Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 30, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210882
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814210882.2

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Andreou Zolotovou veci žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., IČO: 35855673, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanému: Z.
B., H.. XX.XX.XXXX, XXX XX T. XXX, o zaplatenie 187,08 s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 109,28 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania

z dlžnej sumy 109,28 eur od 27.09.2013 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 10,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom
apríl 2015 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 2,64 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 10,10 eur na účet právneho zástupcu

žalobcu AK Bobák, Bollová a spol., s.r.o. a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 187,08 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 27.09.2013 do zaplatenia a trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu č. A6640937, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá
umožňuje žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM karte bolo priradené

účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca pri uzavretí Dodatku k Zmluve č. A6640937 odpredal
žalovanej mobilný telefón/komunikačné zariadenie značky Nokia 113 za kúpnu cenu uvedenú v dodatku
k zmluve s dohodnutou zmluvou pokutou vo výške 40 eur. Žalobca v dodatku k zmluve zohľadnil
pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej odporcovi pri predaju mobilného telefónu/
komunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri
predaji mobilného telefónu/komunikačného zariadenia odporcovi poskytnutá. Žalobca taktiež zohľadnil

aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaná prestala plniť zmluvné
povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že vyššie
uvedenými zmenami v dodatku k zmluve odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili
dohodnutú zmluvnú pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tým, že žalovaná riadne a včas
nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfaktúrovaných v období 2013/05 - 2013/07 porušila zmluvné
povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve č. A6640937 časť následky neplnenia si zmluvných povinností,

je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 40,00 eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo
dňa 12.09.2013 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej
pokuty, vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala ani
čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súladeso Všeobecnými podmienkami Článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty
na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 27.09.2013. Žalobcova pohľadávka voči
žalovanej ku dňu podania tejto žaloby pozostáva z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 40,00

eur a nároku na zaplatenie sumy vo výške 147,08 za neuhradené služby.

Žalovaná uviedla, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko jej bol mobilný telefón odcudzený. Žalovaná
poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a z tohto dôvodu požiadala súd o možnosť splatiť svoj
dlh v mesačných splátkach.

Spoločnosť Orange na výzvu súdu však uviedla, že odcudzenie telefónu jej nahlásené nebolo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou

č. A6640937 zo dňa 28.11.2012 a Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa
28.11.2012aprílohouč.1kdodatku,Všeobecnýmipodmienkamiposkytovaniaverejnýchelektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,
účinnými od 01.01.2012, pokusom o pokonávku zo dňa 12.09.2013, faktúrou č. 2195270263, faktúrou
č. 2198834076, faktúrou č. 2202547434, faktúrou č. 2202492377, výsluchom žalovanej, vyjadrením

žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6640937 zo dňa 28.11.2012 uzavretej medzi účastníkmi
tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi
SIM kartu, ktorej bolo priradené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bol účastnícky
program Základ.

Z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A6640937 zo dňa 28.11.2012 vyplýva, že
v súvislosti s kúpou koncového telekomunikačného zariadenia (ďalej len „MT“) typu Nokia 113, sa
účastníci dohodli na kúpnej cene za prístroj vo výške 2,- eur. Žalovaná sa zaviazala splniť povinnosti jej
vyplývajúce z Článku 2. tohto dodatku, teda zaplatiť kúpnu cenu za zakúpený akciový mobilný telefón
vo výške uvedenej v Článku 1 bode 1.2, ako aj Poplatok vo výške 8,- eur uvedený v Článku 1 bod 1.5.

V čl. 2 bod 2.5 písm. a), b) Dodatku k zmluve je uvedené, že účastník si je vedomý, že MT je mu
predávaný za Kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej
ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM
karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto

záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku
takáto príloha), by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa Strany dohodli, že účastník je povinný
Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode

uvedených povinností nasledovne:

a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku alebo povinnosť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku, alebo

b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť

zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia
služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon,
ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo
Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku
alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 40,- eur, pričom pokiaľ k

porušeniupovinnostidôjdevobdobíposlednýchšiestichmesiacovpreduplynutímdobyviazanosti(ďalej
„druhá časť doby viazanosti“) výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidielznižovaťvzávislostiodtoho,koľkomesiacovmáešteuplynúťodokamihuporušeniazmluvnejpovinnosti
do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta
tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia

povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou
vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej
vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených
v predchádzajúcej vete sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade,
že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto

ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred Druhou časťou
doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou mobilného
telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke
označenej pod číslom 5) a kúpnou cenou t.j, kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal mobilný
telefón účastníkovi, (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú
pokutu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti

účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr.
odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia
povinností podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 12.09.2013 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne

vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby. Pohľadávka vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie obdobie
05/2013 až 07/2013 v sume 147,07 eur a zároveň, že je povinná z dôvodu porušenia zmluvných
povinností vyplývajúcich z predmetných dodatkov k zmluvám o pripojení a samotných zmlúv o pripojení
zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 40,- eur. Pohľadávku žiadal uhradiť najneskôr do 26.09.2013.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry, a to faktúru č. 2195270263 na sumu 56,12

eursdátumomsplatnostido29.05.2013,faktúruč.2198834076nasumu49,46eursdátumomsplatnosti
do 29.06.2013, faktúru č. 2202547434 na sumu 5,00 eur s dátumom splatnosti do 29.07.2013, faktúru
č. 2202492377 na sumu 36,50 eur s dátumom splatnosti do 29.07.2013.

Žalovaná uviedla, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko jej bol mobilný telefón odcudzený. Následne si
súd vyžiadal správu od žalobcu, ktorý uviedol, že žiadna strata mu oznámená nebola. Ďalej uviedla,

že vzhľadom na jej zlú finančnú situáciu nie je schopná svoj dlh splatiť naraz a preto žiada o možnosť
splatiť svoj dlh v mesačných splátkach.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len „ Všeobecné podmienky“).

Zo Všeobecných podmienok účinných od 01.01.2012, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že Zmluva a
Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange, ktoré nie sú
v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona a ak tieto
nie sú upravené v Zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 spoločnosť Orange

Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú Službu ani
do 45 dní po dni jej splatnosti.

V zmysle bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 ukončením platnosti
Zmluvy nezaniká povinnosť Účastníka uhradiť cenu poskytnutých Služieb, ako aj uhradiť všetky iné
peňažné záväzky voči spoločnosti Orange a súčasne vysporiadať všetky svoje ostatné záväzky voči

spoločnostiOrange.SpoločnosťOrangeprizánikuZmluvyzašleÚčastníkovikonečnévyúčtovanie,ktoré
je Účastník povinný uhradiť.Podľa bodu 6.2 písm. a), b) článku 6 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 okrem povinností
upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať Službu iba v súlade so
Zmluvou alebo jej dodatkom, Zákonom a týmito Všeobecnými podmienkami a pritom dodržiavať zásady

dobrých mravov a verejného poriadku; platiť cenu za poskytnuté Služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka,
ako aj cenu za Iné služby až na základe predloženia faktúry v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8
týchto Všeobecných podmienok;

V zmysle bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 spoločnosť Orange má
nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny Účastníkovi

poskytnutej alebo Účastníkom požadovanej Služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je

Účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej
výške. Nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do jej
zaplatenia, ak je Účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v
zákonom stanovenej výške má spoločnosť Orange voči Účastníkovi aj z akéhokoľvek iného peňažného
záväzku Účastníka voči nej. V prípade, ak platná právna úprava stanoví vyššie úroky z omeškania, ako

sú dohodnuté v tomto bode, má spoločnosť Orange nárok na úroky z omeškania v takejto zákonnej
výške.

Podľa bodu 18.7 článku 18 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 tieto v plnom rozsahu
nahrádzajú doteraz platné a účinné Všeobecné podmienky.

V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného

v čase uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných

služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa§44ods.8písm.b)NRSRč.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchpodnikmôžeodstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45
dní po dni splatnosti.

Z § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, aknemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje,ževýškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadza
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas

trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka. Ku dňu 26.1.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 %

p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 8,75 % ročne.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo

spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto
zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

V zmysle § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.Predmetný právny vzťah zo zmlúv medzi účastníkmi súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral žalobca ako dodávateľ
a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv s dodatkami, ako aj Všeobecných podmienok bol daný

žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou zmluvu o
poskytovaní verejných služieb č. A6640937 zo dňa 28.11.2012 a dodatok k zmluve, na základe čoho boli
odporkyni poskytované dohodnuté služby, no tá sumy za služby tak ako jej boli vyčíslené v jednotlivých
faktúrach neuhradila. Celkovo výška pohľadávky navrhovateľa z titulu neuhradenia časti faktúr v zmysle
vystavených a predložených je vo výške 147,08 eur. Odporkyňa bola zo strany navrhovateľa vyzvaná na

dobrovoľné plnenie. Odporkyňa na výzvu nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ
si v konaní uplatnil titulom neuhradených služieb sumu 147,08 eur.

Súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 34,50 eur bez DPH z časti faktúry č. 2202492377 za
odpojenie a čiastočne obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia. Z faktúry uznal ako
dôvodnú len sumu 3,70 eur.

Vyššie uvedenú sumu 34,50 eur z vyššie uvedenej faktúry za odpojenie a čiastočne obmedzenie
poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia súd nepriznal pretože ide o odmenu, ktorá nemá žiadne
protiplnenie,odpojenímaobmedzenímsaneposkytujúžiadneslužbyasúd jetohtonázoru,žebytobolo
v rozpore s dobrými mravmi priznať odmenu za to, že žiadne služby žalovanej neboli poskytnuté, teda
len za to, že žalobca žalovanú len odpojil resp. obmedzil pri využívaní telekomunikačnej siete. Žalobca

taktiež nepreukázal, že by mu za odpojenie a čiastočne obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu
neplatenia vznikli nejaké reálne náklady v tejto výške.

Sumu 5,00 eur z faktúry č. 2202547434 za zaslanie upomienky súd nepriznal nakoľko žalobca v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal súdu zaslanie nejakej upomienky a to podľa čo si túto
sumu účtoval a ani nepreukázal že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady

v tejto výške.

Voči zvyšku uplatnenej pohľadávke v sume 109,28 eur zo zvyšných faktúr č. 2195270263 v sume 56,12
eur, č. 2198834076 v sume 49,46 eur a časti faktúry č. 2202492377 v sume 3,70 eur súd nemal žiadne
námietky a preto považoval nárok žalobcu v tejto časti t.j. 107,58 eur za dôvodný a preto súd návrhu
žalobcu v tejto časti vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti pokiaľ sa

týka žiadaného hovorného žalobu ako nedôvodnú z dôvodov vyššie uvedených zamietol.

Vzhľadom na žiadosť odporkyne, ktorá je v súčasnej dobe nezamestnaná a poberá len sociálne dávky,
súd povolil odporkyni podľa § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 10,- eur,
počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

Odporkyňatým,ženezaplatilacenuzaposkytnutéslužbyanivdodatočnejlehoteurčenejnavrhovateľom

v pokuse o pokonávku, teda do 26.09.2013, dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, do
omeškania. Týmto dňom vznikol navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Podľa
zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením bola 0,50 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 27.09.2013 bola teda 8,50 %
ročne. Súd preto priznal navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou

a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške
8,50 % ročne od 27.09.2013 do zaplatenia zo sumy dlžného hovorného, ktoré súd uznal tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku nárok na úroky z omeškania zo súm, ktoré nepriznal
zamietol ako nedôvodný, keďže je nedôvodná istina.V dodatku k zmluve si účastníci dojednali povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v
sume 40,- eur v prípade, že odporkyňa poruší povinnosť včas a riadne hradiť cenu za poskytnuté služby,
alebo povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa zmluvy a po celú dobu viazanosti

užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty. Splatnosť pokuty bola dojednaná na okamih
porušenia povinnosti odporkyňou.

Súd mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíjal od zmluvy o pripojení a dodatku k nej zo dňa
28.11.2012, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy, a teda i dojednané zmluvné podmienky neovplyvňuje, a preto sa nejedná o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo
všetkých zmluvách, resp. dodatkoch a navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva a dodatok
k zmluve boli uzatvorené na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

Pri uzatváraní zmluvy navrhovateľ vystupoval ako dodávateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ, pretože
pri uzatváraní zmluvy odporkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Tento vzťah medzi účastníkmi konania na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská
republika už transformovala do právneho poriadku smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda

také zmluvné dojednaní, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súd pri
hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka
bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie, resp.
využívanie účastníckeho programu za dohodnutých podmienok. Odporkyňa ako klient sa zaviazala

zotrvať po dobu 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, tzv. doba viazanosti, a po celú túto
dobu bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jej záväzkami.

Dodávateľ síce z hľadiska času rozlišoval tzv. „druhú časť doby viazanosti“, v ktorej by dochádzalo
k postupnému znižovaniu zmluvnej pokuty v závislosti od toho, kedy v tomto období ku skutočnosti
zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu dôjde, podľa názoru súdu však tým neodstránil všetky dôvody,

pre ktoré je možné takto dohodnutú zmluvnú pokutu považovať za neprijateľnú.

Spotrebiteľ je naďalej povinný zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva
do uplynutia viazanosti, mimo obdobia tzv. „druhej časti doby viazanosti“, ktoré obdobie predstavuje iba
posledných šesť mesiacov doby viazanosti, teda sa jedná o poslednú štvrtinu doby viazanosti. Uvedené
vymedzeniejetakprespotrebiteľaprinajmenšomzavádzajúce,pričomniejezohľadnenávýškazmluvnej

pokuty v prípade, že ku skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu dôjde v 1. mesiaci viazanosti,
alebo v 17. mesiaci doby viazanosti. Navrhovateľovi sa tak podľa názoru súdu nepodarilo v celom
rozsahu odstrániť jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý súdy považovali takto dojednanú zmluvnú pokutu
za neprijateľnú - zmluvnú pokutu by mal spotrebiteľ zaplatiť v rovnakej výške bez ohľadu na to, či sa
omešká s úhradou prvej faktúry alebo poslednej faktúry v tretej štvrtine doby viazanosti.

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd považuje takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú je skutočnosť,
že by navrhovateľovi zmluvná pokuta patrila aj v prípade, ak by odporkyňa len uskutočnila nejaký úkon
smerujúcikukončeniuplatnostizmluvy,tedabezohľadunato,čikukončeniuplatnostiajskutočnedošlo.
Dokonca nejde len o úkon, ktorý by priamo smeroval k ukončeniu zmluvy, ale navrhovateľovi postačuje,
aby účelom úkonu vykonaného odporkyňou „by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku

pred uplynutím doby viazanosti“. Uvedená formulácia je nejasná a pre spotrebiteľa značne neurčitá.Vdohodeozmluvnejpokutemusíbyťďalejjednoznačnešpecifikovanázmluvnápovinnosť,naporušenie
ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom, že sa táto
nesplní vôbec, alebo sa nesplní včas, alebo sa nesplní riadne.

Vyššie cit. formulácia však nepredstavuje jednoznačne špecifikovanú zmluvnú povinnosť, na porušenie
ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje.

Súd naviac takto dojednanú zmluvnú pokutu nemohol považovať za prijateľnú ani vo svetle ustálenej
judikatúry.

Je neplatné také zmluvné dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti,
ale využitie práva (bola dojednaná zmluvná pokuta a jej dôsledky mohli nastúpiť len vtedy, ak oprávnená

osoba využije právo odstúpiť od zmluvy o dielo) (Ro NS SR z 30. 10. 2008, sp. zn. 32 Cdo 815/2007).

Dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy je neplatné pre rozpor
súčelomzákona(súčelominštitútuzmluvnejpokuty)(RoNSČRz25.6.2002,sp.zn.25Cdo182/2001).

Súd je toho názoru, že v danom prípade formulácia zmluvnej podmienky „ak účastník poruší svoju
povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo

byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to,
či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu“, spôsobuje samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, dokonca bez ohľadu na
skutočnosť, či sa jedná o spotrebiteľskú vec.

Uvedenou formuláciou zmluvnej podmienky podľa názoru súdu je dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie

splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Ak by odporkyňa využila počas doby viazanosti
svojeprávoodstúpiťodzmluvy,prípadnevypovedaťzmluvu,muselabypodľatohtoustanoveniadodatku
uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu.

Súd preskúmal predmetnú vec najmä s prihliadnutím na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská

zmluvanesmieobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. S poukazom na vyššie
uvedené, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

spôsobuje podľa názoru súdu v predmetnom právnom vzťahu medzi účastníkmi konania dojednanie,
ktoré navrhovateľovi umožňuje žiadať od odporkyni zmluvnú pokutu v prípade, že odporkyňa ako
spotrebiteľ využije svoje právo a urobí taký úkony, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého
by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku k zmluve pred uplynutím doby viazanosti.
Uvedenú nerovnováhu zvýrazňuje aj skutočnosť, že v zmluvných podmienkach obdobná povinnosť

uhradiť zmluvnú pokutu pre navrhovateľa (ako dodávateľa) dojednaná nie je.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimeraná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná, a preto neplatná.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu ako
neplatné pre rozpor s účelom zákona (s účelom inštitútu zmluvnej pokuty ako bolo rozobrané vyššie),
preto absolútne neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Ide zároveň o neprimeranú

sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ a takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Súd preto návrh
navrhovateľa v časti nároku na zaplatenie pokuty vo výške 175 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok

účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a odporkyňa vychádzal z

ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov konania právo.

Z uplatnenej sumy 187,08 eur s príslušenstvom navrhovateľovi bolo priznaných 107,58 eur spolu s
príslušenstvom. Úspech navrhovateľa tak predstavoval 58 % (107,58/187,08 x 100 = 57,50) a neúspech

42 % (100 - 58).

Úspešnejšiemu žalobcovi tak po odrátaní jeho neúspechu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu
trov konania vo výške 16 % (58 % - 42 %).

Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku a trov právneho zastúpenia. Súd priznal žalobcovi nárok za zaplatený súdny poplatok vo výške

16 %, čo zo sumy 16,50 eur predstavuje sumu 2,64 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:- odmena za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov. Paušálna náhrada v roku 2014 je vo výške 8,04 eur. Základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 18,26 eur

– prevzatie a príprava právneho zastúpenia...................................18,26 eur + RP 8,04 eur

– podanie žaloby na súd dňa 08.12.2014...................................... 18,26 eur + RP 8,04 eur

– Spolu .................................................................................................................52,60 eur

– DPH 20% zo sumy 52,60 eur ............................................................................10,52 eur

– Spolu trovy právneho zastúpenia ......................................................................63,12 eur

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a

náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.

Keďže žalobca má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 16%, súd mu priznal 16 % zo
sumy 63,12 eur, čo predstavuje sumu 10,10 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.