Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/360/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711205618
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2711205618.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Prievozská
6/A, IČO: 35 697 270, zastúpeného Mgr. Martinom Katriakom, advokátom, Bratislava, Dr. Vladimíra
Clementisa 10, proti odporkyni: T. C., nar. XX.X.XXXX, bytom T., J. XXX, o zaplatenie 462,14 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 4. júna 2012 č. k.
3C/40/2012-51, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 262,14 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 7.8.2010 do zaplatenia a náhradu
trov konania vo výške 27,50 eur s povolením odporkyni celý dlh zaplatiť v 15 eurových mesačných

splátkach s tým, že prvá splátka bude splatná do 25. kalendárneho dňa v mesiaci nasledujúceho po
právoplatnostirozsudkuakaždáďalšiasplátkasplatnávždydo25.kalendárnehodňavmesiacistým,že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšku návrh zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil ust. § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z.
o elektronických komunikáciách v prisudzujúcom výroku a nárokom na zaplatenie služieb poskytnutých
navrhovateľom odporkyni. Vychádzal z vykonaného dokazovania a zo zisteného skutkového stavu veci,

a dospel k záveru, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli 26.11.2009 zmluvu o pripojení, ktorú posúdil
spotrebiteľskou zmluvou, lebo z postavenia účastníkov vyplýva, že navrhovateľ je v nej dodávateľom
podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), t. j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
zo spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
odporkyňa je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4 OZ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z

údaju zo zmluvy, keď u odporkyne je uvedené, že ide o nepodnikateľa. Z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy
má navrhovateľ ako veriteľ voči odporkyni ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané
výsluchom odporkyne, že navrhovateľ v prospech odporkyne plnil tým, že podľa predmetu svojej
podnikateľskej činnosti poskytol odporkyni elektronické komunikačné služby, za ktoré sa odporkyňa
zaviazala v zmluve a v dodatku k nej patriacemu zaplatiť odplatu. Vychádzal z toho, že navrhovateľ
zo zmluvy o pripojení plnil, poskytol odporkyni sim kartu a umožnil jej využívať svoje telekomunikačné

služby. Výsluchom odporkyne mal preukázané, že svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi za služby
nesplnila.Okrempohľadávkyzaplatiť262,14eurzaposkytnutételekomunikačnéslužby,uložilodporkyni
povinnosť v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť aj príslušenstvo uvedenej istiny a v
súlade s nariadením č. 87/1995 Z. z. uložil jej zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 7.8.2010,
t. j. od dňa nasledujúceho po poskytnutí navrhovateľom odporkyni dodatočnej lehoty na plnenie. V
zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vzhľadom na finančné pomery

odporkyne a jej rodiny, uložil povinnosť odporkyni zaplatiť navrhovateľovi prisúdenú istinu v splátkachpo 15 eur považujúc ich za primerané zistenej finančnej situácii odporkyne a tiež výške priznanej
pohľadávky, ktorá bude zaplatená do 36 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, t. j. v súlade so súdnou
praxou, ktorá vyžaduje, aby bol dlh povolený splácať v splátkach rozložený tak, aby pri riadnom plnení v

splátkachzanikoldo36mesiacovodprávoplatnostirozhodnutiasúdu.Výrokozamietnutízvyškunávrhu,
t. j. o zaplatenie zmluvnej pokuty 200 eur s príslušenstvom 9 %-ným úrokom z omeškania od 7.8.2010
do zaplatenia odôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je typovou
formulárovou zmluvou a odporkyňa nemala možnosť dojednať zmluvnú pokutu individuálne. Vyhodnotil
preto ustanovenia o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve za ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v tom, že zmluvná pokuta je ustanovená iba
ako povinnosť, ktorú má plniť odporkyňa, je teda v neprospech spotrebiteľa a je preto neprijateľnou
podmienkou a nerovnováha v právach a povinnostiach medzi účastníkmi je aj v tom, že aj dojednanie
zmluvnej pokuty je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neurčité a z toho dôvodu neplatné. Zmluvná
pokuta bola dojednaná v bode 2.5 článku 2 Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia aj len
niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku, pričom v bode 2.3 článku

2 písmeno c) nie je dostatočne určitý pojem „sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním
podnet,...“. Z tohto pojmu nevyplýva presne akého konania sa nemá účastník dopustiť, aby nevzniklo
podniku právo na odstúpenie od zmluvy alebo zmluvu vypovedať, alebo na základe ktorého by bol
podnik oprávnený účastníkovi dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. Zmluva, Dodatok
ako aj Všeobecné obchodné podmienky obsahujú pomerne rozsiahlu špecifikáciu práv a povinností

odporkyne a preto by bolo potrebné presne uviesť, aké konkrétne konania účastníka sú dôvodom na
to, aby navrhovateľ mohol od zmluvy odstúpiť, resp. zmluvu vypovedať alebo pristúpiť k prerušeniu
alebo obmedzeniu služieb. Tiež neurčitým považoval, či týmto konaním malo byť aj opomenutie určitej
povinnosti. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu,
na ktorú musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či neplatnosť tohto úkonu niektorý účastník konania

namietal. Navrhovateľ si musel byť vedomý pri podávaní návrhu proti odporkyni, ktorý bol doručený
Okresnému súdu Skalica 17.8.2011, existencie predchádzajúcich rozsudkov Okresného súdu Prešov
z 13.8.2010 č. k. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29.6.2011 č.
k. 2Co/137/2010, ktorým bola zmluvná pokuta rovnakého významu ako v tomto konaní, vyhlásená
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukázal aj na rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo 16.8.2010

č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 9.5.2011 č. k. 18C/136/2010
a viaceré prípady, v ktorých prišlo k právoplatnému zamietnutiu návrhov navrhovateľa - mobilného
operátora na plnenie rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti. Poukázal na to, že súdy
zdôvodnili svoje zamietavé rozhodnutia o zmluvnej pokute, ktorého zaplatenia sa operátor domáhal
v súdnych konaniach, ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak súd určil niektorú

zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach
za neplatnosť z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom, v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa. Z uvedeného vyvodil, že uvedené ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú
podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú a takáto zmluvná podmienka je
absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ a zakázaná, lebo vyvoláva ďalším používaním protiprávny stav,

je v rozpore so zákonom v zmysle § 39 OZ. Ak by súd priznal právo na plnenie na základe neprijateľnej
podmienky, ktorá je neplatným právnym úkonom, v zmysle § 451 OZ by prišlo k bezdôvodnému
obohateniu. Zaoberajúc sa možnosťou zníženia zmluvnej pokuty dospel k záveru, že ak je neprijateľná
podmienka výsledkom absolútne neplatného právneho úkonu, nemožno ju priznať ani len v zníženej
výške, pretože priznať právo možno iba z platného právneho úkonu. Dôvodom zamietnutia časti návrhu

ozmluvnúpokutubolanielenjejneurčitosťavdôsledkutohojejneplatnosť,aleajskutočnosť,žepodľa§
53a ods. 1 OZ je zmluvná pokuta neprijateľnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 OZ neplatnou, za takúto
vyhlásená právoplatnými súdnymi rozhodnutiami a v dôsledku toho právne nedovolená, zakázaná a pre
rozpor so zákonom, ju v súdnom konaní nemožno pre absolútnu neplatnosť priznať, čo bola ďalším
dôvodom na zamietnutie návrhu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty. Vzhľadom na význam objektívneho

práva je pritom irelevantné, ktorý súd vyhlásil podmienku za neplatnú. Keďže nebolo priznané právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty, nevznikol navrhovateľovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo
zmluvnej pokuty a preto je návrh zamietnutý aj v časti úroku z omeškania požadovaného zo zmluvnej
pokuty. Výrok rozsudku o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý malv konaní neúspech čiastočný, v pomere k neúspechu odporkyne nižší, súd priznal plnú náhradu trov
konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh.

Proti rozsudku, výroku o zamietnutí zvyšku návrhu, podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol v

zmysle § 220 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že návrhu
navrhovateľavcelomrozsahuvyhovie,alebopodľa§221Občianskehosúdnehoporiadkuvnapadnutom
výroku rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si aj náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 94,20 eur. Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tým, že súd prvého stupňa nesprávne

vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. Odvolateľ namietal, že súd nesprávne aplikoval právny predpis na daný skutkový
stav, resp. na vykonané dôkazy neaplikoval zákonné ustanovenia vôbec, hoci to bolo pre zákonnosť
rozhodnutia nevyhnutné. Poukázal na to, že súd sa nedostatočne zaoberal okolnosťami, za ktorých bol
posudzovaný Dodatok uzatvorený. Vychádzal z toho, že súd má povinnosť ex offo skúmať, či zmluvné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neprijateľné, jeho povinnosťou je najskôr skúmať naplnenie

znakov definície neprijateľnej podmienky a to, či nebola daná podmienka dojednaná individuálne a
či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti. Poukázal na to, že s odporkyňou uzavrel
26.11.2009 zmluvu o pripojení č. A4729740, na základe ktorej sa zaviazal predovšetkým poskytovať
odporkyni telekomunikačné služby a odporkyňa sa zaviazala predovšetkým za tieto služby zaplatiť

cenu podľa platného cenníka. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky, súčasne bol v
rovnaký deň uzatvorený aj Dodatok k zmluve o pripojení, ktorými odporkyňa získala výhody oproti
poskytovaniu služieb iba podľa samotnej zmluvy o pripojení podľa cenníka a oproti kúpe mobilného
telefónu za maloobchodné ceny, z ktorého dôvodu pristúpila na prísnejšie podmienky poskytovania
telekomunikačných služieb a to aktiváciu programu s objemom služieb, ktorých cena za využívanie

je minimálne 26,01 eur za mesiac (bod 2.2 Dodatku) a záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu na
základe zmluvy o pripojení po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku a v rámci tejto doby
riadne využívať služby na základe Zmluvy o pripojení a podľa zvoleného účastníckeho programu
nepožiadať o vypojenie z prevádzky ani sa nedopustiť konania, alebo podnetu ku konaniu na základe
ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy, alebo by bola oprávnená mu v dobe

viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb (bod 2.3 Dodatku). V prípade, ak
by odporkyňa dané podmienky nesplnila, za porušenie týchto povinností sa zmluvné strany dohodli,
že bude zaviazaná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 200 eur. Odporkyňa porušila svoju základnú
povinnosť, vyplývajúcu zo Zmluvy o pripojení aj z Dodatku tým, že nezaplatila vyúčtovanú cenu za
poskytnuté služby, pričom sama v podaní uviedla, že za služby nezaplatila vôbec. Dôvodom uzatvorenia

Dodatku bola pre odporkyňu možnosť získať za veľmi výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v
prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musela zaplatiť omnoho vyššiu cenu Zároveň mohla získať
ďalšie zvýhodnenie v cenách za telekomunikačné služby oproti platnému cenníku a to všetko za jednej
podmienky, že v rámci dohodnutej viazanosti bude využívať služby dohodnuté v Zmluve o pripojení
poskytované navrhovateľom a za tieto služby bude riadne a včas uhrádzať cenu. Navrhovateľ pre

využívanie týchto výhod požadoval, aby odporkyňa zotrvala v danom vzťahu po dobu 24 mesiacov
a počas tejto doby využívala jeho služby a platila za ne cenu. Pre zabezpečenie splnenia tejto
podmienky, ktorú navrhovateľ požadoval pre poskytnutie týchto výhod, t. j. sankciu za porušenie tejto
podmienky, bola dohodnutá zmluvná pokuta. Výška tejto zmluvnej pokuty závisela predovšetkým od
hodnoty telefónu, ktorý si odporkyňa vybrala, ako aj od zvoleného programu služieb. Namietal, že súd

sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že daný mobilný telefón mohla odporkyňa kúpiť rovnako aj bez
akejkoľvek hrozby sankcie za nedodržanie riadneho plnenia svojich povinností počas doby viazanosti,
resp. ak nechcela byť viazaná hrozbou sankcie v takejto výške, mala si vybrať lacnejší mobilný telefón,
taktiež za symbolickú cenu, s ktorým by bola spojená zmluvná pokuta v nižšej sume. Možnosť výberu
naznačujú aj tabuľkou zvýraznené podmienky, ktorých si bola odporkyňa vedomá pri podpise zmluvy

a teda nemožno pochybovať o tom, že nebola narušená požiadavka dôvery na škodu spotrebiteľa.
Možnosťou voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností a podmienok,
je podľa názoru odvolateľa jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi oboma stranami,
kedy spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok tak, že uzavrie kúpnu zmluvu s
navrhovateľom alebo iným predajcom, ktorej kúpna cena bude dohodnutá za daný mobilný telefón v

rámci bežných maloobchodných cien, uzavrie dodatok, ktorého súčasťou je aj Zmluva o kúpe mobilného
telefónu, pričom si je vedomý, že s hodnotou vybraného telefónu a druhom zvoleného programuslužieb stúpa i výška zmluvnej pokuty, ktorá zabezpečuje plnenie povinností a zľavnenú cenu si upraví
vzhľadom na iné podmienky Dodatku. Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na
základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa je aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach,

či už podľa OZ v spojení s interpretáciou podľa Smernice 93/13, ako aj podľa judikatúry Európskeho
súdneho dvora vylúčená. Smernica, ako aj právna úprava OZ vychádza zo skutočnosti, že spotrebiteľ je
znevýhodnenýpriuzatváranípredmetnejzmluvy,resp.jejčasti,ktoráobsahujeposudzovanúpodmienku
a jeho znevýhodnenie, čo sa týka informovanosti a možnosti vyjednávania, vedie k prijatiu podmienok,
ktoré sú pre neho značne nevýhodné. Ochrana spotrebiteľa podľa Smernice 93/13 predpokladá síce

formálnu rovnováhu, avšak tiež skutočnú nerovnováhu založenú pri uzatvorení zmluvy, aby následne
aplikáciou tejto Smernice mohlo dôjsť k skutočnej rovnováhe. Vzhľadom na skutkové okolnosti pri
uzatváraní zmluvy má spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a môže vplývať na obsah dodatku
aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu (C-168/05 Elisa Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL z
26.10.2010 bod 25 rozhodnutia a C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 25 a rozhodnutí C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrigues Nogueira bod

29). Z judikatúry Európskeho súdu vyplýva, že článok 267 ZSEU sa má vykladať v tom zmysle, že
do právomoci Súdneho dvora patrí právomoc využiť pojem „nekalá zmluvná podmienka“ uvedených v
článku 3 ods. 1 Smernice a v prílohe k tejto smernici ako aj z hľadiska, ktoré vnútroštátny súd môže
alebo musí zohľadniť pri preskúmaní zmluvnej podmienky, vzhľadom na ustanovenia Smernice, pričom
vnútroštátnemu súdu vzhľadom na uvedené kritériá prináleží stanoviť konkrétnu kvalifikáciu predmetnej

zmluvnej podmienky podľa osobitných okolností daného prípadu. Podľa odvolateľa, prvostupňový
súd mal pristúpiť k posudzovaniu zmluvnej podmienky z hľadiska jej neprijateľnosti ex offo a bol
povinný skúmať tiež všetky definičné znaky, predovšetkým individuálnosť dojednania, ako aj podmienky
aplikácie ustanovení o neprijateľných zmluvných podmienkach, či už v Občianskom zákonníku alebo
podľa Smernice 93/13. Pre tento účel mal súd vykonať všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre zistenie

skutkového stavu. Prvostupňový súd však dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a teda
i neplatnosti, ktorou bola dojednaná zmluvná pokuta bez náležitého zistenia skutkového stavu a bez
presvedčivého odôvodnenia svojho rozhodnutia. Je nepostačujúce len formálne vyvodiť právny záver z
toho, že zmluvná pokuta zaťažuje len jednu zmluvnú stranu a preto ide o značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami v neprospech spotrebiteľa. Poukázal tiež na rozhodnutie ESD vo veci C-237/02

Freiburger Kommunalbauten Gmb Baugesellschaft & Co. KG proti Ludger Hofstetter a Ulrike Hofstetter
z 1.4.2004, ktoré nie je dostupné v slovenskom jazyku. ESD v odôvodnení vyslovil interpretačný názor
v čl. 3 ods. 3 Smernice 93/13, podľa ktorého zdôraznil, že príloha (ktorá sa transponovala do nášho
právneho poriadku ako ustanovenie § 53 ods. 4 OZ) predstavuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Niet pochýb o tom, že podmienka vyskytujúca

sa v zozname nemusí byť nevyhnutne považovaná za nekalú a naopak podmienka v zozname
sa nevyskytujúca môže byť posúdená nekalou. Poukázal na to, že zmluvné dojednanie v Dodatku
je sankciou za nedodržanie riadneho plnenia si povinností vyváženou výhodami spotrebiteľa, ktorý
získava pri uzatváraní Dodatku a teda mobilný telefón za symbolickú cenu oproti jeho obvyklej kúpnej
cene zvýhodnené volania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS ČR zo 16.3.2006 sp. zn.

33Obo 934/2004 a z 28.2.2008 sp. zn. 33Cdo 3053/2007. Namietal tiež nesprávnou aplikáciou § 53a
Občianskeho zákonníka prvá veta súdom prvého stupňa, z ktorého vyplýva povinnosť navrhovateľovi
zdržať sa používania zmluvnej podmienky v zmluvách a teda jedine právna povinnosť pre dodávateľa a
totiežlenpokiaľideozmluvyuzatváranédodávateľomvbudúcnostiazároveňnejdeotzv.právnyúčinok
precedensu skoršieho rozhodnutia po uplatnení nároku v súdnom konaní tak, ako ho vysvetľuje odvolací

súd. Ide o kogentnú zakazujúcu normu hmotného práva, kde je rozširujúci výklad a analógia vylúčená.
Absolútna neplatnosť neprijateľnej podmienky, ktorú si prvostupňový súd nesprávne založil na skoršom
rozhodnutíiného,ajkeďKrajskéhosúduvoveci,jedanáust. §53OZ,ktoráalevyplývazhmotnoprávnej
normy, nie zo súdneho rozhodnutia v ktorej sú uvedené zákonné podmienky pre jej vyvodenie a
to je najskôr ako predpoklad neexistencia individuálnosti konkrétneho zmluvného dojednania, resp.

nejde o dojednanie o hlavnom predmete plnenia a cene a následne potrebná prítomnosť značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to všetko je nutné
skúmať s ohľadom na všetky skutkové okolnosti konkrétneho prípadu v čase uzatvárania zmluvy. Pre
tento účel si musí súd posudzujúci neprijateľnosť zabezpečiť všetky potrebné dôkazy a na základe
zhodnotenia dôkazov môže pristúpiť k skonštatovaniu absolútnej neplatnosti v danom konkrétnom

prípade. Je absolútne vylúčené a v rozpore s Ústavou SR, aby súd v konkrétnej prejednávanej veci len
poukázal na skoršie právoplatné rozhodnutie iného súdu v obdobnej veci, kde nie je daná ani totožnosť
účastníkov konania, ani skutkový základ, navyše neplatnosť musí byť daná od začiatku zmluvného
vzťahu, nemôže nastať neskôr. Poukázal tiež na skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute jeustanovením jasným, zrozumiteľným a vyplýva z neho aké konanie zo strany účastníka, v tomto prípade
odporkyne, sa považuje za také porušenie povinnosti, ktoré je zo strany navrhovateľa sankcionované
zmluvnou pokutou.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala a k odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201 v spojení s § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok
prípustný, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p.), pričom prejednal odvolanie na nariadenom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. a
dospel k záveru o dôvodnosti odvolania navrhovateľa.

Predmetom konania je zaplatenie 200 eur s 9% úrokom z omeškania od 7.8.2010 do zaplatenia, t. j.
odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcom výroku, proti ktorému podal
odvolanie navrhovateľ.

Navrhovateľ si návrhom doručeným súdu 17.8.2011 uplatnil (okrem iných nárokov) právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 200 eur s príslušenstvom - 9% úrokom z omeškania od 7.8.2010 do

zaplatenia. Odporkyňa navrhla povoliť jej splácať pohľadávku po 15 eur mesačne zdôvodniac návrh
svojou finančnou situáciou. Voči pohľadávke navrhovateľa čo do výšky nemala námietky.

Zo Zmluvy o pripojení z 26.11.2009 č. A4729740 podpísanou účastníkmi v uvedený deň vyplýva, že
navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli, že navrhovateľ poskytne odporkyni v zmluve označenej ako fyzická
osoba - nepodnikateľ, sim kartu na účastnícky program Volania všetkým večer 200 + Večer a víkend

nonstop zdarma a ďalšie služby navrhovateľa podľa zmluvy.

PodľaDodatkukuvedenejzmluvedošlokdohodeoaktiváciiúčastníckehoprogramuazároveňkdohode
o predaji mobilného telefónu za zľavnenú kúpnu cenu 1 euro vrátane DPH. Podľa tohto Dodatku sa
odporkyňavbode2.3článku2zaviazala,žepodobu24mesiacovoddátumuuzavretiatohtoDodatkupo
a)zotrvávzmluvnomvzťahuspodnikompodľazmluvyvznenítohtoDodatkuažepocelútútodobubude

bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
po b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu sim karty, po c) sa nedopustí
takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od
zmluvy, alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo

prerušiť poskytovanie služieb, po d) bude mať na sim karte aktivovaný taký účastníčky program, alebo
takú kombináciu účastníckych programov, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode
2.2 tohto článku, po e) bude bez prerušenia využívať služby náhradný telefón v súlade s ustanoveniami
článku 3, ak je predmetom tohto Dodatku aj dohoda strán o aktivácii tejto služby. Za aktiváciu sim karty,
resp. za administratívny poplatok za vykonanie nevyhnutných zmien v systéme navrhovateľa súvisiacich

s kúpou koncového telekomunikačného zariadenia uvedeného v článku 1.2 tohto článku za cenu so
zľavou s DPH sa zaviazala odporkyňa zaplatiť 11 eur.

Podľa Dodatku k zmluve o pripojení v bode 2.5 sa dohodli, že v prípade porušenia niektorej s povinností
účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku, najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny
služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti

zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde
k ukončeniu jeho platnosti, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 100 eur. Právo na
zmluvnú pokutu podľa tohto Dodatku vznikne podniku samotným porušením povinností účastníka a to
v okamihu porušenia povinností účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho

úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením, či obmedzením poskytovania
služieb v prípade porušenia povinností podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveňpovinný uhradiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti.
Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa
doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Z článku 2.2a a 2.2b Dodatku k zmluve vyplýva, že odporkyňa sa zaviazala za zvolené služby
zaplatiť navrhovateľovi paušálnu čiastku 26,01 eur mesačne. Zo Všeobecných podmienok vyplýva, že
odporkyňa sa zaviazala zaplatiť za služby podľa cenníka navrhovateľa. Vo Všeobecných podmienkach
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb verejnej telefónnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a. s. v článkoch 17 bod. 17.5 je ustanovené, že sa Zmluva a Všeobecné podmienky

ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, a. s., ktoré nie sú v Zmluve
a Všeobecných obchodných podmienkach výslovne upravené, riadia ustanoveniami zákona (Zákona
o elektronických komunikáciách) a ak tieto nie sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami
ostatných právnych predpisov.

Z listu navrhovateľa z 23.7.2010 označeného Pokusom o pokonávku, ktorý odporkyňa prevzala
26.7.2010 vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky vo výške 263,14 eur za

poskytnuté elektronické komunikačné služby do 6.8.2010, pričom odporkyňu zároveň upozornil, že jej
povinnosť je zaplatiť z dôvodu porušenia zmluvných povinností aj zmluvnú pokutu vo výške 200 eur.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná a keďže bola
dohodnutá len ako povinnosť odporkyne, spôsobuje tým značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov zmluvného vzťahu a je preto v neprospech spotrebiteľa. Rozhodnutie súd prvého stupňa

založil tiež na tom, že už v iných rozhodnutiach iných súdov bola zmluvná podmienka týkajúca sa
zmluvnej pokuty vyhlásená neprijateľnou, preto navrhovateľ sa mal zdržať jej používania v zmluvách
a (zrejme) z tohto dôvodu ju v rozhodnutí vo výroku nevyhlásil neprijateľnou. Zároveň vychádzal aj z
toho, že k dojednaniu zmluvnej pokuty v bode 2.5 článku 2 Dodatku k Zmluve o pripojení je neurčitým
dojednaním.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. Vychádzal z toho, že v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ktoré neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

V odseku 1 § 53 OZ zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva
nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne
postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými
sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov
vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpeniaod zmluvy. V odseku 4 § 53 je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených
v spotrebiteľských zmluvách. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z. z.) bol ich výpočet spresnený a doplnený
[písm. a) až r)], a to na základe smernice č. 93/13/ES. Pojmom "neprijateľná podmienka" treba rozumieť

"neprijateľné dojednanie" (ktoré tvorí obsah zmluvy), keďže tu nejde o podmienku v právnom úkone
v zmysle § 36, na ktorú možno viazať vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností. V odseku 5 sa
ustanovuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Novelou (zákonom č. 575/2009 Z. z.), ktorou sa súčasne novelizoval aj Občiansky súdny poriadok a
zákon o ochrane spotrebiteľa, sa do Občianskeho zákonníka doplnilo ustanovenie § 53a, podľa ktorého,

ak súd právoplatne rozhodne o určitej zmluvnej podmienke uvedenej či už priamo v spotrebiteľskej
zmluve, alebo v prílohe k zmluve, že je neplatná, nesmie ju dodávateľ viac používať ani vo vzťahu
k iným spotrebiteľom a musí ju zo svojich zmlúv (resp. z príloh) vypustiť. Nevzťahuje sa to len na
podmienky s rovnakým (doslovným) znením, aké bolo predmetom súdneho rozhodnutia, ale na všetky
podmienky, ktorých význam (dôsledok) je taký istý, ako tej zmluvnej podmienky, o ktorej súd rozhodol, že
je neplatná. Rovnakú povinnosť má dodávateľ aj v tom prípade, ak súd rozhodol o vydaní bezdôvodného

obohatenia, náhrade škody alebo o primeranom finančnom zadosťučinení v dôsledku podmienky, ktorá
bola neplatná. Takéto rozhodnutie súdu však vždy predpokladá najprv rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej
podmienky.

Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) súd môže v rozsudku, ktorý
sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v

spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 O. s. p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§
53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia (znenie od 1.3.2010).

Z ustanovenia odseku 3 vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť na návrh aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu, sú:
musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo i právne spočíva v spotrebiteľskej

zmluve, žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie podľa § 3 ods. 5 a § 25 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v
spotrebiteľskejzmluvesúneprijateľné.Keďževýrokoneprijateľnostipodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
môže byť prijatý na návrh aj bez návrhu, potom jeho prijatie bez návrhu len reflektuje procesnú realitu
(nedostatok návrhu) v situácii, v ktorej by návrh na takú neprijateľnosť bol tak či onak úspešný. V odseku

4 tohto ustanovenia sa súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a OZ uviedol vo
výrokurozsudkupresnézneniepodmienky,ktorábolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.
Účelom takého výroku je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky
vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Túto povinnosť na
základe takého výroku môže uplatniť každý spotrebiteľ dotknutý podmienkou opísanou vo výroku takého

rozsudku. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedená v zmluve so žalobcom, pretože
na iný skutkový základ pre takýto výrok niet v zákone opory. Či ide o podmienku s rovnakým významom,
bude pri prípadnom jej uplatňovaní otázkou procesného dokazovania.

V danej veci súd prvého stupňa dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky dojednanej
v dodatku k zmluve o pripojení č. A 472940 z 26.11.2009 v článku 2 bod 2.5, týkajúcou sa

zmluvnej pokuty, ktorú považoval neplatnou. Uvedený záver vyplýva z odôvodnenia rozsudku, s
ktorým však nekorešponduje výrok rozsudku v zmysle § 153 ods. 4 O. s. p. a § 53a Občianskeho
zákonníka, v ktorom prípade súd na základe záveru o neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej
neprijateľnosti, je povinný výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Uvedené
vyplýva z výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol zvyšok návrhu o zaplatenie zmluvnej

pokuty s príslušenstvom, avšak neurčil vyššie uvedenú zmluvnú podmienku dojednanú v zmluveo pripojení v príslušnom článku neprijateľnou. Výsledkom zistenia neplatnosti niektorej zmluvnej
podmienky (zmluvného dojednania), obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve, resp. v jej dodatku alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach, je určenie tejto konkrétnej, svojim znením identifikovanej

zmluvnej podmienky, neplatnou z dôvodu neprijateľnosti. Na základe výslovného uvedenia zmluvnej
podmienky neplatnou z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, súd neprizná plnenie dodávateľovi z
dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky uloží povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie.

Súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi (dodávateľovi) plnenie titulom zmluvnej pokuty vo výške

200 eur bez určenia neplatnou výslovne uvedenej zmluvnej podmienky obsiahnutej v článku 2. bod
2.5, nachádzajúcim sa v dodatku k zmluve o pripojení č. A 472940 z 26.11.2009, z jeho odôvodnenia
vyplýva, že tak ani nemal v úmysle vykonať. Na základe uvedeného rozporu dospel odvolací súd
k záveru, že výrok rozsudku o zamietnutí zvyšku návrhu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a
uvedený záver, pretavený do tohto výroku, nevyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania z dôvodu,
že zmluvná podmienka, na základe ktorej bol nárok navrhovateľom uplatnený, nebola určená výslovne

neplatnou. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí o zamietnutí zvyšku návrhu vychádzal zo
správneho ustanovenia, ktoré však nesprávne aplikoval, nakoľko vychádzal z toho, že vyslovenie
rovnakej zmluvnej podmienky neplatnou aj inými súdmi v iných rozhodnutiach, predchádzajúcich
rozhodnutiu v danej veci, zodpovedá vyhláseniu zmluvnej podmienky neplatnou aj v danej veci. Uvedený
záver súdu prvého stupňa nie je správny, nakoľko z ustanovenia § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. vyplýva,

že neplatná neprijateľná zmluvná podmienka, na základe ktorej súd neprizná navrhovateľovi plnenie,
musí byť uvedená vo výroku rozhodnutia, v ktorom toto plnenie na základe jej neplatnosti odmietne
navrhovateľoviprisúdiť.Nepostačujeuvedeniejejneplatnostivinýchsúdnychrozhodnutiach,nazáklade
ktorých by sa mal navrhovateľ zdržať jej ďalšieho používania už aj z toho dôvodu, že rozhodnutia, v
ktorých uvedená zmluvná podmienka bola vyhlásená neplatnou vo výroku rozhodnutia, nasledujú až po

uzavretí zmluvy, ktorej je súčasťou. Keďže súd prvého stupňa nepostupoval v zákone predpokladaným
spôsobom, odňal svojim postupom, ktorým dostatočným spôsobom rozhodnutie neodôvodnil, možnosť
účastníkom konať pred súdom.

Odvolací súd postupujúc podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výrokoch o zamietnutí zvyšku návrhu, o určení zmluvnej podmienky neprijateľnou a v závislom výroku

o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia mu
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. aj
o trovách tohto odvolacieho konania.

Povrátenívecisúdprvéhostupňaopätovnevovecirozhodneasvojerozhodnutieajnáležitýmspôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodní tak, aby účastníci konania poznali dôvod

jeho rozhodnutia a aby bolo preskúmateľné odvolacím súdom.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.