Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 26, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/82/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200947
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8011200947.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a

sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu Družstva
Rovnosť V., IČO: 31 68 72 29 zastúpeného JUDr. Dušanom Mackom, advokátom so sídlom v Poprade,
Mnoheľova 8, proti žalovanému Správe katastra Prešov, Konštantínova 6, za účasti: 1/ Okresnej
prokuratúry vo Svidníku, Sov. hrdinov 200, 2/ Urbárskej spoločnosti POLOM, pozemkové spoločenstvo
V., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Katastrálneho úradu v Prešove zo dňa 19. októbra
2011, číslo: Upo 12/2011/B na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. októbra 2011, číslo: Upo 12/2011/Ba podľa § 250j ods.

2 písm. a) O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 411,60 Eur, ktoré je žalovaný
povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Dušana Macka, advokáta, vedený v L., a.s. pobočka W., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Bývalý Katastrálny úrad v Prešove ktorého právnym nástupcom je na základe čl. I § 1 písm. h)
zákona č. 365/2012 účinného od 1.1.2013 Správa katastra Prešov (ďalej len žalovaný) preskúmavaným
rozhodnutím zo dňa 19.10.2011 rozhodol ako príslušný správny orgán podľa § 18 ods. 1 písm. b) zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej
len katastrálny zákon) v spojení s § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len zákon o

prokuratúre) o proteste okresného prokurátora č. Pd 60/2011-6 zo dňa 30.8.2011, proti opatreniu Správy
katastra Svidník č. Z-547/04, vykonaného pod číslom zmeny 23/04 zo dňa 5.8.2004, ktorým došlo k
zmenevlastníkazJRDRoľníckedružstvoV.naDružstvoRovnosť V.tak,žepodľa §26ods.3a6zákona
o prokuratúre protestu okresného prokurátora č. Pd 60/2011-6 zo dňa 30.8.2011 vyhovel a napadnuté
opatrenie, záznam pod č. Z-547/04 zo dňa 5.8.2004 zrušil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 20.9.2011 bol katastrálnemu úradu
doručený protest okresného prokurátora č. Pd60/2011-6 zo dňa 30.8.2011, vydaný podľa § 22 ods. 1

písm. b) a § 26 zákona o prokuratúre. Správa katastra protestu nevyhovela a protest spolu so spisovým
materiálom týkajúcim sa záznamu predložila na rozhodnutie žalovanému ako svojmu bezprostredne
nadriadenému orgánu podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre.

Okresný prokurátor žiadal protestom opatrenie - záznam vykonaný správou katastra pod č. Z-547/04
zrušiť, pretože je nezákonný. Uviedol, že dňa 12.7.2011 bol na okresnú prokuratúru doručenýpodnet Urbárskej spoločnosti Polom, pozemkové spoločenstvo V., v ktorom žiadali o vydanie protestu
prokurátora na nápravu zápisu vlastníckeho práva na LV č. XXXX v kat. úz. V., vykonaného v prospech
družstva Rovnosť V., ČZ 23/04 a následne o zrušenie tohto záznamu ako nesprávne (nezákonne)

vykonaného a vrátenie do pôvodného stavu.

Žalovaný preskúmal protest prokurátora, záznam správy katastra a konanie ktoré mu predchádzalo a
zistil tento skutkový stav.

Z výpisu z pozemkovoknižnej vložky (ďalej len PKV) č. 248 v kat. úz. V. vyplýva, že dňa 13.9.1950 došlo
pod č. d. (číslo dokumentu) 558 k odpísaniu pozemkovoknižných parciel mpč. 1042 a 1577 z PKV č. 55
do PKV č. 248, a to na základe žiadosti Jednotného roľníckeho družstva (ďalej len JRD) V. v zmysle ust.

§ 3 zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR bez tiarch a bremien v podiele 1/1.

Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetné družstvo vzniklo dňom zápisu 28.4.1951 a od
10.5.1992 začalo používať obchodné meno „JRD DUKLA v V.“. Dňa 11.12.1992 družstvo schválilo
transformačný projekt na svojom valnom zhromaždení v súlade so zákonom č. 42/1992 Zb. i v súlade so
zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Dňa 27.3.2000 bolo vydané uznesenie Krajského súdu v

Košiciach pod sp. zn. 3K 311/99, ktorým došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka - JRD DUKLA
v V. a ustanovení správcu konkurznej podstaty Ing. Q. D.. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že do
dnešného dňa toto družstvo nezaniklo a nezmenilo ani svoje obchodné meno, ba dokonca nie je zrejmé,
že (či) je ďalej v konkurze alebo nie.

Z ďalších výpisov z obchodného registra je zrejmé, že v kat. úz. V. vznikli ďalšie dve družstvá. Dňa

31.5.1993 došlo k zápisu do obchodného registra družstva s obchodným menom - „Družstvo podielnikov
Novosť V.“, ktoré bolo založené na zakladajúcej členskej schôdzi konanej dňa 20.5.1993 a na ktoré bol
dňa 8.12.2006 vyhlásený konkurz. Dňa 25.3.1994 došlo k zápisu do obchodného registra družstva s
obchodným menom - „Družstvo Rovnosť V.“, ktoré bolo založené na ustanovujúcej členskej schôdzi dňa
13.3.1994. Z výpisov z obchodného registra je zrejmé, že obe tieto družstvá existujú popri družstvu JRD

DUKLA v V. dodnes.

Pod ČZ 37/00 bolo do KN zapísané rozhodnutie Okresného úradu Svidník, odboru pozemkového,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 2000/01247-ZRPS, ktorým bol do KN zapísaný
zjednodušený register pôvodného stavu (ďalej len ZRPS) v kat. úz. V. a ktorým došlo k zapísaniu
predmetných parciel č. 1042 a 1577 na LV č. XXXX v prospech „JRD roľnícke družstvo v V.“ v zmysle

PKV č. 248. Následne pod ČZ 81/01 bol do KN zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej
len ROEP) pre kat. úz. V. a došlo k rozdeleniu parcely č. 1042 na parcely E KN č. 1042/1 a 1042/2.

Pod ČZ 23/04 bol v KN vykonaný záznam č. Z-547/04, ktorým došlo k zmene vlastníka z „JRD roľnícke
družstvo v V.“ na „Družstvo ROVNOSŤ V.“. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že tento
záznam bol vykonaný na základe návrhov zo dňa 20.4.2004 a 7.7.2004, kde prílohou boli: Návrh na

záznam vlastníckeho práva do KN zo dňa 03.01.1999 Družstva ROVNOSŤ V.. Zápis z dodatočne
vydaných členských podielov zo dňa 03.01.1999 z JRD-RD V. pre Družstvo ROVNOSŤ V. bez datovania
vyhotovené Družstvom Rovnosť V., Protokol o vydaní majetkových podielov pre Družstvo ROVNOSŤ V.
bez datovania vyhotovený Poľnohospodárskym družstvom V. a výpis z obchodného registra Družstva
ROVNOSŤ V.. Na základe týchto listín správa katastra vykonala zápis záznamom dňa 5.8.2004, ktorým

predmetné parcely zapísané na LV č. XXXX nadobudlo Družstvo ROVNOSŤ V.. Ďalej zo spisu vyplýva,
že na tieto parcely si uplatnili nárok reštituenti v rámci reštitučného konania na navrátenie vlastníctva v
zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. na Obvodnom pozemkovom úrade v Stropkove.

V rozhodnutí ďalej žalovaný citoval § 34 ods. 1, 3, § 36 ods. 1 vtedy platného a účinného katastrálneho
zákona a uviedol, že pri zápise listín záznamom bolo potrebné postupovať v zmysle vyššie citovaných

ustanovení vtedy platného a účinného katastrálneho zákona, konkrétne v súlade s ust. § 34 a nasl. v
spojení s ust. § 42 katastrálneho zákona, ktoré pojednáva o spôsobilosti zápisu a náležitostiach, ktorémusia mať zmluvy, verejné listiny a iné listiny, predložené na zápis do KN a taktiež i v zmysle vtedy
platnejaúčinnejvyhláškyÚradugeodézie,kartografieakatastraSRč.79/1996Z.z.,ktorousavykonáva
katastrálny zákon.

V danom prípade citované návrhy na zápis záznamom v prospech Družstva ROVNOSŤ V. spolu
s prílohami (návrh zo dňa 03.01.1999, zápis z dodatočne vydaných členských podielov, protokol o
vydaní majetkových podielov a výpis z obchodného registra Družstva ROVNOSŤ V.) neboli samé
osobe listinami spôsobilými na vykonanie zápisu záznamom do KN. V zmysle týchto listín nedošlo
k prechodu vlastníckeho práva zo zákona, tieto listiny neboli vyhotovené, resp. osvedčené notárom,

nejednalo sa o zmluvy o prevode správy a pod.. Z formálneho hľadiska neboli tieto listiny vyhotovené
správne. Ani návrhy na zápis ani prílohy (zápis z dodatočne vydaných členských podielov a protokol o
vydaní majetkových podielov) neobsahovali všetky náležitosti v zmysle § 42 vtedy platného a účinného
katastrálneho zákona, taktiež neboli datované a správne podpísané. Z výpisu z obchodného registra
JRD DUKLA v V. (ako odovzdávajúce družstvo) i Družstva ROVNOSŤ V. (ako nadobúdací subjekt) je
zrejmé, že listiny kde je predpísaná písomná forma, má podpisovať okrem predsedu (podpredsedu)

družstva aj ďalší člen družstva. Vzhľadom na to, že pri prevodoch (a analogicky aj pri prechodoch)
nehnuteľností na iné osoby je obligatórna písomná forma, predmetné listiny (prílohy návrhu) boli
vyhotovené nesprávne, keďže obsahovali podpis iba jednej osoby na každej strane, pričom z výpisov
z obchodného registra vyplýva, že takéto listiny musia podpisovať minimálne dvaja štatutári na každej
strane.

Protokol o vydaní majetkových podielov pre Družstvo ROVNOSŤ V., ktorý vypracovalo
„PoľnohospodárskedružstvoV.,XXXXXV.“bolovyhotovenénesprávne.Zvýpisuzobchodnéhoregistra
JRD DUKLA v V. je zrejmé, že družstvo zmenou svojich stanov, schválených členskou schôdzou dňa
18.12.1992, zmenilo obchodné meno na „Poľnohospodárske družstvo V.“. Na zápise tejto zmeny v
obchodnom registri, ale netrvalo. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. vtedy platného a účinného

Obchodného zákonníka, obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú
zapísanévobchodnomregistri.Ztohonepochybnevyplýva,ževprávnychvzťahochnavonok,obzvlášťv
právnych vzťahoch so štátnymi orgánmi, je obchodná spoločnosť, družstvo a iná právnická osoba, ktorá
sa zapisuje do obchodného registra povinná vystupovať pod svojim obchodným menom, pod ktorým je
zapísanávobchodnomregistri.Keďžepredmetnédružstvomáobchodnémeno:„JRDDUKLAvV.“,alev

protokole vystupuje pod obchodným menom: „Poľnohospodárske družstvo V.“, označenie predmetného
subjektu v rámci konania o zápis do KN formou záznamu bolo nesprávne.

Vzhľadom na to, že bol podaný protest okresného prokurátora proti predmetnému záznamu do KN,
úlohou katastrálneho úradu bolo posúdiť jeho opodstatnenosť, zákonnosť vykonaného záznamu, či
nedošlo k ďalšej zmene vlastníka týchto parciel a rozhodnúť. Keďže predmetné parcely už neboli

predmetom ďalšieho prevodu, a teda protestom okresného prokurátora sa nezasiahne do práv tretích
osôb, do dobromyseľnosti nadobúdateľov, dospel žalovaný k záveru, že protest okresného prokurátora
č. Pd 60/2011-6 zo dňa 30.8.2011 je dôvodný.

Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky. Podľa § 5 ods.
2 katastrálneho zákona záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv

na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Zápis č. Z-547/04 bol vykonaný v rozpore s §
34 a nasledujúcich vtedy platného a účinného katastrálneho zákona ako aj vykonávacej vyhlášky č.
79/1996 Z. z., pretože len na základe týchto predložených listín, nemohlo dôjsť k platnému prechodu
ani prevodu vlastníckeho práva predmetných parciel, teda ani k platnému záznamu na správe katastra,
ktorý má iba deklaratórnu povahu.

Ďalej citoval § 24, § 26 ods. 3, ods. 6 zákona o prokuratúre a uviedol, že protest prokurátora
je inštitút, ktorý nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom, ale je prostriedkom
realizácie právomoci pri ochrane zákonnosti. Protest prokurátora je prostriedok na odstránenie vecnej
nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, resp. na odstránenie procesných nedostatkov konania,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o merite veci.Uvedený záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR č. 76/1993 čo korešponduje aj s ust. § 21
ods. 1 zákona o prokuratúre. V zmysle tohto nálezu ústavného súdu je protest prokurátora chápaný
ako prostriedok realizácie právomoci prokuratúry pri ochrane zákonnosti, ktorý slúži na odstránenie

predovšetkým vecnej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, resp. na odstránenie procesných
nedostatkov konania, ktoré majú vplyv na vecnú stránku konania. Konanie o proteste prokurátora je
opravným konaním, v rámci ktorého nie sú využívané opravné prostriedky podľa správneho poriadku,
ale ide o dozorný prostriedok, na základe ktorého vo vnútri správneho orgánu prebehne konanie o
zmene alebo zrušení rozhodnutia napádaného protestom, resp. opatrenia napadnutého protestom.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžo 137/2008 inštitút protestu prokurátora ako
mimoriadny opravný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí a opatrení -
na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím, opatrením. Podaním
protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným
obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu (zrušiť právoplatné rozhodnutie
resp. opatrenie alebo ho nahradiť novým, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne

záväznými právnymi predpismi) a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Treba
zdôrazniť, že od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi
účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom -
podanie protestu sa uskutočňuje nezávislé od vôle účastníka a to aj vtedy, ak dal k takému konaniu
podnet. Správny orgán ktorý rozhodnutie alebo opatrenie vydal, má dve možnosti - buď protestu

prokurátoravyhoviealebomunevyhovieresp.muvyhovieibačiastočne.Vprvomprípadeideošpeciálny
prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov konania. Protestom prokurátora
možno iniciovať a v konečnom dôsledku aj dosiahnuť zásah do právoplatných rozhodnutí, či iných
právnych aktov orgánov verejnej správy.

Katastrálny úrad preskúmal protestom napadnuté opatrenie - záznam, vychádzal z právneho stavu

a skutkových okolností v čase vykonania preskúmavaného záznamu a dospel k záveru, že protest
okresného prokurátora je dôvodný, preto záznam vykonaný pod č. Z-547/04 ako nezákonný zrušil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť
a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal aby mu boli nahradené trovy konania.
Uviedol, že v LV č. XXX kat. úz. V. bol v časti B (pod por. č. 1) zapísaný žalobca ako vlastník

tam uvedeného podielu na predmetných nehnuteľnostiach a to na základe záznamu vykonaného
Správou katastra Svidník č. Z-547/04 zo dňa 5.8.2004. Zápis tohto záznamu v uvedenom LV je
nasledovný: „Titul nadobudnutia: Z 547/04 - zmena vlastníckeho práva - protokol o vydaní majetkových
podielov“.Taktobolžalobcazapísanýakovlastníksvlastníckymprávomkpredmetnýmnehnuteľnostiam
až do času, kedy o toto vlastníctvo prišiel tým, že bol odtiaľ vymazaný na základe rozhodnutia

žalovaného, ktorého preskúmanie zákonnosti je predmetom tejto žaloby. Rozhodnutím žalovaného
č. Upo 12/2011/Ba z 19.10.2011 bolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Svidník z
30.8.2011 č. Pd 60/2011-6 proti vyššie uvedenému záznamu Správy katastra Svidník č. Z-547/04 zo
dňa 5.8.2004, ktorým bol žalobca zapísaný ako vlastník a na základe tohto rozhodnutia bol žalobca
ako vlastník z uvedeného LV vymazaný. Týmto rozhodnutím žalovaného teda prestal byť žalobca

vedený ako vlastník predmetných nehnuteľností v informačnom systéme katastrálneho operátu, pričom
zápis v katastrálnom operáte o vlastníkovi a jeho vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam je
záväzným údajom (§ 70 katastrálneho zákona) informačného systému, slúžiacim na ďalšie rozsiahle
účely (§ 2 katastrálneho zákona), včítane napr. budovania informačných systémov pre poskytovanie
dotácií v poľnohospodárstve, čo je pre žalobcu ako podnikateľa v poľnohospodárstve podstatné, lebo

na základe tohto rozhodnutia žalovaného stratil nárok na poskytovanie dotácii na tieto nehnuteľnosti.
Rozhodnutím žalovaného tak došlo k „ukráteniu práv“ žalobcu v zmysle ust. § 247 ods. 1 O.s.p. a to
tak, že podľa záväzných údajov katastra zapísaných na základe rozhodnutia žalovaného už žalobca
nemá žiadny spoluvlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam, hoci pred týmto rozhodnutím bol
ich majoritným spoluvlastníkom. Následkom toho nemá nárok napr. ani na poskytnutie dotácií na

tieto nehnuteľnosti, ktoré dotácie mu doteraz poskytované boli (sprostredkované účinky záznamu na
práva žalobcu), pretože nemôže listom vlastníctva preukázať, že je ich majoritným spoluvlastníkom,
ktorá skutočnosť ho pred zmenou tohto zápisu oprávňovala na poberanie dotácii k týmto pozemkom.
Rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do práv žalobcu a to tak, že prestal byť zapísaný vkatastrálnom operáte ako vlastník spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, pričom
tento spoluvlastnícky podiel predstavuje 7503835/7593600, t. j. takmer celok. Týmto rozhodnutím teda
došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu ako jedného zo základných ľudských práv chránených

nielen zákonom ale aj ústavou a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Zmena tohto zápisu v príslušnom liste vlastníctva totiž privodila okrem iného aj ten následok, že touto
verejnou listinou už nemôže preukazovať na príslušných inštitúciách svoje vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam a uplatňovať tak nároky z tohto vlastníctva vyplývajúce.

Rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že protest prokurátora na základe ktorého bolo vydané

preskúmavané rozhodnutie bol podaný viac ako sedem rokov po vykonaní zápisu Z-547/04, ktorým bol
žalobca zapísaný ako vlastník predmetného spoluvlastníckeho podielu. Vyhovenie protestu prokurátora
podaného viac ako sedem rokov po vykonaní zápisu Z-547/04 odporuje § 27 písm. e/ zákona o
prokuratúre. Na možnosť podania protestu proti predmetnému záznamu sa vzťahuje zákonná trojročná
lehota, ktorá uplynula dňa 5.8.2007. Prokurátor však podal protest dňa 30.8.2011, t. j. štyri roky po
uplynutí zákonnej trojročnej lehoty, aj napriek tomu žalovaný protestu vyhovel.

Vsúvislostisnezákonnýmprekročenímlehotynapodanie protestuprokurátorapoukázalnarozhodnutie
Pléna Ústavného súdu SR PL ÚS 21/2008 ktorým sa riešila záväzným spôsobom „legislatívna diera“
zákona o prokuratúre spočívajúca v tom, že tento zákon neobsahuje úplnú úpravu čo do dĺžky
lehôt (§ 26, § 27) na podanie protestu prokurátora. Toto prokurátori zneužívali a podávali protest
podľa vlastnej vôle a uváženia proti akýmkoľvek správnym aktom aj po uplynutí trojročnej zákonnej

lehoty, zasahujúc tak aj do dlhodobo existujúcich a v dobrej viere nadobudnutých právnych vzťahov,
ako je to aj v tomto prípade, vyhovárajúc sa na to, že chcú len dosiahnuť zákonný stav. Žalobca
ďalej doslovne citoval časť Nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 21/2008 7/2009. Právna úprava, ktorá
umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, opatrení, alebo iných
zásahov orgánov verejnej moci, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne

určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám) uplatnením mimoriadnych opravných
prostriedkov alebo iných prostriedkov nápravy (ku ktorým treba zaradiť aj protest prokurátora), je
v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a
ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov
právneho štátu zaručených prvou vetou čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zásadu (doktrínu)

ústavne konformného výkladu možno v konaní o súlade právnych predpisov uplatniť v prípadoch, keď to
povaha preskúmavanej veci a jej konkrétne okolnosti umožňujú (dovoľujú) a keď to je účelné, a pritom z
hľadiska ochrany ústavnosti aj dostatočne účinné. Pri dôslednom rešpektovaní požiadaviek na ústavne
konformný výklad pojmu „rozhodnutie“ použitého vo viacerých ustanoveniach zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) neprichádza do úvahy, aby

sa v aplikačnej praxi podávali protesty prokurátora proti právnym aktom (opatreniam) orgánov verejnej
správy, ktoré zakladajú, menia alebo rušia priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti
individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám) v režime § 26 zákona
o prokuratúre, ale len v režime § 27 zákona o prokuratúre (protest proti rozhodnutiu), ktorý ustanovuje
časové obmedzenie na ich podávanie v ustanovení odseku 1 písm. e); pre uplatnenie tohto režimu nie

je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie,
oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva a
zakladá im priamo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.

Aplikujúc toto rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je aj z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia aj zo znenia zápisu LV č. XXXX zrejmé, že predmetným zápisom došlo k zmene

vlastníckeho práva - protokolom o vydaní majetkových podielov a preto aj on je individuálnym právnym
aktom, lebo smeroval ku konkrétnemu individuálne určenému adresátovi - k právnickej osobe družstvu
Rovnosť V., spôsobil zápis vlastníckeho práva žalobcu, ktoré bolo zapísané v katastrálnom operáte
k parcelám zapísaným v LV č. XXXX v tam uvedenom spoluvlastníckom podiele, ktoré tam predtým
zapísané nebolo, t. j. v terminológii rozhodnutia ústavného súdu: „ svojimi účinkami zakladal priamo

alebo sprostredkovane“ vlastnícke právo žalobcu k uvedenému spoluvlastníckemu podielu; je totiž
nepochybné, že bez tohto zápisu by žalobca nebol v katastrálnom operáte zapísaný ako vlastník.
Nakoniec najlepším dôkazom toho, že týmto záznamom došlo k zmene vlastníckeho práva v prospech
žalobcu je doslovné znenie zápisu v LV XXXX „zmena vlastníckeho práva“. Takýto zápis bol v zmysle§ 7 katastrálneho zákona záväzným údajom katastra a jeho výmaz na základe preskúmavaného
rozhodnutia privodil žalobcovi okrem iného aj taký ďalší závažný negatívny zásah do jeho práv, že
ako subjekt podnikajúci v poľnohospodárstve nemôže predložením tohto listu vlastníctva preukázať

svoje vlastníctvo k predmetným parcelám na príslušných dotačných inštitúciách a tak k týmto parcelám
čerpať dotácie. V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia ústavného súdu nie je podstatné to, ako je
tento individuálny právny akt formálne označený, preto tento záznam spĺňa všetky atribúty vyžadované
v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ústavného súdu na to, aby bolo voči nemu možné podať protest
cez prokurátora len v trojročnej lehote.

Súčasne je týmto preukázané, že tento záznam nie je v zmysle rozhodnutia ústavného súdu opatrením
všeobecnej povahy, proti ktorému možno podať protest prokurátora bez časového obmedzenia, pretože
nie je opatrením uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre, t. j. smernicou, uznesením,
úpravou, opatrením a iným právnym aktom vydaným na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej
správy.

Rozhodnutie žalovaného trpí aj ďalšou vadou, lebo žalovaný nekonal spôsobom uvedeným v § 42 ods.

4 katastrálneho zákona, ktorý v žalobe citoval. Ak zistil, že k záznamu predložené „iné listiny“ trpia
formálnymi nesprávnosťami a nemajú vyžadované náležitosti, bol povinný ich podľa § 42 ods. 4 vtedy
platného katastrálneho zákona vrátiť ich vyhotoviteľovi na opravu, prípadne na doplnenie. Keďže tak
nekonal, nielen že konal v rozpore so zákonom ale porušil aj článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ďalšou vadou vyplývajúcou z nekritického si osvojenia obsahu protestu prokurátora bez dôkazného

preverenia, t. j. bez náležitého zistenia skutkového stavu je to, že je založené na nepravdivosti pre
vec zásadného tvrdenia prokurátora o tom, že údajne JRD Dukla v V. existuje dodnes“, hoci súčasne
prokurátor uvádza, že nie je zrejmé, či je v konkurze, alebo nie“. Už len tieto pochybnosti samé mali viesť
k tomu, aby boli dôkazne odstránené. Konkurz totiž mohol skončiť aj zánikom tejto právnickej osoby
a pri pochybnostiach o tom ich mal prokurátor i správny orgán odstrániť. Na preukázanie uvedených

tvrdení a pochybností správny orgán nevykonal žiadne dôkazy. Zdôraznil, že „JRD Dukla V.“ fyzicky -
reálne - neexistuje, čo je v obci V. všeobecne známe a musí to vedieť aj podávateľ podnetu na protest
prokurátora, a nič nebránilo či už prokurátorovi alebo správnemu orgánu overiť si túto skutočnosť u
správcu konkurznej podstaty zapísaného v obchodnom registri.

Žalovaný správny orgán (nemožno vylúčiť, že vedome aj prokurátor) nevenoval v tomto smere náležitú

pozornosťanizápisomvobchodnomregistri,ktorésúznačnechaotickéanaznačujúmožnosťvedomého
zneužívania obchodného mena. Vo výpise z OR subjektu s názvom „Jednotné roľnícke družstvo DUKLA
v V.“ je totiž v časti „Ďalšie právne skutočnosti“ uvedené, že toto družstvo zmenilo svoj názov pri zmene
stanov na „Poľnohospodárske družstvo V.“ ale nechce túto zmenu zapísať. Nemožno preto vylúčiť napr.
ani to, že k finalizácii jeho formálneho zániku došlo pod týmto obchodným menom.

V každom prípade nestačí na preukázanie faktickej fyzickej existencie subjektu s názvom „JRD Dukla v
V.“ iba samotný výpis z obchodného registra. Ak totiž fyzicky neexistuje nie je spôsobilé ani byť zapísané
ako vlastník v katastri nehnuteľnosti, čo sa však teraz stalo.

Hrubého porušenia zákona sa dopustil prokurátor pri podávaní protestu 7 rokov po vykonaní záznamu
aj tým, že porušil zákonný imperatív ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv (§ 249 ods. 3 O.s.p.

per analogiam) a ochrany stability právnych vzťahov a právnej istoty pri podávaní protestov prokurátora.
Žalobca dlhodobo - už od roku 2004 predmetné nehnuteľnosti využíva na poľnohospodársku výrobu,
ale aj inak s nimi nakladá, platí z nich dane a odvody, stará sa o ne, získava na ne dotácie a to
práve na základe predložených listín v záznamovom konaní. Týmto listinám správny orgán pri ich
zapisovaní nevytkol žiadne chyby v zmysle § 36, 42 katastrálneho zákona. Podľa týchto listín žalobca

získal predmetné pozemky práve od JRD DUKLA v V.. JRD DUKLA v V. ani konkurzný správca tohto
subjektu sa práva k týmto pozemkom nedomáhal ani nedomáha, hoci podľa prokurátora údajne existuje.
Podnet prokuratúre na podanie protestu dal subjekt, ktorý nemá k predmetným pozemkom žiadne práva
(žalobca má informácie aj z iných konaní, že sa údajne za všetkým skrýva bývalý policajt, ktorý využívasvoje staré známosti a cez tieto pozemky sa chce dostať k získaniu výkonu práva poľovníctva). A teraz
po takejto 7 ročnej vecnej i právnej stabilite, v pozoruhodnej časovej súvislosti s blížiacim sa uplynutím
doby trvania zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva, sa prokurátor ujme ochrany tretieho subjektu

- Urbárskej spoločnosti Polom - ktorá sa domáha na týchto pozemkoch práva poľovníctva a ktorej
predsedom je podľa vedomosti žalobcu osoba, ktorá je aj predsedom poľovníckeho združenia, ktorá tu
chce poľovať.

Nakoniec na potrebu ochrany a stability právnych vzťahov aj priamo pri využívaní inštitútu protestu
prokurátora upozornil aj ústavný súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí, keď uviedol: „Na základe

uvedeného ústavný súd konštatuje, že právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia
zasahovať do právoplatných rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ktoré
zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým
osobám alebo právnickým osobám) po uplatnení mimoriadnych opravných prostriedkov alebo iných
prostriedkov nápravy (ku ktorým treba zaradiť aj protest prokurátora), je v materiálnom právnom štáte
neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov

práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených prvou
vetou čl. 1 ods.1 ústavy. Jedným z kľúčových právnych prostriedkov, ktoré slúžia na zabezpečenie
právnej istoty účastníkov právnych vzťahov je inštitút právoplatnosti rozhodnutí (opatrení) orgánov
verejnej moci. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutie orgánu verejnej moci „získava vlastnosť,
ktorá spočíva v tom, že rozhodnutie (okrem niektorých zákonom ustanovených výnimiek) sa stáva

nezmeniteľným a záväzným pre účastníkov, štát, orgány verejnej moci, právnické osoby a pre fyzické
osoby“ (Mazák, J. a kol.: Základy občianskeho procesného práva. 3. vydanie. Bratislava: IURA EDITION
2007, s. 359). K prípadným zásahom do právoplatných rozhodnutí môže dôjsť len celkom výnimočne
a len vtedy, ak existuje dôležitý verejný záujem, ktorý tento zásah aj z hľadiska materiálne poňatej
koncepcie právneho štátu legitimizuje.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v preskúmavanom
rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3S 82/2011-54 zo dňa 26.4.2012 boli podľa § 250 ods.
1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pribratí do konania ďalší
účastníci správneho konania, Okresná prokuratúra Svidník a Urbárska spoločnosť POLOM, pozemkové

spoločenstvo V..

Okresná prokuratúra Svidník sa na pojednávanie nedostavila, z neúčasti sa neospravedlnila.

Zástupca urbárskej spoločnosti POLOM, pozemkové spoločenstvo V. pán B. A. žiadal preskúmavané
rozhodnutie ako zákonné potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu

predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo
rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorý podľa § 26 ods. 3, 6 zákona o prokuratúre
vyhovelprotestuprokurátoraanapadnutéopatrenie-záznamvykonanýpodč.Z-547/04zodňa5.8.2004

zrušil.

Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo základom preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. vyriešenie otázky, či mohol podať prokurátor protest po uplynutí trojročnej lehoty
upravenej v § 27 ods. 1 písm. e) zákona o prokuratúre t. j. v režime § 26 citovaného zákona, ktorý lehotu
na podanie protestu neupravuje.Podľa § 22 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať protest proti

a) všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, a to

1. vyhláške, výnosu a opatreniu ústredného orgánu štátnej správy, štátneho orgánu alebo inej právnickej

osoby, ktorú osobitný zákon splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu,

2. všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy,

3. všeobecne záväznému právnemu predpisu orgánu miestnej štátnej správy,

b) opatreniu,

c) rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o prokuratúre konanie o proteste prokurátora je osobitné

konanie,vktoromsarozhoduje,čivšeobecnezáväznýmprávnympredpisomvydanýmorgánomverejnej
správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o prokuratúre ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste
prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 26 ods. 1 zákona o prokuratúre protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej

správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal.

Podľa § 26 ods. 2 zákona o prokuratúre ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je
povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie
zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi.

Podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie
alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so
spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu
orgánu určenému osobitným predpisom; ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora na
rozhodnutie vláde Slovenskej republiky.

Podľa § 26 ods. 6 zákona o prokuratúre ak orgán uvedený v odseku 3 protestu prokurátora vyhovie,
nezákonné opatrenie zmení alebo zruší. Ak opatrenie zruší a vráti vec na ďalšie konanie orgánu verejnej
správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal, je tento orgán pri vydaní nového opatrenia viazaný právnym
názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste prokurátora. Orgán verejnej správy, ktorého nezákonné
opatrenie bolo zmenené alebo zrušené, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30dní od

zmeny alebo zrušenia nezákonného opatrenia, obnoviť porušené práva; ak obnova porušeného práva
nie je možná, je povinný urobiť v rovnakej lehote inú primeranú nápravu.

Podľa§27ods.1zákonaoprokuratúre naprotestprokurátoraprotirozhodnutiusavzťahujúustanovenia
§ 26 s týmito odchýlkami:

a)orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán,

predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému
na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v
ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy
predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na
základe ním ustanovenej komisie,b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a
účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci
orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej

správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný

protest,

c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad;
na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní,

d)vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty

ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu
výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o proteste,

e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch

rokov od jeho vydania.

V danom prípade prvostupňový správny orgán protestu prokurátora nevyhovel a postupom podľa § 26
ods. 3 zákona o prokuratúre protest predložil spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie žalovanému
ako svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu.

Ten posudzujúc postup správneho orgánu v konaní o vykonanie opatrenia - záznamu č. Z-547/04 čo

do merita veci dospel k záveru, že protest prokurátora bol podaný dôvodne, preto napadnutý záznam
zrušil. Otázkou prípustnosti protestu prokurátora t. j. posudzovaním otázky či mal byť uplatnený postup
v režime § 26 ods. 6 alebo v režime § 27 zákona o prokuratúre sa nezaoberal.

Po podaní žaloby v ktorej bola namietaná práve táto skutočnosť argumentoval tým, že prokurátor
správne postupoval podľa § 26 zákona o prokuratúre, lebo protest bol podaný proti opatreniu - záznamu,

ktorý má v katastri nehnuteľností len evidenčný charakter a nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práva
k nehnuteľnostiam.

Tak ako správne uviedol žalobca, problematikou lehôt na podanie protestu prokurátora sa podrobne
zaoberal ústavný súd ktorý v svojom Náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. septembra 2009 vyslovil
záver, že právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ktoré zakladajú, rušia alebo menia
práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám)
uplatnením mimoriadnych opravných prostriedkov alebo iných prostriedkov nápravy (ku ktorým treba
zaradiť aj protest prokurátora), je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore
s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí

neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených prvou vetou čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Zásadu (doktrínu) ústavne konformného výkladu možno v konaní o súlade právnych predpisov
uplatniť v prípadoch, keď to povaha preskúmavanej veci a jej konkrétne okolnosti umožňujú (dovoľujú)
a keď to je účelné, a pritom z hľadiska ochrany ústavnosti aj dostatočne účinné. Pri dôslednom
rešpektovaní požiadaviek na ústavne konformný výklad pojmu „rozhodnutie“ použitého vo viacerých

ustanoveniach zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon
o prokuratúre“) neprichádza do úvahy, aby sa v aplikačnej praxi podávali protesty prokurátora proti
právnym aktom (opatreniam) orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo rušia priamo alebo
aj sprostredkovane práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo
právnickým osobám) v režime § 26 zákona o prokuratúre, ale len v režime § 27 zákona o prokuratúre

(protest proti rozhodnutiu), ktorý ustanovuje časové obmedzenie na ich podávanie v ustanovení odseku1 písm. e); pre uplatnenie tohto režimu nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt
formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami
smeruje ku konkrétnym adresátom práva a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo

povinnosti.

V danom prípade je nepochybné, že na LV č. XXXX kat. úz. V. bol v časti B pod poradovým číslom
1 žalobca zapísaný ako vlastník tam uvedeného podielu na nehnuteľnostiach na základe záznamu
vykonaného Správou katastra Svidník č. Z - 5407/04 zo dňa 5.8.2004.

Na základe preskúmavaného rozhodnutia bol žalobca ako vlastník z uvedeného LV vymazaný a teda
prestal byť vedený ako vlastník predmetných nehnuteľností v informačnom systému katastrálneho

operátu.

Išlo teda o individuálny právny akt, smerujúci ku konkrétnej - individuálne určenej osobe, ktorý svojimi
účinkami privodil priamo alebo sprostredkovane zánik vlastníckeho práva žalobcu, lebo v dôsledku
zrušenia záznamu bol žalobca vymazaný z LV ako vlastník.

Krajský súd sa preto nestotožňuje s názorom žalovaného, že v konkrétnej veci mohol prokurátor podať

protest bez časového obmedzenia v režime § 26 zákona o prokuratúre, lebo nesmeroval proti právnemu
aktu všeobecnej povahy, teda smernici, uzneseniu, úprave, opatreniu alebo inému právnemu aktu
vydanému orgánom verejnej správy na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy.

Pri posudzovaní otázky či mal prokurátor postupovať v režime § 26 alebo v režime §27 ods. 1 písm.
e) zákona o prokuratúre nie je podstatné, ako je príslušný právny akt formálne označený (rozhodnutie,

opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.) ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom
práva a zakladá im priamo alebo sprostredkovane práva alebo povinnosti.

Protestprokurátoramoholbyťpodanýlenvlehoteupravenejv§27ods.1písm.e)zákonaoprokuratúre,
t. j. do troch rokov od vykonania záznamu. Podaný bol po siedmich rokoch od vykonania záznamu, preto
prihliadajúc na túto podstatnú okolnosť nemohlo byť protestu prokurátora vyhovené.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil
a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť v intenciách právneho názoru
súdu vysloveného v tomto rozhodnutí, ktorým je viazaný (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu

trov konania v sume 411,60 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 66,- € a trov
právneho zastúpenia v sume 345,60 €. Trovy právneho zastúpenia sú vyčíslené nasledovne:

Tarifa

za rok 2011 57 € - § 11 ods. 1 Vyhl. 655/2004 od 1.1.2011

za rok 2013 60,07 € - § 11 ods. 1 Vyhl. 655/2004 od 1.1.2013

Paušál:za rok 2011 = 7,41 € - § 16 ods. 3 Vyhl. 655/2004 od 1.1.2011

za rok 2012 = 7,81 € - § 16 ods. 3 Vyhl. 655/2004 od 1.1.2013

Strata času: 13,01 € - § 17 ods. 3 Vyhl. 655/2004 od 1.1.2011

Úkony:

1. Prevzatie 14.12.2011

2. Žaloba 16.12.2011

3. Pojednávanie na Krajskom súde v Prešove 26.4.2013

2011 = 57,00 x 2 = 114,00 €

2013 = 60,07 x 1 = 60,07 €

úkony spolu = 174,07 €

Paušál:

2012 = 7,41 x 2 = 14,82 €

2013 = 7,81 x 1 = 7,81 €

paušál spolu = 22,63 €

Cestovné: jedna cesta W. - W. a späť = 192 km

192 x 6/100 x 1,15 = 13,24 €

Strata času: jedna cesta W. - W. a späť = 3 hodiny = 6 polhodín

6 x 13,01 = 78,06 €

Spolu 288,00 Eur + DPH 20 % 57,60 € = trovy právneho zastúpenia 345,60 € + zaplatený súdny poplatok

66,00 €, trovy konania spolu 411,60 Eur.

Súd nepriznal odmenu za úkon: stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 8.4.2013 vzhľadom na
charakter konania (preskúmavacie konanie), skutočnosť, že na takýto úkon nebol súdom vyzvaný a
vyjadrenie interpretované v tomto stanovisku mohol predniesť aj predniesol na pojednávaní konanom
dňa 26.4.2013, za účasť na ktorom mu bola priznaná odmena.

Trovy konania v celkovej sume 411,60Eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr.
Dušana Macka, advokáta vedený v L. A., a. s. pobočka W., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.