Grösslingova 45 Bratislava, IČO: 47 231 424, II.
VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, Karloveská 2, P.O. BOX 45 Bratislava, IČO:
00 156 752, zastúpenému advokátom JUDr. Davidom Soukeníkom, SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
Šoltésovej 14 Bratislava, IČO: 36 862 711, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, Kvetná 13
Bratislava o určenie neplatnosti zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľje povinný zaplatiťodporcovivI.radesumu1.583,66euratitulomnáhradytrovprávneho
zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne odporcu v I. rade.

Odporcovi v II. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania podaným na súd dňa 9.3.2007 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že
zmluva o prevádzke VEG uzavretá dňa 10. marca 2006 medzi odporcom v II. rade a odporcom v I.

rade, predmetom ktorej je úprava vzájomných vzťahov, práv a povinností zmluvných strán v súvislosti
s efektívnou a bezpečnou prevádzkou VEG a v súvislosti s predajom produktov (tovarov a služieb), je
neplatná.

OdporcavI.radevosvojichvyjadreniachnavrhovalnávrhnazačatiekonaniavcelomrozsahuzamietnuť
a odporca v II. rade vo svojich vyjadreniach navrhoval návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím splnomocneného zástupcu navrhovateľa, splnomocnenej
zástupkyne odporcu v I. rade a právnych zástupcov odporcov v I. a II. rade, vypočutím svedkov T.. L.
W., T.. M. O. a T.. Q. L., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom
dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že odporca v II. rade je obstarávateľom podľa §
8 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) bod 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, v zmysle

ktorých je obstarávateľom ten, kto vykonáva aspoň jednu činnosť uvedenú v ods. 3 až 9, pričom
odporca v II. rade vykonáva podľa výpisu z obchodného registra činnosť uvedenú v ods. 3 písm.
a) bod 2 - výroba elektriny na účely poskytnutia služieb verejnosti. Ďalej navrhovateľ v návrhu na
začatie konania uviedol, že odporcovia v I. a II. rade uzavreli dňa 10.3.2006 Zmluvu o prevádzkeVodnej elektrárne Gabčíkovo, ktorej predmetom podľa bodu 3.1. je úprava vzájomných vzťahov, práv
a povinností zmluvných strán v súvislosti s efektívnou a bezpečnou prevádzkou VEG a v súvislosti
s predajom produktov (tovarov a služieb), a to v tom zmysle, že odporca v I. rade nadobudne

právo a povinnosť prevádzkovať a povinnosť opravovať prevádzkový majetok VEG a udržiavať jeho
prevádzkyschopnosť a bude povinný platiť odporcovi v II. rade dohodnuté úhrady. Odporca v I. rade
bude mať právo na príjem z realizácie výkonu prevádzkového majetku VEG a bude povinný hradiť
všetky prevádzkové náklady a náklady spojené s údržbou prevádzkového majetku VEG a taktiež platiť
odporcovi v II. rade platby tak, ako je uvedené v článku 6 tejto zmluvy. Navrhovateľ ďalej uviedol, že

v bode 3.2. Zmluvy sú určené činnosti, ktoré zabezpečujú bezpečnú a efektívnu prevádzku, v bode
3.3 sú uvedené činnosti, ktoré zahŕňajú výkony údržby a opráv a v bode 3.5 Zmluvy je špecifikované
právo odporcu v I. rade prevádzkovať a právo na príjem z realizácie výkonu prevádzkovaného majetku
VEG, ktoré spočíva v práve odporcu v I. rade vyrábať elektrickú energiu a realizovať predaj elektriny
a podporných služieb, vrátane regulačnej elektriny produkovaných VEG na trhu s elektrinou spôsobom
dohodnutým v prílohe č. 1 zmluvy o prevádzke. Podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu na začatie

konania služby potrebné na prevádzku prevádzkového majetku VEG a služby na opravu a údržbu
prevádzkovaného majetku VEG možno charakterizovať ako činnosti vedľajšie, doplnkové, ktoré slúžia
k realizácii a zabezpečeniu hlavného predmetu činnosti, bez ktorých by nebolo možné hlavnú činnosť
uskutočniť, pričom podľa navrhovateľa je hlavným predmetom Zmluvy zabezpečenie výroby elektriny
a jej dodávka verejnosti, a to prostredníctvom prevádzkovania VEG za účelom dosiahnutia zisku. Bez

zabezpečenia prevádzkyschopnosti VEG by nebolo možné tento cieľ dosiahnuť. Výrobu elektriny na
účely poskytovania služieb verejnosti na základe prílohy č. XVII Smernice a príloh č. 2 a 3 zákona o
verejnom obstarávaní nemožno považovať za zákazku rovnakého typu ako zákazku na poskytovanie
služby, a teda túto činnosť nemožno definovať ako koncesiu na služby a podriadiť ju pod § 15
ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Podľa navrhovateľa odporca v II. rade pri uzavieraní Zmluvy

o prevádzke VEG nemohol vzhľadom k účelu zákona, ktorý sa touto zmluvou sleduje, aplikovať
ustanovenie § 1 ods. 2 písm. o) zákona o verejnom obstarávaní, pretože sa nejedná o koncesiu
na služby. Odporca v II. rade pri obstarávaní predmetných služieb týkajúcich sa prevádzky VEG
nepostupoval podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, pretože nepoužil postupy, ktorými
sa zadávajú zákazky na dodanie služieb. Odporca v II. rade podľa názoru navrhovateľa obsiahnutom v

návrhunazačatiekonaniajednoznačneuzavrelZmluvuoprevádzkeVEGsodporcomvI.radevrozpore
s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní, keďže odporca v II. rade neobstaral
predmet Zmluvy niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 24 ods. 1 a nasl. zákona č. 25/2006
Z.z. o verejnom obstarávaní. Z toho dôvodu navrhovateľ podal predmetný návrh na začatie konania na
súd, a to s poukazom na § 148 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní.

Akoprílohuknávrhunazačatiekonanianavrhovateľpredložilsúdulenpredmetnúzmluvusprílohouč.1.

Z predloženej zmluvy súd zistil, že dňa 10.3.2006 odporcovia v I. a II. rade uzavreli v písomnej forme
zmluvu o prevádzke VEG, ktorú za odporcu v I. rade podpisovali T.. M. O. a T.. Q. V. L. a za odporcu

v II. rade T.. L. W..

Podľa článku 3., ods. 3.1. predmetnej zmluvy predmetom zmluvy bola úprava vzájomných vzťahov,
práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s efektívnou a bezpečnou prevádzkou VEG a v súvislosti
s predajom produktov (tovarov a služieb), a to v tom zmysle, že odporca v I. rade nadobudne

právo a povinnosť prevádzkovať a povinnosť opravovať Prevádzkový majetok VEG a udržiavať jeho
prevádzkyschopnosť a bude povinný platiť odporcovi v II. rade dohodnuté úhrady. Odporca v I. rade
bude mať právo na príjem z realizácie výkonu prevádzkového majetku VEG a bude povinný hradiť
všetky prevádzkové náklady a náklady spojené s údržbou Prevádzkového majetku VEG a taktiež platiť
odporcovi v II. rade platby, tak ako je uvedené v článku 6 tejto Zmluvy.

Zo znenia článku 3., ods. 3.2. predmetnej zmluvy vyplýva, že bezpečná a efektívna prevádzka
(dispečerské riadenie) celého Prevádzkového majetku VEG zahŕňa najmä prípravu prevádzky (ročnú,
mesačnú, týždennú, dennú), operatívne riadenie nepretržitej prevádzky VEG, usmerňovanie výrobnej
a rozvodnej činnosti v reálnom čase podľa prevádzkovej dokumentácie, operatívnych požiadaviek

dispečingov, elektrizačnej sústavy, výrobcu a vodohospodárskeho prevádzkovateľa, hodnotenie a
analýzu prevádzky, vytvorenie podkladov pre nasledujúcu prípravu prevádzky s cieľom zabezpečiť
podmienky pre údržbu, opravy, inovačný a rozvojový program Prevádzkového majetku VEG a vedenie
evidencie a prevádzkovej dokumentácie.Zo znenia článku 3., ods. 3.3. predmetnej zmluvy vyplýva, že povinnosť udržiavať a opravovať
Prevádzkový majetok VEG znamená zabezpečovať všetky plánované (preventívne) aj neplánované

(havarijné) opravy a údržbu celého Prevádzkového majetku VEG (hmotného a nehmotného), vrátane
výkonu súvisiacich prehliadok a skúšok technických zariadení v súlade s právnymi predpismi, pričom
výkon údržby a opráv zahŕňa najmä plánovanie opráv a údržby (dlhodobé - 10 rokov, strednodobé - 3
roky, krátkodobé - 1 rok), vykonávanie plánovaných opráv a údržby, vykonávanie neplánovaných opráv
na odstránenie havarijných a poruchových stavov a spracovanie vyhodnotenia ročného vykonávacieho

plánu opráv a údržby a spracovanie technicko-ekonomického vyhodnotenia každej generálnej a bežnej
opravy hlavných výrobných zariadení podľa Prílohy č. 2.

Zo znenia článku 3., ods. 3.4. predmetnej zmluvy vyplýva, že povinnosť podieľať sa dohodnutým
spôsobom na investíciách zabezpečujúcich prevádzkyschopnosť Prevádzkového majetku VEG, ktorého
cieľom je obnova zariadení podľa jeho technologického stavu, modernizácia a rozvoj konfigurácie

jednotlivých zariadení, zvýšenie úrovne bezpečnosti a spoľahlivosti, vrátane riadiacich systémov a
súvisiacich informačných technológií pozostáva najmä z plánovania rozvoja Prevádzkového majetku
VEG (dlhodobé - 15, 10 rokov, strednodobé - 5 rokov, krátkodobé - 1 rok), zo súčinnosti a spolupráci
pri realizácii ročného vykonávacieho plánu investícií a z činnosti v súlade s Plánom rozvoja podieľať sa
dohodnutým spôsobom na úhrade nákladov na ich realizáciu.

Podľa článku 3., ods. 3.5. predmetnej zmluvy právo odporcu v I. rade prevádzkovať a právo na príjem
z realizácie výkonu prevádzkového majetku VEG spočíva v práve odporcu v I. rade vyrábať elektrickú
energiu a realizovať predaj elektriny a podporných služieb, vrátane regulačnej elektriny produkovaných
VEG na trhu s elektrinou spôsobom dohodnutým v Prílohe č. 1.

Zo znenia článku 4., ods. 4.2. a 4.3. vyplýva, že táto zmluva má byť uzatvorená na počiatočné obdobie
12 (dvanásť) mesiacov počínajúc dňom, kedy táto Zmluva nadobudla účinnosť ("Počiatočné obdobie") s
tým, že následne sa zmluva bude automaticky obnovovať na ďalších 12 (dvanásť) mesiacov po uplynutí
Počiatočného obdobia a potom po uplynutí každého následného 12 (dvanásť) mesačného obdobia na

ďalších 12 (dvanásť) mesiacov po dobu 30 rokov odo dňa, keď nadobudla účinnosť.

Článok 6. predmetnej zmluvy obsahoval dohodu zmluvných strán o cene, platobných podmienkach a
spôsobe fakturácie, pričom v článku 6., ods. 6.1 predmetnej zmluvy je uvedené, že nakoľko odporca
v I. rade má právo realizovať predaj elektriny a podporných služieb produkovaných VEG na trhu s

elektrinou a zároveň povinnosť zabezpečovať výkon prevádzky, vrátane opráv a údržby a uhrádzať
všetky náklady s tým súvisiace, tak ako je to definované v Čl. II. tejto Zmluvy, zmluvné strany si dohodli
spôsob stanovenia ceny uvedený v bodoch 6.1.1 až 6.1.7, pričom bod 6.1.1 obsahuje spôsob výpočtu
ročného poplatku, ktorý má odporca v I. rade platiť odporcovi v II. rade za predmet tejto zmluvy, z
bodu 6.1.3 vyplýva, že dohodnutý podiel odporcu v I. rade na úhrnných výnosoch za predaj elektriny a

podporných služieb v kalendárnom roku sa vypočíta ako 35 percent z úhrnných výnosov generovaných
VEG a realizovaných na trhu odporcom v I. rade a z bodu 6.1.4 vyplýva výška ročného paušálneho
poplatku za právo odporcu v I. rade prevádzkovať Prevádzkový majetok VEG a realizovať produkty VEG,
a to v sume 146.622.036,30 Sk bez DPH.

Článok 7. predmetnej zmluvy obsahuje ďalšiu podrobnú úpravu práv a povinností zmluvných strán.

Na základe výzvy súdu na predloženie kompletného spisového materiálu týkajúceho sa kontroly
vykonávanej navrhovateľom v súvislosti s danou zmluvou a na predloženie listinných dôkazov
navrhovateľ predložil súdu písomné vyjadrenie zo dňa 3.4.2007, doručené súdu dňa 10.4.2007, v ktorom

uviedol, že na základe podnetu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky navrhovateľ
vypracoval "Stanovisko k zmluve o prevádzke VEG z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní" zo dňa
27.2.2007, ktoré bolo doručené Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky a predsedovi
vlády Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky - netrestný odbor doručil
navrhovateľovi dňa 6.3.2007 pod zn. Z. XX/XX-X "Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo

(ďalej len VEG) - upozornenie prokurátora podľa § 28 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre)". Na základe predmetného upozornenia
prokurátora bolo v sídle navrhovateľa dňa 8.3.2007 rokovanie zástupcov Generálnej prokuratúry a
zástupcov navrhovateľa k jednotlivým bodom upozornenia. Výsledkom rokovania bolo schválenienavrhnutých opatrení uvedených v predmetnom upozornení prokurátora všetkými zúčastnenými
osobami, t.j. okrem iného podanie žaloby na určenie neplatnosti zmluvy navrhovateľom. Ako prílohu
svojho podania navrhovateľ predložil súdu listy navrhovateľa adresované predsedovi vlády Slovenskej

republiky a štátnemu tajomníkovi Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Stanovisko
navrhovateľa zo dňa 27.2.2007, upozornenie prokurátora zo dňa 6.3.2007 a záznam z prerokovania
upozornenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 8.3.2007.

V písomnom stanovisku navrhovateľa k zmluve o prevádzke VEG z pohľadu zákona o verejnom

obstarávaní zo dňa 27.2.2007 je uvedené, že navrhovateľ sa nezaoberá vznikom, výhodnosťou,
resp. nevýhodnosťou zmluvy, cieľom stanoviska je preskúmať, či zmluva mala byť uzavretá podľa
zákona o verejnom obstarávaní a v nadväznosti na to preskúmať možnosť aplikácie § 148 zákona
o verejnom obstarávaní. V predmetnom stanovisku je uvedené s odkazom na čl. 3 zmluvy, že
odporca v I. rade nadobudol právo prevádzkovať prevádzkový majetok VEG a právo na príjem z
realizácie výkonu prevádzkového majetku VEG a ďalej, že odporca v I. rade nadobudol povinnosť

prevádzkovať prevádzkový majetok VEG, povinnosť opravovať prevádzkový majetok VEG a udržiavať
jeho prevádzkyschopnosť, povinnosť hradiť všetky prevádzkové náklady a náklady spojené s údržbou
prevádzkového majetku VEG, povinnosť platiť odporcovi v II. rade platby, tak ako je to uvedené v
článku 6 zmluvy o prevádzke a povinnosť platiť odporcovi v II. rade dohodnuté úhrady. Ďalej je v
predmetnom stanovisku uvedené, že zmluva bola uzavretá dňa 10.3.2006, teda v čase platnosti a

účinnosti zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení. V § 1 ods. 2 a 3 zákona o verejnom obstarávaní je upravený taxatívny výpočet výnimiek z
aplikáciezákonaoverejnomobstarávaní,pričomnavrhovateľpriposudzovanívecnejpôsobnostizákona
o verejnom obstarávaní skúma, či postup obstarávateľa nespadá pod zákonné výnimky. Navrhovateľ v
stanovisku uviedol, že po preskúmaní predmetnej zmluvy dospel k záveru, že je potrebné sa v danej

veci zaoberať, či sa na postup odporcu v II. rade nevzťahujú exempcie podľa § 1 ods. 2 písm. g)
alebo písm. o) zákona o verejnom obstarávaní. Teda z vyššie uvedeného je z pohľadu navrhovateľa
sporné, či odporca v II. rade bol ako obstarávateľ oprávnený uzavrieť zmluvu bez predchádzajúceho
postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní, teda či v danom prípade odporca v II. rade postupoval
na základe exempcie upravenej v § 1 ods. 2 písm. g) alebo písm. o) zákona o verejnom obstarávaní.

Podľa § 1 ods. 2 písm. g) sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje na nadobúdanie a nájom
nehnuteľností a s tým súvisiacich práv, okrem finančných služieb, ktoré s tým súvisia. Navrhovateľ
vychádzavstanoviskuzhypotézy,žezmluvaspĺňazákladnédefiničnéznakynájomnejzmluvyupravenej
v Občianskom zákonníku. Napriek tejto skutočnosti nemožno uvedenú výnimku z aplikácie zákona
o verejnom obstarávaní v danom prípade aplikovať. Exempcia z pôsobnosti zákona o verejnom

obstarávaní podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní sa totiž vzťahuje na prípad,
keď obstarávateľ zabezpečuje nájom pre vlastnú potrebu, teda vystupuje v zmluvnej pozícii nájomcu.
Uvedená téza vyplýva zo základnej konštrukcie procesu verejného obstarávania, v rámci ktorého je
obstarávateľ príjemcom tovaru, služby alebo práce (v tomto prípade nájmu nehnuteľnosti). Vzhľadom
na skutočnosť, že odporca v II. rade je v zmysle zmluvy v zmluvnej pozícii prenajímateľa nebola v

danom prípade skutkovo naplnená výnimka z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní podľa § 1 ods.
2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, keďže v predmetnom prípade nešlo zo strany odporcu v
II. rade o obstarávanie nájmu nehnuteľnosti. Konanie obstarávateľa, ktorý vystupuje v zmluvnej pozícii
prenajímateľa neupravuje zákon o verejnom obstarávaní, ale zákon č. 278/1993 Zb. o správe majetku
štátu v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ v stanovisku ďalej uvádza, že z vyššie uvedeného

je zrejmé, že výsledkom verejného obstarávania je zmluva, kde vystupuje obstarávateľ v pozícii
objednávateľa tovarov, služieb alebo stavebných prác, za ktoré je povinný zaplatiť peňažné plnenie.
Finančné plnenie zo strany obstarávateľa za poskytované tovary, služby, stavebné práce je typickým
znakom verejného obstarávania. Odlišuje verejné obstarávanie od iných právnych vzťahov, v ktorých
vystupujú subjekty verejnej správy, napr. správa majetku štátu. Predmetná zmluva nenapĺňa znaky ani

jednej zo zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že odporca v II. rade neposkytuje
odporcovi v I. rade finančné plnenie za poskytnutie prípadných služieb. Je teda podľa navrhovateľa
na mieste zodpovedanie otázky, či predmetná zmluva nemá povahu koncesie na služby. Podľa § 15
ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je koncesia na služby zákazka rovnakého typu ako zákazka na
poskytnutie služby s tým, že peňažné plnenia za služby, ktoré sa majú poskytnúť, je kompenzované

právom brať úžitky z poskytovaných služieb. Toto právo môže byť splnené s peňažným plnením. Z
uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva niekoľko definičných znakov koncesie na služby:
a) Musí ísť o zákazku rovnakého typu ako zákazka na poskytnutie služieb. Zákazka na poskytnutie
služby podľa § 3 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní je zákazka, ktorej predmetom je poskytnutieslužby uvedenej v prílohe č. 2 alebo 3. Predmetom zmluvy o prevádzke VEG je služba pozostávajúca
z prevádzky prevádzkového majetku VEG, ktorá nie je výslovne uvedená v prílohe č. 2 a 3, ale ktorú
je možné subsumovať pod "ostatné služby", ktoré sú uvedené v bode 27 tabuľky "neprioritné služby" v

prílohe č. 3 k zákonu o verejnom obstarávaní a z opravy a údržby prevádzkového majetku VEG, ktoré
možnosubsumovaťpod"údržbárskeaopravárenskéslužby"uvedenévbode1tabuľky"prioritnéslužby"
v prílohe č. 2 k zákonu o verejnom obstarávaní.
b) Peňažné plnenie za služby, ktoré sa majú poskytnúť, je kompenzované právom brať úžitky z
poskytovaných služieb. V predmetnom prípade má odporca v I. rade právo na príjem z realizácie výkonu

prevádzkového majetku VEG.

Ďalej navrhovateľ v predmetnom stanovisku uvádza, že podľa interpretačných pravidiel o koncesiách
podľa práva spoločenstva, ktoré vydala Európska komisia (2000/C 121/02) je na určenie, či sa jedná
o koncesiu alebo nie potrebné posúdiť kritérium "využívania". Pri koncesii nedochádza k finančnému
plneniu za poskytnuté služby zo strany obstarávateľa koncesionárovi. Právo na využívanie umožňuje

koncesionárovi, aby požadoval platby od tých, ktorí využívajú koncesné služby (napr. vyberanie mýta
alebo poplatkov) po určitú dobu. Doba trvania koncesie je tiež dôležitou súčasťou odmeny koncesionára.
Koncesionár teda nedostáva odmenu priamo od obstarávateľa, ale získava od neho právo na príjem
z poskytnutých služieb. Právo na využívanie je spojené aj so zodpovednosťou za prevádzkovanie. Pri
koncesii dochádza k situácii, kedy koncesionár na jednej strane znáša riziko spojené s prevádzkovaním

danejslužbyanadruhejstranezískavapodstatnúčasťziskuodužívateľov,hlavnezvyberaniapoplatkov
v akejkoľvek forme. Charakteristickým znakom koncesie na služby tiež je, že sa vo všeobecnosti
týka činností, ktorých podstata a účel ako aj pravidlá, ktorým podlieha, spadajú do zodpovednosti
štátu a môžu byť predmetom výlučných alebo osobitných práv. Podľa § 1 ods. 2 písm. o) zákona o
verejnom obstarávaní sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje na koncesiu na stavebné práce

a koncesiu na služby, ktoré uzaviera obstarávateľ, ak sa týka činností uvedených v § 8 ods. 3 až
9 zákona o verejnom obstarávaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmluvu je z pohľadu verejného
obstarávania možné subsumovať pod koncesiu na služby upravenú v § 15 ods. 2 zákona o verejnom
obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní neupravuje pravidlá a postupy pri zadávaní koncesie a
ustanovuje ju ako jednu z výnimiek, na ktorú sa nevzťahuje, rovnako ako aj smernica 2004/17/ES pre

oblasť verejného obstarávania, ktorá bola zákonom o verejnom obstarávaní transponovaná do právneho
poriadku Slovenskej republiky. V závere svojho stanoviska navrhovateľ uvádza, že na základe vyššie
uvedenej argumentácie zastáva názor, že v predmetnom prípade nie je splnená podmienka pre podanie
návrhu na určenie neplatnosti zmluvy na príslušný súd podľa § 148 zákona o verejnom obstarávaní,
nakoľko uzavretie zmluvy o prevádzke podliehalo exempcii z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní

podľa § 1 ods. 2 písm. o) zákona o verejnom obstarávaní, čo v konečnom dôsledku znamená, že zmluva
nemohla byť uzavretá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.

V upozornení prokurátora vypracovanom dňa 6.3.2007 Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky
- netrestný odbor je uvedené, že zákon o verejnom obstarávaní transponoval definíciu koncesie na

služby zo Smernice č. 2004/17/ES z 31.3.2004 (ďalej len Smernica) a túto charakterizuje ako zákazku
rovnakého typu ako zákazka na poskytnutie služby. Čo je zákazka na poskytnutie služby upravuje
§ 3 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní (transponované zo Smernice článok 1, bod 2, písm. d/).
S transponovaním definícií koncesia na služby a zákazky na poskytnutie služby boli do zákona o
verejnom obstarávaní transponované i prílohy ku týmto pojmom, ktoré charakterizujú činnosti, na ktoré

sa predmetný inštitút vzťahuje (v Smernici prílohy č. XVII; v zákone o verejnom obstarávaní prílohy
č. 2 a 3). Vychádzajúc z obsahu činností uvedených v zmienených prílohách sa jedná o činnosti,
ktoré možno charakterizovať ako činnosti vedľajšie, doplnkové, ktoré väčšinou slúžia k realizácii a
zabezpečeniu hlavného predmetu činnosti, bez ktorých by ale nebolo možné túto hlavnú činnosť
uskutočniť (údržbárske a opravárenské činnosti atď.). Nie sú však pre vymedzenie charakteru činnosti,

ktorá je podstatou zmluvného vzťahu určujúce. O takýto prípad sa podľa názoru prokurátora jedná i
v tejto veci, nakoľko hlavným predmetom zmluvy o prevádzke VEG je zabezpečenie výroby elektriny
a jej dodávka verejnosti, a to prostredníctvom prevádzkovania VEG za účelom dosiahnutia zisku. Bez
zabezpečenia prevádzkyschopnosti VEG by nebolo možné tento cieľ dosiahnuť. Výrobu elektriny na
účely poskytovania služieb verejnosti vychádzajúc z prílohy č. XVII Smernice a príloh č. 2 a 3 zákona o

verejnom obstarávaní, nemožno považovať za zákazku rovnakého typu ako zákazku na poskytovanie
služby a teda túto činnosť definovať ako koncesiu na služby a podriadiť ju pod § 15 ods. 2 zákona o
verejnom obstarávaní. Vychádzajúc z vyššie uvedeného na postup odporcu v II. rade pri uzatváraní
zmluvy o prevádzke VEG nie je možné preto vzhľadom k účelu, ktorý sa touto zmluvou sleduje,aplikovať ustanovenie § 1 ods. 2 písm. o) zákona o verejnom obstarávaní a týmto vylúčiť pôsobnosť
zákona o verejnom obstarávaní v tejto veci. Preto sa mali i pred uzavretím zmluvy o prevádzke VEG
uplatniť postupy a metódy verejného obstarávania. Podľa prokurátora navrhovateľ tým, že v danom

prípade posúdil predmet zmluvy o prevádzkovaní VEG ako koncesiu na služby podľa § 15 ods. 2
zákona o verejnom obstarávaní dospel k nesprávnemu právnemu názoru o nemožnosti realizácie
svojej pôsobnosti na výkon dohľadu voči odporcovi v II. rade. V závere upozornenia prokurátora je
uvedené, že nakoľko navrhovateľ mal založenú pôsobnosť na konanie, podľa § 28 ods. 1 zákona o
prokuratúre prokurátor upozorňuje navrhovateľa na vyššie uvedený protiprávny stav a navrhuje uplatniť

voči odporcovi v II. rade postup podľa § 137 ods. 2 písm. e) v spojení s § 148 zákona o verejnom
obstarávaní, o prijatých opatreniach podať informáciu v lehote podľa § 29 ods. 2 zákona o prokuratúre s
tým, že vzhľadom ku skutočnosti, že ročná lehota na uplatnenie návrhu podľa § 148 zákona o verejnom
obstarávaní uplynie 10.3.2007, prokurátor žiadal o urýchlené prerokovanie upozornenia.

Právny zástupca odporcu v II. rade v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 28.6.2007,

doručenom súdu dňa 29.6.2007, uviedol, že predmetná zmluva o prevádzke VEG bola uzavretá v
zmysle uznesení prijatých vládou Slovenskej republiky, resp. v zmysle Prílohy "O" k Zmluve o kúpe
akcií. Predmetom zmluvy o prevádzke VEG je služba pozostávajúca jednak z prevádzky prevádzkového
majetku VEG, ktorú je možné podriadiť pod "Ostatné služby", ktoré sú uvedené v bode 27. Prílohy č.
3 k zákonu o verejnom obstarávaní "Neprioritné služby" a jednak z opravy a údržby prevádzkovaného

majetku VEG, ktoré možno podriadiť pod "Údržbárske a opravárenské služby" uvedené v bode 1. Prílohy
č.2kzákonuoverejnomobstarávaní"Prioritnéslužby",atovšetkozaúčelompredajaproduktov(tovarov
a služieb), t.j. predaja vyrobenej elektriny a jej dodávky verejnosti. Odporca v II. rade si objednal na
základe Zmluvy o prevádzke VEG od odporcu v I. rade služby, pričom za poskytnutie týchto služieb
odporca v I. rade mal dohodnutý podiel na úhrnných výnosoch za predaj elektriny a PpS v kalendárnom

roku ako 35% z úhrnných výnosov generovaných VEG a realizovaných na trhu SE v zmysle bodu 6.1.3
predmetnej zmluvy. Odporca v II. rade pri uzavieraní predmetnej zmluvy nepostupoval podľa zákona
o verejnom obstarávaní, čo je v rozpore so zákonom, nakoľko predmet zmluvy nemožno posúdiť ako
koncesiu na služby, aj keď by peňažné plnenie za služby, ktoré sa majú poskytnúť bolo kompenzované
právom brať úžitky z poskytovaných služieb, t.j. ako je to sčasti i medzi odporcami v I. a II. rade v zmysle

zmluvy o prevádzke VEG - plnenie za služby prevádzky prevádzkového majetku VEG a opravy a údržby
prevádzkovaného majetku VEG bolo kompenzované dohodnutým podielom z úhrnných výnosov za
predaj elektriny. Odpočítajúc dohodnutý podiel odporcu v I. rade z úhrnných výnosov za predaj elektriny,
odporcavI.radeakoposkytovateľslužbybolvzmysleZmluvyoprevádzkeVEGpovinnýplatiťodporcovi
vII.radeakoobstarávateľoviročnýpoplatok.Prikoncesiinaslužbyjetoprávenaopak,t.j.obstarávateľje

povinný platiť poskytovateľovi služby, resp. peňažné plnenie obstarávateľ kompenzuje poskytovateľovi
služby právom brať úžitky z poskytovanej služby. Z uvedeného podľa právneho zástupcu odporcu v II.
rade jednoznačne vyplýva, že zmluvný vzťah medzi odporcami v I. a II. rade nemožno posudzovať ako
koncesiu na služby podľa § 15 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, na obstaranie ktorej sa v zmysle
§ 1 ods. 2 písm. o) zákona o verejnom obstarávaní nevzťahuje tento zákon. Odporca v II. rade sa teda

pripája k žalobe podanej navrhovateľom a na základe uvedených skutočností v záujme odstránenia
protiprávneho stavu odporca v II. rade súhlasí, aby súd žalobe vyhovel.

Právny zástupca odporcu v I. rade v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 2.7.2007,
podanom na súd dňa 2.7.2007, okrem odkazu na § 1 ods. 2 písm. o), § 15 ods. 2, § 3 ods. 4

a § 8 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní poukázal tiež na Smernicu EP a Rady 2004/17/ES
zo dňa 31.3.2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného
hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (ďalej len "Smernica 2004/17/ES), ktorá bola
prebratá do slovenského právneho poriadku v zmysle § 156 zákona o verejnom obstarávaní. V zmysle
čl. 18 Smernice 2004/17/ES táto smernica sa o.i. nevzťahuje na koncesie na služby, ktoré zadávajú

obstarávatelia vykonávajúci jednu alebo viac činností uvedených v článkoch 3 až 7, ak sa tieto koncesie
zadávajú na vykonávanie takýchto činností. Ďalej právny zástupca odporcu v I. rade poukázal na čl.
1 ods. 3b), čl. 1 ods. 2d) a čl. 3 ods. 3 písm. b) Smernice 2004/17/ES a uviedol, že v danom prípade
Zmluva o prevádzke VEG ako podľa zákona o verejnom obstarávaní, tak podľa Smernice 2004/17/ES
je koncesionárskou zmluvou, ktorej predmetom je koncesia na služby. Predmetom Zmluvy o prevádzke

VEG je zákazka rovnakého typu ako zákazka na poskytnutie služby. Ako vyplýva z príslušných
ustanovení Zmluvy o prevádzke VEG jej predmetom je poskytovanie služieb zo strany odporcu v
I. rade vo forme výkonu "práva a povinnosti prevádzkovať ... Prevádzkový majetok VEG" (vrátane
výroby elektriny vo VEG a zabezpečenia jej súčasnej dodávky odberateľom elektriny prostredníctvomsiete určenej na poskytovanie služieb verejnosti) a výkonu "práva a povinnosti opravovať prevádzkový
majetok VEG a udržiavať jeho prevádzkyschopnosť". Údržbárske a opravárenské služby sú výslovne
uvedené ako typ služby v bode 1 prílohy č. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ako aj v bode 1

prílohy XVII. A Smernice 2004/17/ES. Výkon "práva a povinnosti prevádzkovať ... Prevádzkový majetok
VEG" (vrátane výroby elektriny vo VEG a zabezpečenia jej súčasnej dodávky odberateľom elektriny
prostredníctvom siete určenej na poskytovanie služieb verejnosti) je subsumovateľný pod "ostatné
služby" uvedené v bode 27 prílohy č. 3 zákona o verejnom obstarávaní, ako aj v bode 27 prílohy
XVII. B Smernice 2004/17/ES. "Ostatné služby" ako podľa zákona o verejnom obstarávaní, tak podľa

Smernice 2004/17/ES nie sú žiadnym spôsobom taxatívne vymedzené a preto je možné pod ne podradiť
všetky služby, ktoré nie sú výslovne uvedené v prílohe č. 2 a 3 zákona o verejnom obstarávaní alebo v
prílohe XVII Smernice 2004/17/ES. Peňažné plnenie za služby, ktoré sa majú poskytnúť podľa Zmluvy
o prevádzke VEG, je kompenzované právom brať úžitky z poskytovaných služieb. Odporca v II. rade
nie je povinný platiť odporcovi v I. rade za poskytované služby žiadne peňažné plnenie. Odporca v I.
rade je povinný poskytovať odporcovi v II. rade služby na svoje vlastné náklady. Odporca v I. rade ako

kompenzáciu za poskytované služby má právo na úžitky z poskytovaných služieb vo forme podielu na
príjmoch z realizácie výkonu prevádzkového majetku VEG, t.j. podielu na výnosoch z predaja elektriny
a podporných služieb vyrobených vo VEG. Odporca v I. rade je povinný platiť odporcovi v II. rade ročný
poplatok za predmet Zmluvy o prevádzke VEG, ktorý o.i. zahŕňa dohodnutý podiel odporcu v II. rade
na úhrnných výnosoch za predaj elektriny a podporných služieb vyrobených vo VEG, ako aj paušálny

ročnýpoplatokzaprávoodporcuvI.radeprevádzkovaťPrevádzkovýmajetokVEGarealizovaťprodukty
VEG. K tvrdeniam navrhovateľa, že služby potrebné na prevádzku prevádzkového majetku VEG sú
len vedľajšou a doplnkovou činnosťou k hlavnému predmetu činnosti, ktorým je zabezpečenie výroby
elektrinynaúčelyposkytovanieslužiebverejnosti,ktorúvšaknemožnopovažovaťzazákazkurovnakého
typu ako zákazku na poskytovanie služby a že odporca v II. rade pri obstarávaní predmetných služieb

týkajúcich sa prevádzky VEG nepostupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní, pretože nepoužil
postupy, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie služieb, právny zástupca odporcu v I. rade uviedol,
že nie je jasné, ako navrhovateľ dospel k záveru, že služby potrebné na prevádzku Prevádzkového
majetku EG sú len vedľajšou činnosťou vo vzťahu k výrobe elektriny na účely poskytovania služieb
verejnosti.Výrobaelektrinyjetotižneoddeliteľnespojenásvýkonom"právaapovinnostiprevádzkovať...

Prevádzkový majetok VEG" - výkonom tohto práva a povinnosti dochádza súčasne k výrobe elektriny
(VEG je zariadenie na výrobu elektriny), t.j. elektrina sa vyrába tým, že odporca v I. rade vykonáva "právo
a povinnosť prevádzkovať ... Prevádzkový majetok VEG". To znamená, že výroba elektriny na účely
poskytovania služieb verejnosti je súčasťou výkonu "práva a povinnosti prevádzkovať ... Prevádzkový
majetok VEG" a je pod ňu zahrnutá. Nejde o dve samostatné činnosti, pretože ak niekto vykonáva

"právo a povinnosť prevádzkovať elektráreň" (ako zariadenie na výrobu elektriny) je zrejmé, že tým
súčasne dochádza k výrobe elektriny; pritom vzhľadom na charakter elektriny (nie je ju možné skladovať
a pod.) súčasne s jej výrobou dochádza aj k jej dodávke odberateľom elektriny prostredníctvom siete
určenej na poskytovanie služieb verejnosti. Zo skutočnosti, že výroba elektriny na účely poskytovania
služieb verejnosti je zahrnutá do výkonu "práva a povinnosti prevádzkovať ... Prevádzkový majetok

VEG" vychádzajú aj príslušné ustanovenia Zmluvy o prevádzke VEG. Aj keby sme výrobu elektriny na
účely poskytovanie služieb verejnosti považovali za samostatnú činnosť oddelenú od výkonu "práva
a povinnosti prevádzkovať ... Prevádzkový majetok VEG" (s čím však podľa názoru odporcu v I. rade
vzhľadom na uvedené vyššie nemožno súhlasiť) neexistuje podľa odporcu v I. rade žiaden dôvod na to,
aby zabezpečenie výroby elektriny na účely poskytovania služieb verejnosti nebolo možné považovať

za službu podľa zákona o verejnom obstarávaní a Smernice 2004/17/ES. Pritom podľa právneho
zástupcu odporcu v I. rade treba uviesť, že navrhovateľ síce konštatoval, že "výrobu elektriny na účely
poskytovania služieb verejnosti" nie je možné považovať za zákazku rovnakého typu ako zákazka
na poskytovanie služby, avšak už neuviedol, za akú zákazku je potom "výrobu elektriny na účely
poskytovania služieb verejnosti" možné považovať. Keďže zákon o verejnom obstarávaní a Smernica

2004/17/ES poznajú len tri typy zákaziek (zákazku na dodanie tovaru, zákazku na dodanie stavebných
prác a zákazku na poskytnutie služby), pričom zákon o verejnom obstarávaní a Smernica 2004/17/ES
sa aplikujú len, ak ide o verejné obstarávanie jednej z týchto zákaziek, ak by výroba elektriny na účely
poskytovania služieb verejnosti nebola zákazkou rovnakého typu ako zákazka na poskytnutie služieb,
potom (keďže je zrejmé, že tu nejde ani o zákazku na dodanie tovaru ani o zákazku na uskutočnenie

stavebných prác) zákon o verejnom obstarávaní ani Smernica 2004/17/ES by sa na zmluvu, ktorej
predmetom je zabezpečenie výroby elektriny na účely poskytovania služieb verejnosti vôbec nemohli
vzťahovať. V tejto súvislosti je podľa právneho zástupcu odporcu v I. rade treba uviesť, že závery
navrhovateľa sú v tomto smere rozporuplné a nelogické. Na jednej strane tvrdí, že hlavným predmetomčinnosti Zmluvy o prevádzke VEG je výroba elektriny na účely poskytovania služieb verejnosti, ktorú
nie je možné považovať za zákazku rovnakého typu ako zákazka na poskytovanie služby, avšak na
druhej strane uvádza, že odporca v II. rade pri zadávaní služieb týkajúcich sa prevádzky VEG mal použiť

postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie služieb. Ak
však hlavný predmet činnosti Zmluvy o prevádzke VEG nie je podľa názoru navrhovateľa poskytovaním
služieb, potom aplikácia postupov zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa zadávajú zákazky na
služby neprichádza do úvahy. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní zákazka na účely tohto
zákonajezmluvaspeňažnýmplnenímuzavretámedzijednýmaleboviacerýmiverejnýmiobstarávateľmi

alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na druhej
strane, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb.
Z citovaného ustanovenia je podľa názoru právneho zástupcu odporcu v I. rade zrejmé, že o zákazku
podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní ide len v prípade, ak cena za dodané tovary, vykonané
stavebné práce alebo poskytnuté služby je hradená vo forme peňažného plnenia obstarávateľom alebo
verejným obstarávateľom. Ak obstarávateľ alebo verejný obstarávateľ nevynakladá finančné prostriedky

na zabezpečenie predmetu zákazky, t.j. neuzavrie zmluvu s peňažným plnením, nejde tu o zákazku
podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na to, že obstarávateľ a verejný obstarávateľ
sú povinní postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákaziek (§ 9 ods. 1, § 1 ods.
1, § 2 zákona o verejnom obstarávaní) v prípade, ak ide o zmluvu, ktorú nie je možné považovať za
zákazku podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní obstarávateľ a verejný obstarávateľ nie sú

povinní postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Ako už bolo uvedené vyššie v danom prípade
odporca v II. rade nie je povinný poskytnúť odporcovi v I. rade za žiadnu z činností, ktoré vykonáva
odporca v I. rade podľa Zmluvy o prevádzke VEG žiadne peňažné plnenie (všetky činnosti je povinný
vykonávať odporca v I. rade na svoje náklady s tým, že činnosti ním vykonávané sú kompenzované
jeho právom na branie úžitkov z realizácie výkonu prevádzkového majetku VEG vo forme podielu

na výnose z tržieb z predaja elektriny a podporných služieb vyrobených vo VEG, ktoré sú hradené
tretími osobami - odberateľmi elektriny a podporných služieb, t.j. odporca v II. rade nevynakladá žiadne
finančné prostriedky na zabezpečenie predmetu Zmluvy o prevádzke VEG. Z toho dôvodu v prípade
Zmluvy o prevádzke VEG nemôže ísť o zákazku podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní
a preto odporca v II. rade nemohol byť povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Odporca v I. rade považuje ďalej za potrebné uviesť, že koncesia, ktorej predmetom sú služby týkajúce
sa prevádzky elektrárne za účelom výroby a predaja elektriny, v rámci ktorej má koncesionár nárok
na výnosy z realizácie výkonu elektrárne (ktorými sú príjmy z predaja elektriny do energetickej siete)
patrí medzi štandardné prípady koncesie. Ako vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. o) zákona o
verejnom obstarávaní, tento výslovne predpokladá koncesiu na služby (t.j. služby, ktorých poskytnutie

bude kompenzované právom brať úžitky z takýchto služieb), ktorá sa týka výroby elektriny na účely
poskytovania služieb verejnosti. Obdobne čl. 18 Smernice 2004/17/ES výslovne predpokladá koncesiu
na služby, ktoré sa zadávajú na vykonávanie zásobovania elektrickou energiou stálych sietí určených na
poskytovanie služieb verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou elektrickej energie.
Podľa názoru odporcu v I. rade sa v uvedených ustanoveniach zákona o verejnom obstarávaní a

Smernice 2004/17/ES má na mysli práve koncesia týkajúca sa služby vo forme výkonu "práva a
povinnosti prevádzkovať elektráreň" (zahŕňajúca výrobu elektriny v elektrárni, ako aj jej dodávku a predaj
odberateľom elektriny prostredníctvom siete určenej na poskytovanie služieb verejnosti) s nárokom
koncesionára na využívanie jej úžitkov prostredníctvom príjmov z predaja vyrobenej elektriny. Odporca
v I. rade pre úplnosť poukázal na to, že ako to vyplýva z listu Generálnej prokuratúry SR č. Z. XX/

XX-X adresovanému navrhovateľovi (ktorého text je uverejnený na web stránke Generálnej prokuratúry
SR) navrhovateľ takisto zastával stanovisko, že predmetom Zmluvy o prevádzke VEG je koncesia na
služby a peňažné plnenia za služby, ktoré sa majú poskytnúť, sú kompenzované právom brať úžitky
z poskytovaných služieb a preto táto zmluva a postup, ktorý je predchádzal nepodlieha podľa § 1
ods. 2 písm. o) zákona o verejnom obstarávaní režimu zákona o verejnom obstarávaní. K podaniu

žaloby zo strany navrhovateľa došlo celkom zrejme až pod vplyvom stanoviska Generálnej prokuratúry
SR uvedeného v liste č. Z. XX/XX-X. Ako však vyplýva z vyššie uvedeného, stanovisko Generálnej
prokuratúry SR (ako štátneho orgánu, ktorý sa vo svojej činnosti nešpecializuje na problematiku
verejného obstarávania a uvedený list je len výnimkou v tomto smere) je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní, ako aj Smernice 2004/17/ES.

V písomnom vyjadrení zo dňa 3.8.2007, podanom na súd dňa 6.8.2007, navrhovateľ okrem iného
uviedol, že zmluva o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo v článku 3.5 stanovuje právo odporcu v
I. rade na príjem z realizácie výkonu prevádzkového majetku vodnej elektrárne Gabčíkovo spočívajúcev práve vyrábať elektrickú energiu a realizovať predaj elektriny a podporných služieb na trhu. V článku
6.1.4 je stanovený paušálny ročný poplatok, ktorý je povinný platiť odporca v I. rade odporcovi v II.
rade, ktorý sa uhrádza za právo odporcu v I. rade prevádzkovať vodnú elektráreň Gabčíkovo, vyrábať

a predávať elektrickú energiu vo vodnej elektrárni Gabčíkovo vyrobenú. Koncesia na služby, tak ako
je uvedená v zákone o verejnom obstarávaní, umožňuje spolu s právom brať úžitky z poskytovaných
služieb, poskytnúť s týmto právom aj peňažné plnenie. Toto peňažné plnenie v zmysle zákonnej definície
koncesie na služby poskytuje obstarávateľ spolu s právom brať úžitky poskytovateľovi služby. Tým, že
je zmluvnou povinnosťou odporcu v I. rade uhrádzať odporcovi v II. rade peňažné plnenie, zmluva o

prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo tým podľa názoru navrhovateľa nespĺňa zákonom o verejnom
obstarávaní vymedzené pojmové znaky pre klasifikovanie uvedenej zmluvy ako koncesia na služby.
Výroba elektrickej energie sa vo vodnej elektrárni Gabčíkovo uskutočňuje využívaním hydropotenciálu
rieky, na ktorej je vybudovaná vodná elektráreň, a to prevádzkou energetických častí tejto vodnej
elektrárne. Za účelom zabezpečenia výroby elektrickej energie ako hlavnej činnosti je nevyhnutné
uskutočniť a vykonávať celý rad činností ako prevádzka, oprava a údržba majetku vodnej elektrárne.

Uvedené činnosti podľa navrhovateľa však slúžia len k zabezpečeniu hlavnej činnosti - výroby elektrickej
energie.

Právny zástupca odporcu v I. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 8.11.2007, podanom na súd dňa
8.11.2007, okrem iného uviedol, že hoci ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v

rámci svojho doslovného znenia výslovne nestanovuje, ktorý subjekt má poskytovať peňažné plnenie
(či verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo druhá strana zmluvy - úspešný uchádzač) a ktorý subjekt
dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce a poskytovať služby (či obstarávateľ alebo druhá strana
zmluvy - úspešný uchádzač), vykladajúc § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní podľa názoru
odporcu v I. rade niet žiadnych pochybností o tom, že o "zákazku" ide len v prípade zmluvy,

na základe ktorej úspešný uchádzač (dodávateľ) dodáva tovar, uskutočňuje stavebné práce alebo
poskytujeslužbyaobstarávateľposkytujezatotomutoúspešnémuuchádzačovi(dodávateľovi)peňažné
plnenie, čo vyplýva okrem iného aj z toho, že účelom a zmyslom zákona o verejnom obstarávaní je
legislatívne upraviť pravidlá pri vynakladaní verejných (štátnych, obecných) finančných prostriedkov
pri zabezpečovaní potrieb zo strany subjektov zapojených na štátny, resp. obecný rozpočet; upraviť

hospodárenie s verejnými prostriedkami s tým, že správna aplikácia ustanovení zákona o verejnom
obstarávaní je predpokladom pre efektívne a hospodárne využitie verejných prostriedkov; dosiahnuť
zvýšenie transparentnosti procesu verejného obstarávania a zefektívnenie kontroly vynakladania
verejných prostriedkov (dôvodová správa zákona o verejnom obstarávaní) - v prípade, ak obstarávateľ
neposkytuje peňažné plnenie za dodaný tovar, uskutočnené stavebné práce alebo poskytnuté služby

však nedochádza k vynakladaniu žiadnych verejných prostriedkov. V tejto súvislosti odporca v I. rade
poukázal na metodické usmernenie navrhovateľa zo dňa 2.10.2006, č. 1263-2000/2006 (uverejnené
na internete na web stránke navrhovateľa), kde sa uvádza, že "ak obstarávateľ nevynakladá finančné
prostriedky na zabezpečenie predmetu zákazky, t.j. neuzavrie zmluvu s peňažným plnením, nie je
povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.". Pokiaľ ide o prípadnú platbu koncesionára

(dodávateľa služby) obstarávateľovi za práva (právo prevádzkovať predmet koncesnej zmluvy a brať
úžitky z poskytovaných služieb), ktoré získal na základe koncesie na služby, zákon o verejnom
obstarávaní v tomto smere neobsahuje žiadnu úpravu, t.j. ani nezakazuje takúto platbu a ani ju
neprikazuje. To znamená, že z hľadiska posúdenia, či ide o koncesiu na služby, je rozhodujúce len
kritérium výslovne stanovené v § 15 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a nie skutočnosť, či

koncesionár poskytuje obstarávateľovi za práva, ktoré získal na základe koncesie na služby, určitú
platbu alebo nie. Stanovisko navrhovateľa, že ak koncesionár poskytuje obstarávateľovi určitú platbu
(či už vo forme paušálneho poplatku, podielu na dosiahnutých úžitkoch z poskytovania služby alebo
vo forme ich vzájomnej kombinácie), nemôže ísť o koncesiu na služby, je rozporuplné aj preto, že by
nútila obstarávateľa uzatvárať zmluvy o koncesii na služby pre neho len nevýhodné, t.j. len v prípade, ak

koncesionár neposkytuje obstarávateľovi žiadnu platbu za právo, ktoré získal na základe koncesie na
služby. Zjavná účelovosť tvrdení navrhovateľa vyplýva aj z toho, že na jednej strane tvrdí, že "zákazka"
je aj zmluva, kde obstarávateľ neposkytuje za poskytnutú službu žiadne peňažné plnenie, ale peňažné
plnenie poskytuje z určitého dôvodu dodávateľ služby obstarávateľovi, avšak na druhej strane tvrdí, že
o "koncesiu na služby" nemôže ísť v prípade, ak síce obstarávateľ neposkytuje za poskytnutú službu

žiadne peňažné plnenie, avšak dodávateľ služby poskytuje obstarávateľovi určité peňažné plnenie z
určitého právneho dôvodu.Ako prílohu podania zo dňa 7.11.2007, doručeného súdu dňa 9.11.2007, navrhovateľ predložil
súdu listinné dôkazy - dokumenty týkajúce sa vykonania kontroly dodržiavania zákona o verejnom
obstarávaní u odporcu v II. rade v súvislosti s predmetnou Zmluvou o prevádzke VEG, z ktorých

jednoznačne vyplýva, že kontrola bola vykonaná v čase od 16.3.2007 do 3.8.2007, a to na základe
poverenia predsedu navrhovateľa č. 10/2007 zo dňa 12.3.2007, t.j. kontrola bola začatá a vykonaná až
po podaní predmetnej určovacej žaloby na súd.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 27.11.2007 uviedol, že sa v plnom

rozsahu pridržiava písomného návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti zmluvy o
prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo uzavretej medzi odporcami v I. a II. rade dňa 10.3.2006.
Navrhovateľ má za to, že odporca v II. rade ako verejný obstarávateľ bol povinný pri výbere zmluvného
partnera aplikovať postup v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, pričom porušenie zákona v tomto
smere bolo konštatované aj v upozornení prokurátora a je podrobne odôvodnené v samotnom návrhu
na začatie konania. Podľa názoru navrhovateľa v prípade predmetnej zmluvy išlo o zákazku na služby.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa navrhol vypočuť ako svedkov zástupcov Generálnej prokuratúry
SR, ktorí sa zúčastnili prerokovania upozornenia prokurátora, a to B.. E. a B.. Š., ktorí by svojimi
svedeckými výpoveďami mali potvrdiť porušenie zákona o verejnom obstarávaní a potvrdiť zákonnosť
postupu navrhovateľa pri podaní predmetnej žaloby. Na otázku súdu na vysvetlenie rozporu medzi
obsahom stanoviska navrhovateľa k predmetnej zmluve zo dňa 27.2.2007 a tvrdeniami obsiahnutými

v návrhu na začatie konania splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že predmetné stanovisko
nemá k dispozícii, bolo spracované predsedom úradu, pričom podľa vedomostí splnomocneného
zástupcu navrhovateľa navrhovateľ v tom čase nemal k dispozícii predmetnú zmluvu. Na otázku súdu
aké iné podklady mal navrhovateľ k dispozícii pri spisovaní návrhu na začatie konania, keďže kontrola
podaniu návrhu nepredchádzala, splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ mal k

dispozícii zmluvu a nevedel sa vyjadriť, aké ďalšie podklady mal navrhovateľ k dispozícii.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu v I. rade na pojednávaní konanom dňa 27.11.2007 uviedla, že sa v
plnom rozsahu pridržiava písomných vyjadrení právneho zástupcu odporcu v I. rade, pričom odporca v
I. rade zastáva názor, že predmetná zmluva bola koncesiou, a nie zákazkou na službu a z toho dôvodu

by mal súd návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Právna zástupkyňa odporcu v I. rade na pojednávaní konanom dňa 27.11.2007 uviedla, že sa v plnom
rozsahu pridržiava všetkých písomných vyjadrení a navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej
uviedla, že má za to, že predmetom zmluvy bola jednoznačne koncesia na služby, ktorých predmetom

bola výroba elektriny pre verejnosť, pričom zákazka tohto typu je vylúčená z aplikácie zákona o verejnom
obstarávaní. Rovnaké stanovisko prezentoval aj navrhovateľ vo svojom stanovisku zo dňa 27.2.2007,
pričom však v návrhu na začatie konania prezentuje úplne odlišné stanovisko, čo je podľa názoru
odporcu v I. rade v rozpore so zásadou právnej istoty. Súčasne uviedla, že odporca v I. rade je veľmi
prekvapenýsúčasnýmpostojomtaknavrhovateľa,akoiodporcuvII.rade,nakoľkouzavretiepredmetnej

zmluvy medzi odporcami v I. a II. rade vyplývalo z privatizačných dokumentov schválených vládou
SR a odporca v I. rade uzatváral predmetnú zmluvu v dobrej viere s tým, že v tom čase neboli ani
zo strany navrhovateľa a ani zo strany odporcu v II. rade prezentované žiadne stanoviská o rozpore
predmetnej zmluvy so zákonom o verejnom obstarávaní. Podľa názoru odporcu v I. rade § 148 zákona o
verejnom obstarávaní určuje prekluzívnu lehotu na podanie určovacej žaloby, i keď v ňom nie je výslovne

uvedené, že v prípade jej nedodržania právo zaniká, pričom odporca v I. rade vychádza analogicky
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkalo § 131 Obchodného zákonníka. K návrhom na
vypočutie svedkov právna zástupkyňa odporcu v I. rade uviedla, že navrhuje, aby súd tento návrh
zamietol, nakoľko zástupcovia Generálnej prokuratúry SR sa môžu vyjadrovať len k právnym otázkam,
ale nie ku skutkovým, pričom vyjadrovanie svedkov k právnym otázkam je podľa názoru odporcu v I.

rade nenáležité, keďže právne posúdenie veci je v kompetencii súdu. Ďalej právna zástupkyňa odporcu
v I. rade uviedla, že zo stanoviska navrhovateľa k predmetnej zmluve zo dňa 27.2.2007 je zrejmé, že
sú v ňom citované články predmetnej zmluvy, z čoho vyplýva, že navrhovateľ mal predmetnú zmluvu
v tom čase k dispozícii. Pre právne posúdenie otázky, či ide o zákazku na službu alebo koncesiu plne
postačuje samotná zmluva.

Právny zástupca odporcu v II. rade na pojednávaní konanom dňa 27.11.2007 uviedol, že odporca v
II. rade má za to, že predmetná zmluva je v rozpore so zmluvou o výstavbe a prevádzke vodného
diela Gabčíkovo - Nagymaros z roku 1977, ktorej platnosť bola potvrdená rozhodnutím medzinárodnéhosúdu a ktorá ako medzinárodná zmluva je prameňom práva. V zmysle tejto zmluvy je predmetná
vodná elektráreň súčasťou kompletnej veci, ktorej vlastníkom sú na 50% Maďarská republika a
Slovenskárepublika,pričompodľanázoruodporcuvII.radepredmetnouzmluvoubolavyčlenenásúčasť

kompletnej veci, a to len jej energetická časť, čo sa podľa odporcu v II. rade nemohlo stať bez súhlasu
spoluvlastníka. V zmysle zmluvy o výstavbe a prevádzke vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros mohla
byť prevádzkovateľom len národná energetická organizácia, t.j. štátna organizácia, a nie súkromný
subjekt. Odporca v II. rade má za to, že bolo potrebné postupovať i v zmysle zákona o správe majetku
štátu, pričom v danom prípade si odporca v II. rade ako správca len objednal služby. Podľa odporcu

v II. rade v žiadnom prípade nemôže ísť o koncesiu, keďže odporca v II. rade sa vzdal časti výnosov,
čím vlastne došlo k odplatnému charakteru predmetnej zmluvy. Koncesia sa podľa názoru odporcu v II.
rade môže týkať len prípadov výstavby a následného prevádzkovania, nie však prípadu ako to bolo v
danej situácii, t.j. štát ako vlastník postúpil len prevádzkovanie vodnej elektrárne. V tejto súvislosti právny
zástupca odporcu v II. rade poukázal aj na zákon č. 119/1997 Z.z. o koncesnom obstarávaní, ktorý je v
súčasnosti už zrušený. Vzhľadom na rozpor s medzinárodnou zmluvou, ako aj s vnútroštátnym právom,

je podľa názoru odporcu v II. rade predmetná zmluva absolútne neplatná. Právny zástupca odporcu v II.
rade navrhol vo veci vypočuť ako svedkov osoby, ktoré predmetnú zmluvu podpisovali, t.j. za odporcu v
II. rade T.. L. W. a za odporcu v I. rade T.. M. O. a T.. Q. V. L., ako aj zástupcov privatizačného poradcu
pána M. a pani Y., ktorí by sa mali vyjadriť k tomu, aký účel bol predmetnou zmluvou sledovaný. Podľa
zákona o správe majetku štátu nemohla byť uzatvorená zmluva s predmetom nájmu, ale je potrebné

zmluvu vykladať podľa jej obsahu, pričom do úvahy prichádzali štyri zmluvné typy, a to zmluva o dielo,
zmluva o službách, mandátna zmluva alebo nepomenovaná zmluva, ale vždy muselo ísť o objednanie
služieb. Súčasne právny zástupca odporcu v II. rade poukázal na skutočnosť, že v dohode o úprave
majetkovo-právnych vzťahov vodnej elektrárne Gabčíkovo zo dňa 24.3.2006 je výslovne uvedené, že
prevádzkovateľom vodnej elektrárne je odporca v II. rade a rovnaká konštatácia je aj v uznesení vlády

SR č. 1174/2004 zo dňa 8.12.2004.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 27.11.2007 ešte uviedol, že pre
navrhovateľa tvrdenia odporcu v II. rade na pojednávaní nie sú novou skutočnosťou, i keď v žalobe
zmluvu o výstavbe a prevádzke vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros navrhovateľ nespomínal, jej

existenciu akceptoval.

Právna zástupkyňa odporcu v I. rade na pojednávaní konanom dňa 27.11.2007 ešte uviedla, že má za
to, že vzhľadom na znenie § 148 zákona o verejnom obstarávaní je možné v danom konaní posudzovať
platnosť zmluvy len vo vzťahu k zákonu o verejnom obstarávaní, pričom zákon dáva možnosť podania

takejto žaloby len navrhovateľovi a súčasne stanovuje lehotu na jej podanie a z toho dôvodu odporca v
I. rade považuje vyjadrenia odporcu v II. rade za irelevantné.

Súd nevykonal navrhovaný dôkaz výsluchom svedkov - zástupcov Generálnej prokuratúry SR, nakoľko
ich vyjadrenie k tvrdenému porušeniu zákona o verejnom obstarávaní a k potvrdeniu zákonnosti postupu

navrhovateľa pri podaní predmetnej určovacej žaloby súd nepovažoval za potrebné vzhľadom na
skutočnosť, že právny názor Generálnej prokuratúry SR je obsahom upozornenia prokurátora, ktoré je
súčasťou spisu a ktorého dôsledkom bolo podanie predmetnej určovacej žaloby. Rovnako súd vzhľadom
na predmet sporu, ktorým je posúdenie prípadného rozporu predmetnej zmluvy o prevádzke VEG
so zákonom o verejnom obstarávaní, nepovažoval za potrebné ani vypočutie svedkov - zástupcov

privatizačného poradcu.

Právny zástupca odporcu v I. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2007, podanom na súd dňa
13.12.2007 uviedol, že k údajným dôvodom neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG zo dňa 10.3.2006
uvádzaným odporcom v II. rade na pojednávaní dňa 27.11.2007 odporca v I. rade poznamenáva, že

tieto sú absolútne právne irelevantné z hľadiska daného konania, a to z nasledovných dôvodov:
a) návrh navrhovateľa podľa § 148 zákona o verejnom obstarávaní môže byť úspešný, len ak verejný
obstarávateľ alebo obstarávateľ v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní uzatvoril zmluvu alebo
rámcovú dohodu,
b) rámec súdneho konania o návrhu navrhovateľa podľa § 148 zákona o verejnom obstarávaní je

určovaný len dôvodmi neplatnosti tvrdenými pred súdom navrhovateľom,
c) rámec súdneho konania o návrhu navrhovateľa podľa § 148 zákona o verejnom obstarávaní je
určovaný len dôvodmi neplatnosti zmluvy tvrdenými pred súdom navrhovateľom do uplynutia lehotystanovenej § 148 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. do uplynutia jedného roka od uzavretia zmluvy,
ktorej neplatnosť navrhovateľ napadá.

Právny zástupca odporcu v II. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 2.9.2008, podanom na súd dňa
5.9.2008, okrem iného uviedol, že podľa § 15 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní sú základnými
pojmovými znakmi koncesie skutočnosť, že sa jedná o zákazku rovnakého typu ako zákazka na
poskytovanie služby a skutočnosť, že peňažné plnenie za služby je kompenzované právom brať úžitky
z poskytovaných služieb, ktoré právo môže byť spojené s peňažným plnením. Zmluva o prevádzke VEG

napĺňa znak koncesie, nakoľko sa jedná o činnosti, ktoré spĺňajú znaky zákazky na poskytnutie služby
podľa § 3 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Od koncesie sa však značne odlišuje skutočnosťou,
že nespĺňa ďalší znak, nakoľko zmluva o prevádzke VEG v článku 6 a v článku 10 predpokladá peňažné
plneniezostranydodávateľaslužby.Tým,žebolidohodnutépaušálnepoplatky,boliprekročenépojmové
znaky koncesie, keďže pri koncesii takéto poplatky zákon nepredpokladá a ani výkladom zákona o
verejnom obstarávaní nie je možné dospieť k záveru, že ich je možné dohodnúť. Okrem toho podľa

dôvodovej správy k zákonu o verejnom obstarávaní zákonodarca predpokladal pri koncesii peňažné
plnenie výlučne zo strany verejného obstarávateľa, nie však zo strany dodávateľa služby. Tým, že
dochádza k plneniu zo strany dodávateľa služby sú jednoznačne nedodržané pojmové znaky koncesie.
Zákon nepredpokladá možnosť pri koncesii dohodnúť platbu zo strany dodávateľa služby - ani paušálnu,
ani vyplývajúcu z užívania služby. Podľa názoru právneho zástupcu odporcu v I. rade v prípade, ak

sú dohodnuté akékoľvek platby zo strany dodávateľa služby, nemôže sa teda jednať o koncesiu v
zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Sú však splnené znaky zákazky na poskytnutie služby. Ďalej
právny zástupca odporcu v II. rade uviedol, že bez ohľadu na uvedené, k problematike koncesií vydala
Európskakomisiatzv.interpretačnépravidlázverejnenévúradnomvestníkuEurópskejúniepodč.2000/
C 121/02 pod názvom "Commision Interpretative Communication in Concessions under Community

Law", ktoré v článku 2.2. špecifikujú základné kritériá, na základe ktorých je možné odlíšiť zákazky na
služby od koncesií na služby, ako aj základné kritériá a zásady vzťahujúce sa na koncesie (článok 3).
Právny zástupca odporcu v II. rade navrhol, aby súd v rámci dokazovania zabezpečil úradný preklad
vyššie uvádzaných interpretačných pravidiel, ako aj úradný preklad Smernice 2004/17/ES, keďže tieto
nie sú do úradného vestníka Európskej únie zanesené v slovenskom jazyku a súčasne, aby súd

vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, a to vtedajšieho ministra hospodárstva SR B. M. a vtedajšieho
splnomocnenca vlády SR pre problematiku sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros V. C., ktorí
podľa právneho zástupcu odporcu v II. rade môžu objasniť skutočný význam a účel dojednania Zmluvy o
prevádzkeVEG aZmluvyoodškodnení.KtvrdeniuodporcuvI.rade,žerámecdanéhosúdnehokonania
je určovaný len dôvodmi neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG tvrdenými pred súdom navrhovateľom,

právny zástupca odporcu v II. rade uviedol, že toto tvrdenie je podľa jeho názoru nesprávne, nakoľko
v tomto spore nejde o preskúmavaciu právomoc súdu vo vzťahu k individuálnemu právnemu aktu
navrhovateľa, ale o určenie súdu na základe žaloby, či je Zmluva o prevádzke VEG platná alebo
neplatná. Podľa názoru právneho zástupcu odporcu v II. rade súd musí pri svojom rozhodovaní brať do
úvahy nielen zákon o verejnom obstarávaní, ale aj dôvody absolútnej neplatnosti, na ktoré je povinný

prihliadať ex officio. Právny zástupca odporcu v II. rade ďalej uviedol, že odporca v II. rade nemieni v
tomto konaní podrobne rozoberať dôvody absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG, v každom
prípade však platí, že odporca v II. rade (ako navrhovateľ) vedie s odporcom v I. rade (ako odporcom)
konanie o vyslovenie neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
23Cb/132/2008 a z toho dôvodu odporca v II. rade navrhuje dané konanie prerušiť v zmysle ustanovenia

§109ods.2písm.c)O.s.p.,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniaovyslovenieneplatnostiZmluvy
o prevádzke VEG vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 23Cb/132/2008.

T.. L. W.L. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 10.9.2008 uviedol, že bol v
zmluvnom vzťahu s odporcom v II. rade, a to na základe mandátnej zmluvy, v zmysle ktorej svedok

v období od 26.3.2002 do 6.9.2006 pôsobil ako riaditeľ štátneho podniku. Svedok uviedol, že vie, čo
je predmetom daného sporu, pričom za odporcu v II. rade sa svedok zúčastňoval rokovaní o uzavretí
zmluvy a ako štatutárny zástupca zmluvu podpisoval. Pri rokovaniach o uzavretí zmluvy sa nezaoberali
otázkou jej vzťahu k zákonu o verejnom obstarávaní, nakoľko na uzavretie tejto zmluvy boli zaviazaní
uznesením vlády a svedok predpokladal, že tieto otázky boli vyriešené aj z pohľadu privatizačného

poradcu. Pri rokovaniach o uzavretí zmluvy sa zameriavali hlavne na jej technickú stránku, aby bola
zabezpečená čo najvyššia výhodnosť pre odporcu v I. rade a aby bolo efektívne využité predmetné
vodné dielo. Na otázku právneho zástupcu odporcu v II. rade, či svedok má vedomosť o tom, aké boli
celkové náklady na výstavbu vodnej elektrárne Gabčíkovo, svedok uviedol, že to bolo okolo dvoch ažtroch miliárd slovenských korún. Na ďalšiu otázku, či pri rokovaní o uzavretí predmetnej zmluvy mal
odporca v II. rade k dispozícii kalkulačné odhady priemerného výnosu elektrárne, svedok uviedol, že
súčasťou podkladov boli aj analýzy tohto druhu. Na ďalšiu otázku, aký bol priemerný odhadovaný ročný

výnos VEG svedok uviedol, že priemerný odhadovaný ročný výnos sa pohyboval v rozmedzí od 1,9
do 3,1 miliardy slovenských korún, pričom bol závislý od prietoku Dunaja. Na otázku, čo všetko sa
posudzovalo vo vzťahu k výhodnosti predmetnej zmluvy pre odporcu v II. rade, svedok uviedol, že ich
zámerom bolo dosiahnutie takej dohody, aby odporca v II. rade bol schopný riadne plniť dlhové záväzky
vo vzťahu k predmetnej vodnej elektrárni a aby boli zabezpečené aj jej prevádzkové náklady. Výhodnosť

sa teda posudzovala najmä vo vzťahu k zabezpečeniu komfortu odporcu v II. rade vo vzťahu k vodnej
elektrárni Gabčíkovo.
T.. M. O. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 10.9.2008 uviedol, že na základe
zmluvy s odporcom v I. rade od januára 2006 pôsobil ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva.
Po vstupe spoločnosti N. svedok podľa svojho vyjadrenia asi od 1.4. alebo od 1.5.2006 uzavrel s
odporcomvI.radezmluvunaďalších12mesiacov,nazákladektorejsvedokpôsobilnapozíciivedúceho

sekcie. V novembri 2006 bol zmluvný vzťah svedka s odporcom v I. rade ukončený na základe dohody.
V súvislosti s transakčnými dokumentmi sa uzatváralo cca 97 zmlúv, z čoho asi tri zmluvy sa týkali
vodnej elektrárne Gabčíkovo. Tieto zmluvy boli pripravované odborníkmi z jednotlivých odborov, ako aj
za účasti súdnych znalcov. Svedok sa podľa svojho vyjadrenia zúčastňoval až rokovaní na úrovni top
manažmentov v ich záverečnej fáze, kedy už boli texty zmlúv pripravené. Za odporcu v I. rade sa týchto

rokovaní zúčastňoval svedok, finančný riaditeľ T.. L., privatizačný poradca a podľa potreby jednotliví
odborníci. Za odporcu v II. rade sa rokovaní zúčastňoval generálny riaditeľ, ekonomická námestníčka,
prípadne ďalší traja až štyria námestníci a odborníci podľa potreby. Na otázku súdu, či sa pri rokovaniach
o uzavretí zmluvy riešila otázka zákona o verejnom obstarávaní, svedok uviedol, že touto otázkou sa
svedok nezaoberal a zákon o verejnom obstarávaní nikdy nečítal. Na tieto otázky mal odporca v I. rade

zriadený samostatný útvar, ktorý podľa svedka pravdepodobne spadal pod investičný úsek. Svedok
uviedol, že si je istý, že pri rokovaniach, na ktorých sa zúčastnil, nebola otázka zákona o verejnom
obstarávaní vôbec riešená. Podľa svedka táto otázka spadala pod pôsobnosť iných odborníkov. Okrem
toho svedok považoval za potrebné uviesť, že on sa na rokovaniach zúčastňoval až od januára 2006,
kedy už rokovania o transakčných dokumentoch a ich tvorbe prebiehali vyše roka, pričom predmetná

zmluva sa mala uzatvárať už k 1.4.2006. Svedok ešte doplnil, že rok až rok a pol sa nevytvárali
transakčné dokumenty, tieto už vytvorené boli, pričom ich nedostali k dispozícii, aj keď ich žiadali.
Počas uvádzaného obdobia prebiehala realizácia predmetných transakčných dokumentov a tvorba
tých 97 zmlúv spomínaných vyššie. Svedok sa podľa svojho vyjadrenia pri rokovaniach venoval len
problematike, v ktorej je odborníkom, t.j. problematike výroby elektriny a prevádzkovania energetických

diel. Na otázku právneho zástupcu odporcu v II. rade, ako bol dôvod uzavretia predmetnej zmluvy,
svedok uviedol, že išlo o dôsledky transakčných dokumentov spomínaných vyššie. Okrem toho podľa
jeho názoru odborníka odporca v II. rade aj musel takúto zmluvu uzatvoriť, keďže bol vlastníkom len
jednej elektrárne a v takomto prípade je síce možné elektráreň prevádzkovať, avšak nie efektívne,
nakoľko sa vopred uzatvárajú zmluvy, ktorými sa výrobca elektriny zaväzuje dodávať konkrétne objemy

elektriny v konkrétnych obdobiach, čo je pomerne ťažké zabezpečiť, ak výrobca elektriny prevádzkuje
len jednu elektráreň, nakoľko v prípade akéhokoľvek výpadku vo výrobe elektriny nemá ďalšie zdroje,
ktorými by ho mohol nahradiť a tak splniť svoje povinnosti voči odberateľom. Na otázku právneho
zástupcu odporcu v II. rade, či bol svedok kontaktovaný pred pojednávaním zo strany odporcu v I. rade,
svedok uviedol, že po obdržaní predvolania o danej veci hovoril s T.. L., ktorý je bývalým zamestnancom

odporcu v I. rade a ešte s jedným bývalým pracovníkom odporcu v I. rade, ktorý je v súčasnosti na penzii,
pričom tieto rozhovory svedok realizoval za účelom osvetlenia si skutočností týkajúcich sa uzatváraných
zmlúv vo vzťahu k vodnej elektrárni Gabčíkovo. Asi pred rokom alebo desiatimi mesiacmi svedok obdržal
mail od odporcu v I. rade od O. P., v ktorom bol svedok dopytovaný, či má nejaký problém zúčastniť sa
pojednávania a vypovedať ako svedok, na čo svedok odpovedal, že s tým problém nemá a ako svedok

vypovedať bude. Ďalšie kontakty zo strany odporcu v I. rade neboli a svedok nebol kontaktovaný ani zo
strany právneho zástupcu odporcu v I. rade.

T.. Q. L.C. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 10.9.2008 uviedol, že bol v
zmluvnom vzťahu s odporcom v I. rade, a to na základe pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej pôsobil ako

riaditeľ finančného odboru v období január 2006 až október 2007. Svedok sa podľa svojho vyjadrenia
od januára 2006 zúčastnil niektorých rokovaní ohľadom uzavretia predmetnej zmluvy, ale nie všetkých.
Ako člen predstavenstva odporcu v I. rade svedok zmluvu aj podpisoval. Na otázku súdu, či v procese
uzatvárania predmetnej zmluvy sa svedok zaoberal otázkou zákona o verejnom obstarávaní, svedokuviedol, že týmto sa nezaoberal a toto ani nepatrilo do jeho kompetencie, keďže nie je právnikom.
Na otázku právneho zástupcu odporcu v II. rade, aký bol dôvod uzavretia predmetnej zmluvy, svedok
uviedol, že dôvodom bola skutočnosť, že odporca v I. rade aj pred tým predmetnú vodnú elektráreň

prevádzkoval a bol kompetentný vodnú elektráreň Gabčíkovo prevádzkovať s tým, že podľa informácií
svedka mal byť na základe prevádzkovania rozdelený zisk z výnosov. Na otázku právneho zástupcu
odporcu v II. rade, či svedok má vedomosť o tom, akou mierou sa odporca v I. rade podieľal na
vybudovaní vodnej elektrárne Gabčíkovo, svedok uviedol, že o tomto vedomosť nemá. Na otázku
právneho zástupcu odporcu v II. rade, či bol svedok pred pojednávaním kontaktovaný zo strany odporcu

v I. rade alebo jeho právneho zástupcu, svedok uviedol, že bol kontaktovaný mailom asi pred dvomi až
tromi dňami, a to zo strany právneho oddelenia odporcu v I. rade, pričom v tomto maile bolo svedkovi
oznámené,žetotosúdnekonanieprebiehaadnešnéhodňajepojednávanie,nakoľkopredchádzajúceho
pojednávania vo veci sa svedok nezúčastnil. Súčasne bol svedok dopytovaný, či sa tohto pojednávania
zúčastní. Žiadne ďalšie kontakty alebo stretnutia sa neuskutočnili.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu v . rade Mgr. Stanislava Rožičová na pojednávaní konanom
dňa 10.9.2008 uviedla, že svedka T.. O. kontaktovala mailom po pojednávaní v danej veci, ktoré
sa uskutočnilo v novembri 2007 s tým, že ho oslovila, že je navrhnutý vo veci ako svedok a či sa
pojednávania zúčastní. Rovnako mailom oslovila aj svedka T.. L., a to len z dôvodu, že na pojednávanie
v máji 2008 sa nedostavil.

Právny zástupca odporcu v II. rade na pojednávaní konanom dňa 10.9.2008 opätovne navrhol
zabezpečenie úradného prekladu interpretačných pravidiel, ktoré sú podľa jeho názoru prameňom
práva, ako aj úradného prekladu Smernice 2004/17/ES, ktoré sú v anglickom jazyku. Vzhľadom na
doterajšie dokazovanie, doterajšie výpovede svedkov a vzhľadom na skutočnosť, že nie je zrejmý účel

a dôvod uzavretia Zmluvy o prevádzke VEG, právny zástupca odporcu v II. rade navrhol vypočuť vo veci
bývalého ministra hospodárstva B. M., bývalého vládneho splnomocnenca pre Vodné dielo Gabčíkovo
V. C. a súčasného vládneho splnomocnenca pre Vodné dielo Gabčíkovo T.. W. B..

Právny zástupca odporcu v I. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 24.9.2008, podanom na súd dňa

24.9.2008, okrem iného uviedol, že Zmluva o prevádzke VEG je koncesiou na služby (§ 15 ods. 2 zákona
overejnomobstarávaní),ktorásatýkavýrobyelektrinynaúčelyposkytovaniaslužiebverejnosti,pretože:
a) Predmetom Zmluvy o prevádzke VEG je poskytovanie služieb, t.j. ide tu o zákazku rovnakého typu
ako zákazka na poskytnutie služby.
b) Za služby vo forme prevádzky, údržby a opravy VEG odporca v II. rade neposkytuje odporcovi

v I. rade žiadne peňažné plnenie, pričom odporca v I. rade má za poskytnuté služby právo na
úžitky z poskytovaných služieb vo forme podielu na výnosoch z predaja elektriny a podporných
služieb vyrobených vo VEG, t.j. peňažné plnenie za služby je kompenzované právom brať úžitky z
poskytovaných služieb.

Ďalej právny zástupca odporcu v I. rade uviedol, že skutočnosť, že odporca v I. rade je povinný platiť
odporcovi v II. rade poplatok za predmet Zmluvy o prevádzke VEG nemá žiadny vplyv na to, že Zmluva
o prevádzke VEG je koncesiou na služby, pretože:
(i) to nič nemení na tom, že v prípade Zmluvy o prevádzke VEG je peňažné plnenie za služby
kompenzované právom brať úžitky z poskytovaných služieb,

(ii) § 15 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní nezakazuje ani neprikazuje, aby koncesionár platil
poplatok za predmet koncesnej zmluvy,
(iii) platenie poplatku zo strany koncesionára je štandardnou náležitosťou koncesných zmlúv.

Ďalej právny zástupca odporcu v I. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že zo žiadnej definície

koncesie na služby uvedenej v § 15 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní nevyplýva, že znakom
koncesie na služby je, že koncesionár je povinný zabezpečiť realizáciu určitého diela, z ktorého
prevádzky má mať nárok na určitý výnos. Pokiaľ ide o "Commission Interpretative Communication
in Concessions under Community Law" č. 2000/C 121/02, na ktoré poukazuje odporca v II. rade,
právny zástupca odporcu v I. rade uviedol, že interpretačné oznámenie Komisie bolo uverejnené

v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 29.4.2000, t.j. pred tým, ako bola Smernica 2004/17/ES
zo dňa 31.3.2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného
hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb prijatá a uverejnená vo Vestníku EÚ (30.4.2004),
z čoho vyplýva, že toto oznámenie sa nemohlo týkať výkladu ustanovenia čl. 3 (b) Smernice 2004/17/ES,v ktorom je definovaná "koncesia na služby". V čase uverejnenia Interpretačného oznámenia Komisie
vo Vestníku EÚ v komunitárnom práve nebol definovaný pojem "koncesia na služby", čo znamená,
že Interpretačné oznámenie Komisie bolo vydané za úplne iného právneho stavu odlišného od toho,

ktorý existuje po prijatí Smernice 2004/17/ES. Ako vyplýva okrem iného z čl. 249 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva Interpretačné oznámenie Komisie nie je právne záväzným aktom Európskych
spoločenstiev alebo Európskej únie a preto sa naň odporcom v II. rade citované ustanovenie čl. 7 ods.
2 Ústavy SR nevzťahuje. Pre úplnosť odporca v I. rade poukázal na to, že podľa judikatúry Európskeho
súdneho dvora ustanovenia komunitárnych právnych aktov ukladajúce povinnosti jednotlivcom, ktoré

neboli uverejnené vo Vestníku EÚ v jazyku členského štátu, kde tento jazyk je oficiálnym jazykom
Európskej únie, nie je možné aplikovať na jednotlivcov v danom členskom štáte. Podľa názoru právneho
zástupcu odporcu v I. rade vzhľadom na to, že Interpretačné oznámenie Komisie sa nemohlo týkať
výkladu ustanovenia čl. 1 bodu 3 Smernice 2004/17/ES, v ktorom je definovaná "koncesia na služby",
vzhľadom na to, že Interpretačné oznámenie Komisie nie je právne záväzným aktom Európskeho
spoločenstva alebo Európskej únie, vzhľadom na to, že Interpretačné oznámenie Komisie nebolo

uverejnené vo Vestníku EÚ v slovenskom jazyku, ako aj vzhľadom na to, že ako zákon o verejnom
obstarávaní, tak Smernica 2004/17/ES jednoznačne definujú "koncesiu na služby" s tým, že Zmluva o
prevádzke VEG spĺňa všetky kritériá "koncesie na služby" ako podľa zákona o verejnom obstarávaní,
tak podľa Smernice 2004/17/ES, uvedené Interpretačné oznámenie Komisie je z hľadiska daného
prípadu právne irelevantné. Súčasne právny zástupca odporcu v I. rade uviedol, že skutočnosť, že

toto Interpretačné oznámenie Komisie nebolo uverejnené v slovenskom jazyku v Mimoriadnom vydaní
Vestníka EÚ v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie ani neprekvapuje, keďže
Interpretačné oznámenie Komisie bolo vydané za úplne iného právneho stavu odlišného od toho, ktorý
existoval v čase vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Pokiaľ ide o požiadavku odporcu v I.
rade zabezpečiť úradný preklad Smernice 2004/17/ES do slovenského jazyka, právny zástupca odporcu

v I. rade uviedol, že Smernica 2004/17/ES bola uverejnená v slovenskom jazyku v Mimoriadnom vydaní
Vestníka EÚ v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 31.10.2008, podanom na súd dňa 31.10.2008, okrem iného
uviedol, že podanie návrhu na určenie neplatnosti zmluvy je len jednou z činností, ktoré upravuje štvrtá

hlava zákona o verejnom obstarávaní, avšak pojem kontrolovaný je na účely tejto hlavy zadefinovaný
jednotne. Kto je kontrolovaným na účely zákona o verejnom obstarávaní je upravené v ustanovení §
137 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Kontrolovaným sa rozumie každý verejný obstarávateľ,
obstarávateľ alebo osoba podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní. Kontrolovaným sa na účely
oprávnenia navrhovateľa podľa § 148 zákona o verejnom obstarávaní teda rozumie ktorýkoľvek subjekt,

ktorý je povinný postupovať v súlade s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Na to, aby
navrhovateľ využil oprávnenie podľa § 148 zákona o verejnom obstarávaní je potrebné, aby mal za
preukázané, že kontrolovaný uzavrel zmluvu, resp. rámcovú dohodu v rozpore s ustanoveniami zákona
o verejnom obstarávaní. To, či navrhovateľ k takémuto zisteniu dôjde na základe vykonaného dohľadu
podľa štvrtej hlavy zákona o verejnom obstarávaní alebo na základe inej činnosti navrhovateľa, ktorá

spadá do jeho pôsobnosti, resp. pri plnení povinností vyplývajúcich pre navrhovateľa z iných všeobecne
záväzných právnych predpisov, je pre podanie samotného návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa
§ 148 zákona o verejnom obstarávaní podľa názoru navrhovateľa nepodstatné.

Právny zástupca odporcu v II. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2008, podanom na súd dňa

31.10.2008, okrem iného uviedol, že Zmluva o prevádzke VEG má výlučne charakter atypickej zmluvy
o poskytovaní služieb, na základe ktorej obstarávateľ prenecháva odporcovi v I. rade neúmerne vysoký
podiel na výnosoch z predaja elektrickej energie vyrobenej Vodnou elektrárňou Gabčíkovo s tým, že
prenechávanie tohto podielu v prospech odporcu v I. rade nemožno podľa názoru právneho zástupcu
odporcu v II. rade klasifikovať inak, ako obyčajnú platbu za poskytnuté služby. Okrem toho odporca

v I. rade platí odporcovi v II. rade aj paušálny poplatok, ktorý za nič iné ako obyčajnú platbu nie
je možné považovať. Za daných okolností teda podľa odporcu v II. rade dochádza k situácii, kedy
obstarávateľ jednoznačne a reálne platí údajnému koncesionárovi za poskytnuté služby a teda k situácii,
ktorá v žiadnom prípade nenapĺňa pojmové znaky koncesie na služby ako ich definuje ustanovenie §
15 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej právny zástupca odporcu v II. rade v predmetnom

písomnomvyjadreníuviedol,žeodporcavII.radenikdynetvrdil,žedokumentCommissionInterpretative
Communication in Concessions under Community Law č. 2000/C 121/02 je právne záväzný a ani
sa netýka výkladu príslušných ustanovení Smernice 2004/17/ES. Jeho obsah by však mohol pomôcť
objasniť podľa názoru právneho zástupcu odporcu v II. rade pojem koncesie na služby z pohľadu jejúčelu. Súčasne ako prílohu predmetného písomného vyjadrenia právny zástupca odporcu v II. rade
predložil súdu úradný preklad Výkladového oznámenia Komisie o koncesiách podľa práva Spoločenstva
prijatého Komisiou dňa 24.2.1999.

Vzhľadom na skutočnosť, že Smernica 2004/17/ES bola v slovenskom jazyku uverejnená v Úradnom
vestníku Európskej únie a úradný preklad Výkladového oznámenia Komisie o koncesiách podľa
práva Spoločenstva prijatého Komisiou dňa 24.2.1999, ktoré však nie je právne záväzným aktom
komunitárneho práva, bol súdu predložený zo strany odporcu v II. rade, súd nevykonal doplnenie

dokazovania zabezpečením úradných prekladov týchto dokumentov. Súd nevykonal ani odporcom v
II. rade navrhované doplnenie dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov B. M.Á., V. C. a T..
W. B., nakoľko ich vypočutie v danom konaní nepovažoval za potrebné, a to jednak vzhľadom na
okruh účastníkov a predmet sporu (posúdenie prípadného rozporu zmluvy so zákonom o verejnom
obstarávaní), ako aj vzhľadom na uskutočnené svedecké výpovede osôb, ktoré predmetnú zmluvu za
odporcov v I. a II. rade podpisovali a z výpovedí ktorých dôvod a účel uzavretia zmluvy jednoznačne

vyplynul.

O návrhu odporcu v II. rade na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 23Cb/132/2008 súd rozhodol uznesením zo dňa 16.3.2009
pod č. k. 24Cb/50/2007-517, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol. Predmetné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
9.3.2010 pod č. k. 2Cob/123/2009-626, 2Cob/124/2009.

Z obsahu písomného podania právneho zástupcu odporcu v II. rade zo dňa 28.10.2008, podaného
na súd dňa 31.10.2008, je zrejmé, že týmto podaním odporca v II. rade dal podnet na vstup

právneho subjektu SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik Žilina do daného
konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov v I. a II. rade. Procesným úkonom zo
dňa 11.11.2008 súd oboznámil tento právny subjekt s výzvou odporcu v II. rade a súčasne ho
vyzval na oznámenie, či vstupuje alebo nevstupuje do daného konania ako vedľajší účastník na
strane odporcov v I. a II. rade. Písomným podaním zo dňa 24.11.2008, doručeným súdu faxom

dňa 25.11.2008 a následne poštou dňa 27.11.2008, SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK,
štátny podnik Žilina oznámil súdu súhlas so svojím vstupom do konania ako vedľajšieho účastníka
na strane odporcov v I. a II. rade. Odporca v I. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu
písomnými podaniami zo dňa 19.11.2008 a 9.2.2009 vzniesol námietky proti vstupu právneho subjektu
SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik Žilina ako vedľajšieho účastníka na

strane odporcov v I. a II. rade. Uznesením zo dňa 16.3.2009 pod č. k. 24Cb/50/2007-519 súd vstup
právneho subjektu SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik Žilina do konania
ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov v I. a II. rade nepripustil. Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 9.3.2010 pod č. k. 2Cob/123/2009-626, 2Cob/124/2009 zmenil predmetné uznesenie
prvostupňového súdu tak, že pripustil vstup právneho subjektu Slovenský vodohospodársky podnik,

š.p. Žilina ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov v I. a II. rade. Proti tomuto uzneseniu, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2010, podal odporca v I. rade prostredníctvom svojho právneho
zástupcudovolanie,podanénasúddňa12.5.2010.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyuznesenímzodňa
18.8.2011 pod č. k. 2 Obdo/17/2010-689 uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2Cob 123/2009,
2Cob 124/2009-626 zo dňa 9.3.2010 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský

súd v Bratislave uznesením zo dňa 12.10.2011 pod č. k. 2Cob/358/2011-696 uznesenie Okresného
súdu Bratislava II č. k. 24Cb/50/2007-519 zo dňa 16.3.2009 potvrdil, v dôsledku čoho uznesenie
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.3.2009 pod č. k. 24Cb/50/2007-519 nadobudlo právoplatnosť
dňom 24.11.2011.

Právny zástupca odporcu v II. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 8.3.2012, podanom na súd dňa
8.3.2012, okrem iného uviedol, že najvýznamnejšou otázkou v spore je posúdenie skutočnosti, či sa
na uzatvorenie Zmluvy o prevádzke VEG v čase jej uzavretia vzťahoval zákon o verejnom obstarávaní.
Vzhľadom na špecifikáciu predmetu uvedenú v Zmluve o prevádzke VEG je zrejmé, že sa v jej prípade
nejedná o určitý konkrétny zmluvný typ v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky, je však

možné ju považovať za inominátny kontrakt v zmysle Obchodného zákonníka, uzatvorenie ktorého
malo byť v súlade s postupmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. Právny zástupca odporcu v II.
rade ďalej uviedol, že je možné konštatovať, že Zmluva o prevádzke VEG nie je štandardnou zmluvou.
Je nepochybné, že sa v jej prípade jedná o pomerne komplikovaný inominátny a zmiešaný zmluvnýtyp s rôznymi povinnosťami a právami zmluvných strán. Predmetom Zmluvy o prevádzke VEG nie
je len nejaký jeden konkrétny úkon, resp. služba, ale akýsi komplex, resp. súbor určitých činností a
skutočnostízahŕňajúcinajmäúpravuvzájomnýchvzťahov,právapovinnostízmluvnýchstránvsúvislosti

s efektívnou a bezpečnou prevádzkou VEG a v súvislosti s predajom elektriny. Za týmto účelom Zmluva
o prevádzke VEG upravuje aj ďalšie práva a povinnosti, napríklad opravy a údržba VEG, vedenie
evidencie, príprava prevádzky VEG, operatívne riadenie VEG a podobne. Všetky tieto činnosti súvisia
s realizáciou výkonu Prevádzkového majetku VEG a následným predajom elektriny. Vzhľadom na
vyššie uvedené je možné konštatovať, že Zmluva o prevádzke VEG je zmiešaná zmluva, ktorá je

svojou podstatou odlišný zmluvný typ od nájomnej zmluvy. podstatou nájomnej zmluvy je totiž záväzok
prenajímateľa zdržať sa svojho práva užívať predmet nájmu v prospech nájomcu, ktorý získava toto
právo predmet nájmu užívať, za čo je ale nájomca povinný platiť nájomné prenajímateľovi. Ďalším
dôležitým zmluvným dojednaním Zmluvy o prevádzke VEG je dohoda zmluvných strán, že výnosy z
predaja elektrickej energie budú rozdeľované v pomere 65% pre odporcu v II. rade a 35% pre odporcu
v I. rade. Z uvedeného vyplýva, že 65% sumy, ktorú odporca v I. rade získa z predaja elektrickej

energie je odporca v I. rade povinný vyplatiť odporcovi v II. rade. Je teda podľa názoru právneho
zástupcu odporcu v II. rade možné konštatovať, že odporca v I. rade má nárok na odmenu vo výške
35% zo sumy získanej predajom elektrickej energie. Jedná sa teda o zmluvu s peňažným plnením, čo
je základná podmienka zákazky v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Aj vzhľadom na uvedené
skutočnosti je podľa právneho zástupcu odporcu v II. rade zrejmé, že Zmluva o prevádzke VEG je v

zmysle zákona o verejnom obstarávaní zákazkou na poskytnutie služby a že teda odporca v II. rade mal
pri uzatváraní Zmluvy o prevádzke VEG postupovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, pretože
na uzatvorenie Zmluvy o prevádzke VEG sa nevzťahovala výnimka v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2
písm. o) zákona o verejnom obstarávaní znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o prevádzke VEG.
Právny zástupca odporcu v II. rade v predmetnom písomnom vyjadrení navrhol doplniť dokazovanie

výsluchom svedka - zástupcu Generálnej prokuratúry SR z dôvodu zistenia postupu a argumentácie,
na základe ktorej dospela k záverom uvedeným v upozornení Generálnej prokuratúry SR, ktoré majú
podľa názoru odporcu v II. rade zásadný vplyv na predmet konania. Ďalej právny zástupca odporcu
v II. rade v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že ďalším pomerne charakteristickým znakom
koncesie je, že koncesionár na základe koncesnej zmluvy zabezpečí financovanie diela, financovanie

ktorého nie je schopný zabezpečiť verejný obstarávateľ. Koncesionár toto dielo zhotoví a získa právo
ho užívať, alebo aspoň brať úžitky z jeho užívania. V prípade Zmluvy o prevádzke VEG ale nebolo
predmetom činnosti odporcu v I. rade zhotoviť dielo a teda ani tento pojmový znak koncesie nie
je splnený. Právny zástupca odporcu v II. rade v predmetnom písomnom vyjadrení tiež uviedol, že
odporca v II. rade má za to, že v prípade Zmluvy o prevádzke VEG nedochádza k tomu, že by

odporca v I. rade znášal riziko hospodárskej súťaže tak, ako je definované, resp. identifikované v
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 10.11.2011 vo veci C-3448/10, v ktorom je uvedené,
že "Hoci je spôsob odmeny jedným z rozhodujúcich prvkov na účely posúdenia zmluvy ako koncesie na
služby, z judikatúry tiež vyplýva, že koncesia na služby zahŕňa, že koncesionár nesie riziko spojené s
prevádzkovaním predmetných služieb. Neexistencia prevodu rizika spojeného s poskytovaním služieb

naposkytovateľaznamená,žepredmetnázmluvapredstavujeverejnúzákazkunaslužby,aniekoncesiu
na služby. Je preto potrebné overiť, či poskytovateľ preberá riziko spojené s prevádzkou služby. Hoci
môže byť toto riziko určite od začiatku veľmi obmedzené, posúdenie zmluvy ako koncesie na služby
vyžaduje, aby obstarávateľ na koncesionára preniesol hospodárske riziko prevádzky, ktoré znáša, v
celom rozsahu alebo aspoň jeho významnú časť. Riziko spojené s prevádzkovaním je potrebné vnímať

ako riziko vystavenia sa nebezpečenstvu trhu, ktoré sa môže prejaviť ako riziko hospodárskej súťaže
zo strany iných prevádzkovateľov, riziko nerovnováhy medzi ponukou služieb a dopytom po nich, riziko
nesolventnosti dlžníkov poplatku za poskytnuté služby, riziko, že prevádzkové náklady nebudú v plnom
rozsahu pokryté príjmami, alebo aj riziko zodpovednosti za škodu spojenú s nesplnením si povinnosti
v rámci služby.". Podľa právneho zástupcu odporcu v II. rade nie je odporca v I. rade vystavený riziku

hospodárskej súťaže zo strany iných prevádzkovateľov, keďže v tak veľkom rozsahu ako odporca v I.
rade neprodukuje elektrickú energiu na území Slovenskej republiky žiadny iný subjekt. Taktiež nie je
možné uvažovať o nerovnováhe medzi dopytom a ponukou, nakoľko je v prípade elektrickej energie
zabezpečený relatívne vyrovnaný a stály odber elektriny a výrobné kapacity odporcu v I. rade aj na VEG
sú využívané v rozsahu potrebnom na pokrytie dopytu. Taktiež má odporca v II. rade za to, že nehrozí

výrazné riziko nesolventnosti dlžníkov odberateľov elektrickej energie, čo je zrejmé z hospodárskych
výsledkov odporcu v I. rade. Je nanajvýš nepravdepodobné, že by odporca v I. rade prevádzkoval
VEG v prípade, ak by to pre neho nebolo rentabilné. Vzhľadom na uvedené nie je podľa odporcu
v II. rade splnená podmienka koncesie podľa komunitárneho práva a preto je možné konštatovať,že sa v prípade Zmluvy o prevádzke VEG nejedná o koncesiu. Súčasne právny zástupca odporcu
v II. rade uviedol, že odporca v II. rade navrhuje, aby konajúci súd požiadal Súdny dvor Európskej
únie o zodpovedanie prejudiciálnych otázok 1) či môže byť Zmluva o prevádzke VEG považovaná

za koncesiu podľa komunitárneho práva, 2) či bol postup pred uzavretím Zmluvy o prevádzke VEG v
rozpore so Zmluvou o založení európskych spoločenstiev, 3) či je možné neplatnosť zmluvy vysloviť
z dôvodu rozporu s princípmi európskeho práva, ak porušenie týchto princípov nie je dôvodom na
neplatnosť zmluvy podľa vnútroštátneho práva, 4) ako má byť aplikované ustanovenie § 148 zákona o
verejnom obstarávaní, 5) či sa má pri konaní o určení neplatnosti súd zaoberať len dôvodmi neplatnosti

uvedenými vo vnútroštátnom právnom predpise alebo aj dôvodmi podľa Zmluvy o založení európskych
spoločenstiev.

Zo znenia § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súd konanie preruší, ak
rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Vzhľadom na skutočnosť, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES zo dňa 31.3.2004
o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva,
energetiky, dopravy a poštových služieb a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES zo
dňa 31.3.2004 o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na

dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby boli zákonom o verejnom obstarávaní transponované
do právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom na osobitý charakter navrhovateľa v
predmetnom spore o určenie neplatnosti zmluvy, ktorý nie je zmluvnou stranou a nie je predmetnou
zmluvouanižiadnymspôsobomdotknutý,alejehoprávodomáhaťsaurčenianeplatnostizmluvyvyplýva
zo zákona o verejnom obstarávaní, a to len vo vzťahu k prípadnému rozporu zmluvy so zákonom o

verejnom obstarávaní, súd vyhodnotil návrh odporcu v II. rade na požiadanie Súdneho dvora Európskej
únie za účelom zodpovedania odporcom v II. rade naformulovaných otázok za irelevantný.

Súd opätovne nevykonal odporcom v II. rade navrhovaný dôkaz výsluchom zástupcu Generálnej
prokuratúry SR, nakoľko postup a argumentácia, na základe ktorých Generálna prokuratúra SR dospela

k záverom uvedeným v upozornení Generálnej prokuratúry SR predloženom súdu, sú pre posúdenie
predmetu daného sporu skutkovo i právne irelevantné.

Písomným podaním zo dňa 4.5.2012, podaným na súd dňa 7.5.2012, Okresná prokuratúra Bratislava
II oznámila súdu, že v zmysle § 35 ods. 2 písm. i) Občianskeho súdneho poriadku vstupuje do

predmetného konania.

Právna zástupkyňa odporcu v I. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 4.6.2012, podanom na súd dňa
5.6.2012, okrem iného uviedla, že zákonom č. 73/2010 Z.z. bol s účinnosťou od 1.4.2010 zrušený § 148
zákona o verejnom obstarávaní, ktorý stanovoval osobitné oprávnenie navrhovateľa podať na súd návrh

na určenie neplatnosti zmluvy alebo rámcovej dohody uzatvorenej medzi verejným obstarávateľom,
resp. obstarávateľom a treťou osobou v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Ak by ustanovenie
zrušeného § 148 zákona o verejnom obstarávaní nebolo súčasťou právneho poriadku, navrhovateľ
by celkom nepochybne nemal právo domáhať sa na súde určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej
medzi obstarávateľom a treťou osobou pre rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní. Oprávnenie

navrhovateľa podľa zrušeného § 148 zákona o verejnom obstarávaní podať na súd návrh na určenie
neplatnosti zmluvy zahŕňalo aj oprávnenie navrhovateľa domáhať sa na súde určenia neplatnosti zmluvy
a vystupovať v tomto konaní ako žalobca počas celého jeho trvania. Zrušením § 148 zákona o verejnom
obstarávaní navrhovateľ stratil podľa názoru právnej zástupkyne odporcu v I. rade oprávnenie domáhať
sa na súde určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi obstarávateľom a treťou osobou v rozpore

so zákonom o verejnom obstarávaní a vystupovať v tomto konaní ako žalobca počas celého jeho
trvania. Prechodné ustanovenia k zákonu č. 73/2010 Z.z. (§ 155f zákona o verejnom obstarávaní)
upravujú právomoc navrhovateľa dovolávať sa pred súdom určenia neplatnosti zmlúv uzatvorených
medzi obstarávateľom a tretími osobami len vo vzťahu k zmluvám uzatvoreným v lehote od 1.4.2009
do 1.4.2010. Zákon č. 73/2010 Z.z. neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia vo vzťahu k zmluvám

uzatvoreným pred 1.4.2009. Podľa názoru právnej zástupkyne odporcu v I. rade to znamená, že
navrhovateľ nemá právomoc domáhať sa na súde určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi
obstarávateľom a treťou osobou pred 1.4.2009 pre rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní a
vystupovať v tomto konaní ako žalobca. Ďalej právna zástupkyňa odporcu v I. rade vo svojom písomnomvyjadrení dôvodila skutočnosťou, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
Zmluvy o prevádzke VEG. Právna zástupkyňa odporcu v I. rade vo svojom písomnom vyjadrení tiež
uviedla, že Zmluva o prevádzke VEG nie je zákazkou na poskytnutie služby podľa § 3 ods. 1 a 3

zákona o verejnom obstarávaní, ani čl. 1 ods. 2 (a) a (d) Smernice 2004/17/ES, pretože odporca v
II. rade neposkytuje odporcovi v I. rade za služby, ktoré vykonáva odporca v I. rade podľa Zmluvy o
prevádzke VEG priamo žiadne peňažné plnenie (všetky činnosti je povinný vykonávať odporca v I.
rade na svoje náklady). Zmluva o prevádzke VEG je koncesiou na služby podľa § 15 ods. 2 zákona o
verejnom obstarávaní, ako aj podľa čl. 1 ods. 3 písm. b) Smernice 2004/17/ES, ktorá sa týka výroby

elektriny na účely poskytovania služieb verejnosti, pretože peňažné plnenie za poskytované služby
získava odporca v I. rade od tretích osôb (odberateľom elektriny a podporných služieb), čo predstavuje
branie úžitkov z poskytovaných služieb vo forme podielu na výnosoch z predaja elektriny a podporných
služieb. Tvrdenie odporcu v II. rade, v zmysle ktorého podiel na výnosoch z predaja elektriny vyrobenej
vo VEG, ktorý si ponecháva odporca v I. rade, predstavuje peňažné plnenie poskytované priamo
odporcom v II. rade ako obstarávateľom odporcovi v I. rade ako dodávateľovi služieb je nesprávne a je

v rozpore s definíciou zákazky na služby a koncesie na služby podľa zákona o verejnom obstarávaní
a Smernice 2004/17/ES. Ustanovenie § 1 ods. 2 písm. o) zákona o verejnom obstarávaní v spojitosti
s § 8 ods. 3 bod 2 zákona o verejnom obstarávaní, ako aj čl. 18 Smernice 2004/17/ES v spojitosti s
čl. 3 ods. 3 písm. b) Smernice 2004/17/ES výslovne predpokladajú koncesiu na služby, ktorá sa týka
výroby elektriny na účely poskytovania služieb verejnosti. Zákazkou na služby je len zmluva, na základe

ktorej obstarávateľ priamo poskytuje peňažné plnenie dodávateľovi služieb za poskytnuté služby. Ak
nie je splnené uvedené základné kritérium zákazky na služby (t.j. obstarávateľ neposkytuje priamo
peňažné plnenie dodávateľovi služieb za poskytnuté služby), skutočnosť, že dodávateľ služby poskytuje
obstarávateľovi určité finančné plnenie (napr. dohodnutý paušálny poplatok a/alebo podiel na úžitkoch z
poskytovaných služieb), nič nemení na tom, že nejde o zákazku na služby. Rozdiel medzi zákazkou na

služby a koncesiou na služby spočíva v protiplnení za poskytnuté služby: v prípade zákazky na služby
poskytuje dodávateľovi služieb peňažné plnenie za služby priamo obstarávateľ a v prípade koncesie na
služby peňažné plnenie za poskytované služby neposkytuje dodávateľovi služieb priamo obstarávateľ,
ale dodávateľ služieb má právo brať úžitky z poskytovaných služieb, ktoré môže byť spojené s peňažným
plnením. Ak je predmetom zmluvy poskytovanie služieb treba v závislosti od spôsobu protiplnenia za

poskytnuté služby určiť, či ide o zákazku na služby alebo o koncesiu na služby. Ak predmetom zmluvy
nie je poskytovanie služieb, nemôže ísť ani o zákazku na služby ani o koncesiu na služby. Keďže
Zmluva o prevádzke VEG je koncesiou na služby a zákon o verejnom obstarávaní sa na ňu podľa §
1 ods. 2 písm. o) zákona o verejnom obstarávaní nevzťahuje, je zrejmé, že Zmluva o prevádzke VEG
nemohla byť uzatvorená v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, čo potvrdil aj navrhovateľ v

stanovisku zo dňa 27.2.2007. V ďalšej časti svojho písomného vyjadrenia právna zástupkyňa odporcu
v I. rade poukázala na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej skutočnosť, či koncesionár platí
obstarávateľovi poplatok za predmet koncesnej zmluvy alebo nie, je z hľadiska posúdenia, či ide o
koncesiu na služby alebo nie, irelevantná, ako aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej o
zákazku na služby ide len v prípade, ak peňažné plnenie za poskytnuté služby poskytuje poskytovateľovi

služby priamo obstarávateľ.

V písomnom vyjadrení zo dňa 5.6.2012, podanom na súd dňa 5.6.2012, právna zástupkyňa odporcu
v I. rade okrem iného uviedla, že VEG má inštalovaný výkon 720 MW, pričom je to elektráreň, ktorá
musí spracúvať množstvo vody z Dunaja a prítokov stanovené Dočasným manipulačným poriadkom

pre sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros na území SR v nadväznosti na Dohodu z 19.4.1995
medzi vládou SR a MR o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a
Mošonského ramena Dunaja. Vzhľadom na to, že nie je možné dopredu prejudikovať prietok Dunaja
a jeho prítokov, nie je možné ani dopredu prejudikovať objem elektriny, ktorá bude vyrobená vo VEG.
Keďže zmluvy, ktorými sa výrobca elektriny zaväzuje dodávať konkrétne objemy elektriny v konkrétnych

obdobiach, sa uzatvárajú vopred na ročnej báze, v obdobiach, keď voda prudko stúpa/klesá, výroba
nekopíruje predaje a dostáva sa do kladných, resp. záporných odchýlok. V tejto súvislosti treba poukázať
na to, že v čase uzavretia Zmluvy o prevádzke VEG obchodné diagramy obsahujúce objemy dodávok
elektriny nemohol výrobca meniť v priebehu daného dňa, ale najneskôr len do predchádzajúceho
dňa s tým, že sa musel zaviazať na dodávku elektriny po obchodných hodinách s tým, že prípadné

odchýlky sa vyhodnocovali takisto po obchodných hodinách. Osoba, ktorá by prevádzkovala VEG
samostatne, by si nevedela tieto odchýlky zregulovať, čo by produkovalo viac náklady a negatívne
ovplyvňovalo ekonomiku a efektívnosť prevádzkovania VEG, pretože prevádzkovateľ VEG by musel
platiť Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave, a.s. poplatky za spôsobenie kladnej, resp. zápornejodchýlky. Skutočnosť, že prevádzkovateľ VEG by nevedel vyregulovať spôsobené odchýlky by takisto
mohla ohroziť bezpečnosť prenosovej sústavy, keďže by sa mohla narušiť rovnováha medzi výrobou
elektriny a jej spotrebou. Zároveň treba uviesť, že v prípade "veľkej vody", keď výroba dosahuje 400 MW

a viac, osoba, ktorá by prevádzkovala len VEG, by musela takto vyrobenú elektrinu predať na spotovom
trhu, a naopak, ak je "nízka voda", nakúpiť elektrinu potrebnú na pokrytie kontrahovaných záväzkov
zo spotového trhu za aktuálne ceny. Problémom samostatne prevádzkovanej VEG je aj skutočnosť,
že Dunaj ako európska rieka preteká viacerými štátmi a keď má veľa vody, dotkne sa to všetkých
štátov, cez ktoré preteká, a teda v rovnakom období vzniká prebytok elektriny v celej Európe, čo znižuje

ceny nadol a naopak. Nakoľko VEG, tak ako pri výrobe silovej elektriny nevie dopredu prejudikovať
podporné služby a tým garantovať dodávku, existujú obdobia v priebehu roka, keď VEG nie je schopná
dodávať podporné služby. V prípade, že VEG by bola prevádzkovaná samostatne, nemôže garantovať
dodávku podporných služieb na ročnej báze a v prípade, že by prevádzkovateľ VEG uzatvoril takúto
zmluvu, čelil by značným sankciám v prípade nedodávky. To znamená, že pokiaľ má byť za uvedených
podmienok VEG prevádzkovaná efektívne, je potrebné, aby jej prevádzkovateľ disponoval ešte ďalším

spoľahlivým zariadením na výrobu elektriny s garantovaným výkonom nachádzajúcim sa na území SR
ako vymedzenom území. Ak by prevádzkovateľ VEG disponoval ďalším spoľahlivým zariadením na
výrobu elektrickej energie s garantovaným výkonom v inom členskom štáte EÚ (t.j. mimo vymedzeného
územia), táto skutočnosť by takisto nezabezpečovala efektívny spôsob prevádzkovania VEG, keďže by
bola spojená s použitím cezhraničných profilov (operatívny export, resp. import) a nákupom voľných

cezhraničných kapacít na prenos elektriny v aukciách, čo by bolo spojené s ďalšími nákladmi a rizikom
vážnych obchodných komplikácií.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 28.6.2012, doručenom súdu dňa 29.6.2012, k tvrdeniam
odporcu v II. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 8.3.2012 uviedol, že k totožnému záveru dospel

navrhovateľ na základe kontroly vykonanej v roku 2007, ktorou bolo z predloženej dokumentácie
zistené, že obstarávateľ svojím postupom porušil § 9 zákona o verejnom obstarávaní a pri zadávaní
kontrolovaného predmetu obstarávania nepostupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 18.12.2012 uviedol, že sa v plnom

rozsahu pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení, ako aj vyjadrení odporcu v II. rade,
pričom má za to, že predmet zmluvy nie je možné považovať za koncesiu na služby, ale je ho potrebné
kvalifikovať ako verejnú zákazku na služby, ktorá podlieha režimu zákona o verejnom obstarávaní. V
tejto súvislosti splnomocnený zástupca navrhovateľa poukázal na nasledovné články a body predmetnej
zmluvy, a to bod 6.1.1, bod 6.1.5, bod 7.11 a čl. 10 zmluvy, a to konkrétne bod 10.2, pričom z týchto

ustanovení zmluvy vyplýva, že nedošlo k prenosu rizika v celom rozsahu alebo v jeho prevažnej časti na
dodávateľa služieb. Tieto ustanovenia naopak preukazujú redukciu, až elimináciu prenosu rizika a preto
je potrebné daný vzťah posudzovať ako verejnú zákazku na službu. Tak v čase uzatvárania predmetnej
zmluvy, ako aj v súčasnosti odporca v I. rade nie je vystavený hospodárskej súťaži, keďže sám na svojej
internetovej stránke prezentuje, že sa podieľa v Slovenskej republike na výrobe 82% elektriny. Taktiež

v čase uzatvárania zmluvy v marci 2006 nebol odporca v I. rade v konkurencii schopnom prostredí.
Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že v danom prípade nešlo o koncesiu na služby, ktorá
predstavuje výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní, ale išlo o verejnú zákazku na službu, a teda
zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.

Právna zástupkyňa odporcu v I. rade na pojednávaní konanom dňa 18.12.2012 uviedla, že sa v plnom
rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení s tým, že podľa názoru odporcu v I. rade ide jednoznačne o
koncesiu na služby, keďže základným rozdielom medzi zákazkou na služby a koncesiou na služby je tá
skutočnosť, že v prípade zákazky poskytuje peňažné protiplnenie za poskytnuté služby obstarávateľ a
v prípade koncesie na služby získava koncesionár príjmy od tretích osôb a tak tomu bolo aj v danom

prípade. Prenos rizika na koncesionára nevyplýva zo zákona o verejnom obstarávaní ako podmienka
posudzovania koncesie na služby, pričom podľa judikatúry stačí prenos podstatnej časti rizika na
koncesionára. V tejto súvislosti treba uviesť, že vo vzťahu k predmetu zmluvy, t.j. prevádzka, údržba
a oprava všetky riziká v zmysle predmetnej zmluvy znáša odporca v I. rade, a to aj riziká spojené s
hospodárskou súťažou, keďže už od roku 2002 prebiehala liberalizácia trhu s elektrinou a v roku 2006

bol trh už liberalizovaný a existovala aj možnosť dovážať elektrinu zo zahraničia, čo aj bolo niektorými
subjektmirealizované.OdporcavI.radetaktiežvplnomrozsahuznášarizikonesolventnostizákazníkov,
ktoré v niektorých rokoch predstavovalo veľký rozsah. Súčasne právna zástupkyňa odporcu v I. radeuviedla, že jej nie je zrejmé, z akého dôvodu došlo na strane navrhovateľa k takým diametrálne odlišným
postojom prezentovaným v danom konaní oproti obsahu stanoviska navrhovateľa zo dňa 27.2.2007.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu v I. rade na pojednávaní konanom dňa 18.12.2012 uviedla, že
sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení s tým, že pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa
o súvislosti ročného poplatku s nedostatkom prenosu rizika na odporcu v I. rade, je potrebné
uviesť, že bod 7.11 predmetnej zmluvy bol zmenený dodatkom č. 1 k zmluve, podľa ktorého poistné
hradí v plnej výške odporca v II. rade, ktorý však následne uhradené poistné fakturuje odporcovi

v I. rade, ktorý ho refunduje. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa s poukazom na čl. 10 zmluvy,
splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa navrhla, aby navrhovateľ na preukázanie opodstatnenosti
svojich tvrdení predložil súdu doklady preukazujúce výšku ročných poplatkov platených odporcom v II.
rade Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š.p.. súčasne splnomocnená zástupkyňa odporcu v
I. rade uviedla, že k predmetnej zmluve bol uzatvorený len jeden písomný dodatok, a to dodatok č. 1
zo dňa 17.7.2006.

Právny zástupca odporcu v II. rade na pojednávaní konanom dňa 18.12.2012 uviedol, že sa v plnom
rozsahu pridržiava doterajších písomných vyjadrení s tým, že podľa jeho názoru ide v danom prípade o
zákazkunaslužby,atovzhľadomnapeňažnéplnenie,t.j.poplatky,ktoréplatíodporcavI.radeodporcovi
v II. rade. Podľa názoru odporcu v II. rade je potrebné zmluvu posudzovať v celom jej kontexte a účele,

ktorý ňou bol sledovaný, pričom predmetná zmluva je nastavená tak, že nemôže byť pre odporcu v I.
rade nevýhodná, čo preukazuje aj vykazovanie zisku zo strany odporcu v I. rade. Ďalej právny zástupca
odporcu v II. rade uviedol, že v súčasnosti prebiehajú aj ďalšie spory medzi odporcami v I. a II. rade
ohľadom rozdelenia výnosov z predmetnej zmluvy. Pokiaľ ide o námietku odporcu v I. rade o nedostatku
aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, prípadne oneskoreného podania predmetnej žaloby, právny

zástupca odporcu v II. rade uviedol, že navrhovateľ v zmysle v tom čase účinného zákona o verejnom
obstarávaní bol na podanie žaloby aktívne legitimovaný a podal ju v zákonnej lehote.

Splnomocnený prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II na pojednávaní konanom dňa 18.12.2012
uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s návrhom navrhovateľa a jeho dôvodmi, pričom vzhľadom

na skutočnosť, že ide o sporové konanie, nepovažuje za vhodné predkladanie dôkazov a podporných
stanovísk v záujme niektorej zo strán. V zásade vstup prokurátora do tohto konania bol iniciovaný len
posúdením legálnosti konania súdu v danej veci, ktoré prokurátor považuje za legálne.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa ešte na pojednávaní konanom dňa 18.12.2012 uviedol, že

stanovisku zo dňa 27.2.2007 navrhovateľ neprikladá žiadnu váhu, pričom žaloba bola podaná až v marci
anavrhovateľsinazákladeupozorneniaprokurátorauvedomilniektoréskutočnosti,ktorénásledneviedli
k podaniu predmetnej žaloby.

Súd na pojednávaní konanom dňa 18.12.2012 vyhlásil uznesenie, ktorým zamietol návrh odporcu v II.

rade na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Nakoľko proti tomuto uzneseniu nie je
prípustné odvolanie v zmysle § 202 ods. 3 písm. o) O.s.p. a bolo vyhlásené za účasti všetkých strán
zúčastnených na konaní, nadobudlo predmetné uznesenie právoplatnosť vyhlásením.

Právny zástupca odporcu v II. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 28.1.2013, podanom na súd dňa

28.1.2013, okrem iného uviedol, že na posúdenie prenosu rizika na odporcu v I. rade pri plnení Zmluvy
o prevádzke VEG je potrebné v prvom rade poukázať na samotnú povahu prevádzky energetickej časti
VEG, ktorú prevádzkuje odporca v I. rade a jej neoddeliteľnej naviazanosti na stavebnú časť VEG, ktorú
prevádzkuje odporca v II. rade, pričom náklady a riziká spojené s prevádzkou, opravami a údržbou
stavebnej časti VEG znáša odporca v II. rade. Zo Zmluvy o prevádzke VEG vyplýva, že odporca v I. rade

získal právo a povinnosť prevádzkovať Prevádzkový majetok VEG, ktorý tvorí technologickú časť VEG
detailne rozpísanú v prílohe č. 1 Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG. Odporca v I.
rade nikdy nemal v správe a ani v súčasnosti nemá v správe stavebnú časť VEG a nikdy nevykonával
a ani nevykonáva opravy a údržbu stavebnej časti VEG. Stavebnú časť VEG vybudoval, spravuje,
prevádzkuje a na vlastné náklady zabezpečuje opravy, údržbu a investície vždy len odporca v II. rade.

VEG sa ako každá vodná elektráreň skladá z dvoch častí, a to zo stavebnej časti a technologickej časti.
Samotnú stavebnú časť vodnej elektrárne tvorí predovšetkým stupeň (Gabčíkovo, Čunovo), v ktorom
je ako jeden z podobjektov vybudovaná vodná elektráreň nachádzajúca sa pod úrovňou hladiny vody,
ako aj jej časť nad hladinou vodného toku, pričom do tejto stavebnej časti vodnej elektrárne sú ukotvenéjednotlivé turbíny, ktoré samozrejme nemôžu voľne visieť vo vzduchu. Do stavebnej časti sú ukotvené a
namontované aj ďalšie zariadenia technologickej časti VEG, ako sú transformátory, generátory, rozvody,
káble, vedenia atď. Prevádzkový majetok VEG, ktorý vlastne predstavuje technologickú časť VEG,

nemôže byť považovaný za samostatnú vec, pretože bez stavebnej časti VEG - teda bez postavenej
železobetónovej priehrady so všetkými jej súčasťami, by nielenže Prevádzkový majetok VEG nemohol
fungovať, ale by nemohol ani existovať, pretože by nemal byť v čom ukotvený. Je teda možné
konštatovať, že samostatne by technologická časť VEG a stavebná časť VEG neplnili svoj účel a ich
efektívne využitie je možné len v prípade využívania týchto častí spoločne ako celku. Na zabezpečenie

riadnej prevádzky VEG je nevyhnutné, aby na VEG boli každodenne prítomní zamestnanci tak odporcu v
I. rade, ako aj odporcu v II. rade, ktorí musia vzájomne spolupracovať za účelom dosiahnutia optimálnej
prevádzky VEG a za účelom maximalizácie výnosov z výroby elektriny. Aj táto skutočnosť nepochybne
preukazuje, že prevádzka VEG nie je vykonávaná samostatne odporcom v I. rade na jeho vlastné riziko.
Podľa názoru právneho zástupcu odporcu v II. rade k prenosu rizika spojeného s poskytovaním služby
by v zmysle Zmluvy o prevádzke VEG na odporcu v I. rade došlo v prípade, ak by odporca v I. rade

prevádzkoval celú VEG sám, teda na svoje náklady a bez pomoci a súčinnosti odporcu v II. rade, v
rámci čoho by odporca v I. rade znášal aj všetky náklady na servis, revízie, opravy a údržbu stavebnej
časti VEG, náklady na zamestnancov prevádzkujúcich stavebnú časť VEG, ako aj znášal všetky riziká
spojené s pôsobením prírodných a mechanických síl na stavebnú časť VEG. Odporca v I. rade vyrába a
predáva elektrickú energiu vo VEG, ale podstatnú časť nákladov na výrobu elektrickej energie vyrobenej

vo VEG však znáša odporca v II. rade, a to predovšetkým vo forme nákladov, ktoré odporca v II. rade
vynakladá na opravy, údržbu a investície do stavebnej časti VEG. Odporca v II. rade vybudoval VEG,
spláca úvery, ktoré boli poskytnuté na vybudovanie VEG, znáša náklady na revízie a opravy stavebných
častí VEG, a to aj tých, ktoré si vyžadujú neustálu údržbu a úpravu v dôsledku pôsobenia fyzikálnych
síl z technologickej časti VEG na stavebnú časť VEG.

Právna zástupkyňa odporcu v I. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 25.2.2013, podanom na súd
dňa 25.2.2013, okrem iného uviedla, že Zmluva o prevádzke VEG spĺňa aj kritérium koncesie na
služby vytvorené judikatúrou Súdneho dvora EÚ spočívajúce v prevode hospodárskeho rizika (t.j.
rizika vystavenia sa nebezpečenstvu trhu) spojeného s poskytovaním služieb, ktoré sú predmetom

koncesionárskej zmluvy, alebo jeho významnej časti z obstarávateľa na koncesionára, a to z dôvodu,
že odporca v I. rade nesie riziko hospodárskej súťaže zo strany iných dodávateľov elektriny, odporca
v I. rade nesie riziko nerovnováhy medzi ponukou dodávky elektriny a dopytom po dodávke elektriny,
odporca v I. rade nesie riziko nesolventnosti odberateľov elektriny, odporca v I. rade nesie riziko,
že prevádzkové náklady nebudú v plnom rozsahu pokryté príjmami z predaja elektriny, odporca v

I. rade nesie riziko zodpovednosti za škodu spojenú s nesplnením si povinnosti v rámci služby. O
situáciu, kedy by poskytovateľ služby nebol vystavený riziku hospodárskej súťaže zo strany iných
poskytovateľov služieb by išlo v prípade, ak by mal poskytovateľ služieb garantované zo strany
obstarávateľa zvýhodnené postavenie na trhu poskytovaných služieb, v dôsledku čoho by bola
obmedzená hospodárska súťaž zo strany iných poskytovateľov služieb. Odporca v II. rade Zmluvou o

prevádzkeVEGnegarantujeodporcovivI.radežiadnezvýhodnenépostavenienatrhuselektrinou,ktoré
by mu zabezpečovalo výhodnejšie podmienky hospodárskej súťaže oproti iným dodávateľom elektriny
na trhu s elektrinou. O situáciu, kedy by poskytovateľ služieb nebol vystavený riziku nerovnováhy
medzi ponukou služieb a dopytom by išlo v prípade, ak by mal obstarávateľom garantovaný dopyt po
ním poskytovaných službách v určitom objeme (napr. určité osoby by boli povinné od poskytovateľa

služieb nakupovať služby v určitom objeme). V zmysle Zmluvy o prevádzke VEG odporca v II. rade
nezabezpečil odporcovi v I. rade odberateľov elektriny, ktorí by boli povinní odoberať od odporcu v I. rade
elektrinu v určitých objemoch a za určitú cenu. Odberatelia elektriny nie sú povinní nakupovať elektrinu
vyrobenú vo VEG od odporcu v I. rade, ale sa môžu slobodne rozhodnúť, či nakúpia elektrinu od odporcu
v I. rade alebo iného dodávateľa elektriny, vrátane dodávateľov elektriny zo zahraničia. O situáciu,

kedy by poskytovateľ služby nebol vystavený riziku nesolventnosti dlžníkov poplatkov za poskytnuté
služby by išlo v prípade, ak by sa obstarávateľ zaviazal, že prevezme dlhy dlžníkov poskytovateľa
služieb, resp. iným spôsobom by ručil za skutočné zaplatenie poplatkov za využívanie služieb týmito
osobami. V zmysle Zmluvy o prevádzke VEG sa odporca v II. rade nezaviazal, že prevezme dlhy
odberateľov elektriny (dlžníkov odporcu v I. rade), resp. že bude ručiť za zaplatenie ceny elektriny

dodanej odberateľom elektriny (dlžníkom odporcu v I. rade). O situáciu, kedy by poskytovateľ služby
neniesol riziko, že prevádzkové náklady nebudú v plnom rozsahu pokryté príjmami, by išlo v prípade, ak
by mal obstarávateľ povinnosť uhradiť poskytovateľovi služby straty vzniknuté pri poskytovaní služieb.
V zmysle Zmluvy o prevádzke VEG odporca v II. rade nie je povinný uhradiť odporcovi v I. rade straty,ktoré by mu vznikli v prípade, ak by odporca v I. rade prevádzkoval VEG (vrátane predaja elektriny
vyrobenej vo VEG) neefektívne, a teda by jeho prevádzkové náklady boli vyššie ako príjmy z predaja
elektriny vyrobenej vo VEG. To znamená, že ak by odporca v I. rade neprevádzkoval Prevádzkový

majetok VEG efektívne (okrem iného by nereguloval kladné a záporné odchýlky vznikajúce v dôsledku
neprejudikovateľného toku vody spracovávaného vo VEG zo svojich iných zdrojov na výrobu elektriny
a neobchodoval by s elektrinou vyrobenou vo VEG efektívne), mohlo by sa stať, že príjmy z predaja
elektriny vyrobenej vo VEG by nepokryli náklady spojené so službami, ktoré odporca v I. rade poskytuje
podľa Zmluvy o prevádzke VEG. Výška príjmov z predaja elektriny vyrobenej vo VEG závisí od toho,

za akú cenu (ktorú určuje dopyt a ponuka na trhu s elektrinou) a aké množstvo elektriny odporca v
I. rade predá na trhu s elektrinou - to závisí od schopnosti odporcu v I. rade efektívne prevádzkovať
VEG a obchodovať s elektrinou vyrobenou vo VEG. O situáciu, kedy by poskytovateľ služby neniesol
riziko zodpovednosti za škodu spojenú s nesplnením si povinnosti služby, by išlo v prípade, kedy
by zodpovednosť za akúkoľvek škodu spôsobenú v dôsledku porušenia povinností poskytovateľom
služby pri poskytovaní služby niesol obstarávateľ. V Zmluve o prevádzke VEG nie je dohodnuté, že v

prípade, ak odporca v I. rade poruší povinnosti zo zmlúv uzavretých v súvislosti s poskytovaním služieb
podľa Zmluvy o prevádzke VEG (zmluvy s odberateľmi elektriny, zmluvy so Slovenskou elektrizačnou
prenosovou sústavou, a.s. a pod.), tak škody tým vzniknuté je povinný uhradiť odporca v II. rade. Takisto
v prípade, ak odporca v I. rade poruší svoje povinnosti podľa Zmluvy o prevádzke VEG a odporcovi v
II. rade tým vznikne škoda, v Zmluve o prevádzke VEG nie je dohodnuté, že tieto škody bude znášať

odporca v II. rade (čl. 8 Zmluvy o prevádzke VEG). Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, ak odmena
pre poskytovateľa pochádza výlučne od tretích osôb (čo je aj prípad odporcu v I. rade podľa Zmluvy o
prevádzke VEG), prevod "veľmi obmedzeného" rizika poskytovania služieb obstarávateľom postačuje
na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že ide o koncesiu na služby. Či ide o koncesiu na služby
musí byť zrejmé už pri jej zadávaní z obsahu vzájomných práv a povinností medzi obstarávateľom

a budúcim koncesionárom podľa podmienok konkrétnej koncesnej zmluvy, t.j. rozhodujúca je úprava
vzájomných práv a povinností obstarávateľa a koncesionára v koncesionárskej zmluve. Zmluva o
prevádzke VEG je koncesiou na služby bez ohľadu, kto je koncesionárom (osobou, ktorá prevádzkuje,
udržuje a opravuje VEG), t.j. bez ohľadu na podiel koncesionára na trhu s elektrinou a bez ohľadu na
to, či ide o subjekt, ktorý je schopný efektívne prevádzkovať Prevádzkový majetok VEG a efektívne

obchodovať s elektrinou vyrobenou vo VEG alebo nie. Skutočnosť, či uhradí hydroenergetické poplatky
odporca v I. rade (a o ich výšku bude znížený ročný poplatok podľa bodu 6.1.1 Zmluvy o prevádzke
VEG) alebo ich uhradí odporca v II. rade (z ročného poplatku podľa bodu 6.1.1 Zmluvy o prevádzke
VEG, ktorý nebol znížený o výšku hydroenergetických poplatkov), je irelevantná z hľadiska posúdenia,
či v prípade Zmluvy o prevádzke VEG ide o koncesiu na služby. Skutočnosť, že odporca v II. rade v

súčasnosti uhrádza hydroenergetické poplatky neznamená, že nedošlo k prevodu hospodárskeho rizika
(t.j. rizika vystavenia sa nebezpečenstvu trhu). Povinnosť platiť hydroenergetické poplatky vyplýva z §
78 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a povinnosť platiť ich existuje bez
ohľadu na to, či s prevádzkovateľom Prevádzkového majetku VEG bude uzatvorená zákazka na služby
alebo koncesia na služby. Hydroenergetické poplatky preto nepredstavujú hospodárske riziko (t.j. riziko

vystavenia sa nebezpečenstvu trhu) spojené s prevádzkou Prevádzkového majetku VEG tak, ako je
definované v judikatúre Súdneho dvora EÚ. Skutočnosť, či uhradí poistné súvisiace s Prevádzkovým
majetkom VEG odporca v I. rade (a odporca v I. rade nebude platiť odporcovi v II. rade žiadny ročný
poplatok za predmet Zmluvy o prevádzke VEG) alebo ho uhradí odporca v II. rade (z ročného poplatku
podľa bodu 6.1.1 Zmluvy o prevádzke VEG zvýšeného o podiel poistného súvisiaceho s Prevádzkovým

majetkom VEG zaplateného odporcom v II. rade), je irelevantná z hľadiska posúdenia, či v prípade
Zmluvy o prevádzke VEG ide o koncesiu na služby. Poistné súvisiace s Prevádzkovým majetkom
VEG nepredstavuje hospodárske riziko (t.j. riziko vystavenia sa nebezpečenstvu trhu). Z hľadiska
posúdenia, či došlo k prevodu hospodárskeho rizika (t.j. vystaveniu sa nebezpečenstvu trhu) spojeného
s prevádzkou, údržbou a opravou Prevádzkového majetku VEG alebo jeho významnej časti na odporcu

v I. rade je irelevantné, či došlo aj k prevodu hospodárskeho rizika spojeného s prevádzkou, údržbou
a opravou vodohospodárskych objektov SVD G-N (ktoré nie sú predmetom Zmluvy o prevádzke VEG),
údržbou a opravou stavebnej časti VEG (ktoré nie sú predmetom Zmluvy o prevádzke VEG). Náklady
súvisiace s vytvorením právneho vzťahu k vodohospodárskym objektom, ktoré nie sú v správe odporcu
v I. rade (ale sú v správe SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, š.p.), ani náklady na

údržbu a opravu stavebnej časti VEG nepredstavujú hospodárske riziko spojené s prevádzkou, údržbou
a opravou Prevádzkového majetku VEG. Tvrdenia odporcu v II. rade o prepojenosti energetickej a
stavebnej časti VEG a o tom, že k prevodu hospodárskeho rizika spojeného s poskytovaním služby
podľa Zmluvy o prevádzke VEG na odporcu v I. rade by došlo len v prípade, ak by odporca v I. radeprevádzkoval celú VEG sám, nie sú námietkou rozporu uzavretia Zmluvy o prevádzke VEG so zákonom
o verejnom obstarávaní, ale s iným právnym predpisom (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak podľa
názoru odporcu v II. rade predmetom Zmluvy o prevádzke VEG nemôže byť samostatne len prevádzka,

údržba a oprava Prevádzkového majetku VEG, tak súčasne nemôže tvrdiť, že bol pri jej uzatváraní
povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní - ak totiž predmetom Zmluvy o prevádzke
VEG nemôže byť samostatne len prevádzka, údržba a oprava Prevádzkového majetku VEG, tak takáto
zmluva nemôže byť vôbec platne uzatvorená (z iného právneho dôvodu) a teda nie je možné pri jej
uzatváraní použiť postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Ako prílohu písomného vyjadrenia zo dňa 25.2.2013 právna zástupkyňa odporcu v I. rade predložila
súdu Dodatok č. 1 k Zmluve o prevádzke VEG zo dňa 17.7.2006.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 17.5.2013, doručenom súdu dňa 21.5.2013, okrem iného
uviedol, že má za to, že lehota v zmysle § 148 zákona o verejnom obstarávaní je viazaná výhradne

na možnosť podania návrhu na určenie neplatnosti súdom. V prípade podania návrhu v lehote na to
určenejvšakzákonoverejnomobstarávaníneupravujeakékoľvekďalšieobmedzeniazačatéhokonania.
V zmysle uvedeného možno podľa navrhovateľa konštatovať, že po podaní návrhu sa konanie spravuje
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ktoré navrhovateľovi umožňujú akúkoľvek dispozíciu
s konaním, vrátane možnosti meniť či dopĺňať právne dôvody, pre ktoré sa svojho nároku domáha.

Skutočnosť, že navrhovateľ bol v predmetnom čase oprávnený podať žalobu v predmetnej veci, vyúsťuje
do konzekvencie, že v súdnom konaní sa má aj naďalej pokračovať. Súčasne v zmysle aktuálneho a
účinného ustanovenia § 147a zákona o verejnom obstarávaní "ak verejný obstarávateľ, obstarávateľ
alebo osoba podľa § 7 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu
alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode úrad alebo prokurátor v lehote

jedného roka od ich uzavretia podá návrh na určenie ich neplatnosti súdom", je navrhovateľ oprávneným
subjektom na podanie návrhu na určenie neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore so zákonom o verejnom
obstarávaní. K tvrdeniu odporcu v I. rade, že Zmluva o prevádzke VEG spĺňa kritérium koncesie
na služby vytvorené judikatúrou Súdneho dvora EÚ spočívajúce v prevode hospodárskeho rizika (t.j.
rizika vystavenia sa nebezpečenstvu trhu) spojeného s poskytovaním služieb, ktoré sú predmetom

koncesionárskej zmluvy, alebo jeho významnej časti z obstarávateľa na koncesionára, pretože odporca
v I. rade znáša všetky hospodárske riziká, navrhovateľ v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že
sa s ním nestotožňuje a udáva, že Zmluva o prevádzke VEG kritérium koncesie na služby spočívajúce v
prevode hospodárskeho rizika nespĺňa, teda hospodárske riziko spojené s poskytovaním služieb, ktoré
sú predmetom koncesionárskej zmluvy, alebo jeho významnej časti z obstarávateľa na koncesionára

nebolo prenesené. O riziku hospodárskej súťaže zo strany iných prevádzkovateľov nie je možné
uvažovať, pretože odporca v I. rade v čase uzavretia Zmluvy o prevádzke VEG zastával a v súčasnosti
zastáva na trhu monopolné postavenie a niet pochýb o tom, že nie je vystavený hospodárskej súťaži na
trhu s elektrickou energiou. Zároveň nie je možné tvrdiť, že existuje riziko nerovnováhy medzi dopytom
a ponukou, nakoľko je v prípade elektrickej energie zabezpečený relatívne vyrovnaný a stály odber

elektriny a výrobné kapacity odporcu v I. rade aj na VEG sú využívané v rozsahu potrebnom pre pokrytie
dopytu. Taktiež nehrozí výrazné riziko nesolventnosti dlžníkov - odberateľov elektrickej energie, čo je
zrejmé z hospodárskych výsledkov odporcu v I. rade. Ďalej navrhovateľ v písomnom vyjadrení uviedol,
že z výpočtu ročného poplatku za predmet Zmluvy o prevádzke VEG je zjavná korelácia, resp. priama
úmernosť medzi ročnými výnosmi a ročným poplatkom. Uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku

znamená, že čím budú nižšie výnosy odporcu v I. rade, tým bude aj nižšia výška ročného poplatku, ktorú
zaplatí odporca v I. rade za predmet zmluvy, a teda výška ročného poplatku závisí výlučne od ziskovosti
odporcu v I. rade. Tým je podľa navrhovateľa zrejmé, že odporca v I. rade ako poskytovateľ služieb
nepreberá významnú časť rizika, ktoré znáša odporca v II. rade ako obstarávateľ. Zároveň v zmysle
čl. 10 Zmluvy o prevádzke VEG odporca v I. rade sa podieľa na nákladoch pre vytvorenie právneho

vzťahu k vodohospodárskym objektom, ktoré nie sú v správe odporcu v II. rade, paušalizovanou
náhradou, ktorá však nedosahuje skutočnú výšku nákladov vynakladaných obstarávateľom (odporcom
v II. rade). Z uvedeného vyplýva, že na odporcovi v II. rade bolo ponechané riziko spojené s udržiavaním
prevádzkyschopnosti objektov, ktorú sú súčasťou Vodného diela Gabčíkovo a ktoré boli v čase podpisu
Zmluvy o prevádzke VEG v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik. Z doposiaľ

uvedeného je podľa navrhovateľa evidentné, že odporca v I. rade nepreberá v plnom alebo aspoň
prevažnom rozsahu hospodárske riziko prevádzky, ktoré znáša obstarávateľ, čím nespĺňa definičné
znaky koncesie na služby, tak ako ich špecifikuje zákon o verejnom obstarávaní. Ďalej navrhovateľ
vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že hlavný znak koncesie, t.j. právo na využívanie diel aleboslužieb vždy znamená prenos hospodárskeho rizika na koncesionára, vrátane možnosti, že sa mu
nevrátia investície a náklady, ktoré vynaložil pri prevádzkovaní diela alebo poskytovaní zadaných
služieb. Uplatňovanie špecifických pravidiel upravujúcich udeľovanie koncesií by nebolo odôvodnené,

ak by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oslobodil dodávateľa od akejkoľvek prípadnej straty tým,
že by mu zaručil minimálny príjem rovnaký alebo vyšší než náklady, ktoré dodávateľ musel vynaložiť v
súvislosti s plnením zmluvy. Prevádzkový majetok VEG daný do prevádzky odporcu v I. rade Zmluvou o
prevádzke VEG nie je samostatnou vecou, ale je len časť celého VEG tvoreného technologickou časťou
a stavebnou časťou. Odporca v II. rade prevádzkoval a stále prevádzkuje stavebnú časť VEG, ako aj

stavebnú časť VDG, t.j. vodohospodárske objekty, bez ktorých nie je prevádzka technologickej časti
VEG vôbec realizovateľná. Zmluvou o prevádzke VEG bol odporcovi v I. rade daný do prevádzky len
Prevádzkový majetok VEG, teda len technologická časť VEG, ale nie celá VEG. Hospodárske riziko je
podľa navrhovateľa nevyhnutné vnímať ako riziko spojené s prevádzkovaním celej VEG, teda nielen
technologickej časti, ale zároveň aj stavebnej časti VEG. Tým, že odporca v I. rade získal technologickú
časť, teda Prevádzkový majetok VEG, ktorý predstavuje súčasť stavebnej časti VEG, mal by zároveň

podľa navrhovateľa prevádzkovať stavebnú časť VEG, a teda sa aj podieľať na nákladoch s ňou
spojených v úplnom, resp. aspoň prevažnom rozsahu a až následne by bolo možné tvrdiť, že došlo k
prevodu prevažnej časti hospodárskeho rizika z obstarávateľa na koncesionára.

Právny zástupca odporcu v II. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 20.5.2013, podanom na súd dňa

21.5.2013, okrem iného uviedol, že z ustanovenia § 148 zákona o verejnom obstarávaní vyplývalo
oprávnenienavrhovateľapodaťžalobunaurčenieneplatnostizmluvyaleborámcovejdohodyuzavretejv
rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní v lehote jedného roka od uzavretia zmluvy alebo rámcovej
dohody. Ustanovenie § 148 zákona o verejnom obstarávaní bolo zo zákona o verejnom obstarávaní
vypustené novelou - zákonom č. 73/2010 Z.z.. Tým istým zákonom bolo ale súčasne do zákona o

verejnom obstarávaní doplnené aj ustanovenie § 155f zákona o verejnom obstarávaní. Samotný zákon
o verejnom obstarávaní teda v prechodných ustanoveniach ráta s tým, že aj keď bolo ustanovenie
§ 148 zákona o verejnom obstarávaní zo znenia zákona vypustené, navrhovateľ mal napriek tomu
možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 148 zákona o verejnom
obstarávaní, a to dokonca až v lehote 30 dní od 1.4.2010. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ

bol oprávnený podať žalobu v spore a v konaní sa má aj naďalej pokračovať. Súd je preto povinný
konať aj o takýchto žalobách, a to z dôvodu, že v čase ich podania boli podané v súlade so zákonom
o verejnom obstarávaní. Zmluva o prevádzke VEG bola uzatvorená dňa 10.3.2006, žaloba na určenie
neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG bola zo strany navrhovateľa podaná na Okresný súd Bratislava
II dňa 9.3.2007, teda v jednoročnej lehote a počas účinnosti ustanovenia § 148 zákona o verejnom

obstarávaní. Právny zástupca odporcu v II. rade vo svojom vyjadrení tiež uviedol, že ako vyplýva z čl.
10.1ZmluvyoprevádzkeVEGkriadnejaefektívnejprevádzkePrevádzkovéhomajetkuVEGjepotrebné
vytvoriť právny vzťah aj k vodohospodárskym objektom, ktoré nie sú v správe odporcu v II. rade. Jedná
sa o objekty, ktoré sú súčasťou sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a ktoré sú v správe
Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik. Vzťah k týmto objektom je v zmysle Zmluvy o

prevádzke VEG riešený prostredníctvom zmluvy uzatvorenej medzi odporcom v II. rade a Slovenským
vodohospodárskym podnikom, štátny podnik. Odporca v I. rade sa zaviazal podieľať sa na nákladoch
vyplývajúcich zo zmluvy uzatvorenej medzi odporcom v II. rade a Slovenským vodohospodárskym
podnikom, štátny podnik pravidelnou platbou vo výške 150.000.000,- Sk ročne, bez ohľadu na to, aké
budú skutočné náklady odporcu v II. rade na zabezpečenie právneho vzťahu k vodohospodárskym

objektom. Na odporcu v I. rade neprešlo hospodárske riziko spojené so zabezpečením právneho vzťahu
k vodohospodárskym objektom. Hospodárske riziko spojené so zabezpečením právneho vzťahu k
vodohospodárskym objektom znáša odporca v II. rade. Odporca v I. rade síce platí ročný poplatok,
avšak na odporcu v I. rade neprešlo hospodárske riziko spojené so zabezpečením právneho vzťahu
k vodohospodárskym objektom v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik,

ktoré sú potrebné k riadnej a efektívnej prevádzke Prevádzkového majetku VEG, ak by účastníkom
týchto zmlúv bol priamo odporca v I. rade. Namiesto toho odporca v I. rade platí odporcovi v II.
rade ročný poplatok, avšak všetky riziká spojené s vytvorením právneho vzťahu k vodohospodárskym
objektom znáša odporca v II. rade. Odporca v I. rade neznáša riziko reálnych nákladov spojených
so zabezpečením právnych vzťahov k vodohospodárskym objektom, ani prípadnú škodu z porušenia

zmluvy uzatvorenej medzi odporcom v II. rade a Slovenským vodohospodárskym podnikom, štátny
podnik. Na to, aby sa v prípade Zmluvy o prevádzke VEG jednalo o koncesiu na služby, a nie o
zákazku na služby, nie je potrebné, aby predmetom Zmluvy o prevádzke VEG bola aj prevádzka,
údržba a oprava vodohospodárskych objektov sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, ktorá bybola zabezpečovaná odporcom v I. rade. Podstatné podľa právneho zástupcu odporcu v II. rade je,
či dôjde k prenosu hospodárskeho rizika spojeného so zabezpečením právnych vzťahov k uvedeným
objektom na odporcu v I. rade. Z čl. 10.1 a z čl. 10.2 Zmluvy o prevádzke VEG podľa odporcu v II. rade

jednoznačne vyplýva, že hospodárske riziko spojené so zabezpečením vzťahu k vodohospodárskym
objektom neprešlo na odporcu v I. rade, ale znáša ho odporca v II. rade.

Právna zástupkyňa odporcu v I. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 6.11.2013, podanom na súd dňa
7.11.2013,okreminéhouviedla,žežalobupodľazrušeného§148zákonaoverejnomobstarávanímohol

navrhovateľ podať, len ak zistil, že kontrolovaný uzavrel zmluvu alebo rámcovú dohodu v rozpore so
zákonom o verejnom obstarávaní. Predpokladom toho, aby navrhovateľ mohol podať žalobcu podľa
zrušeného § 148 zákona o verejnom obstarávaní bolo, aby sa navrhovateľ spôsobom predvídaným
zákonom o verejnom obstarávaní mohol dozvedieť skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru zakladali dôvod
rozporu zmluvy so zákonom o verejnom obstarávaní. Pokiaľ ide o už uzatvorené zmluvy, takýmto
zákonom o verejnom obstarávaní predvídaným postupom bola len kontrola podľa § 146 ods. 3 zákona

o verejnom obstarávaní. to znamená, že na to, aby navrhovateľ mohol vo vzťahu k už uzatvoreným
zmluvám podať žalobu podľa zrušeného § 148 zákona o verejnom obstarávaní bolo potrebné, aby
najprv došlo k začatiu kontroly voči verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, a teda na účely
§ 148 zákona o verejnom obstarávaní tak za kontrolovaného bolo možné považovať obstarávateľa,
ktorému v súlade s § 146 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní bolo doručené oznámenie o začatí

kontroly. Hoci zákon o verejnom obstarávaní výslovne nestanovuje, že kontrolovaným na účely § 148
zákona o verejnom obstarávaní vo vzťahu k už uzatvoreným zmluvám je len subjekt, ktorému bolo
doručené oznámenie o začatí kontroly, k takémuto stanovisku je možné dospieť výkladom ustanovení
zákona o verejnom obstarávaní. Zmyslom a účelom zrušeného § 148 zákona o verejnom obstarávaní v
kontexte § 146 ods. 3 a § 137 zákona o verejnom obstarávaní celkom zrejme nebolo, aby navrhovateľ

ako štátny orgán pri výkone verejnej moci mohol podať voči obstarávateľovi žalobu bez toho, aby
sa spôsobom predvídateľným zákonom o verejnom obstarávaní mohol dozvedieť skutočnosti, ktoré
podľa neho zakladali dôvod rozporu uzatvorenej zmluvy so zákonom o verejnom obstarávaní. V danom
prípade navrhovateľ podal žalobcu dňa 9.3.2007, avšak až dňa 16.3.2007 začal kontrolu dodržania
zákona o verejnom obstarávaní v procese uzatvárania Zmluvy o prevádzke VEG, a to na základe

Oznámenia o začatí výkonu kontroly zo dňa 12.3.2007, č. 95-6000/2007. Na základe uvedených
skutočností odporca v I. rade zastáva názor, že navrhovateľ bol najskôr oprávnený podať žalobu podľa
zrušeného § 148 zákona o verejnom obstarávaní po začatí kontroly navrhovateľom u odporcu v II.
rade (t.j. po doručení oznámenia navrhovateľa o začatí kontroly zo dňa 12.3.2007 odporcovi v II.
rade). Prekluzívna lehota na podanie žaloby podľa zrušeného § 148 zákona o verejnom obstarávaní

vo vzťahu k Zmluve o prevádzke VEG však uplynula dňa 10.3.2007. Navrhovateľ nebol podľa názoru
odporcu v I. rade oprávnený podať žalobu dňa 9.3.2007, pretože na to neboli splnené zákonné
podmienky predvídané zákonom o verejnom obstarávaní, t.j. dňa 9.3.2007 nebol aktívne legitimovaný
na podanie žaloby. Podľa právnej zástupkyne odporcu v I. rade je absolútne nezmyselné nesprávne
tvrdenie, že iné subjekty (iní výrobcovia elektriny) by museli znášať náklady na vybudovanie celej

sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, a to z nasledovných dôvodov: sústava vodných diel
Gabčíkovo - Nagymaros bola vybudovaná na plnenie viacerých funkcií a výroba elektriny je len jednou
z nich; sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros je výnimočné dielo a na to, aby bolo možné
z vody Dunaja vyrábať elektrinu, nebolo vôbec potrebné vybudovať sústavu vodných diel Gabčíkovo
- Nagymaros (tak ako je teraz vybudovaná) - bolo možné postaviť úplne iné dielo alebo inú vodnú

elektráreň a v nej vyrábať elektrinu z vody Dunaja; každé zariadenie na výrobu elektriny je iné a s
jeho výstavbou a prevádzkou sú spojené iné náklady - je nezmysel tvrdiť, že každý, kto chce dodávať
elektrinu na trhu s elektrinou musí vynaložiť náklady potrebné na vybudovanie celej sústavy vodných
diel Gabčíkovo - Nagymaros; iní dodávatelia elektriny si ponechávajú 100% príjmov z predaja elektriny
a odporca v I. rade si ponecháva len 35% príjmov z predaja elektriny vyrobenej vo VEG a 65%

príjmov z predaja elektriny vyrobenej vo VEG (navýšených o ďalšie platby podľa čl. 6 a 10 Zmluvy
o prevádzke VEG) uhrádza odporcovi v II. rade, aby z nich mohol uhrádzať náklady na prevádzku,
údržbu a opravy ostatných objektov sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Pokiaľ ide o náklady
súvisiace s vytvorením právneho vzťahu k vodohospodárskym objektom, ktoré nie sú v správe odporcu
v I. rade (ale v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik) - čl. 10 Zmluvy o

prevádzke VEG, podľa právnej zástupkyne odporcu v I. rade treba v prvom rade poukázať na to,
že predmetom Zmluvy o prevádzke VEG je prevádzka, údržba a oprava Prevádzkového majetku
VEG. Predmetom Zmluvy o prevádzke VEG nie je prevádzka, údržba a oprava vodohospodárskych
objektov sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Preto z hľadiska posúdenia, či došlo kpreneseniu hospodárskeho rizika (t.j. vystaveniu sa nebezpečenstvu trhu) spojeného s prevádzkou,
údržbou a opravou Prevádzkového majetku VEG alebo jeho významnej časti na odporcu v I. rade
je irelevantné, či došlo aj k preneseniu hospodárskeho rizika spojeného s prevádzkou, údržbou a

opravou vodohospodárskych objektov sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (ktoré nie sú
predmetom Zmluvy o prevádzke VEG). Prevádzka, údržba a oprava Prevádzkového majetku VEG
(t.j. energetickej časti VEG) je úplne iná služba ako prevádzka, údržba a oprava vodohospodárskych
objektov sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Ak by sa mal vyžadovať prevod hospodárskeho
rizika spojeného s prevádzkou, údržbou a opravou vodohospodárskych objektov sústavy vodných

diel Gabčíkovo - Nagymaros alebo jeho významnej časti na to, aby Zmluva o prevádzke VEG bola
koncesiou na služby, tak by predmetom Zmluvy o prevádzke VEG museli byť aj prevádzka, údržba
a oprava vodohospodárskych objektov sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Skutočnosť, že
sa uskutočňuje koordinovaná prevádzka medzi energetickou časťou VEG (Prevádzkovým majetkom
VEG) a vodohospodárskymi objektmi sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, neznamená,
že na to, aby v prípade Zmluvy o prevádzke VEG išlo o koncesiu na služby, odporca v I. rade je

povinný zabezpečovať aj prevádzku, údržbu a opravu vodohospodárskych objektov sústavy vodných
diel Gabčíkovo - Nagymaros. Ako energetický objekt, tak vodohospodársky objekt sústavy vodných
diel Gabčíkovo - Nagymaros plnia každý aj svoje samostatné funkcie - energetický objekt slúži na
výrobu elektriny a vodohospodársky objekt na zabezpečenie povodňovej ochrany a zabezpečenie
medzinárodnej lodnej dopravy. Činnosti energetického objektu a vodohospodárskeho objektu sa od

seba diametrálne líšia a preto majú vzťahy s úplne inými orgánmi štátnej správy, ako aj úplne inými
dodávateľmi a odberateľmi. Prevádzka energetických objektov a prevádzka vodohospodárskych a
plavebných objektov si vyžaduje odlišné odborné znalosti, kvalifikáciu a skúsenosti. Zo žiadneho
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nevyplýva, že ak je predmetom zmluvy poskytovanie určitej služby, tak
o koncesiu na služby ide len v prípade, ak došlo k prevodu hospodárskeho rizika (t.j. rizika vystavenia sa

nebezpečenstvutrhu)alebojehovýznamnejčastispojenéhoajsinýmislužbami,ktoréniesúpredmetom
posudzovanej zmluvy. Ďalej právna zástupkyňa odporcu v I. rade v predmetnom písomnom vyjadrení
uviedla, že pre úplnosť treba uviesť, že odporca v I. rade od účinnosti Zmluvy o prevádzke VEG
uhrádzal odporcovi v II. rade sumy rovnajúce sa pravidelnej platbe podľa čl. 10 bodu 10.2 Zmluvy o
prevádzke VEG na základe faktúr vystavených odporcom v II. rade v dobrej viere a presvedčení, že

medzi odporcom v II. rade a Slovenským vodohospodárskym podnikom, štátny podnik bol vytvorený
nový právny vzťah k vodohospodárskym objektom sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros v
správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik predpokladaný v čl. 10 bode 10.1
Zmluvy o prevádzke VEG. Za obdobie od apríla 2006 do septembra 2013 uhradil odporcovi v II. rade
celkovo sumu vo výške 43.653.913,72 eura. Odporca v I. rade sa však z listu odporcu v II. rade zo

dňa 10.6.2013 dozvedel, že nedošlo k uzavretiu zmluvy medzi odporcom v II. rade a Slovenským
vodohospodárskym podnikom, štátny podnik predpokladanej v čl. 10 Zmluvy o prevádzke VEG. Článok
10bod10.1ZmluvyoprevádzkeVEGpredpokladávytvorenienovéhoprávnehovzťahumedziodporcom
v II. rade a Slovenským vodohospodárskym podnikom, štátny podnik k vodohospodárskym objektom
sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku,

štátny podnik, v rámci ktorého dôjde k navýšeniu platieb Slovenskému vodohospodárskemu podniku,
štátny podnik zo strany odporcu v II. rade o 150.000.000,- Sk, k čomu však nedošlo, a finančné plnenie
bude následne končiť u Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik ako u konečného
príjemcu - beneficienta, k čomu takisto nedochádza.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 19.11.2013 uviedol, že sa v plnom
rozsahupridržiavadoterajšíchpísomnýchaústnychvyjadrenístým,žekposlednémuvyjadreniuprávnej
zástupkyne odporcu v I. rade uviedol, že navrhovateľ vždy tvrdil, že v prípade predmetnej zmluvy
nejde o koncesiu. Podľa navrhovateľa je v súčasnosti podstatná skutočnosť týkajúca sa prenesenia
hospodárskeho rizika na odporcu v I. rade, pričom splnomocnený zástupca navrhovateľa má za to,

že v danom prípade k preneseniu hospodárskeho rizika na odporcu v I. rade nedošlo, keďže odporca
v I. rade nemusel investovať nič do stavebnej časti a ani do vybudovania technologickej časti, čo je
rozdiel oproti koncesionárskym zmluvám, ktorých predmetom je napríklad výstavba diaľnic, pri ktorých
koncesionár z vlastných prostriedkov diaľnicu vybuduje a ide do rizika, že sa mu tieto investície nemusia
vrátiť,napríkladvprípade,akdiaľnicunebudeužívaťdostatočnýpočetvodičov.Vzhľadomnapostavenie

odporcu v I. rade, ktorý na rozdiel od iných výrobcov elektriny nemusí do výroby elektriny nič investovať,
si môže dovoliť stanovovať aj dumpingové ceny, t.j. ceny nižšie ako majú iní výrobcovia. Splnomocnený
zástupca navrhovateľa poukázal aj na skutočnosť, že ročný poplatok, ktorý je v zmysle zmluvy povinný
odporca v I. rade platiť odporcovi v II. rade, je závislý od výšky ročných výnosov, a teda ak sú výnosynízke, bude nízky aj ročný poplatok. Splnomocnený zástupca navrhovateľa navrhol, aby súd žalobe
vyhovel s tým, že navrhovateľ neuplatňuje náhradu trov konania.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu v I. rade na pojednávaní konanom dňa 19.11.2013 uviedla, že
sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že má za
to, že predmetná zmluva je platnou zmluvou. Poukázala na skutočnosť, že nedostatok prenesenia
hospodárskeho rizika navrhovateľ ako dôvod neplatnosti uplatnil až po uplynutí zákonnej lehoty na
podanie predmetnej žaloby a z toho dôvodu podľa jej názoru súd nie je povinný sa týmto dôvodom

zaoberať. Ďalej uviedla, že má za to, že v danom prípade išlo o koncesiu na služby a predmetná zmluva
je platnou zmluvou a preto navrhla, aby súd návrh zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov
konania odporcovi v I. rade.

Právna zástupkyňa odporcu v I. rade na pojednávaní konanom dňa 19.11.2013 uviedla, že sa v plnom
rozsahu pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že podľa jej názoru v danom

prípade ide jednoznačne o koncesiu na služby, čo potvrdzuje zákon o verejnom obstarávaní, ako
aj príslušné smernice a judikatúra Európskeho súdneho dvora. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené
neprenesenie hospodárskeho rizika v súvislosti s prevádzkou, údržbou a opravou Prevádzkového
majetku VEG právna zástupkyňa odporcu v I. rade má za to, že navrhovateľ túto námietku uplatnil až
po uplynutí zákonnej lehoty na podanie predmetnej žaloby, avšak napriek tomu sa právna zástupkyňa

odporcu v I. rade k tejto námietke podrobne vyjadrovala v písomnom vyjadrení, pričom má za to,
že k preneseniu hospodárskeho rizika v súvislosti s prevádzkou, údržbou a opravou Prevádzkového
majetku VEG z odporcu v II. rade na odporcu v I. rade jednoznačne došlo. Stavebné náklady súvisiace
s výstavbou VEG nepredstavujú podľa názoru právnej zástupkyne odporcu v I. rade hospodárske riziko
k prevádzke, údržbe a opravám prevádzkového majetku. Z uvedených dôvodov právna zástupkyňa

odporcu v I. rade navrhla, aby súd návrh zamietol a súčasne uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia.

Právny zástupca odporcu v II. rade na pojednávaní konanom dňa 19.11.2013 uviedol, že sa v plnom
rozsahu pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že podľa názoru odporcu v II. rade
prekluzívna lehota jeden rok platí len na podanie žaloby a v ďalšom období sa postupuje v zmysle

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a preto je toho názoru, že tak navrhovateľ, ako aj ostatní
účastníci konania môžu až do vyhlásenia uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené rozširovať
dôvody žaloby a predkladať nové skutočnosti, čo sa týka aj navrhovateľom tvrdeného nedostatku
prenosuhospodárskehorizika.PodľanázoruodporcuvII.radeidevdanomprípadeozákazkunaslužby,
pričom podiel 35% z výnosov, na ktorý má nárok v zmysle zmluvy odporca v I. rade je podľa názoru

odporcu v II. rade potrebné považovať za platbu od odporcu v II. rade, v dôsledku čoho táto zmluva
nespĺňa náležitosť koncesie. Ďalej právny zástupca odporcu v II. rade uviedol, že má za to, že odporca
v II. rade znáša hospodárske riziko aj tým, že stále spláca úvery aj na energetickú časť VEG, pričom
poukázal na skutočnosť, že iný subjekt, ktorý by chcel vyrábať elektrinu, by si najprv musel elektráreň
vystavať, a to tak vo vzťahu k stavebnej a k technologickej časti, ako aj vo vzťahu k výstavbe priehrady

a úprave koryta, čo odporca v I. rade realizovať nemusel a z toho dôvodu podľa názoru právneho
zástupcuodporcuvII.radeneznášahospodárskeriziko.Podľajehonázorukoncesionársimusívystavať
objekt, ktorý bude neskôr predmetom koncesie, aby boli naplnené náležitosti koncesie a prenesené
hospodárske riziko, pričom na otázku súdu právny zástupca odporcu v II. rade uviedol, že podľa jeho
názoru sa takýto postup týka aj koncesie na služby. Právny zástupca odporcu v II. rade poukázal na

výpovede svedkov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 23Cb/132/2008, ktorí
vypovedali, že využívanie prevádzkového majetku nie je možné bez využívania stavebnej časti a z toho
dôvodu právny zástupca odporcu v II. rade navrhol, aby súd na potvrdenie tejto skutočnosti vykonal
obhliadku. V závere svojej výpovede právny zástupca odporcu v II. rade navrhol, aby súd návrhu vyhovel
s tým, že odporca v II. rade neuplatňuje náhradu trov konania.

Splnomocnená prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II na pojednávaní konanom dňa
19.11.2013 uviedla, že k vstupu prokurátora do daného konania došlo na základe podania zo dňa
4.5.2012, pričom vzhľadom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky prokuratúra v sporových
konaniach nemôže zastávať záujmy niektorej zo sporových strán, ale môže len dohliadať na zákonnosť

konania.Vtejtosúvislostiskonštatovala,žedanékonanieprebiehalovsúladesozásadamiObčianskeho
súdneho poriadku. Účastníci konania mali možnosť vyjadrovať sa ku skutočnostiam a predkladať svoje
návrhy na doplnenie dokazovania, s ktorými sa súd aj vysporiadal, okrem posledného návrhu na
doplnenie dokazovania zo strany odporcu v II. rade, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Vzhľadomna ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky splnomocnená prokurátorka uviedla, že
nebude prednášať záverečný návrh vo veci, ale rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu.

Súd nevykonal odporcom v II. rade navrhovaný dôkaz predstavujúci ohliadku VEG, nakoľko vzhľadom
na okruh účastníkov daného konania, predmet daného konania, výsledky vykonaného dokazovania a
nespornosť niektorých skutočností, medzi ktoré patrí aj tvrdené prepojenie stavebnej a technologickej
časti VEG, nepovažoval vykonanie tohto dôkazu v danom konaní za potrebné.

Podľa § 148 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o prevádzke VEG (ďalej len zákon o verejnom
obstarávaní) ak kontrolovaný v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu alebo rámcovú dohodu, úrad
môže v lehote jedného roka od jej uzavretia podať návrh na určenie jej neplatnosti súdom.

V danom prípade je predovšetkým potrebné uviesť, že predmetný určovací návrh je špecifický v tom,

že osobitný právny predpis - zákon o verejnom obstarávaní dáva právo na jeho podanie subjektu -
Úradupreverejnéobstarávanie,ktorýnemážiadennaliehavýprávnyzáujemnapredmetnomurčovacom
návrhu a vzhľadom na právo vyplývajúce zo zákona ho navrhovateľ v danom konaní ani nemusí tvrdiť
a preukazovať. Špecifickosť predmetného určovacieho návrhu je však daná aj tým, že posudzovanie
neplatnosti zmluvy je obmedzené výlučne prípadným rozporom uzavretej zmluvy so zákonom o

verejnom obstarávaní, t.j. v danom konaní súd vzhľadom na osobitné postavenie navrhovateľa a rámec
sporu daný zákonom o verejnom obstarávaní nemôže posudzovať opodstatnenosť iných dôvodov,
či už absolútnej alebo relatívnej neplatnosti zmluvy a z toho dôvodu sú takéto dôvody uvádzané
navrhovateľom alebo niektorým z odporcov vo vzťahu k predmetu sporu irelevantné.

Aktívnalegitimácianavrhovateľabolavčasepodaniapredmetnéhourčovaciehonávrhudanáazrušením
ustanovenia § 148 zákona o verejnom obstarávaní novelou účinnou od 1.4.2010 navrhovateľ nestratil
aktívnu legitimáciu v prebiehajúcom konaní, a to aj s poukazom na skutočnosť, že aj znenie zákona
o verejnom obstarávaní účinné od 1.4.2010 zakladalo aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podávanie
obdobných určovacích návrhov (§ 147a zákona o verejnom obstarávaní) a preto podľa názoru súdu ani

nebolo potrebné problematiku začatých konaní riešiť v prechodných ustanoveniach zákona o verejnom
obstarávaní.

V danom prípade nebola v priebehu konania sporná skutočnosť, že odporca v II. rade je verejným
obstarávateľom v zmysle 8 ods. 1 písm. a) v spojení s § 8 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní tento zákon upravuje
a) verejné obstarávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác,
zákaziek na poskytnutie služieb,
b) koncesie na stavebné práce,

c) súťaž návrhov a
d) správu vo verejnom obstarávaní.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zákon o verejnom obstarávaní
taxatívne vymedzuje oblasti, ktorých sa ním daná zákonná úprava týka.

Predmet Zmluvy o prevádzke VEG zo dňa 10.3.2006 je určitým a zrozumiteľným spôsobom definovaný v
článku3,zktoréhojednoznačnevyplýva,žepredmetomZmluvyoprevádzkeVEGjeúpravavzájomných
vzťahov, práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s efektívnou a bezpečnou prevádzkou VEG a v
súvislosti s predajom produktov (tovarov a služieb), a to v tom zmysle, že odporca v I. rade nadobudne
právo a povinnosť prevádzkovať a povinnosť opravovať Prevádzkový majetok VEG a udržiavať jeho

prevádzkyschopnosť a bude povinný platiť odporcovi v II. rade dohodnuté úhrady. Odporca v I. rade
bude mať právo na príjem z realizácie výkonu prevádzkového majetku VEG a bude povinný hradiť
všetky prevádzkové náklady a náklady spojené s údržbou Prevádzkového majetku VEG a taktiež platiť
odporcovi v II. rade platby, tak ako je uvedené v článku 6 tejto Zmluvy s tým, že právo odporcu v I.
rade prevádzkovať a právo na príjem z realizácie výkonu prevádzkového majetku VEG spočíva v práve

odporcu v I. rade vyrábať elektrickú energiu a realizovať predaj elektriny a podporných služieb, vrátane
regulačnej elektriny produkovaných VEG na trhu s elektrinou spôsobom dohodnutým v Prílohe č. 1.Z uvedeného je zrejmé, že predmetom Zmluvy o prevádzke VEG je poskytnutie služieb, pričom samotná
zmluva právo a povinnosť odporcu v I. rade prevádzkovať a právo na príjem z realizácie výkonu
prevádzkového majetku VEG priamo spája s právom odporcu v I. rade vyrábať elektrickú energiu a

realizovať predaj elektriny a podporných služieb, čo je aj logickým dôsledkom skutočnosti, že k výrobe
elektrickej energie dochádza práve prevádzkovaním VEG.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní zákazka na účely tohto zákona je zmluva s peňažným
plnením uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na

jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je
dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.

Je nesporné, že účelom zákona o verejnom obstarávaní je zabezpečenie dohľadu nad vynakladaním
štátnych, resp. európskych finančných prostriedkov, z čoho je jednoznačne možné vyvodiť, že zákon
o verejnom obstarávaní sa vzťahuje len zákazky - zmluvy, pri ktorých peňažné prostriedky vynakladá

verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, v dôsledku čoho prípadné poskytovanie peňažných plnení zo
strany dodávateľa je vo vzťahu k zákonu o verejnom obstarávaní irelevantné.

Podľa § 3 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní zákazka na poskytnutie služby na účely tohto zákona
je zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 alebo 3, okrem zákazky

uvedenej v odsekoch 2 a 3. Zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie služby podľa prílohy č. 2 alebo
3 a ktorá zahŕňa ako vedľajšiu činnosť stavebné práce podľa prílohy č. 1, sa považuje za zákazku na
poskytnutie služby. Zákazka, ktorej predmetom je dodanie tovaru aj poskytnutie služby podľa príloh
č. 2 a 3, sa považuje za zákazku na poskytnutie služby, ak predpokladaná hodnota služby prevyšuje
predpokladanú hodnotu tovaru.

Službu spočívajúcu v prevádzkovaní Prevádzkového majetku VEG je možné podradiť pod "Ostatné
služby" uvedené v bode 27 tabuľky "Neprioritné služby" v Prílohe č. 3 k zákonu o verejnom obstarávaní
a službu spočívajúcu v oprave a údržbe Prevádzkového majetku VEG možno podradiť pod "Údržbárske
a opravárenské služby" uvedené v bode 1 tabuľky "Prioritné služby" v Prílohe č. 2 k zákonu o verejnom

obstarávaní. Z uvedeného je teda jednoznačne zrejmé, že predmet Zmluvy o prevádzke VEG v časti
dohody o poskytovaných službách je zákazkou rovnakého typu ako zákazka na poskytnutie služby v
zmysle § 3 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.

Článok 6. predmetnej zmluvy obsahoval dohodu zmluvných strán o cene, platobných podmienkach a

spôsobe fakturácie, pričom v článku 6., ods. 6.1 predmetnej zmluvy je uvedené, že nakoľko odporca
v I. rade má právo realizovať predaj elektriny a podporných služieb produkovaných VEG na trhu s
elektrinou a zároveň povinnosť zabezpečovať výkon prevádzky, vrátane opráv a údržby a uhrádzať
všetky náklady s tým súvisiace, tak ako je to definované v Čl. II. tejto Zmluvy, zmluvné strany si dohodli
spôsob stanovenia ceny uvedený v bodoch 6.1.1 až 6.1.7, pričom bod 6.1.1 obsahuje spôsob výpočtu

ročného poplatku, ktorý má odporca v I. rade platiť odporcovi v II. rade za predmet tejto zmluvy, z
bodu 6.1.3 vyplýva, že dohodnutý podiel odporcu v I. rade na úhrnných výnosoch za predaj elektriny a
podporných služieb v kalendárnom roku sa vypočíta ako 35 percent z úhrnných výnosov generovaných
VEG a realizovaných na trhu odporcom v I. rade a z bodu 6.1.4 vyplýva výška ročného paušálneho
poplatku za právo odporcu v I. rade prevádzkovať Prevádzkový majetok VEG a realizovať produkty VEG,

a to v sume 146.622.036,30 Sk bez DPH.

Z dohody zmluvných strán obsiahnutej v predmetnej Zmluve o prevádzke VEG jednoznačne vyplýva,
že odporca v II. rade ako odberateľ dohodnutých služieb a súčasne verejný obstarávateľ neposkytuje
za poskytované služby odporcovi v I. rade ako dodávateľovi služieb žiadne peňažné plnenie.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní koncesia na služby je zákazka rovnakého typu
ako zákazka na poskytnutie služby s tým, že peňažné plnenie za služby, ktoré sa majú poskytnúť, je
kompenzované právom brať úžitky z poskytovaných služieb. Toto právo môže byť spojené s peňažným
plnením.

Zo znenia Zmluvy o prevádzke VEG nesporne vyplýva, že za poskytované služby odporca v I. rade
odplatu získava vo forme práva na 35% z výnosov za predaj elektriny a podporných služieb obdržaných
od odberateľov elektriny a podporných služieb, t.j. nie od odporcu v II. rade, pričom je potrebné tiežzdôrazniť skutočnosť, že odporca v I. rade predmetnou Zmluvou o prevádzke VEG získal právo na
približne tretinu výnosov získaných za predaj elektriny a podporných služieb oproti svojej povinnosti
zabezpečovať celú prevádzku Prevádzkového majetku VEG na vlastné náklady. Zmluvná povinnosť

odporcu v I. rade na platenie dohodnutých poplatkov odporcovi v II. rade nemá z pohľadu zákona o
verejnom obstarávaní žiadnu relevanciu, nakoľko v prípade platenia dohodnutých poplatkov odporcom v
I. rade odporcovi v II. rade nejde o vynakladanie štátnych, resp. európskych rozpočtových prostriedkov.
Tvrdenie navrhovateľa a odporcu v II. rade o tom, že právo odporcu v I. rade na dohodnutú časť výnosov
z predaja elektriny a podporných služieb je možné považovať za peňažné plnenie zo strany odporcu v

II. rade, je z pohľadu zisteného skutkového stavu a platnej právnej úpravy absurdné. S poukazom na
uvedené skutočnosti dospel súd k jednoznačnému záveru, že v prípade Zmluvy o prevádzke VEG ide o
koncesiu na služby, pri ktorej je peňažné plnenie za služby poskytované odporcom v I. rade v prospech
odporcuvII.radekompenzovanéprávomodporcuvI.radebraťúžitkyzposkytovanýchslužiebvpodobe
35% z výnosov za predaj elektriny a podporných služieb získaných od tretích osôb, odberateľov elektriny
a podporných služieb.

Podľa § 1 ods. 2 písm. o) zákona o verejnom obstarávaní tento zákon sa nevzťahuje na koncesiu na
stavebné práce (ďalej len "koncesia") a koncesiu na služby, ktoré uzaviera obstarávateľ, ak sa týka
činností uvedených v § 8 ods. 3 až 9.

Podľa § 8 ods. 3 písm. a), bod 2. zákona o verejnom obstarávaní činnosťou v odvetví energetiky a
tepelnej energetiky na účely tohto zákona je v elektroenergetike výroba elektriny na účely poskytovania
služieb verejnosti.

Zo zisteného skutkového stavu, a to predovšetkým z obsahu Zmluvy o prevádzke VEG s poukazom na

vyššie citované ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní dospel súd k jednoznačnému záveru, že
v prípade Zmluvy o prevádzke VEG ide o koncesiu na služby, ktorá je vyňatá z pôsobnosti zákona o
verejnom obstarávaní, a to tak s poukazom na rozsah pôsobnosti taxatívne vymedzený v § 1 ods. 1
zákona o verejnom obstarávaní, v ktorom nie je uvedená koncesia na služby, ako aj s poukazom na
ustanovenie § 1 ods. 2 písm. o) v spojení s 8 ods. 3 písm. a), bod 2. zákona o verejnom obstarávaní.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES zo dňa 31.3.2004 o koordinácii postupov
obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a
poštových služieb a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES zo dňa 31.3.2004 o
koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru

a verejných zákaziek na služby boli v plnom rozsahu transponované do znenia zákona o verejnom
obstarávaní účinného v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o prevádzke VEG, a z toho dôvodu súd
nepovažoval za potrebné uvádzať osobitnú citáciu jednotlivých ustanovení predmetných smerníc.

K navrhovateľom a odporcom v II. rade tvrdenému nedostatku prenosu hospodárskeho rizika z odporcu

v II. rade na odporcu v I. rade je potrebné uviesť, že podmienka prenosu hospodárskeho rizika
nie je náležitosťou koncesie na služby podľa zákona o verejnom obstarávaní, resp. podľa Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES,
ale vyplýva len z judikatúry Súdneho dvora EÚ, čo už je nad rámec predmetu daného sporu, keďže v
danom prípade sa navrhovateľ - Úrad pre verejné obstarávanie môže v zmysle v tom čase platného a

účinnéhoznenia§148zákonaoverejnomobstarávanídomáhaťlenurčenianeplatnostizmluvyzdôvodu
jej uzavretia v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Napriek tomu súd považuje za potrebné
uviesť, že s tvrdeným nedostatkom prenosu hospodárskeho rizika z odporcu v II. rade na odporcu v I.
rade sa nestotožňuje, nakoľko prenos hospodárskeho rizika je potrebné posudzovať len vo vzťahu k
predmetu Zmluvy o prevádzke VEG uzavretej medzi odporcami v I. a II. rade, ktorá predstavuje koncesiu

na služby, a nie vo vzťahu k prevádzkovaniu celej sústavy vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros,
pričom vo vzťahu k predmetu Zmluvy o prevádzke VEG, t.j. prevádzka, oprava a údržba Prevádzkového
majetku VEG je hospodárske riziko v celom rozsahu prenesené z odporcu v II. rade na odporcu v I. rade,
keďže odporca v I. rade je v zmysle Zmluvy o prevádzke VEG povinný poskytovať dohodnuté služby
výlučne na svoje náklady a svoju zodpovednosť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení
súd vyhodnotil návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG ako skutkovo i
právne neopodstatnený a preto návrh zamietol.Súčasne súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť navrhovateľa nahradiť odporcovi v
I. rade trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia v sume 1.583,66 eura za sedem

úkonov právnej pomoci po 1.371,- Sk, t.j. po 45,51 eura (prevzatie a príprava veci dňa 17.5.2007,
písomné vyjadrenie zo dňa 2.7.2007, písomné vyjadrenie zo dňa 19.7.2007, písomné vyjadrenie zo
dňa 8.11.2007, písomné vyjadrenie zo dňa 19.11.2007, zastupovanie na pojednávaní konanom dňa
27.11.2007 a písomné vyjadrenie zo dňa 12.12.2007), päť úkonov právnej pomoci po 1.465,- Sk, t.j.
po 48,63 eura (zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 10.9.2008, písomné vyjadrenie zo dňa

24.9.2008, písomné vyjadrenie zo dňa 19.11.2008, písomné vyjadrenie zo dňa 8.12.2008 k vyjadreniu
navrhovateľa zo dňa 31.10.2008, písomné vyjadrenie zo dňa 8.12.2008 k vyjadreniu odporcu v II.
rade zo dňa 28.20.2008), dva úkony právnej pomoci po 366,25 Sk, t.j. po 12,16 eura (1/4 odmeny
za zastupovanie na pojednávaniach konaných v dňoch 6.5.2008 a 5.11.2008, ktoré boli odročené bez
prejednania veci), jeden úkon právnej pomoci po 53,49 eura (písomné vyjadrenie zo dňa 9.2.2009),
dva úkony právnej pomoci po 26,75 eura (1/2 odmeny za písomné vyjadrenie zo dňa 5.5.2009 k

odvolaniu odporcu v II. rade proti uzneseniu zo dňa 16.3.2009 pod č. k. 24Cb/50/2007-519 a 1/2
odmeny za písomné vyjadrenie zo dňa 5.5.2009 k odvolaniu odporcu v II. rade proti uzneseniu zo dňa
16.3.2009 pod č. k. 24Cb/50/2007-517), dva úkony právnej pomoci po 55,49 eura (dovolanie zo dňa
10.5.2010 voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.3.2010 pod č. k. 2Cob/123/2009-626
a písomné vyjadrenie zo dňa 18.5.2010), tri úkony právnej pomoci po 58,69 eura (písomné vyjadrenie

zo dňa 4.6.2012, písomné vyjadrenie zo dňa 5.6.2012 a zastupovanie na pojednávaní konanom dňa
18.12.2012), tri úkony právnej pomoci po 60,07 eura (písomné vyjadrenie zo dňa 25.2.2013, písomné
vyjadrenie zo dňa 6.11.2013 a zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 19.11.2013), sedemkrát
režijný paušál po 178,- Sk, t.j. po 5,91 eura, sedemkrát režijný paušál po 190,- Sk, t.j. po 6,31 eura, trikrát
režijný paušál po 6,95 eura, dvakrát režijný paušál po 7,21 eura, trikrát režijný paušál po 7,63 eura, trikrát

režijný paušál po 7,81 eura, daň z pridanej hodnoty v sadzbe 19% zo sumy 924,82 eura v celkovej výške
175,72 eura a daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% zo sumy 402,60 eura v celkovej výške 80,52 eura.

Plný úspech vo veci mal tiež odporca v II. rade, avšak právny zástupca odporcu v II. rade na pojednávaní
konanom dňa 19.11.2013 uviedol, že odporca v II. rade neuplatňuje náhradu trov konania a z toho

dôvodu súd odporcovi v II. rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.