Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200333
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: K. K., bytom R. č.
XX, okres Y., zastúpený JUDr. Mariánom Lenhartom, advokátom, AK ul. Maxima Gorkého 1/1p, 070 01
Michalovce, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, 826 72 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-218/2011 zo dňa 22.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.
SLV-PS-PK-218/2011 o dňa 22.12.2011, ktorým podľa § 243 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. zamietol rozklad

apotvrdilpersonálnyrozkazMinistravnútraSRč.409zodňa27.09.2011,ktorýmbolžalobcaprepustený
zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z.(ďalej iba zákon) a
taktiež zrušuje rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to personálny rozkaz ministerstva vnútra
č. 409 zo dňa 27.09.2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že toto považuje
za nezákonné. Za nezákonné považuje aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, o ktorého
preskúmavané rozhodnutie sa opiera. Podľa názoru žalobcu, napadnuté rozhodnutie je vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkové zistenia stavu, z ktorého napadnuté rozhodnutie

vychádza, sú v rozpore s obsahom spisu.

Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vidí žalobca v tom, že bolo porušené ust.
§ 192 ods. 1 písm. a/, ods. 5 zákona, pretože porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti
zvlášť hrubým spôsobom, ktorého sa mal žalobca dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené v
napadnutom rozhodnutí žalovaného, žalobcovi nebolo preukázané.

Ďalej žalobca namieta, že zachovanie lehoty podľa § 192 ods. 5 zákona a tvrdí, že o jeho prepustení sa
rozhodovalo po uplynutí dvojmesačnej prepadnej lehoty, počítanej odo dňa, keď jeho nadriadený zistil
dôvod prepustenia.

Taktiež tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom žalovaného správneho orgánu
tým, že bolo porušené ust. § 238 ods. 1, 2 zákona, pretože v personálnom konaní ako dôkaz slúžili
prostriedky, ktoré neboli v súlade s platnými právnymi predpismi.Prvostupňový správny orgán personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru zdôvodnil
tak, že dňa 27.07.2011 asi o 01,05 hod. preverovali hliadky OO PZ oznámenie o pohybe motorového
vozidla a streľbe v poľovnom revíri T. združenia Q., v kat. ú. obce V.. Počas preverovania zaregistrovala

hliadka na SCV zn. KIA Ceed za PD Klokočov na panelovej ceste motorové vozidlo, ktoré začala
prenasledovať, nakoľko však odbočilo na poľnú cestu a lúku do terénu nejazdného pre SCV KIA Ceed,
hliadkarádiostanicoupožiadaladruhúhliadkunaSCVzn.NISSANX-trail,schodnéprejazduajvťažkom
teréne o pomoc. Táto hliadka skryte pozorovala výjazd z lúky na cestu, kde asi o 45 minút zaregistrovala
zvuk idúceho neosvetleného vozidla, ktoré chcela zastaviť a skontrolovať. Vozidlo však náhle zastavilo

a jeho osádka ušla na neznáme miesto. Ohliadkou bolo zistené, že sa jedná o motorové vozidlo zn.
MITSUBISHI Pajero, e.č. MI-XXX-BG vo vlastníctve Y.. R. F.. V batožinovom priestore i na zadnom
nárazníku boli zistené krvavé stopy. V blízkosti otvoreného vozidla bol nájdený streľbou usmrtený srnec
a v širšom okolí aj usmrtené jelenča. T. združeniu Q. vznikla škoda vo výške XXX,- eur. Následným
šetrenímbolozistené,žeosádkuvozidlaprijazdepouvedenomrevíritvoriljehovlastníkakospolujazdec
a vozidlo riadil žalobca, pričom vo vozidle mali taktiež strelnú zbraň. Následne asi o 10,30 hod. priviezol

žalobca na svojom motorovom vozidle zn. Ford Escort Y.. R. F. na chatu na stredisko Kaluža, ktorú
tento obýva.

Tvrdený skutkový stav, ktorý bol vyhodnotený tak, že žalobca služobnú prísahu zvlášť hrubo porušil
tým, že nebol čestný a disciplinovaný, keď so svojim známym na motorovom vozidle vnikol vyzbrojený
strelnou zbraňou do poľovného revíra, strieľal v ňom a následne vo vozidle prevážal usmrtenú zver, nie

je preukázaný žiadnymi dôkazmi, ktoré by jednoznačne a nepochybne odôvodňovali záver o tvrdenom
konaní kvalifikovanom ako porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Tvrdenie o tom, že
žalobca riadil motorové vozidlo zn. MITSUBISHI Pajero dňa 27.11. asi o 01,05 hod. v poľovnom revíri
Združenia Hrádok a o tom, že vo vozidle sa nachádzala zbraň, a že z nej strieľal, a že vo vozidle žalobca
prevážal usmrtenú zver, nie je ničím preukázané a toto tvrdenie je založené iba na domnienkach.

Žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože je
nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre absenciu právnych záverom, ktoré majú vyplývať z
rozhodujúcich skutočností získaných postupom podľa § 233 ods. 1, 2 zákona pri vykonávaní dôkazov
podľa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona.

Z dôkazov vykonaných v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru absolútne nevyplýva, aby

sa žalobca takéhoto konania dopustil. Výpovede policajtov z OO vo Vinnom zabezpečené v konaní o
prepustení žalobcu zo služobného pomeru vo vzťahu k preverovaniu streľby v poľovnom revíri Združenia
Hrádok, v kat. ú. V. nepreukazujú skutkový stav skonštatovaný v napadnutom rozhodnutí. Títo policajti
vypovedajú o pohybe vozidla zn. MITSUBISHI Pajero, avšak ani jeden z policajtov nevypovedal o
takých okolnostiach, ktoré sa konštatujú v napadnutom rozhodnutí, a ktoré by preukazovali jeho konanie

uvedené v napadnutom rozhodnutí. Ani jeden z vypočúvaných policajtov nevedel potvrdiť, kto tvoril
posádku vozidla, kto a kedy strieľal a z akej zbrane, kto a kedy a akou zbraňou usmrtil nájdenú zver a
kto ju do vozidla a kedy naložil.

Výsluch Y.. R. F., ktorý bol vykonaný v trestnej veci, neobsahuje také tvrdenie, ktoré by zakladali vôbec
podozrenie z konania, ktorého by sa žalobca mal údajne dopustiť. Y.. R. F. v pozícii svedka ani v

postavení zadržaného podozrivého nepotvrdil, aby vo vozidle sa nachádzala zbraň, aby z tejto sa
strieľalo, aby bol žalobca vodičom vozidla a aby nakladal nejakú zver.

Žalobca uvádza, že o jeho prepustení zo služobného pomeru sa rozhodoval na základe vlastného
šetrenia začatého jeho priamym nadriadeným a nie na základe dôkazov, ktoré boli vykonané podľa
Trestného poriadku v trestnom konaní vedenom proti žalobcovi, ale napadnuté rozhodnutie sa priamo

odvoláva na dôkaz získaný v trestnom konaní. Obdobný stav nepreskúmateľnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia sa viaže aj k hodnoteniu svedectva T. V., z ktorého sa vyvodzuje záver, že tento svedok
potvrdil, že žalobca sa dopustil konania, ktoré je uvedené vyššie. Tento svedok v konaní jednoznačne
sa k osobe žalobcu ani nevyjadroval. Svedok nemal vedomosť o tom, kto a akou zbraňou zver usmrtil,
kto ju do vozidla a kedy naložil, nemal vedomosť o tom, kto strieľal zo zbrane, keď počul výstrely a preto

tieto skutočnosti sú aj po jeho výpovedi minimálne sporné, ak nie pochybné.

Závery napadnutého rozhodnutia sú výsledkom hodnotenia dôkazov vykonávaných v trestnom konaní.
Najviac vzhľadom na nejednoznačnú dôkaznú situácie v trestnom konaní, ktorá vychádzala z výpovede
svedka T. V., proti ktorému tvrdeniu stojí tvrdenie Y.. R. F., že vodičom vozidla bola iná osoba, nemožnoprijať záver, že tvrdený skutkový stav je dostatočne preukázaný. Svedecká výpoveď svedka T. V.
v trestnom konaní je pre vady procesného postupu dôkazom nepoužiteľným, pretože pri vykonaní
rekognície prišiel do kontaktu aj so žalobcom a preto touto skutočnosťou môže byť každé jeho ďalšie

tvrdenie o týchto skutočnostiach ovplyvnené.

K tvrdenému skutku, ktorým žalobca údajne porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, malo
dôjsť dňa 27.07.2011. Personálny rozkaz č. 409 zo dňa 27.09.2011 bol žalobcovi doručený dňa
29.09.2011. Tvrdenie o tom, že príslušný nadriadený OO PZ Vinné sa o preverovaných skutočnostiach
dozvedelaždňa02.08.2011,niejevzhodesoskutočnosťou,lebouždňa27.07.2011poverenýpríslušník

OO PZ Vinné začal v danej veci trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a ešte toho istého dňa bol vo veci
vypočutý T. V., Y.. R. F. a dňa 28.07.2011 bol žalobca vypočutý ako svedok a príslušník MV SR, sekcia
kontroly a inšpekčnej služby. O týchto procesných úkonoch a o ich obsahu a výsledku bol žalobcov
priamy nadriadený informovaný dňa 27.07.2011 a dňa 28.07.2011. Preto podľa jeho názoru personálny
rozkaz o prepustený žalobcu zo služobného pomeru bol doručený po uplynutí dvojmesačnej lehoty

ustanovenej v § 192 ods. 5 zákona.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba
považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich
právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z
právnehopredpisu.Nestačíibavšeobecnétvrdenie,žezákonbolporušený,resp.nesprávneaplikovaný.

Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje, že napadnutým rozhodnutím bol
porušený zákon.

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká

vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanienapadnutéhorozhodnutia.Správnysúdvykonávadokazovanievýnimočne,najmäscieľom
verifikovať už vykonané dôkazy v správnom konaní (právny názor Najvyššieho súdu SR napr. č. k. 8

Sžo 150/2009).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa
v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné,
najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho
konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému

správny orgán dospel.

Žalovaný má za to, že práve z dôvodu viazanosti žalobnými dôvodmi, ktoré limitujú zameranie a obsah
postupusúdupripreskúmavanínapadnutéhorozhodnutianiejemožnéprehliadnuť,žežalobcanielenvo
svojomvyjadreníknávrhunaprepustenie,aleanivovyjadreníkzačatiukonaniavovecijehoprepustenia
a dokonca ani v podanom rozklade, ktorý podal v zákonom stanovenej lehote, a podľa názoru

žalovaného dokonca ani v podanej žalobe okrem nekonkrétneho tvrdenia, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je podľa jeho názoru nedostatočné
na posúdenie veci a rozhodnutie je podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov a protiprávne konanie je predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom
konaní, žalovanému žiadne konkrétne pochybenia vo vykonanom dokazovaní nevytkol a v samostatnom

personálnom konaní vedenom v súlade s ustanovenia zákona na podporu svojich tvrdení nepredložil a
nenavrhol vykonať žiadne dôkazy v zmysle § 238 ods. 3 zákona, ktoré by protiprávne konanie žalobcu
ospravedlnili prípadne vyvrátili.

Žalovaný uvádza, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192
ods. 1 písm. e) zákona bolo porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala bolo to, že dňa 27.07.2011 v čase asi okolo 01.05 hod.
preverovali hliadky obvodného oddelenia PZ (ďalej len „OO PZ“) oznámenie o pohybe motorového
vozidla a streľbe v poľovnom revíri poľovníckeho združenia Hrádok v katastrálnom území obce V.. Počas

preverovania zaregistrovala hliadka na služobnom cestnom vozidle (ďalej len „SCV“) zn. Kia Ceed za
PD Klokočov na panelovej ceste motorové vozidlo, ktoré začala prenasledovať, nakoľko však odbočilo
na poľnú cestu a lúku do terénu nezjazdného pre SCV Kia Ceed, hliadka rádiostanicou požiadala druhú
hliadku na SCV zn. Nissan X-trail, schopné jazdy aj v ťažkom teréne, o pomoc. Táto hliadka skryte
pozorovalavýjazdzlúkynacestu,kdeasio45minútzaregistrovalazvukidúcehoneosvetlenéhovozidla,

ktoréchcelazastaviťaskontrolovať,vozidlovšaknáhlezastaviloajehoosádkaušlananeznámemiesto.
Obhliadkou bolo zistené, že sa jedná o motorové vozidlo zn. Mitsubishi Pajero e. č.: MI XXX BG vo
vlastníctve Y.. R. F.. V batožinovom priestore vozidla i na zadnom nárazníku boli zistené krvné stopy. V
blízkosti otvoreného vozidla bol nájdený streľbou usmrtený srnec a v širšom okolí aj usmrtené jelenča.
Poľovníckemu združeniu Q. vznikla škoda vo výške XXX €. Následným šetrením bolo zistené, že osádku
vozidla pri jazde po uvedenom revíri tvoril jeho vlastník ako spolujazdec a vozidlo riadil žalobca, pričom

vo vozidle mali taktiež strelnú zbraň. Následne asi o 10.30 hod. priviezol žalobca na svojom motorovom
vozidle zn. Ford Escort Y.. R. F. na chatu na stredisku V., ktorú tento obýva. Uvedené konanie žalobcu
bolo jeho nadriadenými vyhodnotené ako porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom so
záverom, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby.

Tentoskutkovýstavbolzistenýapreukázanýšetrenímžalovaného,ktorýakodôkazypodľa§238zákona
použil výsledky vlastného šetrenia, na základe ktorého zabezpečil záznam z nazretia do vyšetrovacieho
spisu L. MV SR (S.:SKIS-XX/IS-X-SV-XXXX), zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie
skutočného stavu veci ppráp. Bc. R. R., kpt. Y.. Z. I., nstržm. T. M., npor. R. L., ppor. Y.. M. W., ppráp.
Bc. Y. J., stržm. M. J., ppráp. C. V., ppráp. T. V., ppráp. Bc. Y. Q., por. T.. M. J., npor. Y.. R. U.,

npor. K.. M. A., Y.. R. F., npor. Y. F., ppráp. T. H., T. V. i žalobcu ako účastníka konania; prehľad o jeho
odmenách a trestoch, vyhodnotenie jeho služobnej činnosti; stanovisko ZO OZP č. XX-XX č.p.: OZ-X-
XXX/KFX-XXXX zo dňa 16.09.2011 a úradné záznamy.

Tieto dôkazy podľa názoru žalovaného dostatočne usvedčujú žalobcu zo spáchaného protiprávneho
konania.

Zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona bola dodržaná tým, že návrh na prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ príslušný nadriadený pred vydaním personálneho
rozkazu vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom, ktorý s ním súhlasil.

Konania uvedeného v dôvodovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia sa žalobca dopustil dňa
27.07.2011. Riaditeľ obvodného oddelenia PZ U. sa o tomto konaní dozvedel najskôr dňa 02.08.2011,

na základe hlásenia zo SKIS MV SR. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu
uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona spolu s podkladovým materiálom bol doručený
ministrovi vnútra SR, ktorý je jediný nadriadený oprávnený zistiť uvedený dôvod prepustenia zo
služobného pomeru a jediný nadriadený oprávnený rozhodnúť o prepustení z tohto dôvodu, dňa
23.09.2011.

Personálny rozkaz bol vydaný dňa 27.09.2011 a žalobcovi doručený dňa 29.09.2011. Je teda
nepochybné, že zákonné lehoty na jeho prepustenie, ustanovené v § 192 ods. 5 zákona, boli dodržané.
Služobný pomer skončil žalobcovi zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia § 194 ods. 3 zákona
dňom doručenia personálneho rozkazu.

Proti personálnemu rozkazu žalobca v zákonom stanovenej lehote 15 dní (07.10.2011) podal rozklad

na pošte Michalovce 1, ktorý bol zamietnutý žalobou napadnutým rozhodnutím. Predmetné rozhodnutie
bolo žalobcovi doručené dňa 28.12.2011.

Žalovaný uvádza, že námietkami žalobcu, že došlo konaním žalovaného k porušeniu § 238 ods. 1, 2
zákona, nie je možné súhlasiť. Ďalej namietal, že nie je žiadnymi dôkazmi preukázané, že neviedol
motorové vozidlo, že sa v ňom nachádzala zbraň, že z tejto zbrane strieľal a prevážal usmrtenú zver,

žalovaný uvádza, že V samostatnom personálnom konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru
za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v
súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona). Príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený prepustiťpolicajta zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona, v danom prípade
iba minister vnútra SR, v tomto personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach (§ 238 ods. 4 zákona)

a dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere
by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane
účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a

organizácií, listiny, veci a obhliadka.

Žalobca podľa § 238 ods. 3 zákona v samostatnom personálnom konaní o jeho prepustení, a taktiež
ani v podanom rozklade, sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil
objektívne zistený skutkový stav veci a vyvrátil skutočnosti, na základe ktorých bol v jeho prípade
aplikovaný inštitút dôvodu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Žalobca do zápisnice ako
účastník konania uviedol, že Y.. R. F. pozná asi 7 rokov, odmietol sa však vyjadriť o vzťahu k nemu ako

aj k tomu, prečo ho priviezol kritického dňa na chatu svojim motorovým vozidlom a prečo sa telefonicky
dotazoval službukonajúcich policajtov na situáciu pri dokumentovaní uvedeného skutku. Y.. R. F. v
samostatnom personálnom konaní vedenom proti žalobcovi vypovedať odmietol.

Skutočnosť, že žalobca so svojim známym na motorovom vozidle vnikli vyzbrojení strelnou zbraňou
do poľovného revíru, strieľali v ňom a následne vo vozidle prevážali usmrtenú zver je preukázaná

vykonaným dokazovaním.

Vpredmetnejveciniejerozhodujúce,ktozosádkyvozidlastrieľal,pretožeakbytobolajY..R.F.,žalobca
ako príslušník PZ bol tomu prítomný, dokonca viedol jeho vozidlo v revíri so zákazom výkonu poľovného
práva a v nočnej dobe za umelého osvetlenia. Už samotná skutočnosť, že žalobca bol protiprávneho
konania prítomný, naplnila uvedený dôvod prepustenia.

Žalovanýpoukazujenato,ževkonaníoprepustenížalobcuzoslužobnéhopomeruzdôvoduuvedeného
v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona bol povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré
môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Žalovaný
bol oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu budú vykonané, a ktoré skutočnosti stačí
osvedčiť inými podkladmi.

Dôkazy, ktoré boli žalovaným v danej veci zhromaždené a vyhodnotené boli zadovážené v súlade
so zákonom a tieto sú podľa názoru žalovaného postačujúce pre vydanie žalobou napadnutého
rozhodnutia. Zhromaždenými dôkazmi bolo podľa názoru žalovaného žalobcovi v dostatočnom rozsahu
preukázané protiprávne konanie, ktorého sa dopustil.

Žalovaný poukazuje na to, že z ustanovení čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ani z čl. 37 ods. 2 a

čl. 38 ods. 2 listiny nemožno vyvodiť právo účastníka konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť orgánu
verejnej moci konajúceho vo veci vykonať všetky dôkazy označené účastníkom konania.

Je nepochybné, že žalovanému prislúcha v zmysle § 238 ods. 4 zákona právo hodnotenia dôkazov
podľa svojej vlastnej úvahy a súd sa v rozsahu dôvodov žaloby zaoberá len tým, či takéto hodnotenie
vychádza zo zistených skutočností a predstavuje tak logické vyústenie pre jeho záver (právny názor NS

SR napr. č. k. 1 Sžo 33/2008).

Žalovaný k žalobcovej námietke , že v danom prípade podľa jeho názoru došlo k uplynutiu zákonom
stanovenej subjektívnej dvojmesačnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 192 ods. 5 zákona uvádza,
že s ňou nie je možné súhlasiť.

Podľa § 192 ods. 5 zákona, o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno

rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však
do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení
policajtovi aj doručiť.

Iba minister vnútra SR, ktorý sa považuje za nadriadeného, je v súlade s ustanovením § 3
zákona oprávnený delegovať personálnu pôsobnosť na prijatie personálneho opatrenia prepustenie zoslužobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona na iného nadriadeného.
Minister vnútra Slovenskej republiky personálnu pôsobnosť prepustenia zo služobného pomeru z
dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona nedelegoval na žiadneho z ostatných nadriadených

žalobcu,aleponechalsijuvosvojejvýlučnejpersonálnejpôsobnosti.Nazákladeuvedenéhoibaminister
vnútra SR je oprávnený zistiť predmetný dôvod prepustenia a o prepustení zo služobného pomeru je
povinný v zákonnej dvojmesačnej subjektívnej lehote aj rozhodnúť.

Na základe ustanovenia § 3 zákona minister vnútra SR vydal Nariadenie ministra vnútra Slovenskej
republiky č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) s účinnosťou od 1. januára 2011.
Uvedeným nariadením je striktne stanovená personálna pôsobnosť jednotlivých nadriadených voči
podriadeným policajtom.

Podľa čl. 1 ods. 3 tohto nariadenia cit.: „Ustanovuje sa päť stupňov personálnej pôsobnosti, v ktorých
nadriadení vykonávajú personálnu pôsobnosť voči podriadeným policajtom. Tým nie je dotknutá
personálna pôsobnosť ministra vnútra SR vyplývajúca z § 3 zákona.“

Podľa čl. 2 písm. o) bod 2 tohto nariadenia len minister vnútra SR prepúšťa zo služobného pomeru podľa
§ 192 ods. 1 písm. e) a ods. 3 zákona všetkých policajtov.

Zo spisového materiálu je dostatočne preukázané, že bezprostredný nadriadený žalobcu (riaditeľ
obvodného oddelenia PZ Vinné) po doručení správy zo sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva
vnútra SR, ktorý mu bol doručený dňa 02.08.2011 túto preštudoval a dospel k záveru, že žalobca

je dôvodne podozrivý z porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Vzhľadom k tomu, že ani riaditeľ OO PZ Vinné ako bezprostredný nadriadený žalobcu a ani ďalší
nadriadenížalobcu,atoriaditeľORPZvMichalovciach,riaditeľKRPZvKošiciachaprezidentPZnemali
ministrom vnútra SR zverenú personálnu pôsobnosť, neboli oprávnení zistiť dôvod prepustenia uvedený

v § 192 ods. 1 písm. e) zákona a rozhodnúť o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ
z uvedeného dôvodu, po zadovážení dôkazov preukazujúcich žalobcovi protiprávne konanie bol dňa
23.09.2011 ministrovi vnútra SR predložený návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru z
dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona.

S predloženým návrhom sa minister vnútra SR po vyhodnotení všetkých zadovážených dôkazov, ktoré

boli súčasťou predloženého návrhu na prepustenie, stotožnil a dňa 27.09.2011 rozhodol o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona, a to
personálnym rozkazom, ktorý mu bol doručený dňa 29.09.2011 v súlade s ustanovením § 266 zákona.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o plynutie zákonom stanovených lehôt, a to dvojmesačnej
subjektívnej lehoty a jednoročnej objektívnej lehoty, tieto pri vydávaní a doručovaní personálneho

rozkazu boli v plnom rozsahu dodržané.

Žalovaný s námietkou žalobcu ktorou poukazuje na prebiehajúce trestné konanie, ktoré je voči nemu
vedené nemôže súhlasiť, pretože účelom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru je len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na
prepustenie policajta zo služobného pomeru. V konaní o prepustení príslušníka PZ zo služobného

pomeru sa prezumpcia neviny neuplatňuje.

Zákonnou povinnosťou žalovaného bolo žalobcu oboznámiť v rámci samostatného personálneho
konania s dôkazmi, ktorými mu bolo preukázané porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom
s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Poukazovanie žalobcu na trestné konanie, ktoré je voči nemu vedené, je nedôvodné. Zákonné

predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku
prípadného trestného konania alebo konania o priestupku, keďže porušenie služobnej prísahy, resp.
služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Príslušný
nadriadený policajta nerieši otázku, či tento spáchal alebo nespáchal priestupok alebo trestný čin.Konanie o prepustenie zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou
právnou úpravou, pričom v konaní o prepustenie zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia
viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustení zo

služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť
hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie
spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu.

Rozhodnutím ministra vnútra SR o prepustení zo služobného pomeru sa nerozhoduje o vine príslušníka

PZ z hľadiska jeho prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti podľa Trestného zákona, alebo jeho
prípadnej priestupkovej zodpovednosti podľa zák. č. 372/1990 Zb., ale týmto rozhodnutím sa rozhoduje
o zotrvaní, resp. nezotrvaní v služobnom pomere, pretože svojim protiprávnym konaním sa spreneveril
služobnej prísahe alebo služobným povinnostiam.

O prepustení policajta zo služobného pomeru rozhoduje minister vnútra SR. Ten si podľa zákona
vo veci robí vlastný úsudok a v samostatnom personálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku

samostatného trestného konania alebo samostatného konania o priestupku.

Konanie žalobcu v samostatnom personálnom konaní nebolo posudzované ako konanie majúce znaky
trestného činu, ale ako konanie v rozpore so služobnou prísahou policajta a ako také bolo aj v
personálnom konaní podľa názoru žalovaného dostatočné preukázané.

Na druhej strane žalobca podľa § 238 ods. 3 zákona v celom konaní o jeho prepustení a taktiež

ani v podanom rozklade sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil
objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil skutočnosti, na základe ktorých bol v jeho prípade
aplikovaný dôvod prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona.

V konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ boli teda zabezpečené dôkazy,
ktorými bolo preukázané, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu

s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Je potrebné uviesť, že zásada objektívnej pravdy bola v danom prípade dôsledne dodržaná. Žalovaný
má za to, že pri hodnotení dôkazov je povinný starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania
najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Podľa názoru žalovaného podstata princípu voľného
hodnotenia dôkazov spočíva v tom, že v hodnotení výsledkov dokazovania je príslušný nadriadený,

ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm.
e) zákona, slobodný.

Protiprávne konanie bolo žalobcovi v čase rozhodovania o jeho prepustení zo služobného pomeru
príslušníka PZ riadne a v súlade so zákonom preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise, s ktorými sa
mal možnosť oboznámiť aj žalobca.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ
žalovaný považuje za dôvodné a plne v intenciách platnej právnej úpravy, a preto navrhuje žalobu
zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2

O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa
§ 250j ods. 1 O.s.p. z nasledovných dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2, 3 O.s.p.,
v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,

orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych
orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb, alebo ktorými môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 245 ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i
zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo
preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na

preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu
prvého stupňa ako aj žalovaného, a či uvedené rozhodnutia boli vydané v súlade s § 192 ods. 1 písm.
e/ zákona.

Súd uvádza, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci
sa v zásade musí obmedziť na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých vychádzajú správne orgány nie sú

pochybné, najmä kvôli prameňu z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady
správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,
ku ktorému správny orgán dospel.

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že skutočnosťou, ktorá bola dôvodom na prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona bolo to, že dňa 27.07.2011 v

čase asi o 01.05 hod. preverovali hliadky OO PZ oznámenie o pohybe motorového vozidla a streľbe
v poľovnom revíri Poľovníckeho združenia Q. v kat. úz. V. Počas preverovania zaregistrovala hliadka
na služobnom cestnom vozidle zn. Kia Ceed za PD Klokoč na panelovej ceste motorové vozidlo,
ktoré začala prenasledovať, nakoľko však odbočilo na poľnú cestu a lúku do terénu nezjazdného pre
služobného motorové vozidlo Kia Ceed, hliadka rádiostanicou požiadala druhú hliadku schopnú jazdy

aj v ťažkom teréne o pomoc. Táto hliadka skryte pozorovala výjazd z lúky na ceste, kde asi o 45 minút
zaregistrovala zvuk idúceho neosvetleného vozidla, ktoré chcela zastaviť a skontrolovať. Vozidlo však
náhle zastavilo a jeho osádka ušla na neznáme miesto. Ohliadkou bolo zistené, že sa jedná o motorové
vozidla zn. MITSUBISHI T. e.č. MI XXX BG vo vlastníctve Y.. R. F.. V batožinovom priestore vozidla
i na zadnom nárazníku boli zistené krvavé stopy. V blízkosti otvoreného vozidla bol nájdený streľbou

usmrtený srnec a v širšom okolí aj usmrtené jelenča. Následným šetrením bolo zistené, že osádku
vozidla pri jazde po uvedenom revíri tvoril jeho vlastník ako spolujazdec a vozidlo riadil žalobca, pričom
vo vozidle mali tiež strelnú zbraň. Následne asi o 10.30 hod. priviezol žalobca na svojom motorovom
vozidle zn. Ford Escort Y.. R. F. na chatu na stredisku Kaluža, ktorú tento obýva. Tieto skutočnosti
bolo zistené a preukázané, že osádku motorového vozidla tvoril Y.. R. F. a žalobca, z vykonaného

dokazovania výsluchom svedkov: T. V. a príslušníkov PZ Bc. R. R., Y.. Z. I., Y.. M. W., npor. R. L., nstržm.
T. M., stržm. M. J., ppráp. Bc. Y. J., ppráp. T. V., ppráp. C. V., ppráp. Bc. V. Q., por. T.. M. J., npor. Y..
Juraja U. a npor. K.. M. A..

Na základe vykonaného dokazovania bol spracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo služobného
pomeru príslušníka PZ z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona jeho priamym nadriadeným

riaditeľom OO PZ vo Vinnom a bol doručený k realizácii riaditeľovi odboru poriadkovej polície OR PZ v
Michalovciach, riaditeľovi OR PZ v Michalovciach, riaditeľovi KR PZ v Košiciach a prezidentovi PZ, ktorí
ministrovi vnútra SR navrhli tento realizovať.

Súd konštatuje, že podľa ust. § 238 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane
účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a

organizácií, listiny, veci a obhliadka. Tento skutkový stav bol zistený a preukázaný šetrením žalovaného,
ktorý ako dôkaz podľa § 238 zákona použil výsledky vlastného šetrenia, na základe ktorého zabezpečil
záznam z nazretia do vyšetrovacieho spisu SKIS MV SR, zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a
objasnenie skutočného stavu veci, prehľad o jeho odmenách a trestoch, vyhodnotenie jeho služobnej
činnosti, stanovisko ZO OZP č. 10-27 zo dňa 16.09.2011 a úradné záznamy.Súd k námietke žalobcu, že uplynula lehota na jeho prepustenie uvádza, že tento dôvod považuje za
v rozpore so zisteným skutočným stavom. Personálny rozkaz bol vydaný dňa 27.09.2011 a žalobcovi
doručený dňa 29.09.2011.

Podľa § 192 ods. 5 zákona, o prepustení policajta z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d/ až g/ možno
rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však
do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení
policajta aj doručiť.

Podľa § 2 ods. 4 zákona, služobný pomer sa zakladá k štátu.

Podľa § 3 zákona, v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto

zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len nadriadený).

Na základe ust. § 3 zákona Minister vnútra SR vydal nariadenia ministra vnútra č. 174/2010 o rozsahu
pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ s účinnosťou
od 01.01.2011. Podľa čl. 1 ods. 3 tohto nariadenia ustanovuje sa päť stupňov personálnej pôsobnosti,
z ktorých nadriadení vykonávajú personálnu pôsobnosti voči podriadeným policajtom. Týmto nie je

dotknutá personálna pôsobnosť ministra vnútra, vyplývajúca z § 3 zákona.

Podľa čl. 2 písm. o/ bod 2 tohto nariadenia, len Minister vnútra SR prepúšťa zo služobného pomeru
podľa § 192 ods. 1 písm. e/ a ods. 3 zákona všetkých policajtov.

Zo spisového materiálu vyplýva, že bezprostredný nadriadený žalobcu po doručení správy zo sekcie
kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, ktorá mu bola doručená dňa 02.08.2011, túto

preštudoval a dospel k záveru, že žalobca je dôvodne podozrivý z porušenia služobnej prísahy zvlášť
hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby. Riaditeľ OO PZ Vinné, ako bezprostredný nadriadený žalobcu a ani ďalší nadriadení žalobcu, a
to riaditeľ OR PZ v Michalovciach, riaditeľ KR PZ v Košiciach a prezident PZ nemali ministrom vnútra SR
zverenú personálnu pôsobnosť, neboli oprávnení zistiť dôvod prepustenia uvedený v § 192 ods. 1 písm.

e/ zákona a rozhodnúť o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ. Z uvedeného dôvodu po
zadovážení dôkazov preukazujúcich žalobcovi protiprávne konanie bol dňa 23.09.2011 ministrovi vnútra
SR predložený návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ust. § 192
ods. 1 písm. e/ zákona.

Súd konštatuje, že dôvod prepustenia zo služobného pomeru uvedený v § 192 ods. 1 písm. a/

zákona musí zistiť minister vnútra SR, ktorý je oprávnený aj rozhodnúť o prepustení príslušníka PZ zo
služobného pomeru z tohto dôvodu. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bol doručený
ministrovi vnútra SR dňa 23.09.2011.

Súd konštatuje, že je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností v dostatočnom rozsahu preukázané,
že dvojmesačná subjektívna lehota stanovená v ust. § 192 ods. 5 zákona začína plynúť iba ministrovi

vnútra SR potom, čo mu služobným postupom bol predložený návrh na prepustenie zo služobného
pomeru žalobcu z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona spolu so zadováženými dôkazmi.
Na základe uvedeného súd konštatuje, že rozhodnutie ministra je vydané v súlade so zákonom a
v zákonom stanovených lehotách, a to v dvojmesačnej subjektívnej lehote a jednoročnej objektívnej
lehote.

Súd k námietke žalobcu, týkajúcej sa prebiehajúceho trestného konania uvádza: Účelom súdneho
konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru je len
otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie príslušníka PZ zo služobného pomeru
(uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 366/06-9, III. ÚS 345/04-11). Podľa názoru súd konanie o
prepustení príslušníka PZ zo služobného pomeru sa prezumpcia neviny neuplatňuje. Pre posúdenie

konania žalobcu postačuje preukázanie skutku, ktorý bol dôvodom na prepustenie a žalovaný musel
skutkové zistenia zadovážiť spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Zákonné predpoklady prepustenia
musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného
konania lebo konania o priestupku, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti
nemusínutnedosahovaťintenzitutrestnéhočinualebopriestupku.Príslušnýnadriadenýpolicajtaneriešiotázku, či tento spáchal alebo nespáchal priestupok alebo trestný čin (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6 Sžo 272/2008, sp.zn. 8 Sžo 92/2008, sp.zn. 2 Sžo 253/2010).

Súd ďalej uvádza, že konanie o prepustenie zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými

konaniami s osobitnou právnou úpravou, pritom v konaní o prepustenie zo služobného pomeru nemožno
vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v
konaní o prepustení zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by
bolonaujmudôležitýchzáujmovštátnejslužby,vtrestnomkonanípodmienkourozhodnutiaouznaníviny

je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. Žalovaný napadnutým
rozhodnutím nerozhodoval o vine a neviny žalobcu, ale len otázkou, či sú splnené zákonné predpoklady
na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Rozhodnutím ministra vnútra SR o prepustení zo
služobného pomeru sa nerozhoduje o vine príslušníka PZ z hľadiska jeho prípadnej trestno-právnej
zodpovednosti podľa Trestného zákona, ale jeho prípadné priestupkovej zodpovednosti podľa zákona
č. 372/1990 Zb., ale týmto rozhodnutím sa rozhoduje o zotrvaní, resp. nezotrvaní v služobnom pomere,

pretože svojim protiprávnym konaním sa spreneveril služobnej prísahe alebo služobným povinnostiam
(rozhodnutia NS SR sp.zn. 8 Sžo 92/2009, sp.zn. 1 Sžo 108/2008).

Súd konštatuje, že žalovaný žalobcu neprepustil zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, že
spáchal skutok ktorý je uvedený v Trestnom zákone, ale z dôvodu, že svojim protiprávnym konaním
porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky a

to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby tak, ako
to vyplýva z ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. O prepustení policajta zo služobného pomeru rozhoduje
minister vnútra SR, ten si podľa zákona vo veci robí vlastný úsudok a v samotnom personálnym konaní
rozhoduje nezávisle, na výsledku samostatného trestného konania alebo samostatného konania o
priestupku (rozhodnutia NS SR sp.zn. 4 Sž 185/00, sp.zn. Sž-o-NS-23/03).

Zákon č. 73/1998 Z.z. je vybavený kompetenciou konať v personálnych veciach samostatne, bez
povinnosti vyčkať na výsledok, či už trestného konania alebo konania o priestupku. Príslušný nadriadený
je viazaný len rozhodnutím príslušných orgánov o tom, či bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt a kto ho spáchal. Aj prípadný oslobodzujúci rozsudok však ešte neznamená, že policajt
sa nedopustil porušenia služobnej prísahy.

Súd konštatuje, že z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový
správny orgán si zabezpečil dôkazy, ktorými bolo preukázané, že žalobca svojim konaním zvlášť
hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na
ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Je potrebné uviesť, že pri vyhodnocovaní dôkazov žalovaný
postupoval starostlivo a starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas správneho konania najavo,

vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Príslušný nadriadený žalobcu zadovážil dostatočné množstvo
dôkazov, ktoré boli žalovaným vyhodnotené bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech
žalobcu a pritom dospel k záveru, že žalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod na prepustenie
zo služobného pomeru. Súd poukazuje na to, že v priebehu celého administratívneho ako aj v žalobe
žalobca nenavrhol žiadny dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil

skutočnosti zistené žalovaným.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobca zložil sľub podľa § 17 ods. 1 zákona a tým sa stáva
príslušníkom Policajného zboru. Prístup policajta k predpisom vyplýva z jeho účasti na plnení funkcie
štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové,
zdravotné zabezpečenie. Zákon č. 73/1998 Z.z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a

v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské
postavenie ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník
práce, resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane zákon
kladie vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenia
sankcionuje. Žalovaný v čase rozhodovania žalobcovi protiprávne konanie preukázal, a preto riadne a

v súlade so zákonom a na základe dôkazov obsiahnutých v spise.O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd náhradu
trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.