Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 17, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414214294
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414214294.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci navrhovateľky: Bc. B.

F., N. XX, XXX XX A., proti odporcovi: V.. Y. F., Š. A. XX, XXX XX B., zast. JUDr. Radkou Paulínyovou,
Trhová 4, 917 01 Trnava, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Odporca V.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť na výživu navrhovateľky Bc. B. F., nar. XX.XX.XXXX
sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 18.09.2014, výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky.

Zročné výživné za obdobie od 18. septembra 2014 do 17. apríla 2015 v sume 1.050,- eur je odporca
povinný splatiť v splátkach vo výške 60,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným až do
zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s platením čo i len jednej splátky.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

Súd navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 18.09.2014 domáhala určenia
výživného od odporcu na plnoleté dieťa sumou 450,- eur mesačne.

Návrh odôvodnila tým, že študuje na vysokej škole a pripravuje sa na budúce povolanie, s čím jej
vznikajú zvýšené výdavky na ktorých sa podiela sama so svojou matkou. Odporca je pritom tiež povinný
uspokojovaťjejodôvodnenépotreby.Odporcadobrovoľneneprejavilzáujemoplneniesvojejvyživovacej
povinnosť napriek skutočnosti, že mu navrhovateľka tieto zmeny oznámila a snažila sa s ním dohodnúť
mimosúdne.

Odporca s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, čo odôvodnil pochybnosťou o oprávnenosti

požadovať výživné na plnoleté dieťa, nakoľko ukončením bakalárskeho štúdia v B. ukončila prípravu na
povolanie. Druhý stupeň vysokoškolského štúdia vníma ako nadstavbu, ktorá sa diametrálne odkláňa
od jej doterajšieho študijného zamerania a to medzinárodných vzťahov. Ďalším dôvodom nesúhlasu
s vyživovacou povinnosťou má fakt, že jeho príjem predstavuje cca 800,- eur mesačne, má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. Z platu musí zabezpečiť zvýšené výdavky na potreby
maloletého syna Y., ktorý je žiakom 1. ročníka základnej školy v B.. Syn odporcu má diagnostikované
ploché nohy, čo vyžaduje zdravotnú obuv aspoň jedenkrát za tri mesiace, trpí chronickým ochorením

horných dýchacích ciest a zápalom prínosových a čelových dutín. Uvedené vyžaduje zvýšené nákladyna lekársku starostlivosť a nákup liekov. Zo svojho príjmu taktiež zabezpečuje svoje potreby - stravu,
dochádzku do zamestnania, prevádzku domu, splátky úveru a podobne. Odporca navrhol návrh na
určenie výživného zamietnuť.

Odporca ďalej uviedol, že zo svojou rodinou nežije nad pomery, čo preukázal kópiami pokladničných
bločkov rodinných nákupov.

Navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení navrhla vykonať dokazovanie listinami - potvrdením o
štúdiu na vysokej škole v akademickom roku 2014/2015, zmluvou o hypotekárnom úvere, dokladmi o jej
výdavkoch (faktúry ZSE a.s., SPP a.s., zálohový predpis na byt na N. ulici v A., špecifikácia mesačných
výdavkov).

Odporca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie rodným listom maloletého,
potvrdením o príjme, zmluvou o úvere, špecifikácia mesačných výdavkov, kópie pokladničných bločkov
za nákup liekov, školských potrieb a ošatenia.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných skutkových zistení:

Navrhovateľka je od akademického roku 2014/2015 študentkou dennej formy inžinierskeho štúdia na B.

poľnohospodárskej univerzite v N., dňa 07.02.2014 uzavrela so B. sporiteľňou zmluvu o hypotekárnom
úvere,nazákladektorejjejbolposkytnutýúvernakúpunehnuteľnostivovýške68.760,-eur,smesačnou
splátkou 358,70 eura. Navrhovateľka svoje mesačné výdavky vyčíslila na 299,- eur mesačne stravné a
rôzne (kozmetika, ošatenie, lekáreň, kultúra, služby doprava, mobilný telefón, internet, TV, ubytovanie,
nájomné, knihy, školské potreby) na 1.008,13 eura. Mesačné výdavky spolu 1.307,13 eura. Príjem

navrhovateľky, na základe dohody o brigádnickej činnosti so zamestnávateľomX,XX je 2,20 eura/
hodinu. Príjem je závislý od počtu odpracovaných hodín, ktorých však môže byť najviac 20 mesačne.
Navrhovateľkapreukázalabankovýmvýpisom,žejumatkafinančnepodporujeminimálnevovýške200,-
eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že matka ju podporuje finančne aj mimo uvedených pravidelných
platieb.

Odporca svoje mesačné výdavky špecifikoval nasledovne: splátka úveru, vodné/stočné , ZSE, odvoz
odpadu, poplatok za službu verejnosti, TV, kúrenie, Slovak Telekom, cestovné, strava, okuliare, lekáreň,
ošatenie, obuv, rekreácia, kultúra, stomatológ vo výške 982,56 eura. Výdavky na syna Y.: strava v škole,
strava doma vo výške 147,70 eura, družina, aktovka, školské potreby, stomatológ, lekáreň, vreckové,
ošatenie, obuv, kultúra 206,- eur. Spolu mesačné výdavky za osobu odporcu a jeho syna 1.336,26

eura. Odporca spláca banke hypotekárny úver vo výške 66.000,- eur, mesačnou splátkou 354,97 eura.
Odporcov priemerný čistý mesačný príjem za rok 2014 predstavuje 968,32 eur (potvrdenie o príjme
vystavené zamestnávateľom odporcu), priemerný čistý mesačný príjem manželky odporcu za rok 2014
predstavuje 618,34 eura (potvrdenie o príjme vystavené zamestnávateľom manželky odporcu). Odporca
je spolu so svojou manželkou zamestnaný v V. polícii v C., pričom príjem zo závislej činnosti je jeho

jediným príjmom.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1) Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka je študentkou 1. ročníka
inžinierskeho štúdia na B. poľnohospodárskej univerzite v N., táto skutočnosť nebola účastníkmi konania
spochybňovaná. J. štúdium v dennej forme súd jednoznačne považuje za prípravu dieťaťa na budúce
povolanie, teda existencia vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke je v zmysle zákona zrejmá
a nespochybniteľná.

Odporcadosahujepriemernýmesačnýpríjem968,32eurmesačne,jehomanželka618,34eura.Celkový
priemerný príjem odporcu spolu s jeho manželkou predstavuje 1.587 eur . Pričom odporca má aj ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. Odporca svoje mesačné výdavky vyčíslil na 1.336,26
eura. Uvedenú sumu výdavkov nepovažuje súd za vyčíslenú zjavne neprimerane, vzhľadom na celkové
majetkové pomery odporcu a jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. Uvedenú sumu však súd musí hodnodiť

ako sumu na ktorej sa polovicou musí podielať aj manželka odporcu, keďže je zrejmé, že ide o ich
spoločné rodinné výdavky. Takže súd ustálil výdavky odporcu na rodinné výdavky ako polovicu ním
uvedenej sumy 1.336,26 eura, teda 668,13 eura. Pri odporcovom priemernom príjme 968,32 eura, po
odpočítaní 668,13 eura teda odporcovi ostane suma zhruba 300,- eur, z ktorej môže odporca plniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v sume 150,- eur, tak ako súd rozhodol vo výroku tohto

rozsudku.

Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je limitovaný na jednej strane schopnosťami a
možnosťami rodičov a na druhej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa. Odôvodnenými potrebami
dieťaťa sú všetky nevyhnutné potreby pre život človeka na istej kultúrnej úrovni. Miera týchto potrieb
je vždy individuálna, podmienená okolnosťami konkrétneho prípadu. Tieto potreby sú závislé od

veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, spôsobu prípravy na budúce povolanie. Súd nemohol priznať
navrhovateľkou požadovanú výšku výživného 450,- eur mesačne, nakoľko ňou deklarované výdavky
dokonca presahovali výdavky odporcu aj jeho maloletého syna. Požadované výživné vo výške 450,- eur
mesačne by bolo celkom zrejme nad rámec schopností odporcu plniť vyživovaciu povinnosť. Priznanú
sumu výživného súd považuje za práve primeranú potrebám navrhovateľky, vzhľadom na jej prípravu

na budúce povolanie, ale aj schopnosť a snahu po privyrobení si popri štúdiu.

Stanovením kritéria, že na výživu prispievajú rodičia podľa svojich schopností a možností, vyjadril zákon
zásadu, že rozhodujúci je príjem, ktorý rodič pri riadnom využití svojich schopností, vzdelania a nadania
môže dosiahnuť, pričom tieto schopnosti a možnosti rodiča majú dve zložky: zárobkové schopnosti a
majetkové možnosti.V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa pripravuje na svoje budúce povolanie
štúdiom na vysokej škole, s ktorým sú zjavne spojené výdavky vo zvýšenom rozsahu. Vyživovacia
povinnosť rodiča k dieťaťu nie je pritom určená len k financovaniu samotného vzdelania, ale k

zabezpečeniu celkového rozvoja a vývoja dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť treba vnímať ako povinnosť
rodiča podieľať sa na celkových životných nákladoch (v limitoch vymedzených zákonom, ktoré boli
uvedené vyššie) dieťaťa.

Súd musel zamietnuť časť návrhu na určenie vyživovacej povinnosti od 01.09.2014 do 17.09.2014,
keďže podľa § 77 ods. 1) Zákona o rodine právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho

konania, teda 18.09.2014. Taktiež súd zamietol časť návrhu v požadovanej časti výživného presahujúcej
150,- eur mesačne, nakoľko súd má za to, že zárobkové schopnosti, ktoré boli v konaní presne
zdokladované vylučujú určenie vyššej vyživovacej povinnosti odporcu, bez priameho negatívneho
dopadu na odporcovu vyživovaciu povinnosť voči manželke a maloletému synovi.

Súd určil odporcovi povinnosť zročné výživné vo výške 1.050,- eur (od podania návrhu dňa 18.09.2014
do vyhlásenia rozsudku) platiť v mesačných splátkach v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. po 60,- eur.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke ako úspešnej
účastníčke konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadnu náhradu trov konania neuplatnila
a ani jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.