Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/317/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203007
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Servická
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514203007.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, právne zast.: Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO:
36 865 141, proti povinnému: O. B., nar. XX. X. XXXX, bytom G. č. XX, XXX XX D. H., štátny občan SR,
v konaní o vymoženie 731,87 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava so

sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, EX 15043/2014 zo dňa 18. 3. 2014 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27. 5. 2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 17.
3. 2014, spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom, a exekučného titulu - právoplatného a

vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“), spisová značka
SR 05066/13 zo dňa 30. 7. 2013 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Exekučný titul nadobudol
právoplatnosť dňa 19. 8. 2013 a vykonateľnosť dňa 22. 8. 2013. Oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 731,87 EUR spolu s príslušenstvom.
Oprávnenýknávrhunavykonanieexekúciedoložilaj,,Zmluvuoúvereč.XXXXXXXXX“zodňa6.4.2011

(ďalej len ,,Zmluva“) ,,Zmenku č. XXXXXXXXX“ zo dňa 6. 4. 2011 (ďalej len ,,Zmenka“), ,,Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru“ (ďalej len ,,Zmluvné dojednania“) a ,,Rozhodcovskú zmluvu“ zo dňa 6. 4.
2011 (ďalej len ,,rozhodcovská zmluva“).

Exekučným titulom - rozhodcovský rozsudok, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške
1.657,87 EUR spolu s príslušenstvom, a to zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.657,87

EUR od 30. 1. 2013 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6,00 % ročne zo sumy 1.657,87 EUR
od 11. 3. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 384,53 EUR, a to
všetko v mesačných splátkach vo výške 180,00 EUR splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na
účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a
výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe ,,Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX“ zo dňa 6. 4. 2011. Na základe predmetnej Zmluvy boli oprávneným ako veriteľom
povinnému ako dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky formou úveru, pričom tento svoj záväzkový
vzťah zmluvné strany zabezpečili neúplnou zmenkou .vystavenou dňa 6. 4. 2011. Ďalej z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať vo veci

a priznať oprávnenému ako žalobcovi v jeho návrhu požadované plnenia z Rozhodcovskej zmluvy
uzatvorenej dňa 6. 4. 2011 podľa znenia ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvereč. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 6. 4. 2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a
uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú

riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku
zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa

nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva obsahuje
aj osobitné vyhlásenie dlžníka, že bol pred jej uzatvorením osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo

exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej
len ,,ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo

zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o .otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 ods. 1 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ,, z. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 8 z. o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 2 písm. a) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom

fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa § 2 písm. b) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré .spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia Zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ichvnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa..Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie citovaných ustanovení smernice ako normatívneho aktu práva EÚ sa opiera o nepriamy
účinok na právne poriadky členských štátov za účelom ich konformného výkladu. Nejde teda o

priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou, pričom voľba foriem a metód je ponechávaná vnútroštátnym orgánom
jednotlivých členských štátov.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro

proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje

právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom .podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov. V zmysle
citovaných ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch je oprávnený ako veriteľ právnickou osobou,
ktorá, okrem iného, poskytuje spotrebiteľský úver z vlastných zdrojov v rámci svojej podnikateľskejčinnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra a z rozhodovacej činnosti súdu a súčasne
vystupuje v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ a povinnému ako dlžníkovi bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a súčasne je

potrebné ho aj v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ považovať za spotrebiteľa. Vzhľadom na to,
že uzatvorenou Zmluvou sa podnikateľský subjekt zaviazal dočasne poskytnúť peňažné prostriedky
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal tieto
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, Zmluva spĺňa fundamentálne
náležitosti spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 2 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch, keď sa

zároveň v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 nejedná o prípad, kedy by táto bola spod jurisdikcie zákona
vylúčená. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah je nevyhnutné posudzovať v intenciách z.
o spotrebiteľskom úvere účinného v čase uzatvorenia Zmluvy. Vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna úprava v podobe ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch a
ustanovení § 52 a nasl. OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy má prednosť pred všeobecnou, ktorou
je Obchodný zákonník, je nutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa príslušných citovaných

ustanovení Občianskeho zákonníka a z. o spotrebiteľských zmluvách.

Súd ďalej podrobil kontrole, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd oprávnený prejednať vzniknutý spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný
záverom rozhodcovského súdu. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia

rozhodcovského rozsudku, svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z Rozhodcovskej zmluvy
uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 6. 4. 2011.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44 ods.
2 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd, okrem iného,
zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený doložkou
vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je
z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj

materiálnej. Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného
titulu. V rámci tohto skúmania súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú správnosť exekučného
titulu (skutkové a právne závery). Exekučný súd rovnako nie je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, t.j. nemôže ani naprávať jeho chyby a nedostatky. Pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je súd v duchu

príslušných ustanovení Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný posúdiť, či tento .nie je v
rozpore so zákonom, a teda prioritne sa vysporiadať s otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe v súlade s právnym poriadkom platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci

občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý koná a
rozhoduje v súlade s pravidlami rozhodcovského konania. Ide o dohodu medzi zmluvnými stranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom
alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže
mať formu samostatne dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa

musí obligatórne uzavrieť v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát má takáto
rozhodcovská zmluva formu len akéhosi predtlačeného formulára, kde postačí vyplniť už len základné
identifikačné údaje týkajúce sa dlžníka ako jeho meno, bydlisko a dátum narodenia. V porovnaní s
ostatnými zmluvami, obligatórne uzatváranými v písomnej forme, je predsa len význam rozhodcovskej
zmluvy singulárny, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených

záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ je uvedená generálna klauzula s povahou kogentnej právnej normy. Tá

dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky
zákonník tak dodávateľom bráni zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv, a s
nimi súvisiacich i rozhodcovských zmlúv, a to najmä pri ich tvorbe formou zmluvných formulárov, ktorépredkladajú potenciálnym spotrebiteľom ako oferty na ich uzavretie. V § 53 ods. 4 OZ je obsiahnutý
exemplifikatívny výpočet možných neprijateľných podmienok zakomponovávaných do spotrebiteľských
zmlúv. Výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. S účinnosťou od 1. 1. 2008 je medzi

neprijateľnými podmienkami výslovne uvedená i tá, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. S účinnosťou od
1. 1. 2008 zákonodarca zaviedol i pojem individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktoré, ak
sú individuálnym dojednaní opatrené, prestávajú byť nositeľom neprijateľnosti a v konečnom dôsledku
sú platné. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spája sankciu absolútnej neplatnosti,

pričom ide o neplatnosť pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať ex offo.
Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom
na Slovensku minimálny štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS. Smernica
odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj niektoré neprijateľné zmluvné podmienky, pričom neopomína
ani inštitút rozhodcovskej zmluvy. Je nutné ju vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, rozhodujúci
o nútenom výkone práva priznaného rozhodcovským rozsudkom, vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa,

musí, pokiaľ má k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť
neprimeranosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
vo veci rozhodnúť. Ak dospeje k názoru, že sa jedná o zmluvu neprijateľnú, prislúcha mu podľa
vnútroštátneho práva vyvodiť všetky dôsledky. Z uvedeného je zjavné, že .ochrana spotrebiteľa je
kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.

V tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský
súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v

predmetnom konaní, je uzatvorená vo forme samostatného formuláru, ktorý oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania rozhodcovských zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie Rozhodcovskej zmluvy pri záväzku z uvedenej
spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 OZ
neplatná. Svoj názor opiera o skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza

v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Okrem
uvedeného, Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Táto situácia ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom
prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah Rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť,

nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári. Povaha uvedenej Rozhodcovej zmluvy je teda
adhézna, a preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Súd ma v uvedenom prípade
za to, že obsah Rozhodcovskej zmluvy bol oprávneným vopred pripravený. Zvolený rozhodcovský súd
je teda v predmetnej Rozhodcovskej zmluve vopred zakotvený ešte pred samotným doplnením ďalších
údajov, a teda pred samotným vznikom tej ktorej dohody. Len s ťažkosťami možno predpokladať, že si

spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie Rozhodcovskej zmluvy nesie, a
to aj vzhľadom na jeho vyhlásenie.

Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok
dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia,

cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Individuálne dojednanie
Rozhodcovskej zmluvy nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva,
že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a
zrozumiteľnými informáciami - predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní
a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V súvislosti s Rozhodcovskou zmluvou,
treba poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne dojednanie Rozhodcovskej zmluvy, ako vyplýva z
vyššie uvedených skutočností, nepreukázal.Keďže cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny
súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice .a vnútroštátneho práva tak, aby bol

dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej
rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle
smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky

spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,
spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V
rozhodovanej veci teda už len skutočnosť, že podmienka Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vopred
stanovená a predpripravená oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v
zmysle Rozhodcovskej zmluvy vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní vopred paušálne stanovených rozhodcov, bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci spotrebiteľ
síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným občianskoprávnym súdom, ale ak
by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinný ako spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva tak znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal

žalobu na rozhodcovskom súde. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože oprávnený sa v
prípade porušenia zmluvných podmienok zo strany povinného snaží získať exekučný titul. Súd dodáva,
že v samotnej Rozhodcovskej zmluve niet o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym
a rozhodcovským súdnym procesom ani zmienka. S dôrazom na vyššie uvedené a taxatívnosť
výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok teda súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej

podmienky aj pre prípady ustanovením § 53 ods. 4 OZ neupravené.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná Rozhodcovská zmluva
zo dňa 6. 4. 2011 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore s vyššie citovanými

ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj so Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná
rozhodcovská zmluva v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Súd chce záverom podotknúť, že na to, aby rozhodcovská zmluva pri spotrebiteľskej zmluve
spĺňala znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať

pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli
poskytnuté všetky potrebné informácie čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a
spotrebiteľ bude mať možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, čo musí byť na ťarchu dodávateľa
aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu
vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje

totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné
podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové
rozhodcovské zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a

v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade .ak by exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní

odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.