Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/113/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205856
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814205856.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: Home
Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár
s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanej: E. I., Y.. XX.XX.XXXX, E. F.
XXX/X, E., o zaplatenie 1.224,15 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanej zaplatiť sumu 1.224,15 € spolu s ročným úrokom vo výške 26,52 % zo sumy 715,91
€ od 21.06.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.08.2002 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnúť úverový rámec vo výške 995,82 €.

Žalovanej bol poskytnutý úver za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia
a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou
uzatvorenej Zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazal
splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v
Zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak zo Zmluvy nevyplýva inak.

Žalobca ďalej žalobu odôvodnil tým, že žalovaná nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy
a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila, čím porušila úverové podmienky.

Žalobca vyzval žalovanú listom dňa 28.08.2012 k úhrade dlžnej sumy vo výške 832,83 € spolu s
upozornením, že jej vymáhanie súdnou cestou v prípade neuhradenia do určeného termínu žalobcom
„ k dnešnému dňu predstavuje dlh žalovaného sumu 1.224,15 €.“15 Eur. “

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

Podaním doručeným súdu 16.01.2015 žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a znova
uviedol, že so žalovanou uzatvoril Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a
používaní platobnej karty YES, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanej poskytnúť dohodnutý úverový
rámec vo výške 995, 82 € (30.000,- Sk ), pričom neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej úverovej zmluvy
sú úverové zmluvné podmienky a v súlade s nimi žalovaná svojim podpisom mala potvrdiť, že je s nimi

oboznámená a že sú jej ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje
súhlas byť nimi viazaná.

V zmysle Hlavy 3, § 1 Čerpanie a plnenie revolvingového úveru ÚP je revolvingový úver poskytovaný
žalovanému k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje žalovanému čerpať
po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výške
nevyčerpaného zostatku úverového rámca. S poukazom na charakter revolvingového úveru žalobca
uviedol, že pokiaľ ide o počet splátok, ani tento nie je možné vopred dohodnúť, pričom termín splatnosti
mesačnej splátky bol dohodnutý k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a ako to vyplýva z výpisu úverového
účtu, k prvému čerpaniu zo strany žalovanej došlo dňa 05.08.2002, prvá mesačná splátka bola splatná
dňa 20.09.2002. Ďalej uviedol, že ani výšku RPMN nie ne možné určiť, lebo úver sa čerpá a následne
dopĺňa, preto sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo potvrdil Krajský súd v Prešove v
rozsudku sp. zn. 6Co 95/2010 zo dňa 27.01.2011. Špecifikácia poplatkov a výška úrokovej sadzby
bola konkrétne stanovená v Sadzobníku poplatkov a odmien a poukázal na hlavu 6 § 7 ÚP, aj ust. hlavy
6 § 9. Ďalej poukazoval na to, že tak, ako to vyplýva z predloženého splátkového kalendára, žalovaná
sa dostala do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru, teda dostala sa do
omeškania s platením viacerých splátok, stal sa splatným celý zostatok čerpaného úveru; splatnosť
nastala ku dňa 26.04.2012, kedy žalobca vyzval žalovanú na splatenie celého úveru v lehote 15
dní. Teda žalobca si uplatňuje istinu vo výške 715,91 €, úrok, t.j. úrok z poskytnutej istiny vo výške
489,09 €, zmluvnú pokutu vo výške 9,57 €, úrok z omeškania vo výške 2,13 € a poplatok za výpis
z účtu vo výške 7,45 €. Zároveň si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie úroku vo výške 26,52%
ročne zo sumy 715,91 €, teda z istiny od 21.06.2014 do zaplatenia, čo je úrok z poskytnutého
úveru, nie úrok z omeškania. Zároveň žalobca uvádza, že v zmysle Sadzobníka základná úroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 2,21% mesačne, čo zodpovedá úrokovej sadzbe vo výške 26,52 %
ročne. Na záver žalobca poukázal, že dojednania považuje za platné a rovnocenné s dojednaniami
s ostatnými zmluvnými dojednaniami a ako také majúce tieto ustanovenia rovnakú právnu silu a váhu,
ako majú dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy, teda nie je možné odlišne posudzovať
jednotlivé dojednané ustanovenia, nakoľko ich platnosť a právnu vymožiteľnosť prejudikujú právne
predpisy upravujúce danú oblasť záväzkových zmluvných vzťahov a predmetná zmluva neobsahuje
žiadne z neprijateľných podmienok, ani ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v súlade s ust. § 129 ods. 1 OSP tak,
že samosudkyňa oboznámila s podstatným obsahom listín, a to splátkový kalendár na čl. 5-15, kópia
úverovej zmluva na čl. 15, úverové podmienky - čl. 16-17, výzva k splateniu celého úveru - čl. 18, výpis
z účtu - čl. 20,21, vyjadrenie žalobcu - čl. 33-37, a doklad doložený žalovanou o mesačných dávkach
vo výške 322,50 €.

Na pojednávaní konanom dňa 22.01.2015 súd doplnil dokazovanie výsluchom žalovanej, ktorá uviedla,
že po dobu, po ktorú bola zamestnanou, platila žalobcovi a nakoľko bola po dobu jedného roka
práceneschopnou, teda poberala iba nemocenské dávky vo výške 200,- €, a mala mesačné výdavky
na vodu, plyn aj elektrinu, a keďže ani manžel nemal prácu, teda bol bez príjmu, preto nezvládala
uhrádzať dlh. Ďalej žalovaná uviedla, že po ukončení pracovnej neschopnosti a po nástupe do
zamestnania, poberala dávku vo výške 200,- €, a to po dobu šiestich mesiacov, pričom manžel bol
stále bez pracovného pomeru, teda bez príjmu. Po priznaní dávky v hmotnej núdzi táto dávka bola
použitá na mesačné pravidelné výdavky, aj na lieky, ktoré žalovaná spoločne s manželom nevyhnutne
potrebovali. Žalovaná pre nedostatok finančných prostriedkov bola nútená zobrať hypotéku, ktorú
nevládala spoločne s manželom splácať, preto prišli aj o dom, v ktorom bývali a dnes ju prichýlila iba
jej sestra, u ktorej býva, preto požiadala, aby dlh mala možnosť zaplatiť v splátkach, lebo nie je v jej
možnostiach zaplatiť dlh naraz.

V konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 05.08.2002 úverovú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver variant D s výškou mesačnej splátky 1.200,-Sk a výškou
úverového rámca 30.000,- Sk.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) , ktoré žalovaná na poslednej strane podpísala.

Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v
zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES uzatváranej medzi spoločnosťou Home
Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ), ktorej znenie
je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky špecifikujú práva a povinností medzi
spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej zmluvy.

Revolvingový úver je klientovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a
umožňuje klientovi po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej
karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca ( hlava 3 § 1 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 4 § 2, § 3 Úverových podmienok k jednému úverovému účtu môže byť vydaná len jedna
úverová karta, ktorá je neprenosná a môže ju používať iba jeden držiteľ, ktorého meno je uvedené na
karte. Použitím úverovej karty klient súhlasí s čerpaním revolvingového úveru v požadovanej výške.

Podľa hlavy 6 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to
v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V
jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny.

Klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v
okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná úroková sadzba je stanovená ako
súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na prednej strane tejto listiny. Základná úroková
sadzba je uvedená v aktuálnom sadzobníku ( hlava 6 § 9 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 8 § 2 Úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V prípadoch, ak nastane predčasná splatnosť úveru, je
spoločnosť taktiež oprávnená pozastaviť čerpanie už dohodnutého úveru alebo od úverovej zmluvy
odstúpiť.

Podľa hlavy 8 § 3 Úverových podmienok v prípade vzniku predčasnej splatnosti úveru alebo odstúpenia
od úverovej zmluvy je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške
ušlého úroku, teda čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, pokiaľ by bol úver riadne
splácaný v dohodnutých splátkach.

V zmysle hlavy 9 § 2 Úverových podmienok v prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru či jej časti
dlhšieho ako 7 dní je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvný úrok z oneskorenia vo výške 0,08% z
dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia. V prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru či
jej časti dlhšieho než 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z
čiastky, s ktorej úhradou je v oneskorení.

Spoločnosť nie je viazaná účelom platby, ktorý stanoví klient a je oprávnená započítať platbu klienta na
pohľadávky spoločnosti voči klientovi v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti z oného titulu
než z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na poplatky za poskytnuté služby, na príslušenstvo úveru
vrátane sankcií, na splátky úveru ( hlava 9 § 4 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 9 § 11 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, zabezpečenie záväzkov
z úverovej zmluvy a vzťahy, ktoré vznikli následne na základe uvedených právnych úkonov sa riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v úplnom znení.

Z výzvy žalobcu na čl. 18 vyplýva, že žalovaná bola dňa 26.04.2012 vyzvaná na zaplatenie úveru vo
výške 832,83 € do 15 dní od odoslania výzvy.

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 05.08.2002.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez
možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z predloženého výpisu vyplýva, že na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru žalobca
poskytol žalovanej úverový rámec do výšky 995,81 €, z ktorého preukázateľne vyčerpala žalovaná do
zosplatnenia sumu 2.564,20 €. Žalovaná žalobcovi uhradila sumu 4.422,35 €.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov ( ďalej len „zákon „ ) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej
forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje
najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 5 zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi
konania ako spotrebiteľský napriek tomu, že k jeho vzniku došlo za účinnosti Občianskeho zákonníka v
znení zákona č. 150/2004 Z. z., ktorý definoval spotrebiteľskú zmluvu tak ako je uvedené vyššie.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.

Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že
spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 05.08.2002 úverovú zmluvu,
ktorou bol poskytnutý revolvingový úver vo variante D s výškou mesačnej splátky 1.200,- Sk a výškou
úverového rámca 30.000,- Sk

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vrátane
ročnej percentuálnej miery nákladov.

Predložená kópia úverovej zmluvy, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoje právo na zaplatenie
žalovanej sumy, neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Predložená kópia úverovej zmluvy neobsahuje údaj o
úrokoch, obsahuje len údaj o výške mesačnej splátky 1.200,- Sk a údaj o výške poskytnutého úverového
rámca 30.000,- Sk, teda neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4
cit. zák., a to najmä údaje o výške úroku, preto sa uvedený spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je
v súlade s čl. 8 smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec smernice a
takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčné a odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch
(RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia.

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností
aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a
poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a
poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o
úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a
poplatkov nie je uvedená v zmluve o úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 245/2010).

V danom prípade bolo preukázané, že žalovaná doteraz zaplatila žalobcovi sumu 4. 422,35 €, preto
súd žalobu žalobcu zamietol.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanej, ktorá bola vo veci plne úspešná, žiadne trovy
konania nevznikli, tieto si neuplatnila, ani zo spisu žalovanej žiadne trovy konania nevyplynuli, preto jej
súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.