Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412203337
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8412203337.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti povinnému: G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka
60, Bratislava, o vymoženie 1.859,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Kežmarok, č.k. 8Er 589/2012-37 zo dňa 31.8.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), §§ 52 ods. 1, 53 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom od 1.1.2008 aj v znení účinnom do 31.12.2007, § 23a ods.
1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a
uviedol, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy, kde povinný je spotrebiteľom.

V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-5620 zo dňa 19.8.2011.

Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon
GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43 a 32 rozsudku, na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
č.k. 3CoE/29/2010 z 5.5.2010 a na závery stanoviska schváleného dňa 27.9.2010 na spoločnom
rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove.

Prvostupňový súd mal za to, že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, je
neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa.. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou, priečiacou sa dobrým mravom
a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Dojednanie rozhodcovskej
doložky je v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
ako aj smernice Rady 93/13/EHS, preto prvostupňový súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia.Protiuzneseniuvzákonnejlehotepodalodvolanieoprávnený.Namieta,žesúdprvéhostupňanesprávne
právne posúdil vec, keď prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. S poukazom na ust.

§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a ust. § 159 O.s.p. je toho názoru, že zákon o
rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku rovnako, ako je to
v úprave danej Občianskym súdnym poriadkom pri rozsudkoch všeobecných súdov. Súd, ktorý koná
vo veci exekúcie je príslušný konať vo veci iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd
nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal

súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil
by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným
titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprístupný najmä z dôvodu, že platný právny
poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo
vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá
právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie, alebo právomoc rozsudok zrušiť, alebo zmeniť jeho

výrok. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 5/02 zo dňa 21. mája 2003. Pri
výklade ust. § 45 ods. 1 písm. c) zák. o rozhodcovskom konaní, treba mať na zreteli to, že exekučný
súd pri zastavení exekúcie nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a
skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom takéhoto prieskumu je zistiť,
či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Aj s poukazom na rozhodnutie NS ČR zo dňa

30.10.2009 sp. zn. 33Cdo 2675/2007 poukazuje na to, že existenciu, resp. neexistenciu dôvodu pre
zastavenie exekúcie je možné skúmať len priamo z výroku rozhodcovského rozsudku. Odkazuje aj na
rozsudokSúdnehodvoraEÚC40/08,ktorýsazaoberáprávomocouvnútroštátnehosúdurozhodujúceho
o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny

súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a
ani to, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa
spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského
rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná
spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania

musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy
iných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené nemožno vyvodiť z Európskeho práva za súčasného právneho
stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak
pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného
vyplýva,žekomunitárneprávoneukladávnútroštátnemuexekučnémusúdužiadneinépriamepovinnosti

preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada
rovnocennosti. Zároveň poukázal na to, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až
54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu
podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala

povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods.
1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879 OZ). To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva
o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z
tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred

1.1.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b) ObZ spravujú ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak
je účastníkom spotrebiteľ je potrebné aplikovať ust. zákona o spotrebiteľských úveroch (lex specialis),
práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone tak ObZ a podľa § 1 ods. 2 ObZ. Právna dovolenosť, či
rozporsdobrýmimravmimôžubyťposudzovanélenpodľaprávnychpredpisovplatnýchvčaseuzavretia
zmluvy. Zároveň dal do pozornosti dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka, z ktorej vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svojepráva.Akbyniektorézustanovenírozhodcovskejdoložkyzakladalovýlučneprávomocrozhodovať
spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo
však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

Sudca súdu prvého stupňa po oboznámení sa s podaným odvolaním rozhodol o predložení veci

odvolaciemu súdu. Vec tak bola predložená odvolaciemu súdu v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p.. Odvolacísúd prejednal vec podľa § 251 ods. 4, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Pri
preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený uznesenie súdu prvého stupňa preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli

výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého
uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody nemôžu privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a v súvislosti s

odvolacími námietkami ho dopĺňa.

Pretože odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa, urobil tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4,
5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní tohto uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a v súvislosti s
odvolacími námietkami ho dopĺňa.

Otázka oprávnenosti exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadiska materiálnej

právoplatnosti bola zhodne riešená v obdobných veciach rozhodnutiami súdov, aj Najvyššieho súdu
SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadiska
materiálnej právoplatnosti vyplýva exekučnému súdu z ustanovenia § 45 ods. l zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto ustanovenia môže exekučný súd zastaviť exekučné
konanie buď na návrh, alebo aj bez návrhu, ( § 45 ods. 2) ak zistí že rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. V tomto prípade ide o protiprávnosť výroku rozhodcovského rozsudku.
Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu k exekučným
titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam exekučného
poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku, za splnenia

pre to zákonom ustanovených podmienok, odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu
odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že na to, aby
mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok
aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou
uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, nestráca svoju vlastnosť exekučného titulu. Tieto jeho nedostatky však
predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný súd je povinný
prihliadaťnatovkaždomštádiuexekučnéhokonania.Aktakýtonedostatokzistípredvydanímpoverenia
exekútorovi, zamietne jeho návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Námietku oprávneného

v tomto smere považoval odvolací súd za nedôvodnú.

Súd prvého stupňa postupoval správne, ak skúmal pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
existenciu rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie,
alebo exekučného titulu so zákonom. Správne preto aplikoval § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom
ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ho oprávňuje na preskúmanie

materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorý je v tomto prípade exekučným
titulom z pohľadu aplikácie hmotného práva. Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia
právomoci formálneho a materiálneho preskúmania exekučného titulu, je preto nedôvodná.Záversúduprvéhostupňaoexistenciineprijateľnejpodmienky,tedarozhodcovskejdoložky,ktoránebola
spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu alebo súdnemu konaniu v mieste jeho sídla je správny. Zmluvná podmienka

v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej do 31.12.2007 alebo vo Všeobecných obchodných
podmienkach, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že

zmluva bola uzatvorená pred 1. januárom 2008 a teda judikovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky
aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné priamo zo zákona.
V danom prípade je zmluvná podmienka a to rozhodcovská doložka ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby sa spory výlučne riešili v rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom neprijateľnou podmienkou
v zmysle § 53 ods. l OZ a podľa § 53 ods. 5 neplatnou, lebo núti spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu, podrobiť sa arbitráži rozhodcovského súdu a takýto vzťah právna teória a

prax označujú za fakticky nerovný, preto by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a

dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 60/2011).

Podľa dohodnutých zmluvných podmienok akékoľvek spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami sa
mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných zmluvných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným

titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Občiansky zákonník síce až od 1. 1. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky

zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spája sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Obč. zák. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Obč. zák.)
išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať
z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná pre vykonanie
exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd

totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade
sust.§3zákonač.244/2002Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovuzatvorenáplatnározhodcovskázmluva
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.

v znení neskorších predpisov), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné
konanie.Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane
osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať
predložený rozhodcovský rozsudok.

O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, pretože oprávnený
bol v odvolacom konaní neúspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.