Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230055
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112230055.8

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne F. G., Z.. X.X.XXXX,
B. V. Š., R.. P. Č.. X, právne zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove,
ul. Sládkovičova č. 8, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova č. 2, IČO: 00 151 866, v konaní o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 767,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 767,16 Eur od 30.09.2012 do zaplatenia k rukám žalobkyne, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobkyne z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 425,81 Eur na
účet jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.09.2012 žiadala, aby súd žalovaných v 1. a
2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 767,16 Eur spolu s 8,75 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 767,16 Eur od 20.09.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že uznesením povereného príslušníka policajného zboru zo dňa
18.09.2006 č. Č.V.:H.-XXXX/X-H.-X.-XXXX bolo voči
nej vznesené obvinenie pre skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa §
250 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Proti uvedenému uzneseniu podala sťažnosť, ktorá
bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 05.10.2006 pod č. XPv XXX/

XX zamietnutá ako nedôvodná. Následne prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prešove podala dňa
12.04.2007 na Okresný súd v Prešove obžalobu na žalobkyňu pre skutok, ktorý kvalifikovala ako trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zákona. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 26.01.2011 č.k.
XT/XX/XXXX - 170 žalobkyňu podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátorky
Okresnej prokuratúry v Prešove, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola žalobkyňa
ako obžalovaná stíhaná. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.11.2011 č.k. XTo/XX/

XX-XXX bolo odvolanie Okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa
26.01.2011 zamietnuté. Žalobkyňa dňa 11.10.2006 zložila svojmu zvolenému obhajcovi preddavok na
trovy obhajoby v sume 232,36 Eur. Zároveň obhajca vyúčtoval žalobkyni faktúrou vystavenou dňa
16.02.2012 odmenu za úkony právnej služby za obhajobu v trestnej veci v celkovej výške 534,80 Eur.
Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu písomne požiadala žalovaných o predbežné prerokovanie
nároku v súlade s § 15 Zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa mala za to, že nezákonným rozhodnutím a

to uznesením o vznesení obvinenia jej vznikla škoda, pričom nezákonné rozhodnutie a vzniknutá škodasú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a je možné konštatovať, že ak by nebolo nezákonného
rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.

Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 07.11.2012, kde
žalobu žalobkyne žiadal ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Predpoklady zodpovednosti za
škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. sú nezákonné
rozhodnutie, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. S
poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia žalovaný poukázal na to, že v tomto prípade existuje

iba jeden predpoklad a to suma, ktorú žalobkyňa považuje za škodu. Vo svojej žalobe sa žalobkyňa
domáha náhrady údajných nákladov za obhajobu v trestnom konaní, ktoré považuje za škodu, ktorá
jej vznikla. Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, musí objektívne existovať.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na jednej strane a škodou na druhej strane
existuje vzťah príčiny a následku. Z vyššie uvedených skutočností pre žalovaného vyplýva, že nevznikla
zodpovednosť za škodu aj z dôvodu, že nie je daná príčinná súvislosť. Rovnako podmienkou pre

priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena
takéhoto právoplatného rozhodnutia, a to príslušným orgánom, ku ktorom v tomto prípade nedošlo.
Zároveň žalovaný listom zo dňa 03.04.2012 postúpil žiadosť žalobkyne na Generálnu prokuratúru,
nakoľko mal za to a nepovažoval sa za orgán oprávnený konať za štát v danej veci. Žalovaný má za
to, že neboli naplnené základné zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu,

spôsobenú orgánom pri výkone verejnej moci. Rovnako na žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie
jej nároku na náhradu škody odpovedalo Ministerstvo vnútra listom zo dňa 11.09.2012 a Generálna
prokuratúra listom zo dňa 30.08.2012. Z uvedených skutočností, ako aj z príslušných zákonných
ustanovení preto vyplýva, že prvý v danej veci začal ako orgán oprávnený konať Generálna prokuratúra
SR.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobkyne a listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 28.09.2012,
príjmovými pokladničnými dokladmi, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 27.03.2012,
vyjadrením žalovaného zo dňa 26.10.2012, uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7C/54/2012- 61 zo

dňa 14.01.2013, uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7C/54/2012-62 zo dňa 14.01.2013, pripojeným
trestným spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. XT/XX/XXXX a zistil tento skutkový stav:

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície č. Č.:H.-XXXX/X-
H.-X.-XXXX zo dňa 18.09.2006 bolo vznesené obvinenie na žalobkyňu pre trestný čin podvodu podľa §

250 ods. 1 Tr. zákona, účinného do 31.12.2005, na základe tých skutočností, že v presne nezistený deň,
začiatkom mesiaca august roku 2005 žalobkyňa v Prešove uviedla do omylu F. X., trvale bytom Veľký
Šariš, a to tak, že si od nej v čase okolo 13:00 hod. v Prešove na ulici Masarykovej, v budove Pošta č. I
požičala sumu 15 000,- Sk a následne toho istého dňa okolo 14:30 v Prešove, na ulici V. pred budovou
Spravbytu požičala sumu 10 000,- Sk s tým, že tieto peniaze potrebuje na poplatky a že ich najneskôr

do konca roka 2005 vráti, čo sa však nestalo, peniaze jej v stanovenom termíne nevrátila, čím tak pre
F. X. vznikla škoda v sume 25 000,- Sk.

Voči uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote dňa 22.09.2006 sťažnosť.

Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 05. 10.2006 č. XPv XXX/XXXX podľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, bola sťažnosť žalobkyne zamietnutá ako nedôvodná.

Dňa 12.04.2007 bola Okresnému súdu Prešov, doručená obžaloba Okresnej prokuratúry v Prešove č.
XPv/XXX/XXXX na žalobkyňu pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zákona.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XT XX/XXXX - 170 zo dňa 26.01.2011, súd oslobodil žalobkyňu
spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaná stíhaná. Zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku, súd poškodenú F. X. s jej nárokom
na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. XTo/XX/XXXX-197 zo dňa 23.11.2011 súd podľa § 319 Tr.
poriadku zamietol odvolanie Okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. XT/
XX/XXXX zo dňa 26.01.2011.Z príjmových pokladničných dokladov, ktoré predložila súdu žalobkyňa zo dňa 11.10.2006 vyplýva, že
dňa 11.10.2006 žalobkyňa zložila zálohu pre právneho zástupcu vo výške 7 000,- Sk a dňa 12.03.2012

zaplatila sumu 534,80 Eur.

Faktúrou zo dňa 16.02.2012 si právny zástupca žalobkyne uplatnil voči nej odmenu vo výške 534,80
Eur, titulom jej obhajoby v trestnom konaní celkovo za 11 úkonov právnej pomoci.

Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 Zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení zo
dňa 27.03.2012 si žalobkyňa žiadala nahradiť škodu od žalovaného.

Žalovaný Ministerstvo vnútra, ako aj Generálna prokuratúra SR listami zo dňa 30.08.2012 a 11.09.2012
odmietli žalobkyni plniť, nakoľko mali za to, že neboli splnené základné predpoklady zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7C/54/2012 - 61 zo dňa 14.01.2013 súd zastavil konanie voči

žalovanému v 2. rade Generálnej prokuratúre SR.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7C/54/2012 -62 zo dňa 14.01.2013 súd pripustil zmenu
žalobného petitu s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 767,16 Eur spolu s 8,75
úrokom z omeškania ročne zo sumy 767,16 Eur od 20.09.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Žalobkyňa vo svoje účastníckej výpovedi na pojednávaní uviedla, že celé to začalo tak, že jej bolo
doručené predvolanie príslušného policajného orgánu, preto sa dostavila na políciu, kde zistila, že je
obvinená z trestného činu podvodu, preto navštívila advokátsku kanceláriu JUDr. Naništu, kde sa ho
opýtala, či ju bude v predmetnej trestnej veci zastupovať. S prevzatím veci a zastupovaním v celom

rozsahu súhlasil, preto mu koncom roka 2006 zložila zálohu na zastupovanie vo výške 7000,- Sk.
Následne chodili spolu na súdne pojednávania, až kým sa pojednávanie neskončilo a vo veci nebola
právoplatne oslobodená. Potom, čo bola oslobodená JUDr. Naništa jej poslal faktúru poštou, kde bola
uvedená suma, ktorú mu zloží za zastupovanie. Túto sumu aj v celom rozsahu titulom vystavenej faktúry
zaplatila. Zálohu 7 000,- Sk zložila právnemu zástupcovi v jeho kancelárii, o čom jej vyhotovil príjmový

pokladničný doklad, bolo to 11.10.2006. Pokiaľ ide o faktúru za zvyšnú časť zastupovania, tú zložila na
základe príjmového pokladničného dokladu v advokátskej kancelárii JUDr. Naništu dňa 12.03.2012 a
to sumu 534,80 Eur.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci účinnému do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci nezákonným rozhodnutím,

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci účinnému do 31.12.2012, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci účinnému do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní
škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci účinnému do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na
náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkomkonania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú
predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda
vznikla.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci účinnému do 31.12.2012, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci účinnému do 31.12.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci účinnému do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci účinnému do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci účinnému do 31.12.2012, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste,
o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní,
v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec

postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci účinnému do 31.12.2012, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške
ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Vsúladesustálenousúdnoupraxou,zodpovedáštátajzaškodu,spôsobenúzačatímtrestnéhostíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená
už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody, spôsobenej štátnym orgánom v
zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo

jehonesprávnymúradnýmpostupom.Rozhodovaniesúdovpodľatohtozákonasaustálilomedziinýmna
názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby,
má podľa § 1 až 4 tohto zákona zásadne právo na náhradu škody, spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia ( R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa § 1 až 4

Zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody, spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.
Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je
v súlade so zákonom vynaložil náklady na trovy obhajoby.Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd, vzniknutých za
účinnosti Zákona č. 58/1969 Zb., zotrváva súdna prax aj po prijatí Zákona č. 514/2003 Z.z.

Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť.

Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu
povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania, vedeného orgánom verejnej

moci je výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí alebo inom pozbavení osobnej slobody, alebo vykonané
zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené, alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú nezákonným
rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 veta prvá Zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslom právnej úpravy

zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym, či
nezákonným zásahom štátu bola odčinená ( viď bližšie rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo 15/2009,
uznesením občianskoprávneho kolégia NS SR zo 06.12.2010, navrhnuté na uverejnenie v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR.)

Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záverom, že ide o špecifický prípad zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z
analogického výkladu úpravy, z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má

v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania, alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že
nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič nemení. Podstata nároku
nanáhraduškodysatotižvtomtoprípadeneviaženane(správnosť)postupuorgánovčinnýchvtrestnom
konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby
každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi fyzickej
osobe bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo
k zastaveniu trestného stíhania, alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo

byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti
zákonnosti začatia vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

Žalobkyňa súdu preukázala, že zaplatila preddavok na trovy obhajoby právnemu zástupcovi, ktorého si

zvolila, následne v zmysle vystavenej faktúry sumu za ukončené trestné stíhanie. Celkovo teda zaplatila
sumu vo výške 767,16 Eur.

Z trestného spisu súd preskúmal vyúčtovanie úkonov za poskytovanie právnych služieb a zistil, že tieto
úkony právneho zastúpenia súhlasia s vystavenou faktúrou.

Z pripojeného trestného spisu, ako aj z vyšetrovacích spisov súd zistil, že právny zástupca žalobkyne
vykonal v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom nasledujúce úkony:

- príprava a prevzatie zastúpenie zo dňa 10.10.2006- čl. 9

- oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania zo dňa 15.11.2006- čl. 67
- oboznámenie sa s výsledkami konania 08.12.2006 -čl. 84

- účasť na hlavnom pojednávaní zo dňa 09.036.2009- čl. 103- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 30.06.2009 - čl. 112
- podanie odporu voči trestnému rozkazu zo dňa 10.02.2010- čl. 117
- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2010 - čl. 121

- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2010 - čl. 131
- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2011 - čl. 160
- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 08.04.2011 - čl. 182
- účasť na verejnom zasadnutí dňa 23.11.2011 - čl. 194

Žalobkyňa dňa 11.10.2006 zaplatila preddavok za trovy obhajoby vo výške 232,36 Eur a podľa faktúry
zo dňa 12.03.2012, zaplatila sumu 534,80 Eur.

Žalobkyni podľa názoru súdu vznikla škoda, predstavujúca vynaložené finančné prostriedky na svoju
obhajobu v trestnom konaní prostredníctvom splnomocneného advokáta.

Konštatujúc tak právnu dôvodnosť základu uplatneného nároku žalobkyne proti žalovanému na náhradu
škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, tak za podmienok podľa Zákona
č. 514/2003 Z.z. súdu zostalo preskúmať len výšku uplatneného nároku.

Žalobkyňa preukázala predloženými príjmovými pokladničnými dokladmi, že sumu splnomocnenému
zástupcovi na obhajobu v spornom trestnom konaní zaplatila finančné prostriedky v plnej ním
vyúčtovanej výške, zodpovedajúcej uplatnenej istine v tejto veci.

Súd posudzujúc, či možno takto, hoci preukázateľne vyplatené finančné prostriedky v plnej výške

považovať za skutočnú škodu, preskúmal preto správnosť vyúčtovania právnych služieb, poskytnutých
žalobkyni v predmetnej trestnej veci jej obhajcom z hľadiska rozsahu skutočne poskytnutých právnych
služieb podľa obsahu trestného spisu, potom podľa príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.

Súdmaljednoznačnezapreukázané,žeobhajcažalobkynevpriebehutrestnéhokonania,poskytolsám,
alebo prostredníctvom advokátskej koncipientky žalobkyni právne služby v rozsahu všetkých 11 úkonov
vymenovaných vo faktúre- vyúčtovaní odmeny a výdavkov za advokátske úkony zo dňa 16.02.2012.
Vyúčtoval si svoju odmenu za právne služby podľa ustanovení Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. žalobkyni ako
svojej klientke, na základe tohto vyúčtovania mu žalobkyňa v plnej výške aj plnila.

Súd mal tak za preukázanú skutočnú výšku škody, spôsobenej žalobkyni, za ktorú je zodpovedný
žalovaný, titulom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa Zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorej zodpovednosti sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona štát nemôže zbaviť.

Súd návrhu žalobkyne ako dôvodnému čo do základu i výšky uplatneného v tomto konaní vyhovel,
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni jej vzniknutú škodu, titulom zaplatenia trov svojej obhajoby vo
výške 767,16 Eur.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného vznesenú na poslednom pojednávaní vo veci samej dňa 03.10.2013,
že nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný, k tomu súd uvádza, že za nezákonné rozhodnutie
súd považoval uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Orgánom, oprávneným konať v mene

štátu tak podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 je Ministerstvo
vnútra SR, podľa ktorého ak škodu v trestnom konaní spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
policajného zboru, za štát koná Ministerstvo vnútra SR. Žalobkyňa podala túto žalobu pred účinnosťou
Novely zákona č. 412/2012 Z.z., ktorou sa zmenil a dopĺňal zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol

účinnosť dňom 01.01.2013. Podľa záverečných a prechodných ustanovení, ak rozhodnutia boli vydané
pred účinnosťou tohto zákona, postupuje sa podľa doterajších právnych predpisov.Súd preto mal za to, že orgánom oprávneným konať v mene štátu je Ministerstvo vnútra SR tak, ako
ho označila žalobkyňa vo svojej žalobe. Preto súd námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie považoval v celom rozsahu za nedôvodnú.

Podľa§517ods.1,2Občianskehozákonníka, dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinnému do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanému zo strany žalobkyne doručená dňa
29.03.2012. Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci mal žalovaný uspokojiť nárok žalobkyne v lehote do 6 mesiacov, t.j. do dňa

29.09.2012. Keďže nárok žalobkyne neuspokojil, dostal sa tak do omeškania deň nasledujúci, preto súd
priznal žalobkyni úrok z omeškania z dlžnej sumy deň, nasledujúci po uplynutí tejto lehoty, t.j. odo dňa
30.09.2012.

V prevyšujúcej časti, ktorou žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania od 20.09.2012 jej návrh ako
nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa mala v tomto konaní nepatrný neúspech, spočívajúci v zamietnutí žaloby v časti úrokov z
omeškania za čas od 20.09.2012 do 30.09. 2012, súd tak jej priznal plnú náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobkyne si trovy konania vyčíslil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
04.10.2013, kde žiadal priznať odmenu celkovo za 6 úkonov právnej pomoci, vrátane režijného paušálu
a DPH, celkovo vo výške 425,81 Eur.

Súd rozhodol o trovách právneho zastúpenia postupom podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a),b),c)

Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Pri určení odmeny za jeden úkon právnej pomoci, súd vychádzal z hodnoty tohto sporu vo výške 767,16
Eur, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci, predstavuje sumu 51,45 Eur.

Právnemu zástupcovi žalobkyne priznal súd odmenu celkovo za tieto úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 27.09.2012
- podanie žaloby vo veci samej zo dňa 27.09.2012
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku - písomné podanie na iný orgán vo veci samej zo dňa

27.03.2012
- účasť na pojednávaní dňa 03.12.2012
- účasť na pojednávaní dňa 28.01.2013
- účasť na pojednávaní dňa 03.10.2013

Celkovo má tak právny zástupca žalobkyne nárok na odmenu vo výške 308,70 Eur ( 6 x 51,45 Eur).Postupom podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd zároveň priznal aj 4 x režijný paušál po 7,63
Eur a 2 x po 7,81 Eur, spolu 46,14 Eur. Postupom podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd
právnemu zástupcovi žalobkyne priznal aj 20 % DPH vo výške 70,97 Eur.

Celkovo tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 425,81 Eur.

Žalovaný je tak povinný nahradiť úspešnej žalobkyni náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách
právneho zastúpenia v celkovej výške 425,81 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.