Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/437/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610212351
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7610212351.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Ota Jurča vo veci žalobcov 1./ X.. V. I., nar. XX.X.XXXX, I. R. C., J. 4,
2./ S.Q. C., R.. XX.X.XXXX, bytom I. R. C., D. XX, 3./ X.. K. C., R.. XX.X.XXXX, bytom I. R. C., D.
XX, všetkých zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Veľký Slavkov, Školská 257,
adresa na doručovanie: Poprad, Hviezdoslavova 2, proti žalovanému : TOPTREND s.r.o., Bratislava,
Továrenská 14, IČO: 35876115, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Sirankom, Advokátska kancelária
Bratislava, Vajnorská 89, o 5.376,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves, č.k. 16C/84/2010-194 zo 17.9.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi v 1. rade v sume 57,96
€, žalobkyni v 2. rade v sume 57,96 € a žalobcovi v 3. rade v sume 57,96 €, ktoré sumy je povinný
zaplatiť advokátovi žalobcov Advokátskej kancelárii JUDr. Marcel Mašan s.r.o. do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1.rade 1.792 € s 9 % úrokom z
omeškania ročne od 20. 8. 2010 do zaplatenia žalobcovi v 2.rade sumu 1.792 € s 9 % - ným úrokom z
omeškania od 20. 8. 2010 do zaplatenia, a žalobcovi v 3. rade 1 792 Eur s 9 %-ným ročným úrokom
z omeškania od 20. 8. 2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej

časti čo do úroku z omeškania žalobu zamietol

Žalovanému uložil povinnosť žalobcovi v 1. rade zaplatiť trovy konania v sume 770,72 Eur, žalobcovi
v 2. 770,72 Eur a žalobcovi v 3. rade 770,72 Eur tak, že tieto trovy konania je povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu žalobcov v 1., 2., a 3. rade v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon
rozhodol, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom v 1., 2. a 3.rade ako obstarávateľmi a
žalovaným došlo 7.6.2010 k uzavretiu zmlúv o obstaraní zájazdu, každý zo žalobcov uzavrel so
žalovaným osobitnú zmluvu prostredníctvom svojho obchodného zástupcu, ktorým bola obchodná

spoločnosť CK Inatour Slovakia s.r.o. Táto spoločnosť so žalovaným uzavrela 5.2.2009 zmluvu
o obchodnom zastúpení, na základe ktorej žalovaný ako splnomocniteľ udelil plnomocenstvo na
vykonávanie úkonov súvisiacich s predmetom zmluvy o obchodnom zastúpení v mene splnomocniteľa,
a to ponúkať, predávať zájazdy a služby cestovného ruchu, uzatvárať zmluvy o obstaraní zájazdu a
cestovné poistenie a prevziať od klienta platby za predané zájazdy a služby (čl. II Zmluvy o obchodnomzastúpení). Zmluvami o obstaraní zájazdu uzavretými 17.6.2010 sa žalovaný zaviazal každému zo
žalobcov a spolucestujúcim uvedeným každej v Zmluve o obstaraní zájazdu obstarať zájazd v termíne
od 29.6. do 9.7.2010 v stredisku „Tayyarbey **** Turecko - Side“ leteckou prepravou z Košíc, so

zabezpečením stravovania „all inclusive“. Cena zájazdu na osobu bola stanovená sumou 510 Eur, s
letiskovým poplatkom v sume 169 Eur a s cestovným poistením proti insolventnosti v sume 22 Eur
na jednu osobu. Celkove tak suma zájazdu u každého žalobcu pre celú zmluvu o obstaraní zájazdu
predstavovala čiastku 1 792 Eur. Tieto sumy žalobcovia uhradili spoločnosti CK INATOUR SLOVAKIA,
s.r.o.dňa17.6.2010,očomimbolvystavenýpríjmovýpokladničnýdokladprekaždéhožalobcuosobitne.

Na základe týchto objednávok žalovaný vystavil obchodnej spoločnosti INATOUR SLOVAKIA, s.r.o.
faktúru č. 0001100617 dňa 17.6.2010 s dátumom splatnosti 20.6.2010 na sumu 4. 978,20 Eur, pričom
celková suma predstavovala čiastku 5.376 €, avšak uplatňovala sa zľava pre predajcu 13 % na jednu
dospelú osobu. Spoločnosť CK INATOUR SLOVAKIA, s.r.o. na úhradu uvedenej faktúry zložila na
účet žalovaného uvedenú čiastku 23.6.2010. Žalovaný spoločnosť INATOUR SLOVAKIA, s.r.o. dňa
22.6.2010 upozorňoval spoločnosť, že neeviduje úhradu za letecký zájazd so splatnosťou 20.6.2010

do Turecká, príčinou bola skutočnosť, že banka nepreviedla platbu na účet žalovaného, preto CK
INATOUR SLOVAKIA, toho dňa t.j. 23.6.2010 uhradila platbu vložením priamo na účet žalovaného.
Žalovaný e-mailovým prípisom o 10:22 hod. dňa 23.6.2010 potvrdil pripísanie platby na jeho účet.
Žalovaný u spoločnosti KARYA TOUR, s.r.o. objednal 18.6.2010 9 spiatočných leteniek pre odlet
z Bratislavy do Antálye, s odletom dňa 29.6.2010 a s návratom z Antálye do Bratislavy 9.7.2010,

pričom uvedená objednávka, ako to vyplynulo z e-mailovej komunikácie sa týkala žalobcov v 1.,
2., a 3. rade a ich spolucestujúcich osôb. Žalovaný identifikačné údaje týchto cestujúcich oznámil
spoločnostiuktorejobjednávalprepravu21.6.2010.Dňa25.6.2010žalovanýprostredníctvome-mailovej
komunikácie zaslal spoločnosti CK INATOUR SLOVAKIA, s.r.o. pre žalobcov inštrukcie pre klientov na
letecký zájazd do Turecka, v termíne 29.6.2010 - 9.7.2010 s odletom z Košíc. Dňa 28.6.2010 žalovaný

prípisom označeným ako „Náhradné plnenie“ adresovaným spoločnosti CK INATOUR SLOVAKIA, s.r.o.
oznámil spoločnosti a jej klientom - žalobcom, že z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej zo
Zmluvy o obchodnom zastúpení, nie je možné realizovať zájazd, ktorý uvedená spoločnosť objednávala
17.6.2010, pričom úhrada podľa tvrdenia žalovaného nebola uhradená ani 23.6.2010. Žalobcom bolo
ponúknuté žalovaným náhradné možné plnenie v identickej destinácii. CK INATOUR SLOVAKIA, s.r.o.

prípisom z 2.7.2010 žalovanému oznámila, že žiadna z uvedených ponúk žalobcom nevyhovuje,
zároveň týmto prípisom požiadala v mene žalobcov o vrátenie peňazí. Okrem toho žalobcovia prípisom
z 2.7.2010 a následne prípisom zo 7.7.2010 žalovanému oznámili, že vzhľadom na telefonické zrušenie
zájazdu dňa 28.6.2010 odmietajú ponúknuté náhradné plnenie, žiadajú o okamžité vrátenie financií.
Tietopodaniabolioznačenéako„náhradnéplnenie-stanovisko“.Následnežalobcav1.radee-mailovým

prípisom zo 6.8.2010 vyzval žalovaného o zaujatie stanoviska k prípisu, v ktorom okrem iného
žiadal odôvodniť na základe akých dôvodov žalovaný zadržiava zaplatené financie. Uvedený prípis bol
prevzatý pracovníkmi žalovaného aj priamo fyzicky dňa 19.8.2010.

Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na § 6 zák.č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch
v podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení

Obč.zákonníka v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1,2,3,4 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ, § 741a OZ, §
741b ods. 1 OZ, § 741e ods. 1,2 OZ, § 741 g / ods. 1,4 OZ, § 741 h/ ods. 1,2 OZ, § 741 i/ ods. 1,2 OZ,
§ 741 h/ ods. 3 OZ, ako aj § 517 ods. 1 OZ, § 563 OZ a § 3 ods. 1,2 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. mal
za preukázané, že žalobcovia, každý zvlášť, uzavreli so žalovaným platnú zmluvu o obstaraní zájazdu,
tieto spĺňali požiadavku minimálne inej vhodnej formy, nakoľko boli vypracované v písomnej podobe

opatrenejpodpismižalobcovakoobjednávateľovapečiatkouspoločnostiCKINATOURSLOVAKIAs.r.o.
ako subjektu zastupujúceho žalovaného, akceptácia uvedených zmlúv bola preukázaná následnými
krokmižalovaného,ktorývystavilprespoločnosťCKINATOURSLOVAKIAs.r.o.faktúruapojejuhradení
e-mailom 25.6.2010 zaslal žalobcom pokyny k odletu, obsahovali všetky kogentné náležitosti. Mal
za to, že žalobcovia včas zrealizovali úhradu za cenu zájazdu, o čom svedčia vystavené doklady o

úhrade zájazdu zo 17.6.2010 spoločnosti CK INATOUR SLOVAKIA s.r.o., ktorá bola oprávnená preberať
finančné prostriedky na úhradu zájazdu priamo od klientov. Nepovažoval za rozhodujúcu skutočnosť,
že úhrada vykonaná žalobcami sa dostala na účet, žalovaného až po dátume splatnosti uvedenom
vo faktúre, ktorou žalovaný fakturoval náklady na tento zájazd spoločnosti CK INATOUR SLOVAKIA
s.r.o., nakoľko mal za to, že akákoľvek zmluvná úprava úprava vzájomných obchodnoprávnych vzťahov

medzi žalovaným a spoločnosťou CK INATOUR SLOVAKIA s.r.o., nemohla zaväzovať tretie strany a
už vonkoncom nie ak touto treťou spoločnosťou bola osoba spotrebiteľa. Tieto dojednania považovalza dojednania , ktoré obchádzajú zákon. Na tomto závere podľa názoru súdu prvého stupňa nič nemení
ani skutočnosť, že žalobca v 1. rade je spoločníkom spoločnosti INATOUR SLOVAKIA, s.r.o. , tým
skôr, že ani z následných krokov , ktoré vykonal žalovaný po oneskorenom pripísaní úhrady zo strany

uvedenej spoločnosti na jeho účet sa nedá vyvodiť záver, že práve táto oneskorená úhrada mala
predstavovať problém vo vzájomnom vzťahu medzi účastníkmi konania. Následne po úhrade totiž
žalovaný zaslal žalobcom pokyny k odletu a klientov zaradil do zoznamu cestujúcich. Mal za to, že ani
zo vzájomnom e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a spoločnosťou, ktorá mala zabezpečovať
pre žalovaného prepravu žalobcov do miesta objednaného letoviska nevyplynulo, že by problematika

omeškania úhrady zájazdu, mala viesť k odmietnutiu zabezpečenia prepravy žalobcov, ako sa to snažil
prezentovať žalovaný. Konštatoval, že pokiaľ omeškanie úhrady malo spôsobiť akékoľvek komplikácie
so zabezpečením iných služieb (okrem cestovania) pri tomto zájazde , bolo povinnosťou žalovaného
na preukázanie takýchto skutočnosti predložiť súdu dôkazy , čo však žalovaný neurobil. Mal za to,
že vzhľadom na charakter zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným, ktorý má charakter
spotrebiteľskoprávneho vzťahu, povinnosť tvrdenia, ale predovšetkým dôkazná povinnosť na porušenie

povinnosti zo strany žalobcov, ktoré by bránili žalovanému riadne poskytnúť služby, ktoré si u neho
objednali, zaťažovali žalovaného. Preto bolo úlohou žalovaného preukázať z akého relevantného
dôvodu objednané služby žalobcom v skutočnosti neposkytol. Mal za to, že v konaní bolo jednoznačným
spôsobom preukázané, že žalovaný porušil obsah zmlúv o obstaraní zájazdu pre žalobcov , nakoľko
bez náležitého upozornenia žalobcov týmto zmenil miesto odletu z Košíc na odlet z Bratislavy, na ktorú

skutočnosť žalobcov ani neupozornil a pri e-mailovom zasielaní pokynov k odletu naďalej ich nechával
v tom, že odlet je zabezpečovaný z Košíc. Vyslovil, že záver, že práve táto skutočnosť mohla prispieť k
tomu, že žalovaný následne neposkytol žalobcom riadne služby tak, ako si tieto títo u neho objednali.
Dospel k záveru, že zmena odletu miesta zvolenej dovolenkovej destinácie je v zmysle § 741e ods. 1
Občianskeho zákonníka zmenou podstatnej podmienky zmluvy, na ktorú bol žalovaný povinný žalobcov

upozorniť a zároveň im navrhnúť zmenu zmluvy. Už v len v tomto smere sa žalovaný podľa záveru
súdu prvého stupňa dopustil porušenia svojich povinností. Takáto zmena odletu zakladala žalobcom
aj podľa článku IV. ods. 1 písm. b) Všeobecných podmienok žalovaného právo na odstúpenie od
zmluvyavráteniezaplatenejceny. Vzhľadomnato,žežalovanýneposkytolžalobcomobjednanéslužby,
títo následne odmietli ním ponúkané náhradné plnenie, mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného

vrátiť zaplatenú cenu zájazdu žalobcom. Nesúhlasil s námietkou žalovaného, že žalobcovia nemajú
nárok na vrátenie tej časti súm, ktoré si spoločnosť CK INATOUR SLOVAKIA, s.r.o. ponechala ako
províziu, resp. ktoré boli zaplatené na úhradu poistného proti insolventnosti zájazdu. Konštatoval, že
ide o nároky, ktoré vyplývajú zo vzťahov žalovaného k tretím subjektom ( spoločnosť CK INATOUR
SLOVAKIA, s.r.o. a príslušná poisťovňa), v žiadnom prípade však nemôžu a ani nesmú zaťažovať

žalobcov ako spotrebiteľov. Povinnosťou žalovaného bolo vrátiť úhradu ceny zájazdu bez akýchkoľvek
možnosti krátenia tohto plnenia. Mal za to, že je vecou žalovaného, aby si následne tieto nároky uplatnil
voči tretím subjektom, pokiaľ sa domnieva, že má voči týmto nejaký titul na vrátenie uvedených plnení.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania od 20.8.2010, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni,
kedy žalovaný preukázateľne mal vedomosť o tom, že sa domáhajú vrátenia zaplatenej ceny zájazdu, t.j.

19.8.2010, kedy bol prevzatý prípis zo 6.8.2010. Z uvedeného dôvodu považoval žalobcami uplatnený
úrok na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 28.6.2010 do 19.8.2010, ako nedôvodný a v tejto
časti žalobu zamietol.

Nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz - výsluch konateľa žalovaného, nakoľko vykonanie tohto
dôkazu nepovažoval za účelné, keďže z predložených písomných dokladov nepochybne vyplynulo, že

žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmlúv o obstaraní zájazdu, keďže žalobcom zabezpečoval odlet
na zájazd z iného miesta, než na ktorom sa zmluvné strany dohodli a tiež, že porušil svoje povinnosti
zo zmlúv o obstaraní zájazdu, tým že samotný zájazd žalobcom neposkytol, čo jasne vyplýva aj z jeho
písomných ponúk na náhradné plnenie.

O trovách konania rozhodol podľa 142 ods.1 O.s.p. a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania

v plnej výške, pričom trovy konania predstavovali náhradu súdneho poplatku u každého zo žalobcov a
trovy právneho zastúpenia krátených o 50 % v zmysle § 13 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Neakceptoval
výpočet hodnoty úkonu právnej služby vykonaný právnym zástupcom žalobcov, ktorý vychádzal zhodnoty tarifného úkonu vo výške 5.376 Eur, keďže takýto spôsob určenia hodnoty nekorešpondoval
so znením § 10 ods. 1, 2 a § 13 ods.. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.., keďže každý zo žalobcov sa voči
žalovanému domáhal peňažného plnenia vo výške 1 792 Eur, teda táto hodnota bola určujúca pre

stanovenie základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri náhrade hotových výdavkov - cestovného vychádzal
zo zistenia vzdialenosti určenej podľa internetovej stránky a pri výpočte sumy základnej náhrady
vychádzal z opatrenia MPSVaR č. 632/2008, neprihliadal na dĺžku trasy účtovanú právnym zástupcom
žalobcov a nepriznal cenu PHM uvádzanú právnym zástupcom, nakoľko táto nebola dokladovaná v
potvrdeníonákupePHM,pretouplatnilcenyvyplývajúcezoštatistickéhopriemeruzverejnenéhopreten-

ktorý týždeň Štatistickým úradom SR. Takisto neakceptoval vyčíslenie náhrady za stratu času právnym
zástupcom žalobcov vzhľadom na zistené údaje o dĺžke času stráveného týchto trasách vyplývajúce z
času trvania zverejneného na internetových stránkach.

O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania na účet zástupcu žalobcov rozhodol s poukazom na ust.
§ 149 O.s.p.. O tom, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozsudku, rozhodol z dôvodu, že v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebolo rozhodnuté o svedočnom,

ktoré si uplatnila svedkyňa pred dožiadaným súdom po skončení výsluchu.

Rozsudoknapadolvčaspodanýmodvolanímžalovaný.Navrholhozrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňa
na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/,b/,d/,e/,f/ O.s..p. z
dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalšej časti
odvolania citoval §§ 1,6,19,22,43 ods. 1 O.s.p., § 90 O.s.p., § 103 O.s.p., 132 O.s.p., § 2 ods. 1,2 OZ,
§ 35 ods. 1,3 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 40 ods. 1 OZ, § 41a ods. 1 OZ, § 48 ods. 1,2 OZ, § 50 ods. 1,2

OZ, § 53b ods. 2 OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 50 ods. 3 OZ, § 741a OZ, § 741e ods. 2 OZ, § 788 ods. 1
OZ, § 792 ods. 1,2 OZ a § 2 ods. 4 zák. č. 281/2002 Z.z.. Bol toho názoru, že týmito ustanoveniami
sa súd prvého stupňa neriadil. Poukazujúc na to, že predmetom preskúmavaného konania sú vzťahy
medzi účastníkmi založené zmluvou o obstaraní zájazdu mal za to, že zo zmluvy sú oprávnení jednotliví
objednávatelia, a to každý samostatne, čoho vyústením je požiadavka na označenie objednávateľa ako

aktívne legitimovaného účastníka v sporovom konaní. Bol toho názoru, že pokiaľ ako účastník nie je v
žalobe označený každý objednávateľ osobitne, nie je bez ďalšieho oprávnený objednávateľ uplatňovať
nároky v mene objednávateľa v prospech ktorého bola zmluva o obstaraní zájazdu uzavretá. V takom
prípade súd, pri absencii účastníctva ostatných objednávateľov nie je oprávnený priznať akékoľvek
nároky prináležiace výhradne objednávateľovi, v prospech ktorého bola zmluva o obstaraní zájazdu

uzavretá inému účastníkovi. Teda nárok, resp. právo na plnenie prináležiace výhradne objednávateľovi
v prospech ktorého bola zmluva o obstaraní zájazdu uzavretá, nemožno priznať ďalšiemu aktívne
legitimovanému žalobcovi. Otázka vecnej legitimácie je podstatná aj v súvislosti s inou zmluvou, ktorá je
obyčajne popri zmluve o obstaraní zájazdu uzatváraná. Je totiž nesporné, že v danom prípade nebola
zmluva o poistení uzatváraná v mene žalovaného, ale spoločnosť žalobcu v 1.rade uzatvorila poistnú

zmluvu v mene poistiteľa. V predmete činnosti totiž poisťovníctvo, či poisťovanie nemá. Konštatoval,
že k uzavretiu poistnej zmluvy došlo, čo vyplýva zo samotnej zmluvy o obstaraní zájazdu, v ktorej
je osobitne označené, teda nielen kalkulované, ale aj prijaté plnenie ako poistné, keď s poukazom
na vyššie citované ustanovenie poistný vzťah vzniká zaplatením poistného. Osobitne považoval za
potrebné zdôrazniť, že poistenie nie je inou službou predstavujúcou ich vopred pripravenú kombináciu.

Bol toho názoru, že každý nárok, či právo z poistnej zmluvy alebo zo zmluvy o obstaraní zájazdu
treba posudzovať osobitne. Bez ohľadu na proklamovanú právnu istotu ako imanentnú súčasť právneho
štátu, nemôžu súdy inkorporované ustanovenie pro bono spotrebiteľa v občianskoprávnych vzťahoch
vykladať nad rámec jeho znenia. Z platného právneho poriadku totiž nesporne vyplýva, že výhradne
obsah spotrebiteľských zmlúv možno vykladať, či posudzovať v prospech spotrebiteľa, nie jeho úkony,

či absenciu jeho úkonov. Limitujúcim faktorom výkladu každého súdu v prípade spotrebiteľských zmlúv
je nesporne obsah zmluvy. Výkladové pravidlo, resp. jeho uplatňovanie nad tento rámec je v rozpore s
článkom 1 Ústavy SR. Neobstojí preto tvrdenie súdu prvého stupňa, že zo strany žalobcov k odstúpeniu
od zmluvy došlo. Považoval za nesporné, že predmetom konania je nárok na zaplatenie 5.376 € s
prísl., z dôkazu predloženého samotnou stranou žalobcov však vyplýva, že mu bola spoločnosťou

žalobcu v 1.rade poukázaná 23.6.2010 suma 4.978,20 €. Napriek tejto skutočnosti prisúdil žalobcomžalovanú sumu. Obdobne priznanie úroku z omeškania počínajúc dňom 20.8.2012 navyše z priznanej
sumy nemá oporu v ust. § 53b ods. 2 OZ, keď absentuje nielen úkon objednávateľov smerujúcich
k odstúpeniu od zmluvy, ale požiadavka uvedeného ustanovenia ustanovuje v prípade nedohody tzv.

splátkový režim. Súd tieto ustanovenia odignoroval. Podľa neho názor súdu prvého stupňa, že zmena
miesta odletu je zmenou podstatnej podmienky zmluvy, podľa neho nemá oporu v ust. § 741b ods. 1 a
2 OZ, keď nerozlišuje medzi podstatnými náležitosťami zmluvy a pravidelnými náležitosťami zmluvy, čo
determinuje aj charakter porušenia podstatnej náležitosti zmluvy, a teda podstatnej podmienky ako mal
zákonodarca na mysli. Bol toho názoru, že tieto skutočnosti odôvodňujú zrušenie napádaného rozsudku

súdu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny, uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške po 57,96 € u každého zo
žalobcov (vyjadrenie k odvolaniu 40,67 €, paušálna náhrada 7,63 €, DPH 9,66 €). Uviedli, že žalovaný
sa svojím odvolaním snaží spájať nezlučiteľné veci, a to sprostredkovateľskú agentúru a obyčajné
objednanie si zájazdu prostredníctvom žalovaného. Poukázal na to, že skutočnosť, že zájazd bol

žalobcami objednaný cez sprostredkovateľa CK INATOUR s.r.o., kde figuruje X.. V. I. (žalobca v 1.rade)
ako spoluvlastník, nič nemení na skutočnosti, že zájazd zakúpili a chceli sa ho zúčastniť ako bežní
klienti, nie ako zamestnanci zo sprostredkovateľskej agentúry. Išlo o bežný dovolenkový pobyt. Keďže
súčasťou ceny zájazdu bolo aj poistenie, ktoré sprostredkoval žalovaný, je jeho rizikom podnikania akým
spôsobom sa vysporiada s poskytovateľom poistných služieb, keďže pre nich sa toto poistenie stalo

vzhľadom na nerealizáciu zájazdu nepotrebnou službou, ktorú nemohli využiť. Preto otázka plnenia
poisťovne je právne irelevantná. Takisto z pohľadu právneho vzťahu medzi nimi a sprostredkovateľskou
agentúrou je irelevantná skutočnosť, že sprostredkovateľ mu zaslal za zájazd sumu 4.978,20 , keďže
zaplatili plnú cenu zájazdu, t.j. 5.376 € a právny vzťah, ktorý je predmetom žaloby sa týka vzťahu medzi
nimi a žalovaným a nemá nič spoločné s právnymi vzťahmi spoločnosti CK INATOUR SLOVAKIA, s.r.o..

Konštatovanie žalovaného, že v danom prípade išlo len o zmenu miesta odletu na zájazd je zavádzajúce
azjavneúčelové,lebojezrejmé,žežalovanýnevedelzabezpečiťakýkoľvekodletvdohodnutomtermíne
pre všetkých na objednaný počet miest. Z tohto pohľadu sa podľa ich názoru odvolanie javí ako zjavne
nedôvodné a účelové.

I keď to žalovaný výslovne neuvádza, z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolaním napadol iba rozsudok

v napadnutej vyhovujúcej časti, preto výrok rozsudku, ktorým v časti žaloba bola zamietnutá, nebol
napadnutý odvolaním, stal sa právoplatný (§ 206 ods. 2 O.s.p.), preto tento výrok v odvolacom konaní
nemohol byť preskúmavaný.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto
dôvody poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam udáva:

Žalovaný v odvolaní síce uvádza, že svoje odvolanie odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/,e/,f/
O.s..p., z obsahu odvolania však vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažuje za správne z
dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní žalovaný uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažuje za správne , nakoľko
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada
môže byť iba procesnou vadou, v odvolaní však žalovaný nenamieta žiadne procesné pochybenie súdu
prvého stupňa, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ konštatoval,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z

obsahu odvolania však nie je možné zistiť, ktoré skutkové zistenia žalovaný považuje za nesprávne.
Namieta, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a). V odvolaní však neuvádza žiadne ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a sú splnené podmienky § 205a, aby tietoďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, mohli byť spôsobilým odvolacím
dôvodom. Za takýchto okolností je potrebné mať za to, že jediným odvolacím dôvodom žalovaného
je dôvod vyplývajúci z § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Uvedený odvolací dôvod nie je daný, pretože súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne

ho aplikoval, správne ho aj vyložil.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia so
všetkými námietkami, ktoré žalovaný v odvolaní uvádzal. V tomto konaní sú žalobcami objednávatelia
zájazdu, tak ako to konštatoval aj súd prvého stupňa, pretože žalobcovia v 1. až 3.rade boli
objednávateľmi zájazdov. Z vykonaného dokazovania jednoznačným spôsobom vyplýva, že k

odstúpeniu od zmluvy došlo zo strany objednávateľov listom z 2.7.2010 (č.l. 15 spisu) a listom zo
7.7.2010 (č.l. 109 spisu). Súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu, resp. predmetom tejto zmluvy, okrem
iného bolo aj cestovné poistenie a insolventnosť, neobstojí preto tvrdenie, že nie je pasívne legitimovaný
v časti o uplatnenie nároku na vrátenie sumy 22 €, ktorá čiastka bola súčasťou ceny zájazdu a
predstavovala poplatok za cestovné poistenie a insolventnosť. Odvolací súd považuje za potrebné

zdôrazniť, že žalobcovia boli v zmluvnom vzťahu iba so žalovaným a nie tretími osobami, preto
akékoľvek nároky si mohli a uplatňovali iba vo vzťahu k tomu s kým boli v zmluvnom vzťahu, tak ako to
konštatoval aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Skutočnosť, že sprostredkovateľom
žalovanému bola vyplatená nižšia čiastka, než skutočná cena zájazdu, v danom prípade neobstojí,
pretože sprostredkovateľ žalovanému zaslal cenu zájazdu po odpočítaní svojej provízie, pričom ide o

vzťahmedzižalovanýmasprostredkovateľomCKINATOURSLOVAKIAs.r.o.,ktorýnemávplyvnato,že
žalobcovia vyplatili žalovanému na úhradu zájazdu, ktorý si u neho objednali každý po 1.792 €, ako to je
zrejmé aj zo zmluvy o obstaraní zájazdu. Preto neobstojí námietka žalovaného, že sprostredkovateľom
mu bola poukázaná čiastka iba 4.978,20 €, nie 5.3.76 € (3 x 1.792 €). Takisto neobstojí odvolacia
námietka súvisiaca s úrokom z omeškania, pretože o povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania

nebolo rozhodnuté podľa § 53b ods. 2 OZ, ale ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého
stupňa, o tomto nároku bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 563 OZ a § 3 ods.
1,2 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa o tom, že zmenu miesta odletu do miesta
zvolenej dovolenkovej destinácie je potrebné považovať za zmenu podstatnej podmienky zmluvy. Za

zmenu podstatnej podmienky zmluvy je potrebné považovať zmenu spočívajúcu v tom, že cestovná
kancelárianiejeschopnáobjednávateľovizabezpečiťniektorúzoslužiebtak,akojuprezentovalaaktorú
sa v zmluve zaviazala poskytnúť, pričom musí sa zmeniť pre neho taká zásadná vec, že v dôsledku
nej mu zájazd nevyhovuje.

V danom prípade žalobcovia mali záujem o dopravu do miesta zvolenej dovolenkovej destinácie

lietadlom s odletom z Košíc a príletom do Košíc, preto odlet z iného mesta a prílet do iného mesta
po ukončení dovolenky, než do dohodnutého mesta, je potrebné považovať za zmenu podstatnej
podmienky zmluvy. K námietkam v súvislosti s ust. § 741b ods. 1,2 OZ je potrebné uviesť, že
toto ustanovenie ukladá cestovnej kancelárii povinnosť navrhnúť objednávateľovi zmenu zmluvy. Toto
ustanovenie nerieši otázku podstatných náležitostí zmluvy a pravidelných náležitostí zmluvy, pričom

pojem podstatné náležitosti zmluvy a porušenie podstatnej podmienky zmluvy nie sú totožnými pojmami
a obsahovo ich nemožno stotožniť, preto nebolo možné prihliadať ani na túto odvolaciu námietku.

Z uvedených dôvodov ako už bolo vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má účastník, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný, v danom prípade žalobcovia, preto im bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania

pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods.
1 písm. b/, § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) v sume 40,67 €, paušálna náhrada (§ 16 ods. 3 vyhl.č.
655/2004 Z.z.) v sume 7,63 € a DPH vo výške 20 % (§ 18 ods, 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) vo výške 9,66 €,
čo spolu predstavuje čiastku 57,96 € pre každého zo žalobcov. O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy
konania priamo advokátovi žalobcov bolo rozhodnuté v súlade s § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149

ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.