Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/259/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201278
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201278.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov
JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Biogas Invest, s.r.o., so sídlom T.G.
Masaryka 8, 960 01 Zvolen, IČO: 43 986 196, zast. advokátom JUDr. Miroslav Mikuš, Šoltésovej 2,
811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/298424/2013/5172 zo dňa 24. júna

2013, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/298424/2013/5172 zo dňa 24. júna 2013 ako
aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen č. 9614301/5/1131363/2013/Jar zo
dňa 25.mMarca 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen rozhodnutím č. 9614301/5/1131363/2013/Jar zo dňa
25.03.2013 podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty určil žiadateľovi o
registráciu pre daň z pridanej hodnoty - žalobcovi zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 62.000
eur na obdobie 12 mesiacov s tým, že žiadateľ je povinný zložiť zábezpeku do 20 dní od doručenia
predmetného rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca je zdaniteľnou osobou, ktorá
je povinná žiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH, pričom posudzujúc podanú žiadosť

správca dane zistil, že konateľ a spoločník žiadateľa je zároveň spoločníkom právnickej osoby TIDOP
Poprad, s.r.o., Partizánska 93, 058 01 Poprad, IČO: 31 671 021, ktorá mala a má nedoplatok na DPH
1000 eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu nebol zaplatený, a ktorý vznikol v období, v
ktorom konateľ a spoločník bol spoločníkom tejto právnickej osoby, t.j. sú naplnené podmienky pre vznik
povinnosti zložiť zábezpeku na daň žiadateľom o registráciu v zmysle § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona
č. 222/2004 Z.z.. Pri určení výšky zábezpeky správca dane prihliadol na riziko vzniku nedoplatku na
DPH zdaniteľnej osoby. Rozhodol v medziach ustanovenia § 4c ods. 2 zákona o DPH, v zmysle ktorého

môže byť zábezpeka najmenej 1000 eur a najviac 500.000 eur.

Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/298424/2013/5172 zo dňa 24.06.2013, konajúci ako odvolací
orgán na základe odvolania žalobcu, rozhodnutie č. 9614301/5/1131363/2013/Jar zo dňa 25.03.2013
potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia reagoval na odvolacie námietky, ktorými žalobca namietal najmä
skutočnosť, že fyzická osoba O. Z., bývalý konateľ a spoločník žiadateľa, odchádza z ich spoločnosti,

keďže bol valným zhromaždením odvolaný, tiež skutočnosť, že spoločnosť žiadateľa nikdy nerealizovala
so spoločnosťou TIDOP Poprad, s.r.o. žiadnu obchodnú činnosť. Poukázal na to, že správca dane
postupoval pri registrácii v súlade so zákonom o DPH, keď v zmysle § 4c ods. 1 až 4 tohto zákona súčinnosťou od 01.10.2012 zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1
až4jepovinnázložiťzábezpekunadaňzloženímpeňažnýchprostriedkovnaúčetdaňovéhoúradualebo
bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu

vo výške požadovanej zábezpeky, ak je naplnená jedna z podmienok uvedených v § 4c ods. 1 písm. a/
až d/ zákona o DPH. Legislatívna úprava zákona o DPH nedáva správcovi dane možnosť rozhodnúť,
či žiadateľovi o povinnú registráciu pre daň uloží povinnosť zložiť zábezpeku na daň, alebo nie, v
prípade, ak žiadateľ o registráciu je zdaniteľnou osobou a je naplnená jedna zo zákonných podmienok
uvedených v § 4c ods. 1 písm. a/ až d/. Právna úprava súčasne stanovuje správcovi dane povinnosť

určiť sumu zábezpeky, pričom atribúty na výšku zábezpeky pre daň sú jednotne určené pre všetky
daňové subjekty a daňový úrad nie je oprávnený túto výšku zábezpeky meniť. Podstatné a rozhodujúce
kritériá rizikovosti boli zverejnené na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Zdôraznil, že správca
dane musí prihliadať na riziko vzniku nedoplatku na DPH u žiadateľa v zmysle rozhodujúcich kritérií
rizikovosti. V danom prípade dôvodom zábezpeky bola skutočnosť, že v čase predloženia žiadosti o
povinnú registráciu, ako aj v čase vydania rozhodnutia o zábezpeke, bol konateľom a spoločníkom

žiadateľa fyzická osoba O. Z., ktorý bol aj spoločníkom firmy TIDOP Poprad, ktorá vykazovala ku dňu
podania žiadosti nedoplatky na DPH. Napokon konštatoval, že podľa výpisu z obchodného registra
vyplýva, že ku dňu 09.04.2013 bol O. Z. vymazaný ako štatutárny orgán zdaniteľnej osoby, ktorá podala
žiadosť.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného. Žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
správcu dane a vec vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe namietal najmä tieto skutočnosti:
1. Spoločnosť žalobcu vznikla 27.03.2008 zápisom do obchodného registra, pričom osoba O. Z. od roku
2010 v spoločnosti nevykonávala žiadnu činnosť a jej odchod zo spoločnosti nie je účelovým krokom,

pretože žalobca požiadal správcu dane o súhlas s prevodom obchodného podielu spoločníka O. Z.,
ktorý bol daný už dňa 08.03.2013, t.j. pred rozhodnutím o určení daňovej zábezpeky.
2. Spoločnosť Biogas Invest, s.r.o. nikdy nerealizovala so spoločnosťou TIDOP, s.r.o. žiadnu obchodnú
ani inú činnosť a daňový nedoplatok spoločnosti TIDOP, s.r.o. nemá so spoločnosťou žalobcu absolútne
žiadny súvis. Jediný súvis v osobe spoločníka a konateľa O. Z. prevodom jeho obchodného podielu

a odvolaním z funkcie konateľa odpadol, čo konštatoval v rozhodnutí aj žalovaný, avšak sa s touto
skutočnosťou nevysporiadal. Žalovaný je povinný reflektovať na všetky skutočnosti, ktoré sa v priebehu
konania preukážu.
3. Žalobca nedisponuje a ani nikdy nedisponoval peňažnými prostriedkami vo vyrubenej výške
zábezpeky, ktorá je pre spoločnosť neuhraditeľná a v podstate žalovaný svojim rozhodnutím spôsobuje

predĺženie žalobcu. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, pričom z predložených výpisov z
účtov mu musela byť zrejmá situácia a finančné možnosti žalobcu. Zábezpeka vo vyrubenej výške, ktorá
neakceptuje finančné pomery a možnosti podnikateľského subjektu, v podstate zlikviduje spoločnosť
žalobcu ako podnikateľský subjekt, preto rozhodnutie žalovaného upiera žalobcovi slobodný prístup k
podnikateľskému prostrediu, čo je v rozpore s č.l. 35 ods. 1 Ústavy SR.

4. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Účastník konania
má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v ktorom sa musí vysporiadať so
všetkými skutočnosťami, ktoré sú účastníkom tvrdené a preukazované. Uvedené žalovaný vo svojom
rozhodnutí opomenul. Najmä neuviedol, prečo nezohľadnil skutočnosť, že fyzická osoba O. Z. v čase
rozhodovania žalovaného už nebola konateľom ani spoločníkom žalobcu. Rovnako sa žalovaný vôbec

nevysporiadal s namietanými ekonomickými možnosťami žalobcu zaplatiť určenú výšku zábezpeky.
Rozhodnutie nie je dostatočne presvedčivé. Žalovaný sa jednak nezaoberal všetkými námietkami
žalobcu v odvolaní a skutočnosti, ktorými sa síce zaoberal, nedostatočne odôvodnil, čím spôsobil
nezákonnosť rozhodnutia.

Na pojednávaní zástupca žalobcu zdôraznil, že správca dane konal v rozpore s ustanovením § 3 ods.
3 zákona č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, keď má povinnosť vykonávať všetky dôkazy v záujme
zistenia skutočného stavu veci a tieto hodnotiť vo vzájomných súvislostiach. Zdôraznil, že žalobca
nikdy nemal a nemá záväzok voči daňovým orgánom, ani voči Sociálnej poisťovni, odvodové povinnosti
si plní. Postupom daňových orgánov hrozí, že sa dostane do úpadku. Namietal nepreskúmateľnosť

napadnutého rozhodnutia v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia s poukazom na § 63 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z.z.. Jediný dôvod, pre ktorý bola posúdená rizikovosť daňového subjektu ako
platiteľa DPH odpadol a v čase rozhodovania žalovaného už neexistoval, keď aj sám žalovaný v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že spoločník žalobcu bol vymazaný dňa 09.04.2013.Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 27.08.2013 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Trval na závere, že žalobcovi ako daňovému subjektu, ktorému vznikla povinnosť registrovať sa

na daň z pridanej hodnoty, vznikla povinnosť zložiť zábezpeku na daň, pretože z údajov dátového
skladu osobitnej aplikácie DM4 bolo zistené, že spoločníkom firmy Biogas Invest, s.r.o. je O. Z.,
ktorý bol zároveň spoločníkom spoločnosti TODOP, s.r.o., Poprad vykazujúcej nedoplatky na DPH,
konkrétne k 31.07.2005 - 516,93 eura, k 31.10.2007 - 18.145,85 eura a k 28.02.2013 - 30.316,15
eura. Uviedol, že zábezpeka na daň má zabezpečiť zabráneniu zneužívania systému DPH. Pre

žalovaného nie je podstatná skutočnosť, že uvedená fyzická osoba už v súčasnej dobe v spoločnosti
nepôsobí, a že jej obchodný podiel bol prevedený na inú osobu. Žalovaný pri rozhodovaní zohľadnil
skutočnosti o udelenom súhlase správcu dane k prevodu obchodného podielu O. Z., zápisnicu z
valnéhozhromaždenia,úplnývýpiszúčtuspoločnostižalobcu.Skutočnostivyplývajúcezfotokópiítýchto
listinnýchdôkazovvyhodnotilakodoplňujúceinformácie,ktorénemajúvplyvnaurčenievýškyzábezpeky
na daň.

Na pojednávaní zástupca žalovaného zdôraznil, že daňové orgány pri určovaní výšky zábezpeky
postupovali v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. a so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní.
Považoval za irelevantné, že v súčasnej dobe už O. Z. nie je spoločníkom a konateľom žalobcu, pretože
kritériá rizikovosti daňové orgány posudzujú ku dňu podania žiadosti o registráciu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (správne
súdnictvo), preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 250j
ods. 2 písm. d/ O.s.p.).

Z administratívneho spisu, ako aj z podaní a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že žalobca dňa
04.03.2013 doručil správcovi dane žiadosť o registráciu platiteľa DPH, keď povinnosť registrovať sa mu

vznikla vzhľadom na dosiahnutý obrat. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. 9614401/5/1099697/2013/
Kor zo dňa 22.03.2013 a z písomného vyjadrenia kontrolóra zo dňa 25.03.2013 vyplýva, že miestne
zisťovanie bolo zamerané na preverenie registrácie pre DPH na základe žiadosti doručenej dňa
04.03.2013. Konštatovali, že daňový subjekt poskytuje developérske služby na základe Zmluvy o
developérskej činnosti so spoločnosťou KOBRA Energo, s.r.o., Veľký Krtíš týkajúce sa výstavby

biometánovej stanice v Lučenci. Daňový subjekt na už poskytnuté služby vystavil faktúry č. 130100001 a
č. 130100002 a z predloženého účtovníctva zistili, že daňovému subjektu vznikla povinnosť registrovať
sa tak, ako požiadal. Dňa 08.03.2013 bol Daňovým úradom Košice udelený súhlas správcu dane podľa
§ 54 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. so zápisom v obchodnom registri týkajúcom sa osoby prevodcu
O. Z. a dňa 08.03.2013 bol daný súhlas správcu dane Daňového úradu Trenčín podľa § 54 ods. 1

daňového poriadku so zápisom v obchodnom registri týkajúcom sa osoby nadobúdateľa, ktorým je L..
A. B.. Súčasťou administratívneho spisu je kópia zápisnice z konania valného zhromaždenia obchodnej
spoločnosti Biogas Invest, s.r.o., Zvolen zo dňa 09.04.2013, z ktorej vyplýva, že bol schválený návrh
na odvolanie konateľa O. Z. a zároveň bol schválený návrh na prevod obchodného podielu na základe
Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi zmluvnými stranami O. Z. ako predávajúcim

a L.. A. B. ako kupujúcim. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné, rovnako
ani to, že spoločnosť TIDOP Poprad, spoločnosť s ručením obmedzeným, ku dňu podania žiadosti o
registráciu žalobcu vykazovala nedoplatok na DPH, pričom v období, v ktorom tento nedoplatok vznikol,
bol jej konateľom a spoločníkom O. Sviatko. Spornou bola otázka, či žalovaný rozhodol v súlade so
zákonom, ak nezohľadnil skutočnosť, že v čase rozhodovania žalovaného O. Z. už nebol konateľom,

ani spoločníkom žalobcu.

Podľa § 4c ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.; zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň
podľa § 4 ods. 1 až 4, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet
daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v

prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak
a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby,1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom
táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania
žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,

2.ktorejbolazrušenáregistráciapredaňpodľa§81ods.4písm.b)druhéhobodu,askutočnosti,ktorésú
dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom
alebo spoločníkom tejto právnickej osoby,
b) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba, ktorá má nedoplatky na dani 1 000
eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená

registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu,
c) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo
bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby,
1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v
ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu
podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,

2.ktorejbolazrušenáregistráciapredaňpodľa§81ods.4písm.b)druhéhobodu,askutočnosti,ktorésú
dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická
osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom,
d) táto zdaniteľná osoba neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov
alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie.

Podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.; žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový
úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1 000 eur a najviac 500 000 eur. Pri určení
výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby.
Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení
zábezpeky na daň.

Podľa § 4c ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z.; ak žiadateľ o registráciu uvedený v odseku 1 písm. a) až c),
ktorý podal žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 až 3, v lehote podľa odseku 2 zábezpeku na
daň nezloží alebo zloží zábezpeku v nižšej čiastke, na vymáhanie zábezpeky sa použijú ustanovenia
osobitného predpisu.

Podľa § 4c ods. 6 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z.; zábezpeka na daň sa použije na úhradu nedoplatku
na dani, ktorý vznikol po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa.

Podľa § 4c ods. 7 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z.; ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá

na úhradu nedoplatku na dani do 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú
zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do 30 dní odo
dňa, kedy uplynulo 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň.

Z dôvodovej správy k novele zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá zaviedla s účinnosťou od

01. októbra 2012 povinnosť zloženia zábezpeky na daň pred registráciou rizikových subjektov za
platiteľov dane, vyplýva, že zámerom novely bolo prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia
možnostipodvodnýchaktivítazabrániaichďalšiemurozširovaniu,aktorésúčasnenebudúpredstavovať
administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Novela bola
zakomponovaná do zákona o DPH na základe článku 273 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006

o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Povinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných
prostriedkov na účet správcu dane alebo bankovou zárukou sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadali jednak
odobrovoľnúregistráciunaDPH(§4ods.4zákonaoDPH)ataktiežsavzťahujeajnafyzickéaprávnické
osoby, ktoré sú povinné požiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona o DPH z dôvodu dosiahnutia
obratu a zároveň sú splnené zákonné predpoklady na zloženie finančnej zábezpeky.

Súd má za to, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1, ak
pristúpilkurčeniuvýškyzábezpekyvzmysleodseku2citovanéhoustanoveniazákonaoDPH.Zoznenia
ustanovenia § 4c ods. 1 vyplýva, že zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň, je
povinná zložiť zábezpeku, ak sú naplnené ďalej vymenované zákonné predpoklady pod písmenami a/

až d/. Z uvedeného možno vyvodiť, že povinnosť zložiť zábezpeku vzniká priamo zo zákona v súvislosti
s podanou žiadosťou, ak sú splnené niektoré z vymenovaných predpokladov uvedených pod písmenami
a/ až d/ odseku 1 citovaného ustanovenia, a nevzniká až rozhodnutím správcu dane, ktorým sa určuje
len výška zo zákona vzniknutej povinnosti zložiť zábezpeku, preto je nutné posudzovať existenciuzákonnýchpodmienokprevznikzábezpekyaktomukorešpondujúcejpovinnostizdaniteľnejosobyzložiť
zábezpeku ku dňu podania žiadosti. Rovnako nevzniká táto povinnosť ani registráciou, preto nemožno
posudzovať splnenie podmienok k dátumu registrovania, resp. vydania osvedčenia o registrácii pre daň.

Z právnej úpravy vyplýva, že registrovaniu vždy predchádza posudzovanie podmienok pre zloženie
zábezpeky, t.j. či žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku, pričom v prípade vzniknutej
povinnosti zložiť zábezpeku zo zákona, ak žiadateľ nezloží zábezpeku na daň v určenej výške do 20
dní od doručenia rozhodnutia, ktorým daňový úrad určil výšku zábezpeky, zákon upravuje rozdielne
dôsledky podľa toho, či sa jedná o osobu, ktorá požiadala o dobrovoľnú registráciu (§ 4c ods. 5 zákona

o DPH), v takom prípade sa žiadosť zamietne, resp. o osobu, ktorá je povinná požiadať o registráciu
(§ 4c ods. 4 zákona o DPH), v takom prípade správca dane žiadateľa zaregistruje a zábezpeku bude
vymáhať podľa Daňového poriadku.

Podľa stanoviska súdu je irelevantné, že O. Z. bol odvolaný z funkcie konateľa a tiež prestal
byť spoločníkom žalobcu schválením prevodu jeho obchodného podielu Valným zhromaždením dňa

09.04.2013, t.j. po podaní žiadosti o registráciu. Súd považuje za nadbytočné konštatovanie žalovaného
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že dôvodom zábezpeky bola aj skutočnosť, že v čase
vydania rozhodnutia o zábezpeke na daň z pridanej hodnoty (25.03.2013) bol O. Z. konateľom a
spoločníkom firmy Biogas Invest, s.r.o.. Táto skutočnosť je podľa názoru súdu úplne irelevantnou a
jedinou rozhodujúcou skutočnosťou, čo správne uviedol v rozhodnutí aj žalovaný, je to, že v čase

predloženia žiadosti o povinnú registráciu bol O. Z. konateľom a spoločníkom žiadateľa. Irelevantným je
teda dátum rozhodovania o určení výšky zábezpeky ako aj dátum registrácie, resp. vydania osvedčenia
o registrácii. Rovnako bez právneho významu je konštatovanie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia,
že O. Z. bol ku dňu 09.04.2013 vymazaný ako štatutárny orgán. Súd sa nestotožňuje so žalobnou
námietkou, že žalovaný mal povinnosť reflektovať na uvedenú skutočnosť, ktorá bola preukázaná v

priebehu konania, t.j. mal zohľadniť skutočnosť, že O. Z. už v čase rozhodovania žalovaného nebol
spoločníkom ani konateľom žalobcu. Naopak, súd zastáva stanovisko, že na túto skutočnosť daňové
orgány nemohli prihliadnuť, pretože povinnosť zložiť zábezpeku vzniká zo zákona pri podaní žiadosti, ak
sú splnené zákonné podmienky v súvislosti s podanou žiadosťou, t.j. v deň podania žiadosti. Akceptovať
akékoľvek zmeny po podaní žiadosti by bolo v rozpore s účelom a cieľom sledovaným novelou zákona

o DPH, ktorá zaviedla inštitút zábezpeky na DPH.

Súd sa nestotožňuje s konštatovaním žalobcu, že ak O. Z. už nie je konateľom a spoločníkom žalobcu,
odpadol „formálny dôvod“ pre konštatovanie rizikovosti zdaniteľnej osoby, ale naopak súd má za to,
že sa jedná o posudzovanie naplnenia zákonných podmienok. Správca dane teda nemá povinnosť

reflektovať na nové skutočnosti, ktoré sa preukážu v priebehu konania, ale má povinnosť posudzovať
naplnenie zákonných podmienok pre vznik povinnosti zložiť zábezpeku ku dňu podania žiadosti a
následnerozhodnutímurčiťvýškuzábezpekypodľa zohľadneniarozhodujúcichkritériístým,žežiadateľ
o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia. Splatnosť určenej
výšky zábezpeky nemožno zamieňať so vznikom povinnosti žiadateľa zložiť zábezpeku, ktorá vzniká zo

zákona, ak pri podaní žiadosti o registráciu sú splnené zákonné predpoklady vymenované v § 4c ods.
1 písm. a/ až d/ zákona o DPH.

To, či žiadateľ o registráciu sa považuje za rizikový subjekt, sa posudzuje podľa pomerov v čase podania
žiadosti. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam danej veci z ustanovenia § 4c ods. 1 písm.

c/ bod 1 zákona o DPH vyplýva, že zákon predpokladá pre naplnenie tejto zákonnej podmienky, že: 1.
konateľ alebo spoločník zdaniteľnej osoby (žiadateľa) je fyzická osoba, 2. ktorá je, alebo bola konateľom
alebo spoločníkom inej právnickej osoby, 3. ktorá má, alebo mala nedoplatky na dani 1000 eur a viac,
ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom a 4. ktoré ku
dňu podania žiadosti o registráciu, neboli zaplatené. Z uvedeného vyplýva, že sa zohľadňuje aktuálny

stav u žiadateľa, t.j. posudzuje sa existujúci konateľ alebo spoločník žiadateľa ku dňu podania žiadosti
a u právnickej osoby, ktorá má nedoplatky sa posudzuje aktuálny a minulý stav vo vzťahu ku konateľovi
alebo spoločníkovi v tom zmysle, že relevantné je, či nedoplatky vznikli v období, keď bola jej konateľom
alebo spoločníkom tá istá fyzická osoba, ktorá je v čase podania žiadosti konateľom alebo spoločníkom
žiadateľa, pričom zároveň nedoplatky neboli ku dňu podania žiadosti zaplatené.

V danom prípade žalobca pri podaní žiadosti spĺňal zákonnú podmienku § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1
zákona o DPH, splnením ktorej zo zákona mu vznikla povinnosť zložiť zábezpeku. Je zrejmé, že O. Z.
ku dňu podania žiadosti dňa 04.03.2013 bol konateľom a spoločníkom žalobcu a zároveň bol konateľoma spoločníkom spoločnosti TIDOP, s.r.o., Poprad v období, v ktorom tejto spoločnosti vznikli nedoplatky
na DPH viac ako 1000 eur, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu žalobcu neboli zaplatené.
Povinnosť zložiť zábezpeku vznikla, keďže v čase podania žiadosti boli splnené zákonné predpoklady

(bola naplnená hypotéza právnej normy). To, že došlo k zmene rozhodujúcich skutočností po podaní
žiadosti, je irelevantné pre vznik povinnosti zložiť zábezpeku.

Súd preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho
orgánu aj v rozsahu žalobnej námietky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nedostatočného

odôvodnenia. Súd považuje túto žalobnú námietku za opodstatnenú. Žalovaný sa nevysporiadal
s odvolacími dôvodmi týkajúcimi sa ekonomických možností žalobcu vo vzťahu k určenej výške
zábezpeky. Ustanovenie § 4c ods. 2 zákona o DPH ukladá správcovi dane pri určení výšky zábezpeky
na daň prihliadnuť na riziko vzniku nedoplatku na DPH zdaniteľnej osoby. Z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva, ako na toto riziko prihliadol. Aby bolo rozhodnutie preskúmateľné, je potrebné, aby
rozhodujúci správny orgán uviedol, ktoré konkrétne kritériá posudzoval. Aj keď súd v rámci správneho

súdnictva v zmysle ustanovenia § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutiach, ktoré správny orgán vydal
na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správneho uváženia), preskúmava iba to, či také
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, neznamená to, že by správny orgán
nemusel odôvodniť svoju úvahu pri určení výšky zábezpeky, najmä aké skutočnosti zohľadnil v rámci
posudzovania rizikovosti vzniku nedoplatku. V danom prípade je zrejmé, že výška zábezpeky 62.000

eur bola určená v medziach zákona (najmenej 1000 eur a najviac 500.000 eur), avšak z rozhodnutia nie
je zrejmé, prečo bola určená výška práve 62.000 eur. Presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vydaného
na základe zákonom povolenej voľnej úvahy má zabrániť svojvôli správneho orgánu pri takomto type
rozhodovania.Správnyorgánpretomusíuviesťvodôvodneníajvyhodnoteniezákonnýchhľadísk,najmä
ako na ne prihliadol. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že atribúty na výšku zábezpeky

pre daň, sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty a daňový úrad nie je oprávnený túto výšku
zábezpeky meniť, pričom odkázal na to, že podstatné a rozhodujúce kritériá rizikovosti boli zverejnené
aj na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR, nemožno považovať za dostatočné a zrozumiteľné
odôvodnenie rozhodnutia. Z rozhodnutia totiž nevyplýva, ktoré konkrétne kritériá zo zverejnených kritérií
rizikovosti zohľadnil správny orgán pri rozhodovaní. Súd nepreskúmava rozhodnutie v spojení s ďalšími

internými normami (resp. podkladmi rozhodnutia), na ktoré vo svojom odôvodnení odkazuje správny
orgán, ale preskúmava samotné rozhodnutie, ktoré ak má spĺňať požiadavku zákonnosti, musí byť
preskúmateľné a zrozumiteľné najmä pre účastníkov konania. Také rozhodnutie, z ktorého nemožno
zistiť, aké kritériá rizikovosti boli zohľadnené a viedli k určeniu výšky zábezpeky na daň v rozsahu
62.000 eur, nespĺňa túto požiadavku. V dôsledku neuvedenia zohľadnených kritérií žalobca nemal

možnosť namietať voči prípadného nesprávnemu prihliadnutiu na konkrétne atribúty posudzovania
kritérií rizikovosti a rovnako ani súd nemal možnosť správnosť rozhodnutia preskúmať.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zastáva názor, že daňové orgány postupovali správne, ak pristúpili
k určeniu výšky zábezpeky na daň, pretože žalobcovi v súvislosti s podanou žiadosťou na povinnú

registráciu vznikla povinnosť zložiť zábezpeku. Správny orgán však pochybil, ak rozhodnutie o
určení výšky zábezpeky na daň náležite neodôvodnil, najmä samotnú výšku zábezpeky, čím spôsobil
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti. Keďže žalovaný svojim
rozhodnutím v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie správcu dane o určení výšky zábezpeky
na daň, súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 posledná veta O.s.p.. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, spočívajú v tom, že
podstatná časť argumentácie v žalobe spočívala na tvrdení nesprávneho právneho posúdenia veci v

dôsledku nezohľadnenia skutočnosti, že O. Z. po podaní žiadosti už nebol konateľom a spoločníkom
žalobcu, na čo podľa žalobcu mali povinnosť daňové orgány prihliadnuť. Súd sa z dôvodov vyššie
uvedených sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, naopak, postup daňových orgánov, ak pristúpil
k určeniu výšky zábezpeky na daň, považuje za plne súladný so zákonom o DPH, pričom jediným
nedostatkom spôsobujúcim nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu, bolo nedostatočné odôvodnenie určenej výšky zábezpeky, čo
spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia.Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.