Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201938
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8813201938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci navrhovateľa:

Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL,
s.r.o., IČO: 36 789 615, Justičná 9, 811 07 Bratislava p r o t i odporkyni: R. Q., V.. XX.X.XXXX, P. E.D.
XXX/XX, L. V. B., o zaplatenie 1.986,99 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 1.522,64 eur a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce
zo súdneho poplatku v sume 61,88 eur a trov právneho zastúpenia v sume 111,25 eur, to všetko do troch
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť
uhradiť navrhovateľovi sumu 1.986,99 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou
úverovú zmluvu Z. predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť úver v
mesačných splátkach. Nakoľko odporkyňa nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ
jej zaslal výzvu zo dňa 26.4.2010 k splateniu celého dlhu vo výške 2.046,99 eur, v lehote 15 dní od
odoslania výzvy.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu faxom dňa 8.4.2013 a doplneným písomným podaním dňa
10.4.2013 právny zástupca navrhovateľa špecifikoval žalovanú sumu a to nároková suma vo výške
1.846,69 eur predstavuje istinu - dlžná suma úveru bez úrokov z úveru vypočítaná ako rozdiel čerpaného
úveru vo výške 2.095,82 eur a čiastky 249,12 eur, ktorú odporca uhradil na istinu - uvedená čiastka je
daná ako súčet čiastočných súm pripadajúcich na istinu, ktoré boli zahrnuté do jednotlivých splátok a
ktoré odporca uhradil. Tieto sumy sú uvedené v splátkovom kalendári v stĺpci istina - kredit. Nároková

suma23,32eurpredstavujepoistnédohodnutépodľaHlavy7.úverovýchpodmienok.Vzmysleplatobnej
disciplíny odporcu, ktorá je zrejmá zo splátkového kalendára, dlžné poistné predstavuje rozdiel medzi
vyúčtovaným poistným vo výške 64,56 eur a uhradenou časťou poistného vo výške 41,24 eur (v
splátkovom kalendári je vyčíslené poistné uvedené na poslednej strane v stĺpci poistné a v riadku
stav k žalobe). Takto vyúčtované poistné nebolo ani sčasti uhradené pri vyúčtovaní zo dňa 1.10.2009
(výška úroku 5,73 eur), 1.11.2009 (výška úroku 5,86 eur), 1.12.2009 (výška úroku 5,79 eur), 1.1.2010
(výška úroku 5,94 eur) - súčet vyúčtovaných dlžných poistných tvorí navrhovateľom nárokovanú sumu

titulom poistného vo výške 23,32 eur. Nároková suma vo výške 116,98 eur predstavuje úrok z úveru
vyčíslený vždy zo základu splátky k príslušnému dátumu vyúčtovania predpisu splátky na úhradu. V
zmysle platobnej disciplíny odporcu, ktorá je zrejmá zo splátkového kalendára, dlžný úrok predstavuje
rozdiel medzi vyúčtovaným úrokom z úveru vo výške 464,81 eur a uhradenou časťou úroku z úveru vovýške 347,83 eur (v splátkovom kalendári je vyčíslený úrok uvedený na poslednej strane v stĺpci úrok a
v riadku stav k žalobe. Takto vyúčtovaný úrok z úveru vypočítaný zo základu splátky vo výške úrokovej
sadzby vyplýva zo sadzobníka poplatkov a odmien (1,79 % mesačne).

Vykonaným dokazovaním a z predložených listín a to s obsahom žaloby vo veci samej, úverovou
zmluvou Home Credit, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, výzvou k
úhrade z 26.4.2010, výpisom z účtu, splátkovým kalendárom zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ a odporkyňa ako klient uzavreli dňa 10.6.2008 úverovú zmluvu Z., na základe ktorej bol
odporcovi poskytnutý úver vo výške 382,92 eur ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v mesačných
splátkach po 43,19 eur a to v 12 mesačných splátkach pri konečnej výške úveru 483,57 eur.

Odporkyňa sa k žalobe vyjadrila na pojednávaní dňa 9.4.2013, že tú pôžičku brali ešte keď žila s
manželom. Chcela by ju splácať. Toľko peňazí naraz nemá. Rozviedli sa, má dve malé deti, nemôže

pracovať, lebo ich nemá kde nechať. Jej príjem je 78,00 eur mesačne. Ide o dávku v hmotnej núdzi,
prídavok na dve deti a výživné nepoberá, lebo jej neplatí. Ten úver brali preto, že dostali byt a chceli si
ho dať do poriadku. Za tie peniaze si kúpila práčku a potom jej dali kartu, z ktorej mohla brať peniaze.
Trovy konania si neuplatnila.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) a odporca podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito
podmienkami.

Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v
zmysle§273Obchodnéhozákonníka asúneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy uzatváranejmedzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ),
ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva
a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej

zmluvy.

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po
poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy
sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie
úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient povinný platiť ( ďalej iba splátka ), ak z údajov na

lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej
o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu
splátok a výšky poskytnutého úveru.

V zmysle hlavy 5 § 8 Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná

tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na
pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu
ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie
úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.

Podľa hlavy 6 § 6 Úverových podmienok v prípade ak je dôsledkom porušenia povinnosti klienta uhradiť
spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú
pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by
bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

V zmysle hlavy 14 § 3, 4 Úverových podmienok v prípade omeškania úhrady splátky, alebo ich častí
alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 7 § 6 týchto úverových podmienok je klient povinný
zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej však
3,32 eur. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalejpovinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. V
prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, či ich časti dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej
povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je

v omeškaní.

Podľa hlavy 14 § 12 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky a zabezpečovacie
vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami

Občianskeho zákonníka v platnom znení.

V zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a), b), zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Ako vyplýva z ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy dňa 5.4.2007 ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a

zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 OZ ).

Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka

započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

V ust. § 39 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za

užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška

úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky
predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z
omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal s peňažným plnením do omeškania

( § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne
nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však
nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko
i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností,
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi

v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných
pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými
princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc
podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
základných noriem. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú

všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom medzi
ľuďmiamravnýmprincípomspoločenskéhoporiadku,atedasúvrozporesdobrýmimravmi.Požiadavka
na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného
činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných
prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry, ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, patrí k právnym
normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza
nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho
uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu

neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je
v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať,
preto závisí v každom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky pre použite
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 39 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po
starostlivej úvahe, v rámci ktorej musí byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenúnajmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzavretá
úverová zmluva, v zmysle ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 382,92 eur a tento sa
odporkyňa zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach po 43,19 eur pri konečnej výške úveru 483,36
eur. Cena úveru teda činila 100,44 eur.

Keďže si túto svoju povinnosť odporkyňa neplnila, navrhovateľ dňa 26.4.2010 zosplatnil celý úver a
vyzval ju na zaplatenie predmetnej sumy 2.046,99 eur.

V danom prípade sa súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za 1 rokov 36,74 %
ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka v decembri 2008 činil úrok 13,65% p.a. Z toho je zrejmé,
že ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade neprimerane prevyšoval mieru úrokov
poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Navrhovateľ v podanej žalobe uplatňoval sumu 1.986,99 eur. Súd považoval nárok navrhovateľa iba na
sumu 1.522,64 eur za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa
zamietol. Súd má za to, že dohodnutý úrok v úverovej zmluve 36,74 % ročne je v rozpore s § 53 ods.
6 Obč. zákonníka, keďže ide o spotrebiteľský spor, ide teda o úrokovú mieru dohodnutú neúmerne vo
väčšej výške, než boli úrokové miery v obdobných spotrebiteľských úveroch v Obchodných bankách v

čase uzavretia zmluvy, ktoré v danom čase boli vo výške 13,65 %, preto im nárokovaný úrok a zároveň
z týchto splátok, ktoré odporkyňa vykonala počas splácania, tie ktoré boli započítané na tento úrok tak
odpočíta z nárokovanej sumy súd. nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd ju vyhodnotil ako
neplatnú. Zároveň súd nepriznal poplatky za výpis jednotlivých splátok 1,49 eur, resp. neskôr v sume
6,30 eur, dokopy v sume 30,49 eur, ktoré odporkyňa platila, nakoľko má za to, že ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku a tieto splátky umelo ďalej navyšuje, proste úrokovú mieru, ktorá bola dohodnutá.
Čiže v tomto zmysle nepriznal nielen časť, ktorú nárokoval v sume 116,98 eur, t.j. úroky, ktoré nemali
byť uhradené, ale súd odpočítal z tejto sumy z nárokovanej sumy aj sumu 316,85 eur, t.j. tú sumu, ktorú
z titulu, resp. ktorá jej z jednotlivých splátok bola započítavaná na úroky, práve ktoré má súd za to, že
sú neprijateľnými podmienkami ako to vyplýva zo splátkového kalendára.

Súd sa vysporiadal aj so žiadosťou odporkyne o povolení splátok, kde tvrdila, že je v zhoršenej situácii,
avšak nepredložila k tomu žiaden dôkaz, preto jej súd splátky nepovolil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pričom súd vychádzal z pomeru úspechu

účastníkov v konaní. Navrhovateľ v konaní uplatňoval sumu 1.986,99 eur a bol úspešný do výšky
1.522,64 eur, čo predstavuje úspech navrhovateľa 76% a jeho neúspech 24% a z tohto dôvodu podľa
zásady pomeru úspechu účastníkov súd priznal náhradu trov konania navrhovateľovi, ktorý mal vo
veci väčší úspech a to vo výške 52% zo sumy, na ktorú by mal navrhovateľ nárok pri plnom úspechu.
Pri plnom úspechu by navrhovateľovi patrila náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplateného

súdneho poplatku vo výške 119,00 eur a trov právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 213,93 Eur
s DPH pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby 2x 81,33 eur + 2x režijný paušál á 7,81 eur/ +
20 % DPH /35,65 eur/ vypočítaných podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. a 52% z trov právneho zastúpenia
predstavuje po zaokrúhlení 111,25 eur + súdny poplatok v sume 61,88 eur a túto sumu súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi ako náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.