Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/375/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113230056
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113230056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Soláčnyovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletú T. I. nar. XX.XX.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov C. I. nar. X.XX.XXXX bývajúceho na W. B. Č.. XX v
J. zastúpeného JUDr. Timeou Schwarcovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Pražskej
ulici č. 4 v Košiciach a Z. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na I.H. B. Č.. XX v J. zastúpenej JUDr. Martinou
Hopferovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Bajzovej ulici č. 2 v Košiciach v konaní
o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 28.5.2014 č.k. 21P

168/2013 - 133 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o znížení výživného.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a o trovách
konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. O návrhu otca
rozhodol podľa §-u 78, §-u 77, §-u 75 ods. 1, §-u 76 ods. 1 a §-u 62 Zákona o rodine a rozhodnutie
odôvodnil tak, že nezistil zmenu pomerov u žiadneho z účastníkov konania odôvodňujúcu zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Konštatoval, že doposiaľ určené výživné pre
maloletú v rozsahu 5 Eur denne je so zreteľom na mesačný príjem otca a osobnú starostlivosť matky

primerané. Zdôraznil, že rozpory medzi rodičmi maloletej nemôžu mať vplyv na vyživovaciu povinnosť
otca voči nej, pretože táto je zákonnou povinnosťou. O trovách konania, ktorých náhradu nikto nežiadal,
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej s návrhom, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť na 100 Eur mesačne. Uplatnil
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ z dôvodu, že výdavky, uplatnené matkou v niektorých
položkách sú nepodložené a neprimerané veku maloletej a jeho životná úroveň nie je tak vysoká, aby

maloletá mala mať zabezpečené svoje potreby v tak vysokej výške so zreteľom na jej vek. Zdôraznil,
že matka má príjem porovnateľný s jeho príjmom, žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý
jej denne pomáha pri starostlivosti o maloletú a je tiež povinný prispievať do spoločnej domácnosti.
Zdôraznil, že matka mu bráni v riadnej osobnej starostlivosti o maloletú, túto vodí na psychiatrické
vyšetrenia a jej výchovu smeruje k strachu voči nemu. Poukázal na skutočnosť, že v čase posledného
určovania výživného uzavrel s matkou maloletej dohodu na tak vysoké výživné len preto, že maloletá
navštevovala súkromnú materskú škôlku, kde mesačný poplatok predstavoval 200 Eur, jediným zdrojompríjmu matky bol rodičovský príspevok, pričom nepožiadala o výživné pre manželku a odôvodnené
potreby maloletej boli podstatne vyššie, pretože nosila plienky a jej prevažnú čas stravy tvoril Sunar, na
čo sú mesačné náklady veľmi vysoké. Zdôraznil, že maloletá v súčasnosti navštevuje štátnu materskú

škôlku, kde mesačný poplatok je iba 50 Eur, jej matka sa zamestnala a má vlastný príjem, preto je tiež
povinná prispievať na výživu maloletej a vyslovil názor, že ničím nie je odôvodnené, prečo by matka mala
zabezpečiť potreby dieťaťa len z výživného, ktoré platí on. Vyjadril názor, že ak maloletá potrebuje denne
5 Eur, koľko potrebuje on, ktorý má štyridsať rokov. Vytkol konajúcemu súdu, že fakticky nezhodnotil
a neporovnal všetky reálne preukázané dôkazy a tiež neporovnal všetky náklady, ktoré boli zo strany

matky už pred týmto istým súdom v minulosti preukazované. Zmenu pomerov vôbec neskúmal vo vzťahu
k reálnym nákladom na maloletú s prihliadnutím na zmenu príjmu matky a zmenu jeho príjmu a tiež
neprihliadol na jeho reálnu životnú úroveň.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca konštatovala, že pri poslednej súdnej úprave výživného bolo výživné
upravené na základe návrhu otca. Pokiaľ otec maloletej tvrdí, že sa s maloletou nestýka, poukázala na
rozhodnutie odvolacieho súdu pod č.k. 8Cop 287/2014-214, ktorým bol dočasne upravený styk otca s

maloletou v jej prítomnosti, o ktorý však otec nemá záujem. Konštatovala, že maloletá má z otca strach,
pretože medzi nimi nie je vytvorené rodičovské puto a pri poslednom stretnutí otca s maloletou bol
prítomný aj starý otec zo strany otca a jeho právna zástupkyňa, pričom starý otec celé stretnutie natáčal
a ona sa nemohla priblížiť k maloletej, z čoho bola táto zmätená. Zdôraznila, že otec maloletej aj naďalej
platí náklady spojené s užívaním predtým ich spoločného bytu v rozsahu 150 Eur, pretože nenahlásil

zmenu po ich odchode zo spoločnej domácnosti a náklady na cestovné má nadhodnotené, pretože tieto
nepredstavujú 50 Eur mesačne ale iba 20 Eur mesačne. Vyjadrila názor, že strava v rozsahu 1 Eur denne
zabezpečená materskou škôlkou, ako to otec v odvolaní uvádza, nepostačuje pre maloletú, pretože
musí jesť aj doma a jej náklady nespočívajú iba na stravu. Vyjadrila názor, že otec maloletej neplatí
žiadne hypotéky, nespláca dlhy a preto zo svojho príjmu zisteného súdom prvého stupňa v rozsahu

791 Eur, je schopný prispievať na výživu maloletej doposiaľ určených 150 Eur mesačne. Uviedla, že aj
ona prispieva na výživu maloletej mesačne a okrem toho sa o ňu všestranne stará. Navrhla napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-
om 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo

podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p.
vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho
obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako
súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s
pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd

prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného
v súlade s návrhom otca. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. §-u 78 ods. 1 Zákona
o rodine sa rozumie výrazná zmena okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o
zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo

predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať
pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimiv čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku
zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o
ust. §-u 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť. Obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má zásadne prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové
riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd konštatuje, že námietky otca v odvolaní nie sú

opodstatnené, a zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, že doposiaľ určené výživné
predchádzajúcim súdnym rozhodnutím je v jeho možnostiach a schopnostiach naďalej platiť, navyše
od predchádzajúcej súdnej úpravy výživného bez ďalšieho vzrástli odôvodnené potreby maloletej, ktorá
je v období intenzívneho rastu, kedy potrebuje vysokokalorickú rôznorodú stravu a vitamíny, na čo
rozhodne nepostačuje 1 Eur denne vynakladané na stravu v materskej škôlke, ktorú navštevuje, tak ako

touvádzaotecvodvolaní.Odvolacísúdnazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiadodáva,že
výživné 150 Eur s prihliadnutím na vek maloletej a skutočnosť, že samotným plynutím času sa potreby
maloletých detí zvyšujú, neodôvodňuje zníženie výživného, ani za predpokladu nepatrného zníženia
príjmu otca a zvýšenia príjmu matky maloletej, pretože pomery sa od poslednej úpravy nezmenili v
takom rozsahu, aby určené výživné nezodpovedalo schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom

otca. K ďalšej odvolacej námietke otca odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči
maloletým deťom vzniká priamo zo zákona a nie na základe dohody medzi nimi a v prípade uzavretia
dohody táto rozhodne podlieha schváleniu súdu, preto je irelevantné tvrdenie otca, že doposiaľ určené
výživné v rozsahu 150 Eur bolo iba na základe jeho návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje, že na výživné
pre maloleté dieťa nie je vyčlenená určitá pevná časť príjmu povinného rodiča, ale každá vyživovacia

povinnosť sa posudzuje podľa odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa a schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča. V zmysle §-u 62 ods. 1,2, 4 a 6, §-u 65 ods. 1 Zákona o rodine
je potrebné pri rozhodovaní o rozsahu výživného vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na
úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patrí nielen výživa vo vlastnom slova
zmysle ale aj hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace

s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život
kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Je potrebné
tiež zdôrazniť, že odôvodnené potreby maloletých detí v období intenzívneho duševného a fyzického

rozvoja sú podstatne vyššie ako odôvodnené potreby dospelých ľudí, ktoré sú už stabilizované, preto
neobstojí odvolacia námietka otca, že maloletá so zreteľom na svoj nízky vek, má podstatne nižšie
mesačné náklady ako on, ktorý má 40 rokov. Je potrebné súhlasiť s odvolacou konštatáciou otca, že
aj starý otec zo strany matky maloletej je povinný podieľať sa na nákladoch spoločnej domácnosti, v
ktorej býva, ale tento jeho finančný podiel rozhodne nemôže mať zásadný vplyv na určenie rozsahu

vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Pretože zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa
týkajúceho sa terajších pomerov otca a ich dôsledným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej
úpravyvýživnéhonevyplývapodstatnázmenapomerovotca,ktorábyodôvodňovalazmenudoterajšieho
rozhodnutia o výživnom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti jeho odôvodnenia ho v súlade s §-u

219 ods. 2 O.s.p. doplnil o ďalšie dôvody.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. i O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo takéto dôvody neexistovali.

Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Z dikciecitovaného ustanovenia je zrejmé, že súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Z uvedeného
vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, je potrebné, spravidla pred rozhodnutím vo veci
samej, navrhnúť výrok o náhrade trov konania. Pretože konajúci súd rozhodol o trovách konania bez

toho, aby o ich náhradu niekto z účastníkov žiadal, odvolací súd zrušil výrok rozsudku o trovách konania
ako nadbytočný podľa vyššie citovaného §-u 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p..

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.