Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/400/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712202660
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712202660.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM
SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený euroadvokátom: JUDr. Helena
Strachotová, Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporkyni: E. J., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, Z., t. č. U.
XXXX/XX, Z., o zaplatenie 888,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Skalica č. k. 3C 236/2012-70 zo dňa 16. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania

nepriznal.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 497, § 502 ods. 1 veta prvá, 503 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka, § 25 ods. 1 zákona č. 120/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2, 3 ods. 1, 2, 4 ods. 1, 2,
ods. 3, ods. 4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 40 ods. 1, 52 ods. 1, 2, ods. 3, ods.
4, 53 ods. 1, 544 ods. 1, 2, 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008
Zz. a vecne tým, že vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa, že s odporkyňou dňa 06.05.2009 uzavrel
zmluvu o revolvingovom úvere, súd skúmal, či vôbec existovala takáto zmluva a ak áno, či bola zmluva
uzavretá platne. Je nesporné, že právnym základom tohto záväzkového vzťahu je zák. č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. Súd aplikoval na zistený skutkový stav právne predpisy občianskoprávne,
k čomu viedla súd skutočnosť, že jedným z dôkazov, označených navrhovateľom bola Žiadosť/Zmluva
o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predtlačený formulár, bežne používaný navrhovateľom v prípadoch, v
ktorých vystupuje ako veriteľ - právnická osoba, ktorá poskytuje v rámci svojho podnikania nebankovým
spôsobom spotrebiteľské úvery na žiadosť fyzickej osoby /spotrebiteľa/ na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania a ďalej zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že odporkyňa
bola práve v postavení spotrebiteľa, fyzickej osoby, ktorá žiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru

na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou Žiadosti/ Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
06.05.2009 po stránke formálnej a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingová zmluva na
kreditnú kartu podľa bodu C) žiadosti neexistuje, inak by bola predložená súdu najmä navrhovateľom,
ktorého ako jedného z účastníkov súdneho sporového konania zaťažuje povinnosť nielen tvrdeniadôkazu, ale aj povinnosť v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. predložiť alebo označiť dôkazy alebo skutočnosti
na svoje tvrdenia. Pre nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd vyvodil, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingová zmluva je neplatná. Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru nemožno považovať za písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko
neobsahuje ani všeobecné náležitosti zmluvy, ani za zmluvu o úvere podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, pretože Žiadosť/Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá podstatné náležitosti zmluvy o
úvere, t.j. údaj o tom, kto je veriteľom, záväzok veriteľa, že poskytne finančné prostriedky do určitej
sumy a nie je v nej vyjadrený ani záväzok dlžníka zaplatiť úrok, ktorý je tiež podstatnou náležitosťou

zmluvy o úvere, upravenej v § 497 Obchodného zákonníka. Uvedenou Žiadosťou/zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej je poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 700 eur,
odporkyňa iba požiadala o poskytnutie úverového rámca. Navrhovateľ oznamoval odporkyni podaním
zo dňa 09.03.2010 obdržanie medzinárodnej Kreditnej karty Cetelem MasterCard, v oznámení uviedol
číslo karty, číslo úverového účtu, maximálny úverový rámec 700 eur, aktuálny úverový rámec 700
eur, mesačnú úrokovú mieru 2,19 % p.m., výšku mesačnej splátky 28 eur, poistenie kreditnej karty a

dátum platnosti od 3/2010, avšak ani toto podanie nie je možné považovať za písomnú zmluvu a to z
dôvodu, že ide o jednostranné oznámenie navrhovateľa o možnosti čerpania peňažných prostriedkov,
pričom uvedené podanie nespĺňa náležitosti potrebné na platné uzavretie zmluvy. Ak hodlal navrhovateľ
uzavrieťsodporkyňounovýzáväzkovývzťah,prizachovanísvojejodbornejspôsobilostibolotopotrebné
urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon 258/2001 Z.z.

Súd ďalej zistil, že navrhovateľ v návrhu uplatňoval úrok, zmluvnú pokutu, poistenie a poplatky. Bez
písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania
a už vôbec nie dohoda o zmluvnej pokute, ktorá pre platnosť vyžaduje tiež písomnú formu podľa
§ 544 ods. 2 OZ, neexistuje ani dohoda o poplatkoch, na ktoré si navrhovateľ robil nárok v zmysle
sadzobníka. Keďže neexistuje písomná zmluva o úvere, ktorá by spĺňala náležitosti § 4 ods. 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch, nie je možné priznať navrhovateľovi ním uplatnené príslušenstvo pohľadávky.
Príslušenstvo pohľadávky nie je možné priznať ani z dôvodu, že navrhovateľ listom označeným ako
čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 23.12.2010 adresovaného odporkyni vyzval odporkyňu
na úhradu sumy vo výške 888,71 eur.

Prvostupňovýsúdpretoskúmal,čidošlokbezdôvodnémuobohateniunastraneodporkyne.Navrhovateľ

v návrhu tvrdil, že odporkyni poskytol úverový rámec 700 eur z ktorého odporkyňa prečerpala sumu
700 eur, avšak navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporkyňa obdržala kartu. Odporkyňa pri výsluchu
uviedla, že od spoločnosti CETELEM kreditnú kartu neobdržala, odsťahovala sa z adresy, kam jej
navrhovateľ mohol zasielať dokumenty. Z vykonaného dokazovania a z navrhovateľom predložených
listinných dôkazov nemal súd preukázané, že navrhovateľ odporkyni doručil kreditnú kartu, nepredložil

súdu doručenku, ktorou by odporkyni kreditnú kartu doručil, ani súdu nepredložil dôkazy, že odporkyňa
získala od navrhovateľa finančné prostriedky. Navrhovateľ síce predložil súdu Oznámenie o obdržaní
medzinárodnej Kreditnej karty Cetelem MasterCard adresované odporkyni, no nepredložil doručenku,
ktorou doručoval odporkyni kartu a preto súd nemá preukázané, že sa kreditná karta dostala do
dispozície odporkyne. Výpisom z účtu odporkyne a jej manžela súd zistil, že tento nie je možné priradiť k

žiadosti/zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, nakoľko ide o účet, ktorý používa odporkyňa spolu
s manželom, pričom v žiadosti zo dňa 06.05.2009 manžel odporkyne ako účastník nevystupuje. Súčasne
nie je z výpisu zrejmé, že sa výpis vzťahuje k žiadosti/zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v
časti c) kreditná karta.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni nepriznal právo na

náhradu trov konania, nakoľko odporkyňa výslovne uviedla, že si trovy konania neuplatňuje.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne a domáhal sa,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S rozhodnutím
súdu prvého stupňa odvolateľ nesúhlasí, nakoľko podľa jeho názoru boli predložené dostatočné doklady
a výpoveď odporkyne považuje za účelovú. Karta sa doručuje obyčajnou zásielkou poštou, ale túto nie

je možné použiť bez PIN, ktorý ide samostatnou poštovou zásielkou do vlastných rúk a nie je možné,
aby PIN prevzala iná osoba.Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý

deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v zmysle
§ 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným obsahom odvolania navrhovateľa bolo v
podstate posúdiť, či prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam.

Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a účastníkov, účelom ktorého je získanie
poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení účastníkov.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol

dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal

bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich

pravdivosti s dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda
zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu ale nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať
zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť
ich vzájomný vzťah.

Opierajúc sa o vyššie uvedené zásady dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, odvolací súd
je toho názoru, že prvostupňový súd sa nimi v danom konaní dôsledne riadil, keď vykonal dôkazy
navrhnuté účastníkmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci, vykonané dôkazy jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom, s
ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatňovaného nároku, keď prvostupňový
súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci, jeho výsledky správne

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom
a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktoré na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vo vzťahu k danej veci
vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne presvedčivé
a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na

odvolacie argumenty navrhovateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového
súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd po oboznámení sa s celým obsahom spisu včítane vykonaných dôkazov dospel k
rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že nemal za preukázané, že navrhovateľ reálne poskytol
odporkyni sumu, ktorej vrátenia sa podanou žalobou domáha, nakoľko navrhovateľ nepredložil žiadny
dôkaz. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o poskytnutí finančných prostriedkov odporkyni. Bez

preukázania poskytnutia peňažných prostriedkov dlžníčke nie je potom možné uzatvoriť, že pohľadávka
navrhovateľovi vznikla a nie je možné priznať mu právo, ktorého sa podanou žalobou domáha.

S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská odvolací súd uzatvára, že navrhovateľ
neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď v konaní dostatočnými dôkazmi nepreukázal, že jeho nárok v
rozsahu uplatnenom v žalobe je dôvodný. Keďže navrhovateľ sa napriek riadne a včas doručenému

predvolaniu na nariadené prvostupňové pojednávanie na 16.04.2014 nedostavil, pričom svoju neúčasť
ospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal, navrhovateľ sa tak vlastným zavinením, neúčasťou
na nariadenom pojednávaní, sám zbavil možnosti byť súdom oboznámený o tých tvrdeniach, ktoré
zostali sporné, resp. nepreukázané.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako v celom rozsahu vecne správny, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím ust.
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. právo na náhradu trov proti neúspešnému navrhovateľovi. Keďže si ale odporkyňa náhradu
trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila (a podľa obsahu spisu jej

ani žiadne v odvolacom konaní nevznikli), odvolací súd odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.