Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233018
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113233018.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa Československá

obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47
239 921, proti odporkyni C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. X, XXX XX A., v konaní o zaplatenie 398,23
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. Novembra 2013 žiadal, aby súd odporkyňu
zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 398,23 eur spolu s úrokom vo výške 13 % ročne zo sumy 171,20 eur

od 31. Októbra 2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 376,22 eur
odo dňa 31. Októbra 2013 do zaplatenia a zároveň zaviazal ju nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že odporkyňa dňa 11.1.2003 uzatvorila so spoločnosťou
ISTROBANKA a. s. Zmluvu o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro - domácej úverovej
karty MasterCars Electronic č. XXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky
ISTROBANKA a. s. pre vydávanie a používanie domácich úverových kariet MasterCars Electronic.
Predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni za splnenia dohodnutých podmienok
úverový rámec do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami v článku VI. zmluvy na

sumu 298,75 eur, s povinnosťou poskytnuté peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť spolu s určenými
úrokmi.Odporkyňasazaviazalaúverovýrámecsplácaťnavrhovateľovivmesačnejsplátkevovýške9,96
eur. Odporkyňa nedodržala platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazala v dôsledku čoho určil navrhovateľ
predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.4.2011. Dlžná suma pozostáva zo sumy 398,23 eur, ktorú tvorí
istinavovýške171,20eur,úrokvovýške78,51 eurvyčíslenýkudňu30.Októbra2013,úrokzomeškania
vo výške 22,01 eur vyčíslený k 30. Októbru 2013 a neuhradené poplatky vo výške 126,51 eur.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím odporkyne a listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania
zo dňa 31. Októbra 2013, žiadosťou a Zmluvou o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro -

domácej úverovej karty MasterCars Electronic zo dňa 16. Decembra 2002, obchodnými podmienkami
ISTROBANKY a. s. pre vydávanie a používanie domácich úverových kariet, oznámením o zosplatneníúveru zo dňa 18.4.2011, úrokovými sadzbami, špecifikáciou pohľadávky navrhovateľa, výpismi z účtu,
sadzobníkom pre fyzické osoby občanov, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 16. Decembra 2002 bola medzi ISTROBANKOU a. s. a odporkyňou uzatvorená Žiadosť a Zmluva o

vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro - domácej úverovej karty MasterCars Electronic č. XXXXXX,
na základe ktorej bol odporkyni schválený úverový rámec podľa článku VI. tejto zmluvy vo výške 9 000,-
Slovenskýchkorún,ktorýsazaviazalasplácaťprávnemupredchodcovinavrhovateľavmesačnejsplátke
vo výške 300,- Slovenských korún. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj Obchodné podmienky
ISTROBANKY a. s. pre vydanie a používanie domácich úverových kariet MasterCard Electronic.

Z dôvodu neplnenia si povinnosti odporkyne z príslušnej zmluvy, navrhovateľ listom zo dňa 18.4.2011

zosplatnil záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ku dňu 15.4.2011 a vyzval odporkyňu
na zaplatenie dlžnej sumy. Zosplatnenie bolo odporkyni doručené dňa 26. Apríla 2011. Podľa úrokových
sadzieb platných od 27. Októbra 2010, úrok na kreditnej karte maxi bonus typ MC3 (Quatro triangel)
predstavuje 13 %.

Navrhovateľ svoju požiadavku špecifikoval v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 24. Októbra 2014,

v ktorom uviedol, že jeho pohľadávka pozostáva z istiny vo výške 171,20 eur a to v zmysle článku VI.
zmluvy a článku II. bod 12 Všeobecných obchodných podmienok, úroku vo výške 78,51 eur vyčísleného
ku dňu 30. Októbra 2013, nakoľko strany si v zmysle článku II. bod 12 Všeobecných obchodných
podmienok dohodli, že poskytnutý úverový rámec je úročený a navrhovateľ má právo úrokovú sadzbu
jednostranne prehodnocovať a meniť o čom odporcu informuje v mesačnom výpise, úroku vo výške

22,01 eur z omeškania vyčísleného ku dňu 30. Októbra 2013 a poplatkov vo výške 126,51 eur, ktoré sú
v súlade s článkom V. Všeobecných obchodných podmienok ako aj sadzobníkom poplatkov pre fyzické
osoby.

Výzvou zo dňa 8.2.2011 vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy.

Odporkyňa súdu uviedla, že s odstupom času si vôbec nespomína, či jej pôžičková karta zo strany

právneho predchodcu navrhovateľa bola poskytnutá, aký jej bol poskytnutý úverový limit a zároveň súdu
nevedela uviesť koľko z úverového limitu odporcovi aj splatila. V prípade, ak by súd vyhovel žalobnému
návrhu žiadala, aby súd povolil jej zaplatiť dlžnú sumu navrhovateľovi v mesačných splátkach vo výške
50 eur, ktoré mu pravidelne bude splácať.

Z písomného podania navrhovateľa zo dňa 9. Januára 2015 č. l. 54 súdneho spisu vyplýva, že

navrhovateľ súdu predložil transakcie na úverovom účte odporkyne od 30. Septembra 2006 do 31. Mája
2010, pričom zároveň uviedol, že výpisy do roku 2006 nemá k dispozícii, nakoľko právnym predchodcom
navrhovateľa bola iná spoločnosť a to Slovenské kreditné karty.

Z predloženého výpisu z účtu pre súd vyplynulo, že odporkyňa v čase od 17. Októbra 2006 do 19. Marca
2010 zaplatila navrhovateľovi sumu 318,67 eur.

Z písomného podania zo dňa 20. Októbra 2014 a nachádza sa na č. l. 67 súdneho spisu pre súd
vyplynulo, že odporkyňa za obdobie od 17. Októbra 2006 do 19. Marca 2010 zaplatila navrhovateľovi
celkovú sumu 418,27 eur (13 x 9,96 eur + 1 x 19,92 eur + 27 x 300,- Slovenských korún).

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stráv v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení do 31. 12. 2007), neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozopre s dobrými mravmi.

Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol
účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporkyňou bol odporkyni poskytnutý úverový rámec, ktorý čerpala prostredníctvom kreditnej karty.
Odporkyňa prevzala záväzok splácať úver dohodnutými mesačnými splátkami riadne a včas. V konaní
bolo nesporné porušenie zmluvnej povinnosti odporkyne splácať úver riadne a včas.

Súd žalobu navrhovateľa ako nedôvodnú zamietol.

V tomto prípade je možné konštatovať, že uzatvorená zmluva medzi účastníkmi je typová formulárová
zmluva a bolo ju potrebné posúdiť podľa ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a súd bol povinný ex offo preskúmavať, či uplatnený nárok navrhovateľa nezahŕňa aj peňažné
plnenie vyplývajúce zo zmluvných podmienok, ktoré vytvárajú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.
Akékoľvek neprimerané a nerovnovážne dojednanie je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

neplatné.

Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich
dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri uvádzaní relevantných skutkových tvrdení
spočíva na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť dôkaznú. Zistený
skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Osobitne uvedený postup je dôležitý v

prípade spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva.

Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je
povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný
stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším
vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores,

C-240/98 až C- 244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahupodmienkypredstavujeprostriedokvhodnýnadosiahnutievýsledkustanovenéhovčl.6Smernice93/13/
EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice.

Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v
Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby
(keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť
kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.

Zo skutkových tvrdení navrhovateľa nie je možné naplniť úradnú povinnosť súdneho prieskumu vo
vzťahu k zostávajúcej časti uplatneného nároku a k naplneniu právnych noriem na ochranu spotrebiteľa.

Povinnosť cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť práv a povinností účastníkov spotrebiteľských
vzťahov je daná aj pre procesné pravidlá.

Navrhovateľ napriek niekoľkým výzvam súdu ani minimálnym spôsobom nekonkretizoval sumu istiny
vo výške 171,20 eur, rovnako zmluvné úroky, úroky z omeškania, ako aj poplatky. Súd vo veci
nariadil niekoľko pojednávaní, ktoré boli odročované za účelom doplnenia žaloby, pričom navrhovateľ

bol niekoľkokrát súdom vyzvaný, aby súdu presne špecifikoval, koľko z poskytnutého úverového
rámca odporkyňa čerpala a naopak koľko navrhovateľovi zaplatila. Navrhovateľ odkázal na Všeobecné
obchodné podmienky a sadzobník poplatkov s neurčitým odkazom, podľa názoru súdu je to vzhľadom
na spotrebiteľský charakter zmluvy nepostačujúce.

Navrhovateľ súdu zároveň predložil výpis z úverovej karty odporkyne z ktorého pre súd vyplynulo, že

za obdobie od 17.10.2006 do 19.03.2010 zaplatila navrhovateľovi sumu 418,27 eur. Odporkyni bol
poskytnutý úverový rámec do výšky 9.000 Sk, ktorý mala splácať v mesačných splátkach vo výške 300,-
Sk. Sám navrhovateľ súdu uviedol, že výpisom z účtu odporkyne do roku 2006 nedisponuje.

Obdobne je neprípustné paušálne priznanie zmluvných úrokov vo výške 78,51 eur a úrokov z omeškania
vo výške 22,01 eur, bez akejkoľvek špecifikácie vo vzťahu k výške úrokov, súm, z ktorých boli počítané

a na aké obdobie sa vzťahujú.

S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok
ex offo, nebolo možné uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť navrhovateľovi navrhované peňažné plnenie
v uvedenej časti.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, ako ani poplatky, prípadne iné nároky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve. V dôsledku nesplnenia povinnosti tvrdenia zo strany navrhovateľa nebolo možné
realizovať plný prieskum zmluvných podmienok vo vzťahu k odporkyni ako spotrebiteľovi, v dôsledku
čoho navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Vzhľadom na prejednaciu zásadu
súdneho konania, následkom je zamietavé rozhodnutie súdu.

S poukazom na judikatúru komunitárneho práva, opakované výzvy súdu, odročovanie súdnych

pojednávaní, predstavujú taktiež narušenie rovnováhy medzi dodávateľom služby a spotrebiteľom.
Podľa hmotného práva dôkazné bremeno oprávnenosti výšky každej časti jednotlivej istiny zaťažuje
navrhovateľa. Navrhovateľ však nemal záujem konkretizovať a preukazovať výšku uplatneného nároku
v plnej výške. Nebol preto žiaden dôvod nútiť ho byť úspešný v sporovom konaní. Takýto postup by
predstavoval aj porušenie zásady rovnosti strán v konaní. Vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom

súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť strán (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Právny predchodca navrhovateľa predstavoval osobu podnikajúcu na trhu. Mal teda odbornú prevahu
nad spotrebiteľom, ktorému poskytoval svoje služby a preto od neho možno očakávať, aby sa vo vzťahu
k odporkyni choval poctivo. Ak týmto spôsobom nepostupoval, spreneveril sa princípu dôvery, resp.princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu a takému konaniu nemožno priznať právnu
ochranu. Nepoctivosť konania poskytovateľa služby v danom prípade vyplýva z neprehľadne, zložito
formulovanýchamalýmipísmenaminapísanýchustanoveníčastipredmetnejzmluvy,akoajobchodných

podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet. Odporkyňa, ktorá podpisovala
predmetnú zmluvu nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť znenie uvedených formulárových listín, ako
ani urobiť si korektný úsudok o zmluvných dojednaniach týkajúcich sa navrhovateľom uvádzaných
poplatkov a pokút. Je neprípustné, aby uvedeným spôsobom boli formulované zmluvné dojednania,
ktoré majú zásadný dopad do práv a povinností spotrebiteľa.

S poukazom na judikatúru vnútroštátneho, ako aj komunitárneho práva je potrebné vychádzať
zo všeobecnej zásady spotrebiteľského práva, ktoré spočíva v nutnosti poskytnutia vyššej miery
ochrany spotrebiteľa, teda odporkyne ako strany slabšej. Takýmto zmluvným dojednaniam (všeobecne
označeným ako poplatky a pokuty), ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že
pozornostispotrebiteľauniknú,jepotrebnépovažovaťzaneplatné,akoneprijateľnézmluvnépodmienky,
pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na
možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru
alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej

služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu
spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení

môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c),
ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za
ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu
alebo čo najpresnejší odhad.

V zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 cit. zák. pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný

účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu
mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia
zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej

percentuálnej miery nákladov.

Navrhovateľ však v danom prípade nepreukázal, že odporkyňu ako spotrebiteľa o týchto náležitostiach
informoval, pretože predmetná zmluva neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo
spotrebiteľského úveru. Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Pretože predmetná úverová zmluva

neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 cit. zák., a to najmä údaje
o výške úroku, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov, uvedený spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj
o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky vo výške 300,-Sk. Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je v súlade s čl. 8 smernice,
ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec smernice a takéto ustanovenie pôsobí
dostatočne sankčné a odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje
opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia. Účelom právnej úpravy (§
4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochranyspotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Navrhovateľ ako
dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a
poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4

ods.5zákonaospotrebiteľskýchúveroch).Informáciaspotrebiteľaoúrokochapoplatkochmápodstatný
význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho
záväzku. Odporkyňavšaktútomožnosťnemala,keďževýškaúrokuapoplatkovniejeuvedenávzmluve
(porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Navrhovateľovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých

odporkyni formou výberu hotovosti z bankomatu a nákupov tovaru úverovou kartou. Ako už súd
uviedol vyššie, navrhovateľ súdu nepreukázal reálne a to napriek niekoľkým výzvam súdu, koľko
reálne odporkyňa z úverového rámca vyčerpala, súdu preukázal avšak len výpismi od 17.10.2006 do
19.03.2010, že mu zaplatila celkovo sumu 418,27 eur pri poskytnutom úverovom limite 9.000,- Sk. Sám
navrhovateľ súdu uviedol, že výpisy do roku 2006 vôbec nemá k dispozícii. Teda je možné konštatovať,
že odporkyňa mu zaplatila ešte aj vyššiu sumu, keďže to súd nemohol zistiť z dôvodu nepredloženia

úplného výpisu z účtu odporkyne zo strany navrhovateľa. Na výzvu súdu, aby navrhovateľ súdu uviedol
koľko odporkyňa z úverového rámca čerpala, súdu predložil iba výpis, ktorý však obsahuje iba poplatky,
úroky, sankčné poplatky a na ktoré navrhovateľ ako už bolo vyššie konštatované nemá nárok.

Ešte na doplnenie záverov odôvodnenia svojho rozhodnutia, súd môže konštatovať, že nárok
navrhovateľa je aj premlčaný.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Odporkyňa posledný výber z bankomatu uskutočnila dňa 28.06.2007, navrhovateľ svoje právo na
vrátenie finančných prostriedkov mohol uplatniť deň nasledujúci odo dňa 29.06.2007, žaloba bola súdu
doručená až v roku 2013.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol v celom
rozsahu neúspešný, odporkyni žiadne trovy konania nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnila. Preto súd

účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.