Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108225645
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7108225645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

VieryBodnárovejaJUDr.MiroslavaSoguvprávnejvecižalobkyneZ.Š.,H.T.U.Č..Q.,D.G.,zastúpenej
JUDr. Jurajom Mártonom, advokátom so sídlom na Pražskej 4, v Košiciach, proti žalovanému: Rapid life
životná poisťovňa, a.s., so sídlom na Garbiarskej č. 2 v Košiciach, IČO: 31 690 904, zastúpenému JUDr.
Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom na Nemcovej ul. č. 22 v Košiciach, o určenie neplatnosti
ukončenia poistného vzťahu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
15C/166/2008-262 zo dňa 24.11.2011 takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. c/ zo dňa 7.12.2011.

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom pripustil zmenu návrhu a určil, že ukončenie poistného vzťahu žalovanou
vzniknutéhonazákladepoistnejzmluvyO.-Y.Č..XXXXXXXXXXzodňa11.12.1996jeneplatnáapoistný
vzťah trvá. O trovách rozhodne samostatným uznesením. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa s
právnym predchodcom žalovanej Prvou československou poisťovňou uzavrela dňa 11.12.1996 poistnú
zmluvu O.-Y. Č.. XXXXXXXXXX na poistnú dobu 10 rokov s koncom poistenia určeným na deň
4.12.2011. V zmluve bola dohodnutá výška poistného pre prípad smrti a dožitia 206,- Sk a poistná suma
pre prípad smrti 30.000,- Sk a dožitia 45.271,- Sk. Súčasťou zmluvy boli všeobecné poistné podmienky
pre životné poistenie. Listom z 23.6.2008 oznámila žalovaná žalobkyni zrušenie poistnej zmluvy k

16.5.2008vzmyslečl.11ods.2Všeobecnýchpoistnýchpodmienoksvýplatouodkupnejhodnotypodľa§
778 ods. 2 písm. f/ O.s.p. vo výške 18.340,- Sk. Žalobkyňa odkupnú hodnotu prevzala, ale so skončením
právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou nesúhlasila. Preto sa touto žalobou domáhala určenia,
že ukončenie poistného vzťahu je neplatné. Súd prvého stupňa podľa § 80 písm. c/ O.s.p. skúmal, či
môže mať žalobkyňa na takomto určení naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu o určovacej žalobe bude mať pre žalobkyňu za následok odstránenie jej terajšej právnej neistoty,
ktorá spočíva v tom, že v súčasnosti žalobkyňa bez tohto rozhodnutia súdu nevie, či poistný vzťah medzi

ňou a žalovanou trvá a či v budúcnosti, kedy v zmysle poistnej zmluvy jej má žalovaná vyplatiť poistné
plnenie pre prípad dožitia, jej bude aj vyplatené.

Súd prvého stupňa jednostranný právny úkon žalovanej - oznámenie o zániku poistenia posúdil tak,
že nemá oporu v ustanoveniach OZ, ani vo Všeobecných poistných podmienkach, ktoré boli súčasťou
uzavretej poistnej zmluvy. Žalovaná preto nemala právo žiadať o zrušenie poistenia s vyplatením
odbavného a súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou spočívajúcou v tvrdení, že skončiť poistenie
možno aj inak, ako je to upravené v § 800 až 802 OZ. Zákon jednoznačne zakotvuje nemožnosťvypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu (§ 800 ods. 3 OZ). K tvrdeniam
žalovanej o jej nutnosti zmeny pôvodne uzatvorených zmlúv s klientmi z dôvodu, že Národná banka
Slovenska žalovanej na základe vykonanej kontroly uložila povinnosť vykonať opatrenia smerujúce k

náprave, dospel súd prvého stupňa k záveru, že podľa § 31a zákona č. 186/1994 Z.z., ktorým bol
novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovňa
a pobočka zahraničnej poisťovne boli povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických
metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Skutočnosť, že Národná banka Slovenska

ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u žalovanej prebiehajúcej v apríli 2007
do februára 2008 zistil, že kalkulačné vzorce poisťovne nie sú v súlade s poistnými a matematickými
metódami na výpočet poistného a technických rezerv. Súd prvého stupňa však toto zistenie nepovažoval
za také, ktoré by malo viesť k zániku poistenia. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie pre súd bolo
to, že zmluvný vzťah vznikol 11.12.1996, teda v čase, kedy vyššie citované zákonné ustanovenie ešte
nebolo účinné. Spätné pôsobenie neskoršej právnej normy do minulosti považuje súd prvého stupňa za

neprípustné a s prihliadnutím na tento princíp potom vyvodil, že ak aj došlo k zmene právnej úpravy po
uzavretí zmluvy, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah riadne a platne uzavretej zmluvy,
ktorou sú potom účastníci viazaný. Zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou, keď žalobkyňa
zmluvu neporušila, nemôže závisieť od iných okolností, ako je dodržanie zmluvného záväzku a aplikácia
príslušných právnych predpisov. Súd prvého stupňa pritom vychádzal z ust. § 575 ods. 2 OZ, podľa

ktorého plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok s väčšími nákladmi,
alebo až po dojednanom čase. U žalovaného nejde o subjekt nesolventný, ktorý by nemal finančné
prostriedky. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to proti druhému výroku rozsudku. Žiadal v tejto časti
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V rozsiahlom odvolaní v podstate poukazuje na to, že nesprávnym rozhodnutím Ministerstva financií,
ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v
súlade s poistno-matematickými metódami bol žalovaný uvedený do omylu v tom, že poistný produkt
schválený štátom, nemá nedostatky, a že ho žalovaný môže ponúkať. Zákonom č. 186/2004, ktorým
bol novelizovaný zákon č. 95/2002 o poisťovníctve, bol vložený úplne nový § 35a, v zmysle ktorého

poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov,
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. V § 70a uvedeného zákona
v ods. 1 mali poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť, podľa
doterajších predpisov zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona, najneskôr do 30.

apríla 2005. Preto musel žalovaný postupovať, aj postupoval v súlade so zákonom a bezodkladne
po zistení rozhodujúcich skutočností, chcel zosúladiť svoje právne pomery s novými ustanoveniami.
Ponúkol žalobkyni dohodu o zmene časti zmluvy vo výške poistného tak, aby bola určená v súlade so
zákonom, s čím nesúhlasila. Vznikom tejto právnej skutočnosti preto došlo k zániku poistenia. Ďalej
poukázal na to, že právne postavenie žalobkyne dnes nie je neisté a neexistuje naliehavý právny záujem

na určení, že tento vzťah je alebo nie je. V odvolacej lehote podal žalovaný návrh na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 9 písm. c/ O.s.p. so žiadosťou o predloženie prejudiciálnej otázky na rozhodnutie
Súdnemu dvoru európskych spoločenstiev v nasledujúcom znení :

1. Môže sa čl. 105 a čl. 109 zmluvy o založení európskeho spoločenstva a čl. 14 bod 14.1 a bod 14.3
a čl. 25 Štatútu európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že z

vykonávania dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami) sú národné centrálne banky vylúčené ?

2. Môže sa čl. 14 bod 14.4 Štatútu európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že národné
centrálne banky môžu vykonávať aj funkciu dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami ?).

Potomeštedvakrátžalovanýpouplynutíodvolacejlehotydoplnilprávnaargumentáciukodvolaniu,ktorú
doručil odvolaciemu súdu 21.8.2012 a ďalšiu 23.8.2012.Ďalej oznámil zmenu právneho zastúpenia, podľa ktorého odvolal plnomocenstvo na zastúpenie
advokátovi JUDr. Jánovi Tajtákovi a splnomocnil na zastupovanie JUDr. Gabriela Gulbiša, advokáta, so
sídlom na Nemcovej ul. č. 22 v Košiciach.

Žalobkyňa podľa obsahu vyjadrenia k odvolaniu žiadala potvrdiť napadnutý rozsudok.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k prejednaniu odvolania, rozhodoval o návrhu žalovanej na prerušenie
konania a dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, preto ho zamietol. Predmetom konania je
určenie, že ukončenie právneho vzťahu je neplatné a poistný vzťah trvá. Pre posúdenie tohto nároku
žalobkyne nie je rozhodujúce zodpovedanie prejudiciálne otázky tak, ako ju koncipoval žalovaný vo
svojom návrhu na prerušenie konania. Právne normy týkajúce sa vykonávania dohľadu národnou

bankou Slovenska nad poisťovacími podnikmi, teda normy verejného práva nie sú pre posúdenie veci
a rozhodnutie relevantné a nie je ani zrejmé aký dopad na posúdenie predmetu konania by malo
zodpovedanie tejto otázky Súdnym dvorom európskych spoločenstiev. Jej vyriešenie nie je potrebné pre
rozhodnutie v konkrétnom konaní. Preto odvolací súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol,
tak, ako už takýto návrh zamietol aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí z č.l. 150 z 27. augusta

2009, ktorý už bol potvrdený odvolacím súdom v konaní 3 Co 38/2009 a nadobudol právoplatnosť
1.7.2010.

Po tomto rozhodnutí odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej proti rozhodnutiu vo veci samej, teda
proti výroku o určení, že ukončenie poistného vzťahu je neplatné a poistný vzťah trvá podľa § 212 ods.
1, 3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre

zrušenie tejto časti rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie

správnosti uvádza, že žalobkyňa má v tomto konaní naliehavý právny záujem na určení, že ukončenie
poistnéhovzťahujeneplatnéapoistnývzťahtrvá,atoajnapriektomu,žeužmánároknapoistnéplnenie
a už môže žiadať o vyplatenie poistného pre prípad dožitia, keďže zmluva bola dohodnutá na dobu 10
rokov, ktorá uplynula 4.12.2011. Odvolací súd vychádza z toho, že rozhodnutie o tom, že poistný vzťah
trvá, vytvorí pevný základ pre riešenie vzťahov do budúcna, ktoré žalovaná odmietala plniť z dôvodu

zániku poistenia.

Pokiaľ ide o použitie ust. § 575 ods. 1,2 OZ o nemožnosti plnenia, odvolací súd sa stotožňuje s
názorom súdu prvého stupňa, že žalovaná nepreukázala nemožnosť plniť z predmetnej zmluvy, preto
z toho dôvodu nedošlo k zániku poistenia. Dôvody uvádzané žalovanou nespôsobujú nemožnosť plniť
z poistnej zmluvy, pretože prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže

žalovaná vykryť inými spôsobmi ako zmenou poistnej zmluvy, ktorú navrhla žalobkyni. Pokiaľ fakticky a
právne môže byť záväzok splniteľný, sťaženie podmienok plnenia, resp. to, že plniť možno len s väčšími
nákladmi, nemá za následok zánik záväzku (§ 575 ods. 2 OZ). Skutočnosť, že Ministerstvo financií
v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, nemôže spôsobiť neplatnosť
zmluvy medzi týmito účastníkmi, lebo išlo o vzťah medzi inými subjektmi tak, ako to uviedol súd prvého

stupňa a nie o vzťah zmluvný, v ktorom v zmysle ust. § 2 ods. 3 OZ, môžu účastníci vzájomné práva
a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje. Z ust. § 70a zák.
č. 186/2004 Z.z., podľa ktorého sú poisťovne povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami
zákona, najneskôr do 30. apríla 2005, nemožno usúdiť, že sa môžu upraviť inak právne vzťahy,
ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a boli upravené dohodou strán. Aj podľa § 67 uvedeného

zákona vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Na týchto právnych predpisoch a z nich vyplývajúcich
skutočnostínemôžezmeniťničanizáverNárodnejbankySlovenskaovykonanomdohľadez29.10.2007
o tom, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, nemôže zaväzovaťúčastníkov spätne, ani riešiť ich právne vzťahy vzniknuté ešte v roku 1996. Preto podľa odvolacieho
súdu správne rozhodol súd prvého stupňa v napadnutom výroku. Preto odvolací súd podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil v tejto časti napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Na doplnky odvolania odvolací súd v zmysle ust. § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. neprihliadol, lebo
argumenty v nich uvedené neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, aj keď ich žalovaný uplatniť
mohol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.
o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.