Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3C/102/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5406201163
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5406201163.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci navrhovateľa: O.

Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, T., Slovenská republika (plnoletosť nadobudla v priebehu
konania), proti odporcovi: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX W. K. I., XX XX H., T., za účasti: 1/ X.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, T., Slovenská republika, matka navrhovateľky, 2/ Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o určenie otcovstva a o úhradu osobných potrieb a úpravu
práv a povinností k dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd určuje, že I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX W. K. I., XX XX H., T. j e o t c o m O. Z., nar.
XX.X.XXXX, z matky X. Z., nar. XX.XX.XXXX.

II/ Súd konanie o zverenie mal. O. Z., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky z a s t a v u j e.

III/ Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu O. Z., nar. XX.X.XXXX (nadobudla plnoletosť dňa
13.6.2014) vo výške 30 % mesačne zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa § 2 Zákona NR SR č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších
predpisov, aktuálnej pre daný mesiac, za ktorý je podľa tohto rozhodnutia otec povinný do budúcna platiť

výživné, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, počnúc dňom 13.2.2006.

IV/ Otec je povinný zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 13.2.2006 do 26.3.2015 vo výške
2.566,67 Eur v mesačných splátkach po 350 Eur splatných spolu s bežným výživným, pričom splatnosť
prvej splátky zameškaného výživného nastane 15. Dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti tohto rozsudku. V prípade omeškania s platením niektorej splátky sa stáva splatným celý
zvyšok zameškaného výživného.

V/ V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

VI/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Námestove, pracovisko Tvrdošín, odbor sociálnych vecí bol
ustanovený na zastupovanie vtedy maloletého dieťaťa na podania žaloby o určenie otcovstva a o
úhradu osobných potrieb a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Následne bol podaním zo
dňa 06.02.2006 podaná žaloba dňa 13.02.2006 na vtedy miestne príslušný Okresný súd Dolný Kubín.

V žalobe bolo navrhované, aby súd určil, že otcom vtedy maloletej je osoba uvedená vo výrokovej
časti tohto rozsudku, aby súd zveril vtedy maloletú do výchovy a starostlivosti matky, aby súd zaviazal
určeného otca prispievať na jej výživu do rúk matky 3 roky spätne od začatia konania mesačne sumou
5.000,- Sk (165,97 Eur) do každého 15. dňa v mesiaci, tiež bolo navrhované, aby odporca nahradil trovykonania a aby zaplatil k rukám matky sumu 5.000,- Sk (165,97 Eur) z titulu úhrady časti nákladov na
zakúpenie detskej výbavičky do 15. dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh bol odôvodnený tým, že s odporcom sa matka vtedy maloletej zoznámila v Tunisku, kde
vykonávala školskú prax, pričom všetky praktikantky boli ubytované v dome, ktorý patrí rodine odporcu.
Koncomaugusta1995došlo medzimatkouaodporcomkintímnemustykuado20.09.1995ešteviackrát
medzi nimi došlo k súloži. S iným mužom matka v kritickom čase nesúložila. Odporca neuznal otcovstvo
a dieťaťu neposkytuje nič na úhradu osobných potrieb.

Odporca po niekoľkých neúspešných pokusoch o dožiadanie vykonania dôkazu - výsluchu, doručované
prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bol vypočutý pred zástupcom štátneho
prokurátora a súdnym úradníkom Súdu Grombalia dňa 15.11.2011 (č.l. 148,149 spisu). Vo výsluchu
sa odporca vyjadril, že pozná matku vtedy maloletej od roku 1996, keď pracoval v Al Hamamat, ďalej
uviedol, že mal s ňou intímny vzťah - sexuálny pomer počas tejto doby. Matka vtedy maloletej ho

informovala, že je tehotná a čaká jeho dieťa a potom tiež, že dňa 13.06.1996 porodila dievča a dala jej
meno O.. Odporca priznal, že je otcom dieťaťa a prevzal súdne dokumenty, ktoré boli tunajším súdom
dožadované na doručenie.

Keďže odporca je štátnym občanom Tuniskej republiky, kde má aj pobyt, ide o konanie s cudzím prvkom

a preto si súd predovšetkým musel vyriešiť otázku, či má v danej veci právomoc konať a ak áno, akým
právnym poriadkom sa má pri svojom rozhodovaní riadiť.

Podľa § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon") návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na

slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd.
Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je
slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

Podľa § 23 ods. 1 zákona určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom

štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

Podľa Haagskeho protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť vyživovacia povinnosť sa
spravidla riadi právom štátu obvyklého pobytu oprávneného (článok 3 ods. 1).

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej len "zákon o rodine" ) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1/ až 4 / zákona o rodine:

(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine:

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 94 ods. 1 a 2 zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za
otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka, ktorá v priebehu tohto konania nadobudla

plnoletosť sa narodila dňa 13.06.1996 matke X. Z., nar. XX.XX.XXXX a narodením získala štátne
občianstvo Slovenskej republiky. Jej obvyklý pobyt je u jej matky. Z toho vyplýva, že tunajší súd má
právomoc vo veci konať a pri určení otcovstva a úprave rodičovských práv a povinností k dieťaťu sa
bude spravovať právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Súd sa oboznámil s návrhom z čl. 3, obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.6.2006 čl. 11-12, obsah
zápisnice zo dňa 12.9.2006 čl. 14-16, list adresovaný MS SR ako právna pomoc s cudzinou čl. 23,
oznámenie MS SR čl. 25 a zaslaný list z Veľvyslanectva SR č. 1.068/2008-LYVV čl. 25-26, zaslanie
zápisnice o výsluchu odporcu s dokladmi a prekladom do Anglického jazyka čl. 134-139, úradný záznamčl. 144 uvedenú nižšie, ale doposiaľ sa odporca nevyjadril k výške výživného a k svojim majetkovým
pomerom, opätovné zaslanie zápisnice Tuniského justičného orgánu o výsluchu zo dňa 15.11.2011 č.
242 preklad do Anglického jazyka čl. 145-152, opätovná právna pomoc adresovaná na Ústredný justičný

orgán v Tunise čl. 155 s prílohami a žiadosťou o opätovný výsluch otca čl. 163, žiadosti adresované
MS SR ohľadom dožiadania zo dňa 14.06.2012 na doplňujúci výsluch otca čl. 173-176, uznesenie
3C/102/2008-211 zo dňa 3.2.2015, na základe ktorého sa budú doručovať písomnosti určené odporcovi
uložením v súdnom spise.

Z návrhu vyplýva, že matka navrhovateľky mala s odporcom - označeným otcom dieťaťa intímny vzťah,
ktorýtrvalodkoncaaugusta1995do20.09.1995.Odporcavosvojomvýsluchupredzástupcomštátneho
prokurátora a súdnym úradníkom Súdu Grombalia dňa 15.11.2011 uviedol, že pozná matku vtedy
maloletej od roku 1996 keď pracoval v Al Hamamat, ďalej uviedol, že mal s ňou intímny vzťah - sexuálny
pomer počas tejto doby. Matka vtedy maloletej ho informovala, že je tehotná a čaká jeho dieťa a potom
tiež,žedňa13.06.1996porodiladievčaadalajejmenoO..Odporcapriznal,žejeotcomdieťaťaaprevzal

súdne písomnosti, ktoré mu tunajší súd dožadoval doručiť. Keďže z výsluchov navrhovateľky aj odporcu
vyplýva, že mali dlhšie trvajúci intímny vzťah, počas ktorého mali pohlavný styk ešte v mesiaci august a
september roku 2005, čo je v čase rozhodnom pre počatie navrhovateľky, t.j. v čase, od ktorého neprešlo
do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Na základe toho, že odporca
priznal, že mal s matkou navrhovateľky intímny pomer a tiež, že uznal otcovstvo k navrhovateľke, tak

súd určil, že odporca je otcom navrhovateľky O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, Tvrdošín,
Slovenská republika.

Navrhovateľka pri výpovedi na pojednávaní dňa 26.03.2015 uviedla, že súhlasí s pôvodným návrhom.
Žiada, aby súd vyhovel tomuto návrhu. Plnoletosť nadobudla dňa 13.6.2014. Žiada, aby bol odporca

urrčený, že je jej otec a žiada, aby jej prispieval na výživu sumou 5.000,- Sk (165,97 Eur) mesačne tak
ako to je v pôvodnom návrhu. Nevie o tom, že by jej odporca poslal nejaké výživné. Neudržiava žiaden
písomný a telefonicky kontakt s odporcom. Ďalej uviedla, že raz keď mala 9 rokov, tak sa s ním stretla
na dovolenke v Tunise. Už sa ale bližšie nepamätá na toto stretnutie. Navrhovateľka býva so svojou
matkou v R., v dvojizbovom byte. Navštevuje hotelovú akadémiu v Dolnom Kubíne, 4. ročník a na budúci

rok maturuje, každý deň dochádza do školy. Finančne sa o ňu stará matka. Popri škole sa nevenuje
žiadnemu športu, žiadnym koníčkom, nemá na to čas.

V priebehu konania nadobudlo dieťa plnoletosť, ktoré v ďalšom trval na podanom návrhu. Vzhľadom k
uvedenému, keďže odpadol dôvod na pokračovanie konania o návrhu, aby súd zveril vtedy maloletú do

výchovy a starostlivosti matky, tak súd konanie v tejto časti zastavil.

V ďalšom sa súd zaoberal výškou výživného a nakoľko nebola v konaní preukázaná výška príjmov
odporcu a tento sa vo vykonanom výsluchu nevyjadril k výške výživného a k svojim majetkovým
pomerom. Nemožno ich zistiť, nakoľko je len veľmi ťažko možné očakávať, že sa kladne vybavia

dožiadania súdu adresované tuniským úradom. Z týchto dôvodov a na základe toho, že súd vychádzal
z odôvodnených potrieb navrhovateľky, ktorá v súčasnosti navštevuje predposledný ročník na strednej
škole, súd v III. výroku tohto rozsudku zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky vo výške 30
% mesačne zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa § 2 Zákona NR SR č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, aktuálnej

pre daný mesiac, za ktorý je podľa tohto rozhodnutia otec povinný do budúcna platiť výživné, vždy
do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, počnúc dňom 13.2.2006 (od podania
návrhu).

Súd ďalej zaviazal odporcu zaplatiť zameškané výživné od 13.02.2006 (od podania návrhu) do

26.03.2015 (vyhlásenia rozsudku) vo výške 2.566,67 Eur. Keďže zameškané výživné je v pomerne
vysokej sume, súd otcovi navrhovateľky povolil mesačné splátky zameškaného výživného po 350 Eur
splatných spolu s bežným výživným, pričom splatnosť prvej splátky zameškaného výživného nastane
15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku. V prípade omeškania s
platením niektorej splátky sa stáva splatným celý zvyšok zameškaného výživného. Výška zameškaného

výživného bola vypočítaná tak, že vychádzal zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 Zákona NR SR č. 601/2003 Z.z. o životnom
minime v znení neskorších predpisov aktuálnej pre daný zameškaný mesiac.Čo sa týka návrhu na zaplatenie k rukám matky sumu 5.000,- Sk (165,97 Eur) z titulu úhrady časti
nákladov na zakúpenie detskej výbavičky, tak súd návrh v tejto časti zamietol nakoľko v konaní neboli
zo strany matky navrhovateľky preukázané a zdokladované náklady, ktoré súviseli s kúpou detskej

výbavičky.

Súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 Zákona NR SR č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny
poriadok (ďalej len "O.s.p."), nakoľko navrhovateľke ako úspešnému účastníkovi konania žiadne trovy

nevznikli, resp. si náhradu trov konania neuplatnila v stanovenej lehote podľa ustanovenia § 151 ods.
1, 2 O.s.p..

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľka, spolu s kolíznym opatrovníkom (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo) po
vyhlásení rozhodnutia na pojednávaní dňa 26.03.2015 a danom poučení uviedli, že sa vzdávajú práva
podať odvolanie voči všetkým výrokovým častiam tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).