Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eva Straková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/4/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113200652
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113200652.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: C. K.,
D. N., J. X, právne zastúpený: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Prešov, Masarykova 2, proti
žalovanému: Technické služby mesta Prešov, so sídlom Prešov, Bajkalská 33, IČO 31 718 914, právne
zastúpený: JUDr. Patrik Palša, Advokátska kancelária PALŠA A PARTNERI, spol. s.r.o., so sídlom
Prešov, Masarykova 13, IČO 36 492 086, v konaní o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 21.2.2011 do 18.2.2013 v
celkovej výške 13.382,12 Eur a 9 % ročným úrokom z istiny 161,84 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia, s
9,25 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.05.2011 do zaplatenia, s 9,25 % ročným úrokom z istiny
564,20 Eur od 01.06.2011 do zaplatenia, s 9,25 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.07.2011 do
zaplatenia, s 9,5 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.08.2011 do zaplatenia, s 9,5 % ročným
úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.09.2011 do zaplatenia, s 9,5 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od
01.10.2011 do zaplatenia, s 9,5 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.11.2011 do zaplatenia, s
9,25 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.12.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z istiny
564,20 Eur od 01.01.2012 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.02.2012 do
zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.03.2012 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom
z istiny 564,20 Eur od 01.04.2012 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.05.2012
do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.06.2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným
úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.07.2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od
01.08.2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.09.2012 do zaplatenia, s
8,75 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.10.2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z istiny
564,20 Eur od 01.11.2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.12.2012 do
zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z istiny 564,20 Eur od 01.01.2013 do zaplatenia, s 5,75 % ročným
úrokom z istiny 544,20 Eur od 01.02.2013 do zaplatenia, s 5,75 % ročným úrokom z istiny 534,20 Eur
od 01.03.2013 do zaplatenia, s 5,75 % ročným úrokom z istiny 293,68 Eur od 01.04.2013 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku čo do istiny 80 Eur s príslušným úrokom súd návrh z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z nákladov právneho
zastúpenia vo výške 4.183,32 Eur a tieto uhradiť priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcovi JUDr.
Dušanovi Remetovi, advokátovi v Prešove, Masarykova 2, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok vo výške 901,92
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ dňa 16.3.2013 doručil návrh, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
prac.pomeru zo dňa 17.2.2011, ako aj náhrady mzdy z neplatného skončenia prac.pomeru. Súd
právoplatne určil, že okamžité skončenie prac.pomeru zo dňa 17.2.2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP
je neplatné, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.12.2011 a zároveň konanie o náhradu mzdy
z neplatného skončenia prac.pomeru vylúčil na samostatné konanie s tým, že aj o trovách konania
rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Žalobca v priebehu konania naposledy upravil petit žaloby, pokiaľ ide o výšku náhrady mzdy tak, že
žiadal ju priznať za obdobie od 21.2.2011 do 18.2.2013 s tým, že v zmysle § 134 ods. 4 ZP bol vypočítaný
jeho priemerný mesačný zárobok na sumu 564,20 Eur brutto, keďže v rozhodnom období odpracoval
224 hodín, za čo mu bola vyplatená mzda 755,25 Eur, čo predstavuje hodinovú mzdu 3,3717 Eur. V roku
2010 bolo 251 pracovných dní a v 2008 hodín, takže priemerný počet pracovných hodín je 167,3333.
Zároveň žiadal z tejto výšky priznanej mesačnej náhrady priznať aj príslušný úrok z omeškania. Žalobca
poukazoval na to, že listom z 21.2.2011 oznámil žalovanému, že okamžité skončenie prac.pomeru
považuje za neplatné a požiadal o prideľovanie práce, ktorá mu však nebola pridelená, preto mu vznikol
nárok na náhradu mzdy. Za prvých 12 mesiacov táto náhrad predstavuje zákonný nárok vo forme
sankcie voči zamestnávateľovi za porušenie právneho predpisu v súvislosti so skončením prac.pomeru.
Pokiaľ žalovaný používal ako argument proti nemu v súvislosti s jeho zdravotnou spôsobilosťou, žalobca
poukazoval na to, že počas tejto doby nebol práceneschopný a žalovaný ani nepreukázal, že by nebol
schopnývykonávaťprácu,naopakprácumoholvykonávať,ajkeďjepoberateľominvalidnéhodôchodku,
štát so zníženou mierou pracovnej neschopnosti poskytuje takúto pomoc a nemožno na túto čiastku
prihliadať, pretože v danom prípade inv.dôchodok sa nerovná starobnému dôchodku. Pokiaľ ide o ďalšie
obdobie nad 12 mesiacov, kedy môže súd znížiť, alebo nepriznať náhradu mzdy, žalobca poukázal na
to, že žalovaný neuviedol žiaden dôvod, ktorým by zdôvodnil zníženie náhrady mzdy, resp. nepriznanie,
pokiaľ poukazoval, že sa klamstva dopustil jeho ošetrujúci lekár, takéto tvrdenia sú neopodstatnené.
Žalobca mohol vykonávať prácu, jeho pracovná schopnosť bola len obmedzená s prihliadnutím na jeho
zdravotný stav. Žalovaný mu však prácu odmietol prideliť. Sám sa pokúšal si nájsť aj inú prácu, keď
si v júni 2011 podal žiadosť o prijatie do prac.pomeru v SAD Prešov, kde mu však prac.miesto nebolo
pridelené z dôvodu, že táto spoločnosť v tej dobe voľné prac.miesta. Žalobca poukazoval na to, že
po 22.2.2011 bol ešte PN, ale PN mu nebola vyplatená, lebo už nespĺňal nárok na výplatu, keďže
marodoval viac ako 1 rok a na Sociálnu úrade mu PN ani neprevzali. Na Úrade práce bol evidovaný
ako nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti 6 mesiacov. Čiastočný invalidný dôchodok
poberá vo výške 172 Eur, v súčasnej dobe mu bol zvýšený na 192 Eur a poberá ho doposiaľ. Na základe
dohody o prac.činnosti dosiahol len v januári 2013 20 Eur, februári 2013 30 Eur a marci 2013 30 Eur.
Žiaden iný príjem nemal.
Žalovaný žiadal návrh na náhradu mzdy zamietnuť, poukazoval na to, že Sociálna poisťovňa priznala
žalobcovi inv.dôchodok, ktorý mohol kompenzovať jeho čiastočnú nespôsobilosť a v období, ktoré
uplynulo nad 12 mesiacov žalobca naďalej poberal inv.dôchodok a zároveň aj pracoval. Nestotožnil sa s
jeho tvrdením, že na trhu práce sa nemohol zamestnať. Rozsudok o neplatnosť skončenia prac.pomeru
rešpektuje, ale s ním nesúhlasí a podal voči nemu dovolanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením mzdových listov žalobcu,
prehľadom o priznaných dôchodkových dávkach, rozhodnutím o priznaní dôchodku, dohodou o
prac.činnosti, vyjadrením ošetrujúceho lekára a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:
V konaní vedenom pôvodne pod č. 7C/63/2011 súd právoplatne rozhodol o neplatnosti okamžitého
skončenia prac.pomeru zo dňa 17.2.2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a konanie o
náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa teraz vedie pod sp.zn. 17C/4/2013. Žalobca bol
rok pred skončením tohto prac.pomeru zo strany žalovaného práceneschopným, keď dňa 16.2.2011
navštívil Sociálnu poisťovňu, z ich oznámenia zistil, že nemocenské dávky mu dňom 26.1.2011 skončili,
lebo mu končí podporná doba. Po tomto zistení išiel za svojim ošetrujúcim lekárom a žiadal ho o
ukončenia PN. Lekár mu ukončil PN a vydal mu doklad, s ktorým išiel k zamestnávateľovi, cestou však
zistil, že na tomto doklade je vyznačený dátum 27.1.2011, teda lekár nesprávne ukončil PN, preto savrátil, na čo lekár opravil dátum ukončenia PN na 1.2.2011. Potom volal majstrovi, či mu dá čerpať starú
dovolenku, lebo zistil, že mu bol nesprávne vystavený dátum a nechcel už ísť za lekárom, na čo mu
majster oznámil, že môže čerpať starú dovolenku. Na druhý deň 17.2.2011 celý deň trávil u K.. D. O. W.
XX.X.XXXX N. Q. I. O. U. V. A. V. I. N. I. T., Ž. R. I.T. N., Ž. I. C. I. A. V. X.X.XXXX O. X. U. K., Ž. I. C. I.
A.. K. K. C. V., Ž. A. U. K. C. I. A., N. V. X. U. I. V. Q. A. XX.X.XXXX, J. K. V. C. A. V. B. N., O. J. H. P.
V. K., V. H., Ž. K. Í. J. W., J. K. D. V., Ž. N. O. I. R. V. J. N..N.. U. C. T. X. A. K. D. A. V. I. N..N.. I. S. N.
K. T. A. XX.X.XXXX, Q. O. Q. B. Š., R. C. O. X.X.XXXX O. R. J. K. N. XX.X.XXXX. Ď.O. K. E. C. C. C.
N. O. O. B. Ď. Q.. Po doručení okamžitého skončenia prac.pomeru listom z 21.2.2011 oznámil žalobca
žalovanému, že okamžité skončenie prac.pomeru považuje za neplatné a žiadal o pridelenie práce. Táto
mu však nebola prideľovaná. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne SR z 9.12.2010 bol žalobcovi
priznaný inv.dôchodok vo výške 175,50 Eur od 1.1.2011 a od januára 2013 upravený na výšku 187,20
Eur, ktorý poberá doposiaľ. Obdobie od 1.11.2012 do 1.1.2013 na základe dohody o prac.činnosti so
zamestnávateľom Q..A. - Z. G., Ž. C. T., U. J. A. C. C. R. XXXX X E., A. XXXX X E., S. XXXX XX E.,
F. XXXX XX E., K. XXXX XX E.. Ž. I. B. V. U. C. I. N. N. Ž. V. N. U. XX.X.XXXX, Q. U. XX.X.XXXX I. N.
oznámil žalobcovi, že v súčasnej dobe nemá voľné prac.miesto, o ktoré sa uchádza, ale jeho žiadosť
bude evidovať do 31.3.2012 a následne listom zo 4.4.2012 mu vrátil žiadosť s tým, že nemá pre neho
voľné prac.miesto.
K..Q. - O. C. V. N. Ž. B., Ž. Ž. B. N. X.X.XXXX, N. R., Ž. E.T. H. C. B. Ď. V. Q. O. N. A. Q. R. V. W. U.
XX.X.XXXX O. R. U. X.X.XXXX opravil dátum ukončenia na potvrdení o dočasnej PN na 14.2.2011, čo
potvrdil svojou pečiatkou a podpisom. Žalobca ho informoval 16.2.2011, že podľa doloženého kožného
nálezu nie je spôsobilý vykonávať prácu, ktorú mu navrhol žalovaný.
Žalobca v októbri 2010 odpracoval 21 dní (160 hodín) za čo mal mzdu 553,75 Eur, v nov.2010 7 dní (56
hodín), za čo dostal mzdu 201,50 Eur a dec.2010 nič neodpracoval. Celkove tak odpracoval 224 hodín,
za čo mu bola vyplatená odmena celkom 755,25 Eur, čo predstavuje hodinovú mzdu vo výške 3,717
Eur. V roku 2010 bolo 251 prac.dní a 2008 hodín, takže priem.počet prac.hodín v r. 2010 je 167,333.
Podľa § 79 ods.1,2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodneoskončenípracovnéhopomeru. Akcelkovýčas,zaktorýbysamalazamestnancoviposkytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.
Podľa § 134 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa
namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy,
ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme
dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok
sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť
priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný so žalobcom neplatne okamžite skončil
pracovný pomer, a to na základe právoplatného rozsudku 7C/63/2011 zo dňa 26.10.2011, ktorýnadobudol právoplatnosť 20.12.2011. Žalobca oznámil žalovanému listom z 21.2.2011, že okamžité
skončenie prac.pomeru považuje za neplatné a žiadal o pridelenie práce. Žalovaný mu prácu nepridelil,
z tohto dôvodu mu v zmysle § 79 ods. 1 vznikol nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku
odo dňa, keď oznámil žalobca, že trvá na ďalšom zamestnaní, až do času, keď mu umožní pracovať
v práci. Za mesiac február 2011 odpracoval žalobca 6 prac.dní (48 hodín x priem.hodinový zárobok =
161,84 Eur), vo februári 2013 do 18.2.2013 bolo 12 prac. dní (96 hodín x priem.hod. zárobok = 323,68
Eur).
Priemerný zárobok zamestnanca pre pracovnoprávne účely sa zisťuje z rozhodného obdobia, ktorým
je predchádzajúci kalendárny štvrťrok a priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok,
ktorý sa vynásobí priem.počtom prac. hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac podľa týždenného
prac.času zamestnanca. Súd preto vypočítaval tento priem.zárobok z posledného kalendárneho
štvrťroku, ktorým je obdobie od 1.10.2010 do 31.12.2010, v ktorom žalobca odpracoval 224 hodín
celkovo, za čom mu bola vyplatená mzda 755,25 Eur, čo predstavuje hodinovú mzdu vo výške 3,3717
Eur,vroku2010bolo251prac.dnía2008hodín,takžepriemernýpočetprac.hodínje167,333násobkom
hodinovej mzdy t.j. x 3,3717, súd zistil mesačný priemerný zárobok 564,20 Eur brutto, ktorý patrí
žalobcovi mesačne za prvých 12 mesiacov za obdobie od 21.2.2011 až do skončenia prac.pomeru
medzi žalobcom a žalovaným, ku ktorému došlo 18.2.2011. Vzhľadom na to, že žalovaný neumožnil
žalobcovi vykonávať prácu podľa prac.zmluvy, resp. k ukončeniu prac.pomeru potom došlo až ku dňu
18.2.2013, súd mal za to, že žalobcovi patrí aj ďalší nárok nad 12 mesiacov, aj keď žalovaný žiadal túto
náhradu mzdy nepriznať, neuviedol žiaden závažný dôvod, pre ktorý by náhrada žalobcovi nepatrila,
resp. vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa naopak uchádzal o prácu a podarilo sa
mu len dohodou o prac.činnosti získať príjem v jan. 2013 20 Eur, febr.2013 30 Eur, marci 2013 30 Eur,
čo súd zohľadnil a o tieto sumy za obdobie od jan.2013 - marca 2013, znížil náhradu mzdy tak, že mu
priznal mzdu za január 544,20 Eur s príslušným úrokom z omeškania od 1.2.2013 s 5,75 % ročným
úrokom z omeškania od 1.2.2013, mzdu za február 2013 upravil na sumu 534,20 Eur 5,75 % ročným
úrokom z omeškania od 1.3.2013 a mzdu za marec 293,68 Eur s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od
1.4.2013. Celkove žalobcovi patrí náhrad mzdy vo výške 13.382,12 Eur, kde spadá náhrada za február
6 prac. dní x priem.hodinový zárobok 161,84 Eur, marec 2011 až 31.12.2012 patrí žalobcovi náhrada
mzdy mesačne po 564,20 Eur, mzda za január 2013 544,20 Eur, po zohľadnení 20 Eur, ktoré získal ako
príjem, za február 2013 534,20 Eur, po odčítaní 30 Eur, ktoré získal ako príjem, za marec 2013 293,68
Eur, po odpočítaní 30 Eur z alikvotnej časti 323,68 Eur za 12 pracovných dní.
S poukazom na § 1 ods. 4 ZP a § 517 ods. 2 OZ žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorého
výška je upravená v § 17 ods. 1 zák. 659/2007 a Nariadenia vlády 586/2008 § 3 ods. 1 vo výške úrokovej
sadzby ECB plus 8 %-tuálnych bodov, ktorá v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 bola 1 % plus 8 %,
od 13.4.2011 do 12.7.2011 1,25 % plus 8 %, od 13.7.2011 do 8.11.2011 1,50 % plus 8 %, od 9.11.2011
do 13.12.2011 1,25 % plus 8 %, od 14.12.2011 do 10.7.2012 1 % plus 8 %, od 11.7.2012 do 7.5.2013
0,75 % plus 8 % a s prihliadnutím na platnosť tejto úrokovej sadzby boli priznané žalobcovi úroky v
jednotlivých mesiacoch podľa tejto úpravy tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku čo do sumy 80 Eur s príslušným úrokom, súd návrh zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré predstavujú náklady právneho zastúpenia, ktorá bola určená z výšky
súdom priznaného plnenia, a to za úkony právnej pomoci v časti týkajúcej sa neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru v konaní 7C/63/2011 za 5 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie návrhu, písomné podanie vo veci samej 20.9.2011, účasť na pojednávaní dňa
26.9.2011, 26.10.2011, podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. 1 úkon = 57 Eur, spolu 285
Eur. Ďalej za 3 úkony právnej pomoci ďalšia porada s klientom 17.1.2012, vyjadrenie k odvolaniu z
20.1.2012, účasť na odvolacom pojednávaní 10.10.2012, 1 úkon = 58,69 Eur, spolu 176,07 Eur, 1 úkon
právnej pomoci vyjadrenie k odvolaniu z 9.1.2013 vo výške 60,07 Eur), 5x režijný paušál po 7,41 Eur, 3
x po 7,63 Eur, 1 x 7,81 Eur podľa § 16 ods. 3 cit.vyhlášky, spolu 67,75 Eur, spolu 588,89 Eur.
Trovy konania vo veci náhrady mzdy, ktoré predstavuje 10 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie návrhu 10.3.2011, účasť na pojednávaní dňa 22.4.2013, písomné podanie vo
veci samej 30.4.2013, ďalšia porada s klientom 17.11.2013, ústne pojednávanie 18.11.2013, písomné
podanie vo veci samej 10.12.2013 a dňa 6.2.2014, pojednávanie dňa 22.1.2014 a dňa 19.3.2014 podľa§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1, resp. § 13a ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. 1 úkon = 303,74 Eur, spolu 3.037,40
Eur. Ďalej za 3 úkony právnej pomoci písomné podanie na súd 15.3.2013 a 14.4.2013, vyjadrenie k
odvolaniu z 30.5.2013 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 cit.vyhlášky 1 úkon vo výške 151,87 Eur, spolu
455,61 Eur), 2 x režijný paušál po 7,41 Eur, 8x po 7,81 Eur, 3x po 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhl., spolu
101,42 Eur, spolu tieto trovy 3.594,43 Eur.
Celkom trovy 4.183,32 Eur uhradí žalovaný priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr.
Dušanovi Remetovi, advokátovi v Prešove, Masarykova 2, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona
71/1992 Zb. v znení noviel, v konaní bol úspešný, preto podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona prešla
poplatková povinnosť na žalovaného a súd uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok vyrúbený podľa
Sadzobníkasúdnychpoplatkovpoložky1písm.a),b)za2právneúkonyt.j.určenieneplatnostiskončenia
pracovného pomeru 99 Eur a konania o náhrade mzdy 6 % zo sumy 13.382 Eur t.j. 802,92 Eur, ktoré
uhradí štátu na účet Okresného súdu Prešov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.