Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205649
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814205649.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár
s.r.o., Sládovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanému K. Č., Y.. XX.XX.XXXX, E. N.
XX, o zaplatenie 3.795,72 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapodanoužaloboudoručenousúdudňa20.06.2014domáhalrozhodnutia,ktorýmbysúduložil
žalovanému zaplatiť sumu 3.795,72 € spolu s ročným úrokom vo výške 26,28 % zo sumy 2.205,71 €
od 18.06.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.09.2004 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č.

XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 2.323,57 €, za účelom
kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý
úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej Zmluvy boli Úverové
zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v Zmluve. V jednotlivých splátkach je
zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za
poistenie, ak zo Zmluvy nevyplýva inak.

Žalobca ďalej žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy
a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil, čím porušil úverové podmienky.

Žalobca vyzval žalovaného listom dňa 27.02.2012 k úhrade dlžnej sumy vo výške 2.512,30 € spolu s
upozornením, že jej vymáhanie súdnou cestou v prípade neuhradenia do určeného termínu žalobcom
„k dnešnému dňu predstavuje dlh žalovaného sumu 3.795,72 € “ .

Súdu sa nepodarilo doručiť písomnosti žalovanému, ktorý nie je podnikateľom, na adresu jeho trvalého
pobytualeboprechodnéhopobytu,anebolomožné zistiťmiesto,naktorompreberápísomnosti,akeďže
neboli splnené podmienky na to, aby bol žalovanému ustanovený opatrovník, súd rozhodol uznesením

č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 09.01.2015 tak, že písomnosti určené žalovanému budú doručované
uložením v súdnom spise, v súlade s ust. § 48 ods. 4 OSP.

Podaním doručeným súdu 20.01.2015 žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a znova
uviedol, že so žalovaným uzatvoril Úverovú zmluvu ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúťdohodnutý úverový rámec ( výška kreditného limitu) vo výške 995,82 € (30.000,- Sk ), a žalovaný sa
zaviazal poskytnutý úverový rámec vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a
odmien. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky a

v súlade s nimi žalovaný svojim podpisom mal potvrdiť, že je s nimi oboznámený a že sú mu ich
ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť s nimi viazaný.

Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver umožňujúci mu čerpať
peňažné prostriedky prostredníctvom Kreditnej karty. Žalovaný mal k dispozícii finančné prostriedky
vo výške dohodnutého úverového rámca. Maximálna čiastka, ktorú bol žalovaný oprávnený čerpať

z úveru, bola daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Výška nevyčerpaného zostatku
úverového rámca sa žalovanému automaticky zvyšuje v závislosti na splácaní revolvingového úveru,
pričom išlo o obnoviteľnú finančnú rezervu a s každou uhradenou mesačnou splátkou sa žalovanému
obnovovala čiastka, ktorú si v prípade potreby môže znova požičať.

V vzhľadom na charakter revolvingového úveru žalobca uviedol, že nebolo možné presne stanoviť
výšku poskytnutého úveru a bola len definovaná výška úverového rámca (t.j. kreditný limit), ktorý bol

pôvodne vo výške 995,82 € s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 39,83 € a na základe písomnej
žiadosti o zmenu výšky úverového rámca zo dňa 19.11.2007 žalovaný požiadal o súhlas o navýšenie
pôvodne dohodnutého úverového rámca o sumu 497,91 €, s ktorou žalobca vyslovil súhlas, pričom
nová výška úverového rámca tak bola dohodnutá vo výške 1.493,73 € s pravidelnou mesačnou splátkou
vo výške 59,75 €, počnúc dňom 20.12.2007. Na základe písomnej žiadosti o zmenu výšky úverového

rámca zo dňa 14.07.2008 žalovaný požiadal žalobcu o navýšenie dohodnutého úverového rámca
o sumu 829,85 €, s ktorou žalobca znova vyslovil súhlas a nová výška úverového rámca tak bola
dohodnutá vo výške 2.323,56 € s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 92,94 €, počnúc dňom
20.08.2008.

Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru, pokiaľ ide o počet splátok,

ani tento nie je možné vopred dohodnúť, nakoľko ide o automaticky obnovovaný úver, a žalovaný bol
povinný riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver v pravidelných mesačných splátkach, vždy
k 20. dňu v kalendárnom mesiaci nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k prvému
čerpaniu, a teda poskytnutiu revolvingového úveru. Výška pravidelnej mesačnej splátky revolvingového
úveru bola dohodnutá ako percentuálna časť ( 4% nesplatenej dlžnej čiastky, t.j. výšky vyčerpaného

nesplateného revolvingového úveru spolu s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi a príp. sankciami k
poslednému dňu účtovného obdobia. Celkový počet splátok, ktorými mal byť poskytnutý úver splatený,
je rovný počtu mesiacov, potrebných pre splatenie čerpaného úveru spolu s poplatkami a úrokmi a
je závislý na celkovej výške dlžnej čiastky a na výške jednotlivých splátok, ktoré sú ovplyvniteľné
žalovaným. Ako vyplýva z výpisu z úverového účtu, k prvému čerpaniu revolvingového úveru zo strany

žalovaného, teda k poskytnutiu revolvingového úveru došlo dňa 22.10.2004, pričom prvá splátka bola
splatná dňa 20.11.2004.

Ďalej uviedol, že ani výšku RPMN nie ne možné určiť, lebo úver sa čerpá a následne dopĺňa, preto
sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo potvrdil Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn.
6Co 95/2010 zo dňa 27.01.2011.

Špecifikácia poplatkov a výška úrokovej sadzby bola konkrétne stanovená v Sadzobníku poplatkov.
Žalobcom uplatnené poplatky boli so žalovaným dohodnuté písomne, lebo boli uvedené v sadzobníku
poplatkov a odmien, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy.

Ďalej žalobcapoukazovalnato,žetak, akotovyplývazpredloženéhosplátkovéhokalendára,žalovaný
sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru, teda dostal sa do

omeškania s platením viacerých splátok, stal sa splatným celý zostatok čerpaného úveru, splatnosť
nastala ku dňa 27.02.2012, kedy žalobca vyzval žalovaného na splatenie celého úveru v lehote 15
dní. Teda žalobca si uplatňuje sumu 3. 795,72 €, pozostávajúcu z istiny vo výške 2.205,71 €, úrok
t.j. úrok z poskytnutej istiny vo výške 1.567,46 €, zmluvnú pokutu vo výške 19,57 €, poplatok za výber
z účtu vo výške 2,98 €. Zároveň si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie úroku vo výške 26,28%

ročne zo sumy 2.205,71 €, z istiny od 18.06.2014 do zaplatenia, pričom v danom prípade ide o úrok
z poskytnutého úveru od nasledujúceho dňa po podaní žaloby, až do zaplatenia ( úrok do dňa podania
žaloby je už obsiahnutý v žalovanej sume). Úrok z dlžnej istiny bol dohodnutý v Sadzobníku poplatkov
a odmien, a tvorí neoddeliteľnú súčasť Metodickej príručky.V závere písomného podania žalobca poukázal, že dojednania považuje za platné a rovnocenné
s dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami, a ako také majúce tieto ustanovenia rovnakú
právnu silu a váhu, ako majú dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy, teda nie

je možné odlišne posudzovať jednotlivé dojednané ustanovenia, nakoľko ich platnosť a právnu
vymožiteľnosť prejudikujú právne predpisy upravujúce danú oblasť záväzkových zmluvných vzťahov
a predmetná zmluva neobsahuje žiadne z neprijateľných podmienok, ani ustanovenie spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v súlade s ust. § 129 ods. 1 OSP tak,

že samosudkyňa oboznámila s podstatným obsahom listín, a to splátkový kalendár na čl. 5-14, kópia
úverovej zmluva na čl. 15, úverové podmienky - čl. 16-17, žiadosť o zmenu výšky úverového rámca -
čl. 18,19, výzva k splateniu celého úveru - čl. 20, výpis z účtu - čl. 22, šetrenie po pobyte žalovaného
- čl. 34,37 a vyjadrenie žalobcu - čl. 43-46.

V konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.09.2004 úverovú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej

bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver variant D s výškou mesačnej splátky 1.200,-Sk a výškou
úverového rámca 30.000,- Sk.

Spolu s kópiou zmluvy o úvere boli súdu predložené Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ), aj žiadosť o zmenu výšky úverového rámca z
19.11.2007 na zmenu výšky úverového rámca na sumu 45.000,- Sk (čl.18) a ďalšia žiadosť o zmenu

výšky úverového rámca z 14.07.2008 na sumu 70.000,- Sk (čl. 19).

Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v
zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES uzatváranej medzi spoločnosťou Home
Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ), ktorej znenie

je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky špecifikujú práva a povinností medzi
spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej zmluvy.

Revolvingový úver je klientovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a
umožňuje klientovi po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej
karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca ( hlava 3 § 1 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 4 § 2, § 3 Úverových podmienok k jednému úverovému účtu môže byť vydaná len jedna
úverová karta, ktorá je neprenosná a môže ju používať iba jeden držiteľ, ktorého meno je uvedené na
karte. Použitím úverovej karty klient súhlasí s čerpaním revolvingového úveru v požadovanej výške.

Podľa hlavy 6 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to
v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V

jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny.

Klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v
okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná úroková sadzba je stanovená ako
súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na prednej strane tejto listiny. Základná úroková
sadzba je uvedená v aktuálnom sadzobníku ( hlava 6 § 9 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 8 § 2 V prípade, že sa klient oneskoril s platbou najmenej dvoch splátok alebo sa
oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, môže spoločnosť predložiť dohodu
zamestnávateľovi klienta, alebo platcovi inej mesačnej platby, alebo plnú moc uplatniť v príslušnej
banke.

V zmysle hlavy 9 § 2 Klient je povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky voči spoločnosti splatiť

na požiadanie v prípade , že sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril
s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. § 4 v prípade vzniku predčasnej splatnosti
úveru podľa § 2 a § 3 tejto hlavy je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú
pokutu vo výške ušlého úroku, teda čiastku na ktorú by spoločnosti vznikol nárok, pokiaľ by bol úver
riadne splácaný v dohodnutých splátkach.Z výzvy žalobcu na čl. 20 vyplýva, že žalovaného žalobca vyzval listom zo dňa 27.02.2012 na
zaplatenie úveru vo výške 2.512,30 € do 15 dní od odoslania výzvy.

Súd vykonané dokazovanie takto právne hodnotí:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 14.12.2001.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný
ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovanému privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa

príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemámožnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z predloženého výpisu vyplýva, že na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru žalobca
poskytol žalovanému úverový rámec do výšky 2323,57 €, z ktorého vyčerpal žalovaný do zosplatnenia
sumu 8.426,82 €. Žalovaný uhradil žalobcovi 9.308,77 €.

Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje

najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 5 zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vustanovení§52ods.1,ods.2,ods.3Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
ObchodnéhozákonníkaakoajObčianskehozákonníka.Súdvyhodnotilzmluvnývzťahmedziúčastníkmi

konania ako spotrebiteľský napriek tomu, že k jeho vzniku došlo za účinnosti Občianskeho zákonníka v
znení zákona č. 150/2004 Z. z., ktorý definoval spotrebiteľskú zmluvu tak ako je uvedené vyššie.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.

Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/

EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že
spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívneobchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne

neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa

vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,

zákon o ochrane spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.09.2004 úverovú zmluvu,
ktorou bol poskytnutý revolvingový úver vo variante D s výškou mesačnej splátky 1.200,- Sk, s výškou

úverového rámca 30.000,- Sk

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vrátane
ročnej percentuálnej miery nákladov.

Predložená kópia úverovej zmluvy, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoje právo na zaplatenie

žalovanej sumy, neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru.Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Predložená kópia úverovej zmluvy neobsahuje údaj o
úrokoch, obsahuje len údaj o výške mesačnej splátky 1 200 Sk a údaj o výške poskytnutého úverového

rámca 30.000,- Sk, teda neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4
cit. zák., a to najmä údaje o výške úroku, preto sa uvedený spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je
v súlade s čl. 8 smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec smernice a

takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčné a odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch
(RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia.

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností
aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a
poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a

poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o
úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a
poplatkov nie je uvedená v zmluve o úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 245/2010).

V danom prípade bolo preukázané, že žalovaný doteraz zaplatil žalobcovi sumu 9. 308,77 €, preto
súd žalobu žalobcu zamietol.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný, trovy konania

nevznikli, tieto si neuplatnil, ani zo spisu žiadne trovy konania žalovanému nevyplynuli, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.