Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511010973
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2511010973.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Mariána Jarábka v trestnej veci proti obžalovanému I. G., pre zločin lúpeže
podľa § 188 odsek 1Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany zo dňa 01.02.2012 sp.zn. 2T/178/2011 na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.10.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného I. G., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného I. G. za vinného zo zločinu lúpeže podľa §
188 odsek 1Trestného zákona a prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona,
§ 212 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 10.07.2011 v čase okolo 11.10 hod. v meste I., na križovatke ulíc T. a V., viedol bicykel nezistenej
značky, pričom sa postavil do cesty poškodenej T. U. tým spôsobom, aby ho nemohla obísť, vložil
si ruku do vrecka nohavíc a so slovami „Keď mi nedáš peniaze, tak ti ublížim a potom uvidíš, čo na
teba vytiahnem,“ od nej požadoval vydanie bližšie neurčenej finančnej hotovosti, v dôsledku čoho mu
poškodená zo strachu vydala bankovku v hodnote 5,- Eur a začala utekať, načo za ňou zakričal, aby mu
dalaďalších10,-Euranáslednezmiestačinuušiel,čímspôsobilpoškodenejT.U.škoduvovýške 5Eur,

2/ dňa 15.08.2011 v čase okolo 08.35 hod. v V., na ulici L. č. XX, vyšiel točitým schodiskom, ktoré sa
nachádzana dvore obytnéhodomu,naterasu,kde použitímnásiliazatlačilna drevenédvere bytového
priestoru, následkom čoho poškodil dve kovové zábrany, následne vošiel na chodbu bytu s úmyslom
niečo odcudziť, pričom bol vyrušený nájomcom nehnuteľnosti poškodenou U. L. a na jej naliehanie byt
opustil a ušiel na neznáme miesto, a to napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.

zn. 1T/152/09 zo dňa 12.12.2010, právoplatným dňa 08.01.2011 uznaný vinným zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona,

Za to túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 41
odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zároveň uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej
U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., V. č. XXXX/XX, škodu vo výške 10 Eur a poškodenej T. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., V. č. XXXX/X, škodu vo výške 5 Eur.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie tak ohľadom výroku o vine ako aj výroku o treste obžalovaný.
V písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia
slobody v trvaní 3 rokov a 9 mesiacov, ktorý mu bol uložený v inej trestnej veci za skutok, ktorého sa

dopustil ako mladistvý a trest uložený v prejednávanej veci považuje z tohto dôvodu za neprimerane
vysoký.

Obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania namietal, že v trestnom konaní nebolo celkom
preukázané, že sa obžalovaný dopustil konania, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za skutky, ktoré

sa mu kladú za vinu. Vykonané výsluchy svedkov nezabezpečili náležité zistenie skutkového stavu veci
bezdôvodnýchpochybnostítak,abybolomožnévovecispravodlivorozhodnúť.Vovzťahukžalovanému
pokusu prečinu krádeže (skutok v bode 2) namietal, nedostatok vedomostnej a vôľovej zložky zavinenia,
keď má za to, že pochybnosti o úmyselnom konaní obžalovaného trvajú aj v súčasnej dobe.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa, na základe zákonného a úplného dokazovania, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10
Trestného poriadku. Skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s
vykonanými dôkazmi, ktorými bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania opísaného v bodoch
1/ a 2/ výroku o vine odvolaním napadnutého rozsudku.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného
poriadku v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval súd v súlade so
zásadami, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, preto v podrobnostiach

na ne odvolací súd len odkazuje.

Spáchanie žalovaných skutkov je obžalovanému preukázané celým radom dôkazov a to nielen priamych
ale aj nepriamych, ktoré vcelku tvoria ničím nerušenú reťaz hodnoverných dôkazov.

Ani odvolací súd nemá dôvod spochybňovať hodnovernosť dôkazov zadovážených či už orgánmi
činnými v trestnom konaní alebo súdom I. stupňa.

Súd I. stupňa správne prihliadol na priznanie sa obžalovaného v prípravnom konaní a správne vyhodnotil
jeho obranu v konaní pred súdom, keď popieral spáchanie žalovaného zločinu ako účelovú. Obrana

obžalovaného bola jednoznačne vyvrátená nielen výpoveďami oboch poškodených, ktoré obžalovaného
predtým nepoznali, ale aj výpoveďami ostatných vypočutých svedkov najmä X. P., ktorá ako prvá
prišla do kontaktu po skutku s poškodenou T. U., ktorej popísala čo sa stalo, popísala nielen konanie
obžalovanéhoaleajjehoosobuaoblečenie,nazákladektoréhopopisuneskôrsvedkyňatohtoopoznala.Zo skutku v bode 2/ rozsudku je obžalovaný okrem výpovede poškodenej U. L. usvedčovaný aj
svedeckými výpoveďami T. V. a T. W., ktorí ako službukonajúci policajti vykonali prvotné úkony na

základe oznámenia poškodenej bezprostredne po skutku, a na základe popisu poškodenej, zadržali
obžalovaného.

Obžalovaný je v prejednávanej veci tiež usvedčovaný listinnými dôkazmi najmä výsledkami vykonanej
rekognície.

Čo sa týka právnej kvalifikácie konania obžalovaného odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so
správnymi úvahami súdu I. stupňa, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Námietky obhajoby, ohľadom
právnej kvalifikácie skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku, považuje odvolací súd za nedôvodné.
Dokazovaním bol jednoznačne preukázaný úmysel obžalovaného odcudziť veci z obytného domu
obývaného nájomkyňou U. L., tomuto korešponduje aj výpoveď obžalovaného z prípravného konania,

naviac tomuto nasvedčuje aj spôsob prevedenia skutku, keď žiadny iný motív konania obžalovaného
preukázaný nebol.

Preskúmaním výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že aj tento výrok je správny
a zákonný. Súd I. stupňa správne ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 41

odsek 2 Trestného zákona za použitia tzv. asperačnej zásady, pretože ukladal obžalovanému trest
za viac úmyselných trestných činov, z ktorých bol jeden (lúpež), zločinom. V rámci tohto postupu
uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, čo zodpovedá osobe
obžalovaného aj stupňu jeho narušenia.

K odvolacej námietke obžalovaného, týkajúcej sa trestu v inej trestnej veci, ktorý v súčasnej dobe
vykonáva, odvolací súd uvádza, že sa jedná o trest ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Piešťany sp.zn. 2T/89/2010 zo dňa 08.06.2011 spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp.zn.
6To/47/2011 a vo vzťahu k tomuto trestu neprichádza v prejednávanej veci do úvahy uloženie súhrnného
trestu, pretože trestnej činnosti, za ktorú je stíhaný v tomto konaní, sa dopustil po vyhlásení rozsudku

vo veci Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T/89/2010.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.