Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217951
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu

JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/39/2013-50 zo dňa 03.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 9C/39/2013-50 zo dňa 03.12.2013 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd poukázal na návrh, ktorým sa žalobca domáhal
od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 602,99
eura. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Levice ako exekučný súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po

uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 327 dní. Z dôvodu nesprávneho úradného
postupuexekučnéhosúduvzniklažalobcovimajetkováškodavovýške125,--eurpredstavujúcanáhradu
účelne vynaložených nákladov vo veci správy a vymáhania pohľadávky v čase omeškania a to 70,--
eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému, 40,-- eur na udržiavanie a správu informačného systému, 15,-- eur na administratívnu prácu,
poštovné, telekomunikačné výdavky. Nemajetkovú ujmu vyčíslil na 602,99 eura, pričom vychádzal z
výpočtu 55,-- eur za 1 mesiac omeškania. S poukazom na nálezy Ústavného súdu, nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, považuje ju za spravodlivú satisfakciu.

Žalovaný sa k podanému návrhu vyjadril písomne, žiadal návrh zamietnuť, návrh žalobcu považoval za
zmätočný, celú dôkaznú povinnosť žalobca prenáša na súd, nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu čo sa týka prieťahov v
konaní. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní. Mal

za to, že návrh je uplatnený na súde predčasne, keďže ešte neuplynula lehota 6 mesiacov na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. K podmienkam úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody
uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok.Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, týka
sa len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo

preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, preskúmať rozhodcovskú doložku. Čo sa
týka prieťahov v konaní poukazoval na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a uviedol, že žalobca vo
vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia
svoje tvrdenie nepreukázal. Vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009,

teda tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Žalovaný namietal vyčíslenie materiálnej škody, mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne
a účelové.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Nitra sp. zn. 18C/103/2013, Okresného
súdu Levice sp. zn. 16Er/327/2010 a z neho žiadosť o udelenie poverenia, zápisnica súdneho

exekútora, uznesenia súdov, odvolanie, rozhodcovský rozsudok a dospel k tomuto skutkovému a
právnemu záveru:

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 7Er/327/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
bola doručená na Okresný súd Levice dňa 28.04.2010. U súdneho exekútora bola spísaná zápisnica

obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie dňa 09.03.2010. Uznesením Okresného súdu Levice č.k.
7Er/327/2010-19 zo dňa 21.10.2010, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá,
proti ktorému podal právny zástupca oprávneného odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k.
15CoE/531/2010-36 zo dňa 21.01.2011 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.
Zo spisu Okresného súdu v Nitre sp. zn. 18C/103/2013 súd zistil, že žalobca sa domáha majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nevymožiteľnosti poskytnutého úveru.
Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si podaným návrhom žalobca uplatňuje
majetkovú škodu vo výške 125,-- eur, ktorá pozostáva zo sumy 70,-- eur na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40,-- eur
na udržiavanie a správu informačného systému, zo sumy 15,-- eur na administratívnu prácu, poštovné,

telekomunikačné výdavky.
Ďalej si uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 602,99 eura za 327 dní omeškania z dôvodu porušenia
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Po citovaní ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 5 ods. 1, 3, § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1-3, § 17 ods. 1-3, §
19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a § 41 ods. 1, 2 písm. c), d), i) Exekučného poriadku súd považoval

za preukázané, že žalobca sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy dôvodiac, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Návrh žalobcu bol dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43
O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z. platného v čase podania návrhu. Žalobca v petite návrhu uviedol,
čoho sa podaným návrhom domáha, voči komu a z akého titulu. Nepredloženie dôkazov a neunesenie

dôkazného bremena je dôvodom na prípadné zamietnutie návrhu, nie na odmietnutie podania. Návrh
žalobcu súd nepovažoval za premlčaný, pretože žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu
doručená v apríli 2010 a žalobca si uplatnil u žalovaného predbežné prerokovanie na náhradu škody
v apríli 2012. Návrh žalobcu súd nemohol ako predčasne podaný zamietnuť, pretože vo veci bolo
rozhodnuté po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody, pričom žiadosť žalobcu nebola prerokovaná a podľa vyjadrenia žalovaného nie je
nárok žalobcu predbežne prerokovaný, pretože žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie žiadosti, preto nárok mohol žalobca uplatniť na súde v súlade s ust. § 16 zák. č. 514/2003.

Žalobca sa domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu s poukazom na § 9 ods. 1

zák. č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia nedošlo v zákonnom
stanovenej 15-dňovej lehote. Podstatou tohto sporu bolo zistiť a vecou žalobcu bolo preukázať, či
nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia mu spôsobilo škodu a nemajetkovú ujmu, ktorých sa
domáha a či sa vôbec na daný prípad vzťahuje zákonná lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, ak došlo k nezákonnému rozhodnutiu,

alebo nesprávnemu úradnému postupu, došlo k vzniku škody a medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť, pričom všetky tri podmienky
musia byť splnené súčasne. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom
č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna. Nesprávny úradný postup môže maťza následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý
by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Žalobca uvádzal, že na preukázanie škody, ktorej sa nedomáha
titulom zníženého výťažku exekúcie, ale titulom nákladov, ktoré mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti
s nekonaním súdu, požiadal o vypracovanie znaleckého posudku, pričom súd poznamenáva, že ak
mu vznikla škoda, mal by mať dôkazy, ktorými by ju preukázal a za daného stavu nie je zrejmé ako
mohol žalobca dospieť k výške ním tvrdenej škody. Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako

preukázaná, žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na žalobcovi je
preukázať svoje tvrdenia.

Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej
lehoty, z akého dôvodu, či sa zákonná 15 - dňová lehota vzťahuje na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou
exekútora, či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods.

2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania žiadosti o udelenie poverenia možné vydať
poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom boli
vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa žalobcu rozhodcovský rozsudok je exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol

uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011. Novelizácia
predmetného ustanovenia by bola nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul podľa písmena i). Skutočnosť,
že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj komentár k
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd teda dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok podľa § 41 ods. 2 písm. d / Exekučného poriadku. Zákonná

15 - dňová lehota na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia neplatí v
exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Táto výnimka bola
do zákona zavedená s účinnosťou od 01.06.2010 a vzťahuje sa aj na exekučné konania začaté pred
účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z., čo je uvedené v komentári k exekučnému poriadku, dôvodom
zavedenia tejto výnimky je potreba preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie

preskúmavaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie. K vydávaniu poverení
na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2
písm.d)Exekučnéhoporiadku.Súddospelkzáveru,ževčasepodaniažiadostí oudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu neexistovala. Navyše súd uvádza, že táto lehota je uvádzaná v súvislosti s rozhodnutím súdu,

ktorým je vydanie poverenia a nevzťahuje sa na rozhodnutie súdu, ktorým je zamietnutie žiadosti
exekútora o udelenie poverenia.

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju

v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).

Z uvádzaných dôvodov súd žalobcu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich
nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil a žiadne mu ani nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,

nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a
de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým

nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu, súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo
na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach určených ustanovením
§ 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP. Miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku (§ 156 ods.
3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 10.03.2015.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého spisového materiálu dospel k záveru,
že prvostupňový súd zistil riadne skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonané dokazovanie
vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 a nasl. OSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými odvolací súd súhlasí. Preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 OSP rozsudok ako vecne
správny potvrdil aplikujúc pri jeho odôvodnení ustanovenie § 219 ods. 2 OSP.

Na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že navrhovateľ svoj nárok odôvodňoval
najmä tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovej doby s
omeškaním viac ako 327 dní. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa,
toto tvrdenie nie je pravdivé, keďže žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 28.04.2010,

súd o nej rozhodol dňa 21.10.2010 zamietnutím návrhu. Pritom v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku sa lehota 15 dní nevzťahovala na rozhodnutie súdu, ktorým je zamietnutie žiadosti na udelenie
poverenia, keďže exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu a okrem toho, aj zo znenia
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní sa týka prípadu, keď súd exekútora
vykonaním exekúcie poverí.

Žalobcom v návrhu vyčíslená škoda nemohla vzniknúť ani z dôvodu, že exekučným titulom, na základe
ktorého sa žalobca domáhal vydania poverenia, bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý bol ako
exekučný titul v rozpore so zákonom. Z rozhodnutia exekučného súdu vyplýva, že žiadosť o udelenie
povereniabolazamietnutázdôvodu,žerozhodcovskádoložka,ktorábolasúčasťouformulárovejzmluvy
o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je neplatná. Preto ani nemohla založiť právomoc

rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu. Exekučný súd teda dôvodne podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku preskúmal platnosť rozhodcovskej doložky a bol aj oprávnený zamietnuť žiadosť o udelenie
poverenia.

Odvolací súd dodáva, že odvolacie dôvody, ktorými je podľa § 212 ods. 1 OSP viazaný, odvolateľ

formuloval paušálne, tieto nesúhlasia s argumentmi uvádzanými súdom 1. stupňa v napadnutom
rozhodnutí. Preto z odvolania nie sú celkom zrejmé konkrétne dôvody nesúhlasu žalobcu s
preskúmavaným rozhodnutím.

Exekučný súd v predmetnej veci postupoval v súlade s exekučným poriadkom, odvolací súd nesprávny

úradný postup súdu a teda ani naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci podľa z. č. 514/2003 Z. z. nezistil. Postupom súdu teda žalobcovi žiadna škoda nemohla
vzniknúť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, § 151 OSP
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP. Úspešný žalovaný si žiadne trovy odvolacieho konania
neuplatnil, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.