Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 11, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/388/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112225179
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112225179.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31575951, zastúpená: Advokátska kancelária Antovzská, s.r.o.
so sídlom Žabotová 2/B, Bratislava p r o t i žalovanému: S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Č. XX, o
zaplatenie 2.599,37 Eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.944,05 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z
uvedenej sumy od 18.12.2010 do zaplatenia a je tiež povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
196,61 Eur na účet jeho právneho zástupcu, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 121,97 Eur, to
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 16.8.2012 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.599,37 Eur, ktorá má
pozostávaťzdebetnéhozostatkuvovýške1944,05Eurasankčnéhoúrokuzomeškaniavovýške655,32
Eur na základe pripojenej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.12.2006 o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb a neskoršej dohode o poskytnutí ďalšej služby ohľadom
povoleného prečerpania na osobnom účte. Uplatnil aj úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 1.944,05
Eur od 18.12.2010 do zaplatenia.

Žalovaný sa doposiaľ k žalobe nevyjadril, aj keď žaloba s prílohami a s výzvou na písomné vyjadrenie k
žalobe v lehote 15 dní mu bola doručená do vlastných rúk dňa 24.6.2013 (č.l. 64). Ani na pojednávanie

sa žalovaný nedostavil, predvolanie si neprevzal. V jeho prípade však platí fikcia o doručení predvolania
s poukazom na § 46 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) dňom 16.9.2013. Súd
preto s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, zmluvou o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb zo dňa 7.12.2006, jej dodatkom a návrhom zo dňa 23.10.2007, listom
o odstúpení od zmluvy zo dňa 9.12.2010, výpismi z účtu žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu a
zistil tento skutkový stav:

Dňa 7.12.2006 uzavrel žalobca (v tom čase pod obchodným názvom DEXIA banka Slovensko a.s.)
so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Išlo o štandardnú,

typovú zmluvu uzavretú podľa § 269 ods. 2 a § 708 a 716 a násl. Obchodného zákonníka. Obsahom
zmluvy bolo zriadenie účtu žalovaného u žalobcu ako aj vydanie a používanie platobnej karty. Akovyplýva z bodu 3 zmluvy účastníkmi nebolo dohodnuté povolené prečerpanie na osobnom účte. V
zmluve nie je žiadna zmienka o úrokoch, či už v prípade povoleného alebo nepovoleného prečerpania.

Písomným podaním žalovaného spracovanom na tlačive žalobcu zo dňa 23.10.2007 označenom ako

návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom
účte si účastníci dohodli spomínanú službu povoleného prečerpania, pričom výšku a dátum účinnosti
debetného limitu mala banka oznámiť majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému.

Žalobca doposiaľ nepredložil súdu príslušné všeobecné obchodné podmienky, avšak súdu z jeho
činnosti je známe, že v nich bola upravená možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany banky.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na čl. III. bod 37 VOP, v zmysle ktorého banka je oprávnená od zmluvy

odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy s okamžitou možnosťou zrušenia účtu, ak klient dosiahol
nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou nepovolený debet nevyrovnal.

Z výpisov z účtu žalovaného a z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaný dosiahol nepovolený debetný
zostatok vo výške 1.944,05 Eur. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný nespochybnil.

Listom zo dňa 9.12.2010 žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy z dôvodu, že od 1.12.2009 na účte

žalovaného je vykazovaný debetný zostatok vo výške 1.926,92 Eur. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu
tejto sumy v lehote 3 dní od doručenia tohto oznámenia.

Zvyšok uplatnenej pohľadávky predstavuje podľa žalobcu tzv. sankčný úrok z omeškania vo výške
655,32 Eur.

Na základe výzvy súdu ohľadom vysvetlenia požadovaného sankčného úroku z omeškania žalobca vo

svojompísomnomvyjadrenízodňa23.10.2012(č.l.33)poukázalnačl.I.bod7VOPačl.III.bod23VOP.

Podľa čl. I. bod 7 VOP za poskytovanie bankových produktov/služieb a úkony s nimi súvisiace je
banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov banky v platnom znení.
Sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta spojená s porušením resp. nesplnením ustanovenia
zmluvy vrátane týchto VOP zo strany klienta.

Podľa čl. III. bod 23 VOP ak vznikne na účte debetný zostatok resp. je prekročené povolené prečerpanie
má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok účtovať
na ťarchu účtu prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v
sadzobníku.

Podľa sadzobníka poplatkov žalobcu platného od 1.1.2004 v časti D depozitné produkty - povolené

prečerpanie na osobnom účte bodu 1.D.5 bola stanovená sankčná úroková sadzba 20% p.a.

Z vyššie spomínaného písomného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaný sankčný úrok z omeškania
si uplatnil z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania tejto žaloby vo
výške 20% ročne.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej

doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Vzhľadom na zistený skutkový stav, keďže súd považoval za nesporné, že žalovanému vznikol na
príslušnom účte debetný zostatok vo výške 1.944,05 Eur s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenia a dohodnuté zmluvné podmienky považoval za dôvodné žalobe v tejto časti vyhovieť.

Iný záver bol však prijatý pri rozhodovaní o sankčnom úroku z omeškania. Tak bol tento nárok označený
v žalobe, v pripojenom sadzobníku poplatkov žalobcu je však označený termínom „sankčná úroková
sadzba“. Súd však poukazuje na to, že náš právny poriadok inštitút s takýmto označením teda „sankčné

úroky“ nepozná. Za sankčné úroky vo všeobecnosti sa považujú úroky z omeškania, pretože tie majú
sankčný charakter, avšak je zrejmé, že žalobca, pokiaľ ide o výšku žalovanej sumy 655,32 eur si
neuplatňoval úroky z omeškania, keďže tie si uplatnil v žalobe v rámci príslušenstva pohľadávky. Je
zrejmé,žežalobcasámnemáujasnenéakýprávnyinštitútpredstavujepožadovanásuma655,32Eur,vo
svojom písomnom vyjadrením totiž uvádza na jednej strane sankčný poplatok, na druhej strane zmluvnú

pokutu a napokon sankčný úrok z omeškania. Žalobca si teda právne uvedený nárok neujasnil a preto
žaloba v tejto časti je zmätočná a nedôvodná. Už len pre úplnosť súd uvádza, že ak by pri spornom
nároku malo ísť o zmluvnú pokutu pre jej platnosť sa vyžaduje písomná forma s poukazom na § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo rozhodne v tomto prípade splnené nebolo.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Podľa pomeru úspechu v konaní

súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v rozsahu 48%. Žalobca totiž mal vo veci úspech v
rozsahu 74% a neúspech v podiele 26%, to znamená, že sa mu priznáva náhrada trov konania vo výške
48% (74 - 26). Zaplatený bol súdny poplatok zo žaloby vo výške 155,50 Eur a súd priznal odmenu za 2
úkony právnej služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie žaloby 16.8.2012. Tarifná odmena
za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 101,25 Eur za 2 úkony teda

202,50 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 7,63 Eur (15,26 Eur) a
napokon 20% DPH s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky (42,35 Eur). Úhrne odmena za právne služby
činí 260,11 Eur, z toho 48% je 121,97 Eur. Súd nepriznal odmenu za ďalší uplatnený úkon a to pokus o
zmier, ktorý nepredstavuje úkon právnej služby, za ktorý si bolo možné priznať odmenu s poukazom na
§ 14 citovanej vyhlášky a navyše žalobca tento úkon ani nepreukázal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.