Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/245/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201167
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201167.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov
JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: D.. J. K., BADGER, Ružová 1361/50,
960 01 Zvolen, IČO: 17 992 567, zast. JUDr. Róbert Madej, advokát, so sídlom Mýtna 42, 811 05
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100301/1/123926/2013/5002 zo

dňa 12.04.2013 a č. 1100301/1/123916/2013/5002 zo dňa 12.04.2013, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen dodatočným platobným výmerom č.
9614401/5/3721851/2012/Lon zo dňa 13.12.2012 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2011 v sume 6613,56 eur. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že

daňový subjekt neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu
EÚ pre odberateľa BIMBÓ-KER KFT., ktorý ako nadobúdateľ nebol v čase dodania tovaru osobou
identifikovanou pre daň v Maďarsku, čím porušil ustanovenie § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o
DPH. Daňový subjekt bol povinný uplatniť k dodaniu tovaru daň v zmysle citovaného zákona z dôvodu,
že mu vznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru, pri ktorom nebol oprávnený uplatniť oslobodenie od
dane. Daňový subjekt porušil § 43 ods. 5 citovaného zákona, keď nesplnil povinnosť preukázať, že sú

splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Daňovému subjektu vznikla daňová
povinnosť pri dodaní tovaru v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Daňový subjekt mal postupovať pri
dodaní tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Dodanie tovaru bolo posúdené ako dodanie
s miestom dodania v tuzemsku.

Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 1100301/1/123926/2013/5002 zo dňa 12.04.2013
potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 9614401/5/3721851/2012/Lon zo dňa 13.12.2012. V odôvodnení

rozhodnutia reagoval na odvolacie námietky, ktorým nevyhovel. Stotožnil sa so správcom dane v
tom, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno vo veci uplatnenia oslobodenia od dane v
zmysle § 43 zákona o DPH. Nebolo preukázané dodanie drevnej hmoty deklarované faktúrami v
mesiaci september 2011 maďarskému odberateľovi. Daňový subjekt neuzavrel písomný zmluvný vzťah
s odberateľom, nemá žiadne objednávky, nebol prítomný pri nakládke dreva. Prevzatie tovaru nie
je potvrdené podpisom príjemcu na Medzinárodných nákladných listoch (CMR), konkrétnu osobu

nepotvrdil prepravca. Medzinárodné nákladné listy vyhodnotil ako nehodnoverný dôkaz, pretože u
prepravcu nie sú potvrdené podpisom príjemcu tovaru, kým kópie predložené daňovým subjektom
podpísané sú. Úhrady za tovar prebehli v hotovosti, preto hodnovernosť deklarovaných obchodovnemožno posúdiť ani z hľadiska bezhotovostného platobného styku. Predložené písomnosti v rámci
daňovej kontroly, faktúry a CMR, dokumentujú účtovné prípady, avšak nepreukazujú reálnu stránku veci.
Daňový subjekt nemá žiadny dôkaz, ktorým by preukázal dodanie tovaru spoločnosti BIMBÓ-KER KFT.

a nevie identifikovať osobu, ktorá tovar prebrala. Daňový subjekt konal rizikovo a neobozretne, keď
považoval len identifikačné číslo pre daň, overené na portáli Finančného riaditeľstva SR, za rozhodujúcu
skutočnosť pre uskutočnenie intrakomunitárneho obchodu, pričom sa jedná len o jednu z mnohých
možností, ako si overiť hodnovernosť obchodného partnera. Daňový subjekt neuplatňoval obvyklé
zásady obchodného styku. Ignoroval rozhodujúce informácie uvedené na oficiálnej stránke serveru FR

SR uverejnené pod hlavičkami „Pomocník“ a „Odmietnutie zodpovednosti za túto službu“ súvisiace s
overovaním IČ DPH. Konštatoval, že predmetný prípad nie je analogický s právnym prípadom riešeným
vrozsudkuEurópskehosúdnehodvoravoveciC-409/04Teleos,naktorýsaodvolávalvodvolanídaňový
subjekt, a to najmä z dôvodu, že nebolo preukázané nadobudnutie tovaru maďarským subjektom, t.j.
nebolo preukázané, že na spoločnosť BIMBÓ-KER KFT. prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník
(nebola splnená podmienka podľa bodu 1. tohto rozsudku ESD), nie je známa osoba preberajúca

tovar deklarovaný faktúrami, sú nezrovnalosti v účtovných dokladoch prepravcu i daňového subjektu
spochybňujúce samotný výkon prepravy tovaru do iného členského štátu. Dôkazy predložené daňovým
subjektom mali charakter písomných dokladov deklarujúcich účtovné prípady, ktoré boli predmetom
dokazovania v rámci daňovej kontroly. Správca dane zákonnými prostriedkami (medzinárodná výmena
informácií, svedecká výpoveď, ústne pojednávanie) preukázal, že na faktúrach deklarovaný maďarský

subjekt nebol odberateľom, čím nebola splnená podmienka prechodu práva na nadobúdateľa nakladať
s tovarom ako vlastník.
Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen, dodatočným platobným výmerom č.
9614401/5/3721708/2012/Lon zo dňa 13.12.2012 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 25.246,61 eur. V odôvodnení konštatoval, že daňový subjekt

neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ pre odberateľa
BIMBÓ-KER KFT., ktorý ako nadobúdateľ nebol v čase dodania tovaru osobou identifikovanou pre daň
v Maďarsku, čím porušil ustanovenie § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Daňový subjekt bol
povinný uplatniť k dodaniu tovaru daň v zmysle citovaného zákona z dôvodu, že mu vznikla daňová
povinnosť pri dodaní tovaru, pri ktorom nebol oprávnený uplatniť oslobodenie od dane. Daňový subjekt

porušil § 43 ods. 5 citovaného zákona, keď nesplnil povinnosť preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť pri dodaní
tovaru v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Daňový subjekt mal postupovať pri dodaní tovaru v zmysle
§ 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Dodanie tovaru bolo posúdené ako dodanie s miestom dodania
v tuzemsku.

Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 1100301/1/123916/2013/5002 zo dňa 12.04.2013
potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 9614401/5/3721708/2012/Lon zo dňa 13.12.2012. V odôvodnení
rozhodnutia reagoval na odvolacie námietky, ktorým nevyhovel. Stotožnil sa so správcom dane v tom,
že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno vo veci uplatnenia oslobodenia od dane v zmysle

§ 43 zákona o DPH. Nebolo preukázané dodanie drevnej hmoty deklarované faktúrami v mesiaci
august 2011 maďarskému odberateľovi BIMBÓ-KER KFT.. Daňový subjekt neuzavrel písomný zmluvný
vzťah s odberateľom, nemá žiadne objednávky, nebol prítomný pri nakládke dreva. Prevzatie tovaru
nie je potvrdené podpisom príjemcu na Medzinárodných nákladných listoch (CMR), konkrétnu osobu
nepotvrdil prepravca. Medzinárodné nákladné listy vyhodnotil ako nehodnoverný dôkaz, pretože u

prepravcu nie sú potvrdené podpisom príjemcu tovaru, kým kópie predložené daňovým subjektom
podpísané sú. Úhrady za tovar prebehli v hotovosti, preto hodnovernosť deklarovaných obchodov
nemožno posúdiť ani z hľadiska bezhotovostného platobného styku. Predložené písomnosti v rámci
daňovej kontroly, faktúry a CMR, dokumentujú účtovné prípady, avšak nepreukazujú reálnu stránku veci.
Daňový subjekt nemá žiadny dôkaz, ktorým by preukázal dodanie tovaru spoločnosti BIMBÓ-KER KFT.

a nevie identifikovať osobu, ktorá tovar prebrala. Daňový subjekt konal rizikovo a neobozretne, keď
považoval len identifikačné číslo pre daň overené na portály Finančného riaditeľstva SR za rozhodujúcu
skutočnosť pre uskutočnenie intrakomunitárneho obchodu, pričom sa jedná len jednu z mnohých
možností, ako si overiť hodnovernosť obchodného partnera. Daňový subjekt neuplatňoval obvyklé
zásady obchodného styku. Ignoroval rozhodujúce informácie uvedené na oficiálnej stránke serveru FR

SR uverejnené pod hlavičkami „Pomocník“ a „Odmietnutie zodpovednosti za túto službu“ súvisiace s
overovaním IČ DPH. Konštatoval, že predmetný prípad nie je analogický s právnym prípadom riešením v
rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04 Teleos, na ktorý sa odvolával v odvolaní daňový
subjekt, a to najmä z dôvodu, že nebolo preukázané nadobudnutie tovaru maďarským subjektom, t.j.nebolo preukázané, že na spoločnosť BIMBÓ-KER KFT. prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník,
nie je známa osoba preberajúca tovar deklarovaný faktúrami, nezrovnalosti v účtovných dokladoch
prepravcu i daňového subjektu spochybňujúce samotný výkon prepravy tovaru do iného členského

štátu. Dôkazy predložené daňový subjektom mali charakter písomných dokladov deklarujúcich účtovné
prípady, ktoré boli predmetom dokazovania v rámci daňovej kontroly. Správca dane zákonnými
prostriedkami preukázal, že na faktúrach deklarovaný maďarský subjekt nebol odberateľom, čím nebola
splnená podmienka prechodu práva na nadobúdateľa nakladať s tovarom ako vlastník.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100301/1/123926/2013/5002 zo dňa 12.04.2013. Napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614401/5/3721708/2012/Lon zo dňa 13.12.2012 navrhol zrušiť
a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Konanie o tejto žalobe súd začal pod sp.zn.
23S/245/2013.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100301/1/123916/2013/5002 zo dňa 12.04.2013. Napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614401/5/3721851/2012/Lon zo dňa 13.12.2012 navrhol zrušiť
a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Konanie o tejto žalobe súd začal pod sp.zn.
23S/246/2013.

Žalobné námietky v obidvoch žalobách sú rovnaké, pričom žalobca namietal najmä tieto skutočnosti:
1) Predmetom sporu je intrakomunitárny obchod žalobcu, ktorý spočíval v dodaní reziva do zahraničia,
odberateľovi z Maďarskej republiky spoločnosti BIMBÓ-KER KFT.. Daň na výstupe žalobca nemal platiť,
pretože išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004

Z.z.. Rozhodnutie o zrušení identifikačného čísla (ďalej IČ) pre DPH maďarskému odberateľovi je zo
dňa 20.09.2011, a to spätne ku dňu 02.06.2011. Žalobca pri realizácii obchodu do termínu 20.09.2011
teda realizoval obchod s platiteľom DPH, t.j. podmienka, že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre
daň, splnená bola. Keby sa žalobca „obozretnejšie“ dožadoval zistenia, či odberateľ je platiteľom DPH,
žalovaný by mu do termínu 20.09.2011 takéto potvrdenie aj sám vydal.

2) Poukázal na znenie čl. 31 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci
a boji proti podvodom v oblasti DPH, v zmysle ktorého príslušné orgány každého členského štátu
zabezpečenia, aby sa osobám, ktoré sa zúčastňujú na dodávaní tovaru alebo poskytovaní služieb
v rámci spoločenstva, umožnilo získať pre potreby tohto druhu transakcií potvrdenie elektronickými
prostriedkami o platnosti IČ pre DPH prideleného akejkoľvek konkrétnej osobe, ako aj zodpovedajúceho

mena a adresy.
3) Poukázal na znenie čl. 18 ods. 1 písm. a/ vykonávacieho Nariadenia Rady EÚ č. 282/2011, ktorým sa
ustanovujú vykonávacie opatrenia Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH a konštatoval, že
žalovaný v priamom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a právom Európskej únie tvrdil,
že sa nemal spoľahnúť len na IČ pre daň na portáli Finančného riaditeľstva SR (predtým Daňového

riaditeľstva SR), ale mal podrobnejšie a hlbšie skúmať maďarského obchodného partnera. Žalobca
získal potvrdenie o platnosti IČ pre DPH v súlade s citovaného ustanoveniami zákonov, právnych
predpisov EÚ/ES z registra podľa žalovaného na to určeného. Pri právnom posúdení mal žalovaný
posúdiť všeobecne uznávaný princíp zákazu retroaktivity.
4) Žalovaný v predmetnej veci vykonal dokazovanie, predmetom ktorého boli okrem iného

oboznámenie sa s listinnými dôkazmi v spise, výsluchom žalobcu, výsluchom zamestnanca žalobcu
a sprostredkovateľa X. G., výsluchom prepravcu T. A. - KOVATRANS. Mnohé z vykonaných dôkazov
nevzal žalovaný pri svojom rozhodovaní do úvahy, pričom sa s nimi nevysporiadal ani vo svojom
rozhodnutí. Žalovaný je povinný posúdiť dôkazy, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti.
Podľažalobcuvšetkyvykonanédôkazypreukazujúdodanietovarudoinéhočlenskéhoštátuaneexistuje

žiaden dôkaz vierohodne preukazujúci opak.
5) Dodanie tovaru maďarskému obchodnému partnerovi prebehlo podľa bežných zvyklostí, pričom
poukázal na špecifické obchodovanie s maďarskými partnermi spočívajúce v tom, že pokiaľ si žalobca
nezabezpečí platbu v hotovosti pri dodaní tovaru, peniaze vzhľadom na nespoľahlivosť obchodných
partnerov už nikdy nemusí vidieť. Pokiaľ je platba v hotovosti pri dodaní tovaru realizovaná v súlade

s právnym poriadkom, nemôže správca dane takýto spôsob prijímania plnenia zo strany podnikateľa
odmietať.
6) Žalovaný sa nevysporiadal s úradne overeným plnomocenstvom, ktorým T. K., konateľ BIMBÓ-
KER KFT. splnomocnil E. Q. na zastupovanie spoločnosti vo všetkých transakciách. Ak mal správcadane pochybnosti o hodnovernosti plnomocenstva, bol povinný dožiadaním overiť jeho autentickosť.
V opačnom prípade sa žalovaný nemohol vyporiadať s tvrdeniami žalobcu a predloženými listinnými
dôkazmi tak, že ich relevanciu arbitrárne poprel a uviedol, že relevantnou je výlučne výpoveď osoby vo

väzení, keď T. K., ako jediný konateľ spoločnosti BIMBÓ-KER KFT. uviedol, že žiadnu plnú moc žiadnej
osobe na konanie v mene tejto spoločnosti neudelil a zároveň uviedol, že spoločnosť nevykonáva žiadnu
ekonomickú činnosť.
7) Žalovaný uvádza zavádzajúci argument z vyjadrenia žalobcu z ústneho pojednávania, keď žalobca
pri prvom vypočutí dňa 07.11.2011 uviedol, že žalobca si sám nie je istý, či faktúry vystavil na správnu

spoločnosť. Žalovaný uviedol, že spoločnosť, s ktorou žalobca obchoduje, na ktorú sú vystavené faktúry,
nemá IČ DPH, nie je platcom dane z pridanej hodnoty. Následne sa žalobca spýtal, či sú teda faktúry
vystavené na správnu spoločnosť. V tom čase totiž žalobca nevedel, že IČ DPH bolo jeho obchodnému
partnerovi spätne odňaté. Na ďalšom vypočutí dňa 07.05.2012 už žalobca jednoznačne potvrdil, že tovar
bol fakturovaný správne pre BIMBÓ-KER KFT.. Žalovaný sa opiera len o odpovede žalobcu na prvom
vypočutí, pričom následne preverené skutočnosti vypovedané dňa 07.05.2012 už žalovaný do úvahy

neberie.
8) Nespochybniteľným dôkazom preukazujúcim, že dodanie tovaru maďarskému obchodnému
partnerovi sa uskutočnilo, sú príjemcom potvrdené medzinárodné nákladné listy CMR, ktoré tvoria
prílohu faktúr vystavených žalobcom.
9) Žalovaný pochybil, keď nevzal do úvahy dôkazy prevažujúce v prospech tvrdení žalobcu. Okrem

listinných dôkazov sú nimi aj výsluchy svedkov. Realizáciu plnenia potvrdil X. G., ako aj T. A. -
KOVATRANS, prepravca. Žalovaný povýšil ako dôkaz výsledok medzinárodnej výmeny informácií nad
všetky ostatné, či už listinné dôkazy alebo svedecké výpovede.
10) Daňové orgány sa pri rozhodovaní riadili najmä subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložili
na jednoznačných dôkazoch. Ich konštatovania sa preukázateľne a nespochybniteľne javia len

irelevantnými úvahami, domnienkami bez toho, aby boli podložené dôkazmi, s cieľom poškodiť
kontrolovaný daňový subjekt.
11) Pri vydávaní dodatočného platobného výmeru, ako aj rozhodnutia žalovaného, boli porušené
všetky procesné postupy a zásady upravené zákonom o správe daní, najmä zásada zákonnosti,
zásada súčinnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov, zásada rovnosti a zásada primeranosti

(proporcionality).
12) Žalobca počas daňovej kontroly predkladal dôkazy, ktorými chcel preukázať uskutočnenie
intrakomunitárnej dodávky tovaru do Maďarska, a to platiteľovi dane z pridanej hodnoty spoločnosti
BIMBÓ-KER KFT.. V prípade pochybností o niektorých z jeho tvrdení, bolo zákonnou povinnosťou
správcu dane vyzvať žalobcu, aby pochybnosti odstránil, nejasnosti vysvetlil, prípadne tvrdenia doplnil,

a to v smere, rozsahu a lehote, ktorú mu správca dane mal určiť.

Žalobca podaniami zo dňa 18.07.2013 (doručenými súdu dňa 22.07.2013 v obidvoch začatých
konaniach) doplnil právnu argumentáciu k žalobným námietkam. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-273/11 zo dňa 06.09.2012, v ktorom sa konštatuje, že predávajúcemu nemožno zamietnuť

oslobodenieoddanevprípadedodaniavrámcispoločenstvavzmyslečl.138ods.1Smernice2006/112/
ES len z toho dôvodu, že daňový orgán iného členského štátu vymazal z Registra daňové identifikačné
číslo pre DPH nadobúdateľa síce až po dodaní tovaru, ale so spätnou účinnosťou k dátumu, ktorý
predchádzal tomuto dodaniu. Súdny dvor teda potvrdil, že žalobca nie je a nemôže byť zodpovedný
za aktualizáciu informačného systému členských krajín a prípadná nezrovnalosť v údajoch Registra

mu nemôže byť na ujmu. Súdny dvor v odôvodnení rozhodnutia konštatoval: „V situácii, keď zjavne
neexistuje žiadny hmatateľný dôkaz, ktorý by umožňoval dospieť k záveru, že dotknutý tovar bol
prepravený mimo územia členského štátu dodania, skutočnosť, že sa zdaniteľnej osobe uloží povinnosť,
aby poskytla takýto dôkaz, nezaručuje správne a jednoduché uplatnenie oslobodením od dane. Práve
naopak, táto povinnosť stavia zdaniteľnú osobu do situácie neistoty vo vzťahu k možnosti uplatniť si

oslobodenie na dodávky tovaru v rámci spoločenstva, alebo vo vzťahu k nutnosti zahrnúť DPH do
predajnej ceny.“. Súdny dvor odpovedal, že akonáhle si predávajúci splnil svoje dôkazné povinnosti
vyplývajúce z vnútroštátneho práva a bežnej praxe, nemožno ho v členskom štáte dodania považovať za
osobupovinnúzaplatiťDPH,aksinadobúdateľnesplnilsvojuzmluvnúpovinnosťodoslaťaleboprepraviť
dotknutý tovar mimo územia tohto štátu. Členský štát nemôže od zdaniteľnej osoby požadovať, aby

predložila dôkaz preukazujúci, že tovar fyzicky opustil jeho územie. V danom prípade bola preukázaná
skutočnosť, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a to výpoveďou prepravcu a tiež
nákladnými listami CMR. Žalobca teda vykonal v súlade s právom EÚ, ktoré od neho možno spravodlivo
očakávať, aby preukázal dodanie tovaru do iného členského štátu v rámci spoločenstva.Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám zo dňa 29.07.2013 (rovnakého obsahu) navrhol žaloby
ako nedôvodné zamietnuť. Zotrvával na názore, že neboli naplnené zákonné podmienky oslobodenia

dodania tovaru od dane, vyplývajúce z § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., a preto správca dane
vyrubil rozdiel dane v súlade so zákonom o DPH a za zákonný považuje aj postup žalovaného,
keď dodatočné platobné výmery potvrdil žalobami napadnutými rozhodnutiami. K žalobnej námietke k
retroaktívnemu zrušeniu IČ DPH uviedol, že nielen táto skutočnosť vyvolala pochybnosti o oslobodení
intrakomunitárneho dodania tovaru. Daňové orgány vychádzali aj z iných dôkazov spochybňujúcich

obchod, najmä zo skutočností zistených medzinárodnou výmenou informácií, zo zápisnice o ústnom
pojednávaní zo dňa 07.11.2011, na ktorom žalobca uviedol, že si nie je istý, či faktúry boli vystavené
na správnu spoločnosť, tiež že žalobca neoveroval osobne, či maďarská spoločnosť je platcom DPH.
Doklad ním predložený zo dňa 14.09.2011 nepreukazuje, že žalobca si overil vopred pred dodaním
tovaru platnosť IČ DPH odberateľa. Žalobca mal možnosť získať elektronicky potvrdenie o platnosti
IČ DPH, avšak neprihliadol na čl. 27 Nariadenia Rady č. 1798/2003 „Odmietnutie zodpovednosti

za túto službu“. Ak žalobca nedisponoval oznámením maďarského odberateľa o jeho individuálnom
identifikačnom čísle pre DPH, nesplnil si podmienku vyplývajúcu z čl. 18 ods. 1 písm. a/ vykonávajúceho
Nariadenia Rady EÚ č. 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia Smernice 2006/112/
ES o spoločnom systéme DPH. Žalobca sa nemal spoľahnúť len na IČ pre daň overené na portáli
DR SR, ale spoločnosť BIMBÓ-KER KFT. mal skúmať hlbšie a podrobnejšie. Na stránke serveru FR

SR sú pod hlavičkou - „Pomocník“ - ďalšie informácie, konkrétne upozornenie, že získané potvrdenie
je len jedným z dôkazov potvrdzujúcich oslobodenie dodania tovaru od DPH (čl. 138 § 1 Smernice o
spoločnom systéme DPH), pod hlavičkou - „Odmietnutie zodpovednosti za takúto službu“ - je okrem
iného uvedené, že cieľom stránky je získať potvrdenie o platnosti IČ v súlade s čl. 27 Nariadenia Rady
EÚ 1798/2003, avšak táto služba nedáva sama o sebe právo oslobodiť intrakomunitárnu dodávku od

DPH. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie, že mnohé z dôkazov žalovaný nezobral do úvahy, pretože
vo svojich rozhodnutiach obšírne odôvodnil, na základe akých dôkazov a rozporov dospel k záveru,
že maďarský odberateľ fakturovaný tovar neprevzal, a že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane v
rozpore so zákonom o DPH, pretože nesplnil v ňom stanovené podmienky. Žalovaný len konštatoval,
že hodnovernosť deklarovaných obchodov nemôže posúdiť ani z hľadiska bezhotovostného platobného

styku a nezaoberal sa spôsobom obchodovania, ani spôsobom úhrad, na čo poukázal žalobca ako
na špecifiká obchodovania s maďarským partnerom. Plnomocenstvo T. K. pre E. Q. považoval za
irelevantný dôkaz, nevierohodný, pričom ho hodnotil v kontexte s inými dôkazmi. Splnomocnenie
nebolo predložené v priebehu daňovej kontroly. Z vysvetlení žalobcu vyplynulo, že o ňom ani nevedel.
Nevyužil možnosť navrhnúť výsluch svedkov. Plnomocenstvo predložil až 10.12.2012 po tom, čo bol

dňa 04.12.2012 oboznámený s výsledkami medzinárodnej výmeny informácií. Správca dane skutkový
stav zisťoval daňovou kontrolou, aj vyrubovacím konaním, v ktorom mal žalobca možnosť predkladať
správcovi dane návrhy, avšak tak neurobil. Až v žalobe vytýka, čo mal žalovaný urobiť v priebehu
vyrubovacieho konania. Výsledok medzinárodnej výmeny informácií považoval za relevantný dôkaz a
postupoval v súde s Nariadením Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH, keď v

zmysle č. 42 sa dôkazy dožiadaného orgánu môžu používať ako dôkazy žiadajúceho daňového orgánu.
Ak by žalobca obchodoval s maďarským nadobúdateľom obvyklým spôsobom - so zástupcami, ak by
ich poznal, mal by písomnú obchodnú zmluvu, objednávku, nedostal by sa do pomykova, resp. nebol by
prekvapený pri výsluchu dňa 07.11.2011. Zápisnica má právnu relevanciu a jej používanie v odôvodnení
rozhodnutia je dôvodné. Správca dane nerozlišuje, ktoré dôkazy získa skôr, každý má rovnakú váhu.

Listinné dôkazy (faktúry, CMR) dokumentujú účtovné prípady, nepreukazujú reálnu stránku veci. Listinné
dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod
bol uskutočnený. Daňová kontrola preveruje obsah listín, aj iné skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Na preukázanie obchodnej transakcie žalobca nepredložil žiadne dôkazy, napr. zmluvy,
objednávky, obchodnú korešpondenciu, žiadne kontakty a obchodné transakcie nepotvrdil ani výsledok

medzinárodnej výmeny informácií. Realizáciu obchodu nepreukazujú len výpovede osôb, ale dôkazy.
Poukázal na ustanovenie § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov, z ktorých
vyplýva dôkazné bremeno žalobcu preukázať všetky skutočnosti, ktoré uvádza v daňovom priznaní a
poukázal na jeho povinnosť predkladať účtovné a iné doklady preukazujúce účtovné operácie, podávať
k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. V zmysle § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov ako

dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti, ak nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi.
Odmietal tvrdenie žalobcu, že CMR sú nespochybniteľným dôkazom preukazujúcim dodanie tovaru.
Správca dane zohľadnil aj výsluchy svedkov, avšak v spojení s výsledkom medzinárodnej výmenyinformácií a s ostatnými skutočnosťami zistenými v daňovom konaní a vyrubovacom konaní, pričom
k celkovému záveru dospel vyhodnotením všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Preto odmietal
tvrdenie, že povýšil nad ostatné dôkazy výsledok medzinárodnej výmeny informácií. Taktiež odmietal

tvrdenie, že správca dane a žalovaný konal s cieľom poškodiť kontrolovaný daňový subjekt. Konanie
daňových orgánov bolo s cieľom zistiť, resp. preveriť základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti. Žalobca poukázal všeobecne na porušenie
princípov uplatňovaných v daňovom konaní, avšak neuviedol v čom, ako, čím zamestnanci správcu
dane nerešpektovali relevantné princípy upravené zákonom o správe daní. Žalobca súhlasil s obsahom

zápisníc, podpísal ich. Nezúčastnil sa výsluchu svedkov, kde by mohol vzniesť námietky a návrhy. K
povinnosti viesť Register subjektov v zmysle § 3 ods. 5 písm. f/ zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových
orgánoch uviedol, že vo všeobecnosti sa vzťahuje táto právna úprava na daňové subjekty s bydliskom
alebo sídlom v Slovenskej republike, vedených v Registri slovenskej daňovej správy. K vytýkanému
postupu správcu dane, že v prípade pochybností bolo jeho zákonnou povinnosťou vyzvať žalobcu na
odstránenietýchtopochybností,nejasnostívurčenejlehote,poukázalnato,žežalobcaopomínainštitúty

výzvy a ústneho pojednávania vykonané s cieľom odstránenia pochybností za účelom vysvetlenia
nejasností. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 07.11.2011 vyplynul záver, čo mal žalobca
predložiť, aké ďalšie dôkazy. Dňa 18.11.2011 predložil faktúry a CMR, žiadne ďalšie dôkazy. Vo vyjadrení
na ústnom pojednávaní dňa 07.05.2012 pochybnosti daňových orgánov neodstránil.

K doplneniu právnej argumentácie k žalobám žalovaný uviedol, že túto berie na vedomie, avšak sa k
nej nevyjadruje.

Žalobca ďalšími podaniami zo dňa 04.10.2013 (rovnakého obsahu v obidvoch veciach) reagoval
na vyjadrenie žalovaného zo dňa 29.07.2013 a uviedol, že sa prieči judikatúre Súdneho dvora EÚ

(C-273/11), ak sa žalobca spoliehal na údaje v Registri, nemôže mu byť na ujmu, že členský štát poruší
svoju povinnosť a údaje uvedie nepresné, resp. údaje vymaže so spätnou platnosťou. Nesúhlasil ani
s tvrdením žalovaného, že žalobca nedisponoval oznámením maďarského odberateľa o jeho IČ pre
DPH. Z výpovede X. G. zo dňa 10.05.2012 vyplýva, že komunikoval s E. Q., ktorý mu predložil doklady
od spoločnosti BIMBÓ-KER KFT. Žalobca si IČ DPH maďarskej spoločnosti overil vopred elektronicky

v databáze európskej komisie a následne ho uviedol na faktúrach, ktoré odovzdal príjemcovi tovaru
priamo pri jeho vykládke. Z argumentácie žalovaného vo vyjadrení je zrejmé, že pri formulovaní svojich
záverov žalovaný nebol vôbec oboznámený s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-273/11 zo
dňa 06.09.2012. Namietal, že z hľadiska vedenia daňovej kontroly a z výsledkov daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie august a september 2011 bola jediným dôvodom na krátenie nadmerného

odpočtu skutočnosť, že maďarský partner nebol osobou identifikovanou pre daň v inom členskom
štáte. Žalovaný v čase výkonu daňovej kontroly žiadnym spôsobom nespochybňoval dodanie tovaru do
zahraničia. Túto skutočnosť začal namietať až po tom, čo Finančné riaditeľstvo SR zrušilo prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Zvolen a vec mu vrátilo na ďalšie konanie. Až následne vo vyrubovacom
konaní správca dane preveroval uskutočnenie prepravy do Maďarska, ktorú vykonával prepravca T.

A. - KOVATRANS. Pri tomto preverovaní neboli zistené žiadne objektívne pochybnosti. Dopravca mal
personálne aj technické vybavenie na prepravu a prepravu tovaru aj reálne vykonal.

Podľa § 112 ods. 1 O.s.p. súd v záujme hospodárnosti konania uznesením zo dňa 23.10.2013 spojil
na spoločné konanie veci, ktoré sa začali pod sp.zn. 23S/245/2013 a sp.zn. 23S/246/2013, pretože

spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. Spoločné konanie sa ďalej vedie pod sp.zn.
23S/245/2013.

Súd nezistil existenciu žiadneho z dôvodov, pre ktoré by konanie malo byť zastavené (§ 250d ods. 3
O.s.p.), preto na prejednanie žaloby v súlade s § 250g O.s.p. nariadil pojednávanie.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil nesprávny postup daňových orgánov, ak akceptovali
primárne pochybenie daňových orgánov v Maďarsku, ktoré so spätnou účinnosťou zrušili maďarskému
odberateľovi IČ DPH. Poukázal na záver rozsudku Súdneho dvora C-273/11, z ktorého vyplýva, že nie

je možné akceptovať spätné odňatie IČ DPH a takéto spätné odňatie nemôže postihovať tých, ktorí
s takýmto subjektom realizovali obchody. Zdôraznil, že prepravu v danom prípade vykonával T. A. -
KOVATRANS nezávisle od žalobcu, keď bola uzavretá zmluva o preprave tovaru medzi maďarským
odberateľom a prepravcom, ktorý potvrdil dodanie tovaru maďarskému kupujúcemu. Zastával názor,že bolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie od dane, pretože tovar bol prepravený do
Maďarska, bol odoslaný v prospech maďarského nadobúdateľa, a to platiteľovi DPH. Namietal, že
daňové orgány majú vykonávať dokazovanie v rozsahu zistenia materiálnej pravdy a nielen v rozsahu

potrebnom pre záver, k akému dospel správca dane a žalovaný.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na to, že správca dane zapochyboval
nad reálnym uskutočnením obchodov na základe listinných dôkazov. Daňovej kontrole boli predložené
faktúry s pripojenými CMR, ktoré neboli potvrdené maďarským odberateľom. Druhá kópia, ktorú žalobca

predložil následne, bola potvrdená pečiatkou a podpisom, avšak prepravca má u seba CMR, ktoré sú
potvrdené len pečiatkou a bez podpisu. K tvrdeniu, že žalobca nevstupoval do prepravy, keďže mal
byť zmluvný vzťah medzi maďarským odberateľom a prepravcom, poukázala na svedeckú výpoveď
prepravcu T. A. - KOVATRANS, ktorý jednoznačne uviedol, že prepravu si objednal X. G., zamestnanec
žalobcu. Rozhodnutia vychádzali zo zistenej skutočnosti, že odberateľ - spoločnosť BIMBÓ-KER
tovar neprevzal. Žalobca nemá zmluvu s odberateľom, žiadnu korešpondenciu, resp. iné dôkazy. K

dovolávaniu sa aplikácie rozsudku Súdneho dvora EÚ C-273/11 uviedla, že veci nie sú úplne totožné.
V posudzovacom prípade Súdnym dvorom mal maďarský dodávateľ zmluvu s talianskym odberateľom,
ktorý odoslal CMR z jeho adresy do Maďarska. Zdôraznila, že správca dane nemal pochybnosti
len o neexistencii identifikovanej osoby pre daň v Maďarsku, ale zistil aj rozpory vo výpovediach
svedkov, listinných dôkazoch, nebola žiadna dokumentácia o obchodoch medzi žalobcom a maďarským

odberateľom. Prepravné faktúry, prílohou ktorých sú CMR, nie sú totožné s CMR, ktoré sú prílohou faktúr
u žalobcu. Prepravca nemá podpísané prevzatie tovaru spoločnosťou BIMBÓ-KER. Prepravca sa ani
nevedel vyjadriť, kto mu odovzdal peniaze za tovar a aj neurčito sa vyjadroval, komu potom peniaze
odovzdával na strane žalobcu.

Žalobca na pojednávaní vypovedal, že v tejto veci nastal problém vtedy, keď sa zistilo, že maďarský
kupujúci už nemá IČ DPH. Obchodoval tak, že prepravu pre maďarského odberateľa vykonával
prepravca T. A.. Mal dva kamióny, naložili rezivo a zároveň mu vyplatil peňažnú hotovosť z
predchádzajúceho obchodu. On sám nemal kontrakt s maďarským odberateľom, v podstate to
zabezpečoval prepravca. Vyjadril sa, že nechápe, ako mal ukrátiť štát na dani, pretože on DPH pri

nákupe guľatiny zaplatil na vstupe a uplatňoval oslobodenie vzhľadom na to, že rezivo vyviezol do
Maďarska. Nakoľko neovláda maďarský jazyk, dodanie tovaru ústne dojednával jeho zamestnanec
X. G.. To, že prepravca nemal potvrdené podpisom prevzatie tovaru na jeho CMR, ho nezaujímalo,
za významné považoval to, že CMR mal on podpísané. CMR-ky opatrené pečiatkou a podpisom
maďarského odberateľa mu odovzdal prepravca.

Súd konajúc podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a postupu
žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách dospel k záveru, že rozhodnutia a postup
daňových orgánov v medziach žalôb sú v súlade so zákonom, a preto žaloby ako nedôvodné podľa §
250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu
kontrolu (o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 685/320/80604/2011/KosA zo dňa 07.12.2011) na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september
2011. Preverovaním skutočností týkajúcich sa dodania tovarov oslobodených od dane bolo zistené, že

žalobca uviedol v záznamoch k DPH ako oslobodené dodanie odberateľské faktúry za dodanie tovaru
odberateľovi v inom členskom štáte spoločnosti BIMBÓ-KER, Maďarsko, IČ DPH: HU12474882, ktorými
bolo fakturované za rezivo v uvedenom množstve na jednotlivých faktúrach. Išlo o nasledovné faktúry:

faktúra číslo dátum dodania cena bez dane v € CMR číslo

2011E229 02.09.2011 5.484,64 4079288
2011E230 02.09.2011 5.256,97 4077870
2011E231 05.09.2011 5.450,48 4077871
2011E233 06.09.2011 5.601,36 4079290
2011E237 09.09.2011 5.528,74 4079292

2011E238 12.09.2011 5.745,60 4079293
SPOLU za 09/2011 33.067,79 €Daňový subjekt predložil k uvedeným faktúram dodacie listy a doklady o úhrade faktúr. Predložil
prepravné doklady - Medzinárodné nákladné listy CMR, ktoré sú označené pri vyššie uvedených
faktúrach.

Daňovou kontrolou (o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 685/320/79096/2011/Lon zo dňa
29.11.2011) na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie
obdobie august 2011 preverovaním skutočností týkajúcich sa dodania tovarov oslobodených od dane
bolo zistené, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období zaúčtoval v účtovníctve, uviedol v

záznamoch k DPH ako oslobodené dodanie odberateľské faktúry za dodanie tovaru odberateľovi v
inom členskom štáte (Maďarsko) BIMBÓ-KER, IČ DPH: HU12474882 za deklarovaný tovar v uvedenom
množstve na jednotlivých faktúrach, v celkovej sume 126.233,06 eur bez dane, a to nasledovne:

faktúra číslo dátum dodania cena bez dane v € CMR číslo
2011E193 01.08.2011 5.804,58 4077847

2011E194 02.08.2011 5.312,30 4077848
2011E196 02.08.2011 5.706,05 4077849
2011E197 03.08.2011 5.493,66 4077852
2011E198 04.08.2011 5.741,82 4079273
2011E200 05.08.2011 5.427,52 4079274

2011E201 05.08.2011 5.449,09 4077855
2011E202 07.08.2011 4.832,00 4077856
2011E204 08.08.2011 5.495,93 4077857
2011E205 09.08.2011 5.598,47 4079276
2011E206 09.08.2011 5.207,06 4077858

2011E208 11.08.2011 5.407,24 4077860
2011E210 12.08.2011 5.522,08 4079278
2011E211 12.08.2011 5.416,04 4077861
2011E212 15.08.2011 5.397,29 4077862
2011E213 16.08.2011 5.637,20 4079279

2011E214 16.08.2011 5.397,56 4077863
2011E218 19.08.2011 5.588,29 4079281
2011E219 22.08.2011 5.449,88 4079282
2011E220 23.08.2011 5.701,50 4079283
2011E221 24.08.2011 5.589,80 4079284

2011E223 25.08.2011 5.416,14 4079285
2011E226 30.08.2011 5.641,56 4079286.

Žalobca predložil k uvedeným faktúram dodacie listy a prepravné doklady - medzinárodné nákladné listy
- CMR, ktoré sú označené pri vyššie vymenovaných faktúrach. Vyplýva z nich, že prepravu tovaru pri

všetkých dodaniach (v oboch zdaňovacích obdobiach) zabezpečoval dopravca T. A. - KOVATRANS. V
predložených CMR je uvedené ako miesto nakládky tovaru prevádzka daňového subjektu D.. J. K. - Píla
v Michalovej a miesto vykládky rôzne mestá v Maďarsku.

Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie záveru daňových orgánov o nepreukázaní splnenia

podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, čo žalobca deklaroval
odberateľskými faktúrami a medzinárodnými nákladnými listami CMR preukazujúc dodanie tovaru z
tuzemska do iného členského štátu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH; oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je

odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa§43ods.5zákonač.222/2004Z.z.oDPH;platiteľjepovinnýpreukázať,žesúsplnenépodmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4

a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ aleboodberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná

dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Dodanie tovaru v tuzemsku sa riadi ustanoveniami zákona o DPH.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj postupu žalovaného, vrátane postupu
správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia
plne korešpondujú s vyššie citovanou právnou úpravou. Súd sa plne stotožňuje so závermi dokazovania
vykonaného na základe tuzemského i medzinárodného šetrenia správcu dane, z ktorého vyplynulo,
že k zdaniteľnému plneniu (dodaniu tovaru) tak, ako predpokladá ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o

DPH, nedošlo, a z toho dôvodu sa súd stotožnil aj s právnym posúdením veci. V podrobnostiach súd
poukazuje na skutkové i právne závery žalovaného, s ktorými sa stotožňuje, ktoré sú podrobne uvedené
i v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, popisujúc obsah žalôb a vyjadrenie žalovaného k žalobám. Súd
považujeopakovanietýchtoskutočnostízanadbytočné.Kjednotlivýmžalobnýmnámietkamsúdzaujíma
nasledovné stanovisko.

Aby išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné
podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že tovar bol dodaný osobe
identifikovanej pre daň. Pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte“ treba vykladať tak,
abybolnaplnenýúčeleurópskejúpravy,t.j.prenosdaňovýchpríjmovdoštátuspotreby,osoboupovinnou

odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto
osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, v
danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo
viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-409/04. Cieľom je zamedziť
dvojité zdanenie, a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej

spotreby. Žalobca tvrdil, že podmienka dodania tovaru osobe identifikovanej pre daň bola splnená, ak v
čase realizovania obchodu bol maďarský odberateľ osobou identifikovanou pre daň, pretože rozhodnutie
o zrušení IČ pre DPH je zo dňa 20.09.2011, a to spätne ku dňu 02.06.2011. Poukázal aj na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ C-273/11, z ktorého vyplýva, že predávajúcemu nemožno zamietnuť oslobodenie od
dane v prípade dodania v rámci spoločenstva z dôvodu, že daňový orgán iného členského štátu vymazal

z registra daňové IČ pre DPH nadobúdateľa síce až po dodaní tovaru, ale so spätnou účinnosťou k
dátumu, ktorý predchádzal tomuto dodaniu.

Z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 06.09.2012 vo veci C-273/11 vyplývajú nasledovné závery:
1. Predávajúcemu nemožno zamietnuť oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci spoločenstva

v zmysle čl. 138 ods. 1 Smernice 206/112 zo dňa 28.11.2008 o spoločnom systéme DPH zmenenej a
doplnenej Smernicou 2010/88 zo dňa 07.10.2010 len z dôvodu, že daňový orgán iného členského štátu
vymazal z registra daňové identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa síce až po dodaní tovaru, ale so
spätnou účinnosťou k dátumu, ktorý predchádzal tomuto dodaniu.2. Čl. 138 ods. 1 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa za okolností, ako
sú tie, o ktoré ide vo veci samej, zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v
rámcispoločenstva,aksasohľadomnaobjektívneskutočnostipreukáže,žetentopredávajúcisinesplnil

povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo vedel, alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré
uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho
bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode.

Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-273/11 teda vyplýva, že predávajúcemu nemožno zamietnuť

oslobodenie od dane pre prípad dodania v rámci spoločenstva len z dôvodu, že daňový orgán iného
členského štátu vymazal z registra daňové identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa síce až po dodaní
tovaru, ale so spätnou účinnosťou k dátumu, ktorý predchádzal tomuto dodaniu. Súd má za to, že
postupovaťvzmysletohtozáverurozhodnutiaSúdnehodvoraEÚmožnovprípade,akbyspätnéodňatie
identifikačného čísla u zahraničného odberateľa bolo jediným dôvodom pre zamietnutie oslobodenia od
dane a všetky ostatné podmienky pre uznanie uplatneného oslobodenia od dane by boli preukázané.

Súd zastáva stanovisko, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania v predmetom prípade u
žalobcu tomu tak nie je a je na mieste postupovať podľa záveru tohto rozsudku, avšak druhého bodu,
ktorý pojednáva o tom, kedy možno zamietnuť priznanie práva na oslobodenie od dane.

K žalobným námietkam týkajúcim sa spôsobu vykonávania dokazovania, rozsahu dokazovania a

hodnotenia dôkazov, ako aj k tvrdeniu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a nerešpektovaniu
zásady materiálnej pravdy, súd konštatuje, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, nakoľko správca
dane v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 zákona o správe daní vykonal rozsiahle tuzemské i
medzinárodné šetrenia, čím dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt bol, či už v priebehu výkonu daňovej kontroly, alebo vo

vyrubovacom konaní, vyzývaný na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam. Oboznámiac sa s obsahom
administratívnych spisov súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že žalobca nepredložil také
relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie tovaru tak, ako
bolo deklarované v predložených listinných dôkazoch. Žalobcom nebolo preukázané dodanie tovaru
deklarovanému maďarskému odberateľovi z dôvodov, na ktoré poukázal žalovaný, a ktoré vyplynuli

z vykonaného dokazovania. Vierohodné dôkazy o vykonanej preprave deklarovanému maďarskému
odberateľovi predložené neboli. Faktúra je dôkazným listinným materiálom, ktorým daňový subjekt
preukazuje, že došlo k nejakej skutočnosti vo väzbe na daň z pridanej hodnoty k zdaniteľnému obchodu.
Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú
aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá preveriť, či

skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu, sú ďalšie doklady, napr. zmluvy, dodacie listy, doklady o
preprave a podobne. V danom prípade žalobca síce predkladal listinné doklady, ktorými deklaroval,
že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je v nich uvedené, avšak šetrením správcu dane sa deklarované
tvrdenie žalobcu v listinných dôkazoch nepotvrdilo, lebo nebolo preukázané, že tovar bol skutočne
dodaný maďarskému odberateľovi, ako kupujúcemu, uvedenému na faktúrach a CMR.

Súd sa plne stotožňuje so záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-273/11 (ktorý si osvojil pri rozhodovaní)
o nemožnosti zamietnuť uplatnené oslobodenie od dane v dôsledku spätného odňatia IČ DPH u
maďarského odberateľa. Preto žalobné námietky v tejto časti sú opodstatnené, napriek tomu nie však
relevantné privodiť zrušenie napadnutých rozhodnutí, keďže tieto boli vydané v súlade s právnou

úpravou v dôsledku nepreukázania splnenia aj ďalších zákonných podmienok pre priznanie uplatneného
nároku - oslobodenia od dane.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.; dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.; správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.; ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.; daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Tým, že si žalobca splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry s prílohami, dodacie listy, prepravné
doklady (CMR) neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnené
oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH, pretože nestačí byť len držiteľom

takýchto listinných dôkazov a tieto predložiť daňovým orgánom, ale je potrebné preukázať obsah
skutočností uvedených v týchto listinách, pričom daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné
vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto dôkazoch preverovať. Z ustanovenia § 29 ods. 8
zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že žalobca je ten, kto preukazuje skutočnosti majúce rozhodujúci vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný v priebehu daňového konania. Uvedenými faktúrami a CMR žalobca

deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane, avšak zároveň bol povinný preukázať oprávnenosť
uplatnenia tohto nároku. Správca dane v súlade s citovaným ustanovením § 29 ods. 2 zákona o
správe daní nie je viazaný iba návrhmi daňového subjektu, ktorý požadoval, aby bol uznaný nárok na
odpočítanie dane len na základe predložených faktúr a CMR. Ako dôkaz mohol správca dane použiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti, a

ktoréniesúzároveňzískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi(§29ods.4zákona
o správe daní). Súd hodnotí získané dôkazy ako zabezpečené v súlade so zákonom o správe daní.

Správca dane upozorňoval daňový subjekt už v priebehu daňovej kontroly na povinnosť predkladať
všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia v zmysle § 15 ods. 6 zákona o správe daní.

Rovnako bol upozorňovaný na povinnosť preukazovať skutočnosti majúce vplyv na správne určenie
dane v zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil
pochybnosti daňového orgánu, neboli odstránené žiadnymi ním produkovanými dôkazmi, preto správca
dane nepochybil, ak pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré získal. Z vyjadrení žalobcu vyplýva,
že nerozporoval skutočnosť, že dodanie tovaru deklaruje len vystavenými faktúrami s prílohami a

predloženým účtovníctvom. To, že správca dane vychádzal z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov v
rámci vykonávaného dokazovania, svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich
logických záverov správcu dane.

Súd poukazuje na to, že pokiaľ daňový subjekt požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, je

jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na jeho vrátenie právny nárok. Rovnako je tomu aj
v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody, či úľavy z platenia daní. Preukázať to môže len
na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok
pre priznanie uplatneného nároku. Ak daňové orgány spochybnia deklarované zdaniteľné obchody,
je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok.

Akýkoľvek právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok.
Podľa stanoviska súdu daňové orgány rozhodli v súlade so zákonom o DPH, ak dodatočne vyrubili
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, v prípade nepreukázania skutočnosti, že boli splnené
zákonom stanovené podmienky pre uznanie uplatneného oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o
DPH, čo vedie k záveru, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane. Posudzujúc

vec z hľadiska daňového práva nie je možné priznať daňovému subjektu právny nárok, ak nepreukázal
splneniezákonnýchpodmienoknauplatnenieoslobodeniaoddanepridodanítovarudoinéhočlenského
štátu EÚ. Relevantným pre daňové orgány je preukázanie nesplnenia týchto zákonných podmienok
a nie dôvodov, prečo tomu tak je. Daňové orgány daňovou kontrolou zisťujú, alebo preverujú základ
dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti.

Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, toto presahuje rámec konania
daňových orgánov, rovnako aj súdu preskúmavajúceho zákonnosť napadnutých rozhodnutí. To, že
nie je možné uznať uplatnené oslobodenie od dane, automaticky neznamená podľa názoru súdu,
trestnoprávnu zodpovednosť daňového subjektu uplatňujúceho si oslobodenie, nakoľko sú relevantnými
ďalšie zistenia, z akého dôvodu došlo k nenaplneniu zákonom stanovených podmienok pre priznanie

tohto uplatneného nároku. Nie je vylúčené, že daňový subjekt o podvodnom konaní svojich obchodných
partnerov nevedel (a vzhľadom na okolnosti tej ktorej veci by ani nemohol vedieť), a napriek tomu,
že si počínal opatrne, s primeranou obozretnosťou, bolo na základe objektívne zistených skutočností
preukázané nesplnenie zákonom stanovených podmienok pre uznanie uplatneného oslobodenia oddane, ktoré je evidentne neoprávneným, na čo musia daňové orgány adekvátne reagovať, ako tomu
bolo aj v predmetnej veci, čo vyústilo do dodatočného vyrubenia rozdielu DPH.

Takýto záver je aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-273/11, v zmysle ktorého čl. 138
ods. 1 Smernice 206/112 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa zamietlo priznanie
práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci spoločenstva, ak sa s ohľadom na
objektívne skutočnosti preukáže, že predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti
dokazovania. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné, relevantné

dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená v podstate
neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-273/11 je možné zamietnuť priznanie
práva na oslobodenie od dane aj v prípade (jedná sa o alternatívnu situáciu), ak predávajúci vedel,
alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ.
Súd má za to, že k zamietnutiu priznania práva na oslobodenie od dane v prípade intrakomunitárneho

obchodu postačuje, ak predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania (z
dôvodov vyššie uvedených nepostačuje len ich formálne splnenie), t.j. ak neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného nároku a splnenie ďalšej podmienky, že vedel alebo mal
vedieť,žeplnenie,ktoréuskutočnilbolosúčasťoupodvodu,ktorýspáchalnadobúdateľ,jeakoalternatíva
už irelevantnou.

Z dôvodov vyššie uvedených, súd zastáva stanovisko, že žiadna zo žalobných námietok nie je
relevantnou privodiť zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného. Súd preto žaloby ako nedôvodné
zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov

3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.