Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 7, 2012

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/137/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606010474

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2012:2606010474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou v trestnej veci proti obžalovanému L. R.
pre pokus trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods.1, § 241 ods.1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení zákona č. 553/2002 Zb. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa X. V. XXXX v Senici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

L. R. , nar.X.X.XXXX v Hodoníne, ČR, bytom Z.
č. XXXX/XX ,XXX XX C., na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa XX.X.XXXX asi o 01.40h v C.i na O. X. bol hliadkou polície zastavovaný, pričom na výzvu polície

nezastavil a v jazde pokračoval a s osobným motorovým vozidlom zastavil až pred rodinným domom v
C. na Z. č. XX, kde bol kontrolovaný hliadkou polície v zložení ppráp. A. N. a nstrm. O. C., a po ich výzve,
aby predložil doklady na vedenie vozidla a podrobil sa dychovej skúške na alkohol, začal hliadke polície
oplzlo nadávať výrokmi bližšie uvedenými vo vyšetrovacom spise, vyhrážal sa hliadke, ako aj členom
rodiny, že ich pozabíja, chytil za kravatu pod krkom nstrm. O. C. a zhodil na zem, kde ho držal, pričom
mu spôsobil oderky na pravej ruke a pravom predkolení, ktoré si vyžiadali dobu liečenia najmenej 7 dní,

t e d a

- inému sa vyhrážal usmrtením v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa

č í m s p á c h a l

- trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods.1 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní súd v intenciách posledného uznesenia KS Trnava č.k. X H. XXX/XXXX-
XXX zo dňa XX.X.XXXX vykonal opätovne celé dokazovanie vo veci a to výsluchom obžalovaného,
výsluchom poškodených a zároveň svedkov O. C. a A. N., Z. A. ( predtým M. ), ďalej svedkov Š. Y.,
M. O., Ľ. R., Mgr. G. M.Á., U. U., lekárov MUDr. V. Z., MUDr. Z. Z., MUDr. V. A., MUDr. O. Z., MUDr.
Ľ. G., MUDr. M. F., výsluchom svedkyne Š. O., vykonaním konfrontácie medzi svedkami Š.H. O. a U.U., vypočul znalca PhDr. V. T., G. Z., prečítaním lekárskeho nálezu od NsP Skalica na obžalovaného,
prečítaním potvrdenia o dočasnej PN a výpis zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného, prečítaním
správ o pobyte svedkov G. Z. a P. L. a prečítaním svedeckej výpovede svedka P. L., prečítaním

správy od DD C. zo dňa XX.X.XXXX ohľadom služieb vychovávateliek v inkriminovaný deň, prečítaním
fotokópie dokladov evidencie zo dňa 10.5.2003 do 11.5.2003 v DD C., prečítaním správy od riaditeľstva
cudzineckej polície Nitra zo dňa 7.1.2010 spolu so záznamom k použitou donucovacích prostriedkov,
správy od OOPZ Holíč zo dňa 15.1.2010 spolu s úradným záznamom zo dňa 16.2.2002, záznamom zo
dňa 13.3.2002 a záznamom zo dňa 16.2.2002 a fotokópiou časti denníka udalostí zo dňa 16.2.2002.

Napokon tiež prečítaním výpisu zo zdravotnej gynekologickej dokumentácie poškodenej Z. A. zo dňa
XX.X.XXXX a z jej zdravotnej dokumentácie od ošetrujúceho lekára za rok 2003, prečítaním znaleckých
posudkov z odboru zdravotníctvo a to z odvetvia psychiatrie a sexuológie znalcov MUDr. Boženy
Castiglione a MUDr. Ľudmily Muncnerovej, znaleckého posudku z odvetvia psychológie PhDr. Jaromíry
Jánoškovej, ďalej znalcov MUDr. Róberta Olvedyho a MUDr. Júlie Halmovej, prečítaním zápisnice o
ohliadke miesta činu a rekognícii osoby, výpisu z LSPP, uznesenia MV, úradu inšpekčnej služby SR zo

dňa 28.6.2002 sp.zn. ČVS: X.-XX/IBA- A.- XXXX, prečítaním lekárskych správ na poškodených O. C.
a Z. A., prečítaním nového odpisu z registra trestov a posudkov na obžalovaného, oboznámením
fotodokumentácie.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak , ako je opísaný vo výroku tohto

rozsudku.

Pokiaľ ide o bod 1. rozsudku, obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní
neustále popieral, že by spáchal tento skutok, bránil sa tým, že v inkriminovaný deň ( XX.X.XXXX ) riadila
predmetné vozidlo jeho matka Ľ.X. R., pričom po príchode pred ich dom ho napadla hliadka polície v

zložení C. a N. a spôsobili mu zranenia ako je uvedené v jeho zdravotnej dokumentácii.

Svedkyňa Ľ. R., matka obžalovaného, vypovedala ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom
pojednávaní zhodne, pričom okrem iného uviedla, že v inkriminovaný deň riadila osobné motorové
vozidlo ona.

Skutkový stav podľa bodu 1. rozsudku bol však čiastočne preukázaný najmä výpoveďami svedkov a
poškodených O. C. a A. N., príslušníkov hraničného oddelenia PZ Kopčany, ktorí zhodne potvrdili,
že v inkriminovaný deň počas výkonu služby ako členovia policajnej hliadky na O. X. v C., krátko po
polnoci zastavovali osobné motorové vozidlo, ktorého vodičom bol obžalovaný, ktorý spôsobom svojej

jazdy vzbudil u nich podozrenie, že jazdí pod vplyvom alkoholu. Na výzvu polície obžalovaný nereagoval
a v jazde pokračoval až pred rodinný dom na Z. ulici v C., kde s vozidlom zastavil. Svedok N. bez
akýchkoľvek pochybností vypovedal, že miesto, kde vozidlo obžalovaného zastavovali bolo riadne
osvetlené, videl celé vozidlo aj vodiča, ktorého spoznal bez problémov ako obžalovaného, pričom v
inkriminovaný čas vo vozidle okrem obžalovaného nikto nebol. Keďže obžalovaným s vozidlom hneď

nezastavil, svedok N. zavolal vysielačkou o posilu, ktorá následne tiež prišla až k rodinnému domu na
Z. ulici v C. a to v zložení M. O. a Š. Y., vtedy príslušníci OOPZ Holíč. Medzitým C. a N. prenasledovali
vozidlo, ktoré riadil obžalovaný až po miesto, kde s vozidlom obžalovaný zastavil, pričom N. neustále
počas prenasledovania cez rádiostanicu oboznamoval pohyb vozidiel. Po zastavení vozidiel svedok N.
pristúpil k vozidlu obžalovaného, ktorý medzitým stačil vypnúť motor a vyzval ho, aby predložil doklady

a podrobil sa dychovej skúške. Na túto výzvu obžalovaný vôbec nereagoval, vystúpil z vozidla a snažil
sa ujsť domov. V tomto mu telom bránil A. N. a následne potom aj O. C.. Následne vznikla trma- vrma,
obžalovaný napriek viacerým upozorneniam zo strany príslušníkov polície, v neposlednom rade aj o
tom, že použijú donucovacie prostriedky nereagoval na ich výzvy, naopak neustále všetkým vulgárne
nadával, až napokon chytil poškodeného C. za kravatu pod krkom a tento spadol na zem, kde ho držal,

pričom v tom čase sa podarilo svedkovi N. nasadiť obžalovanému putá. Po tomto sa začal obžalovaný
všetkýmvyhrážaťajzabitím,akoajzabitímčlenovichrodín.PritejtoroztržkemedziobžalovanýmaO.C.
už boli prítomní aj svedkovia Y. a O., ktorí tieto skutočnosti tiež takto zhodne potvrdili, ako aj skutočnosť,
že matka obžalovaného Ľ. R. následne tiež vyšla z domu a to len v nočnej košeli a tiež sa snažila brániť
polícii pri ich výkone, v čom jej zabránil svedok O., ktorý sa postavil medzi ňu a Hurbana.

Svedkovia M. O. a Š. Y., vtedy príslušníci OOPZ Holíč, zhodne vypovedali ako v prípravnom konaní,
tak aj na hlavnom pojednávaní v tom smere, že boli na miesto činu privolaní ako posila pre hliadku v
zložení N. a C., pričom prišli so svojím vozidlom na ulicu Z. v C. čase, keď už obžalovaný s vozidlomzastavil, ale boli prítomní pri incidente medzi obžalovaným a C., pričom priebeh okolností opísali zhodne
s výpoveďami poškodených C. a N..

Svedkyňa MUDr. V. Z. si s odstupom času vôbec nepamätala na samotný priebeh vyšetrenia
osôb v inkriminovaný deň, ale po oboznámení jej výpovede, na tejto trvala, ako aj na lekárskych
správach ňou vystavených. Bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že táto v noci zo dňa
XX.X.XXXX na XX.X.XXXX vykonávala pohotovostnú službu na zákrokovej ambulancii v NsP Skalica,
pričom vyšetrovala poškodeného O. C. na zákrokovej ambulancii v NsP Skalica v inkriminovaný deň

bezprostredne pojehonapadnutíobžalovaným,očomsvedčíajzáznamvknihepohotovostí(viďvspise
na čl.332) s tým, že obžalovaný bol predvedený políciou, pričom odmietol odber krvi a poškodený O.
bol napadnutý, zistila zranenie a to poškrabanú pravú ruku a pravé stehno. Na otázku ako je možné, že
si v tom čase nevšimla zranenia aj na obžalovanom, keďže MUDr. G., ktorý ho ošetroval v ten istý deň,
len neskôr aj u obžalovaného konštatoval zranenia na tvári, svedkyňa uviedla, že ako sa oboznámila s
touto správou od MUDr. G., boli to len modriny, ktoré sa vytvárajú až neskôr.

Svedok MUDr. Ľ. G., si tiež s odstupom času vôbec nepamätal na samotný priebeh vyšetrenia osôb
v inkriminovaný deň, ale po oboznámení jeho výpoveďou na tejto trval, ako aj na lekárskych správach
ním vystavených. Tiež v rámci výkonu pohotovostnej služby na zákrokovej ambulancii v NsP Skalica dňa
XX.X.XXXX vyšetroval ale obžalovaného. Pokiaľ ide o mechanizmus zranenia, ktoré utrpel obžalovaný

v inkriminovaný deň s odstupom času sa už nevedel k tejto otázke vyjadriť. Na otázku OP akým
mechanizmom mohlo byť spôsobené zranenie a to „vnútorné pomliaždenie stehna“ , svedok pripustil, že
toto zranenie mohlo byť spôsobené aj pádom na nejaký predmet, napr. na stojan na bicykle a podobne.

Svedok MUDr. M. F. okrem iného vypovedal, že je ošetrujúcim lekárom obžalovaného a bol ním aj v

inkriminovanom čase. V súvislosti so zraneniami, ktoré mal utrpieť obžalovaný v inkriminovaný deň
ho však osobne nevyšetroval, pretože bol vtedy sám práceneschopný a zastupoval ho MUDr. S. H..
Svedok teda len vychádzal zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného, ktorej výpis je súčasťou spisu
( viď .čl. 544). V súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel obžalovaný mu vystavil MUDr. H. PN- ku ( viď v
spise na čl. 543 p.v.), pričom práceneschopný bol od 16.2.2002, práceschopný od 1.3.2002. Z výpisu

zdravotnej dokumentácie obžalovaného vyplýva, že prvý záznam je až zo dňa 18.2.2002, kde MUDr. H.
lenkonštatuje,žemudozdravotnejdokumentácieboldoloženýlekárskynálezzozákrokovejambulancie
Skalica, ktorý lekársky nález bol vystavený dňa XX.X.XXXX.Tento vystavil MUDr. G. a výslovne je v ňom
uvedené , citujem : „ včera inzultovaný policajtmi, dokopaný do tváre a pravého stehna“. Toto MUDr.
G. uzavrel tak, že obžalovaný dňa XX.X.XXXX utrpel pohmoždenie dolnej končatiny a modrinu v okolí

pravého oka, lekár doporučil telesný kľud a kontrolu na chirurgii o 5 dní. Ďalší záznam v zdravotnej
dokumentácii obžalovaného je zo dňa XX.X.XXXX, kedy bola telefonicky objednaná sanitka pre L. R.,
aby mohol ísť na kontrolu do NsP Skalica. Následne dňa XX.X.XXXX prišla matka obžalovaného a
priniesla lekársky nález z tejto chirurgie, v ktorom je uvedené, že obžalovaný bol opätovne vyšetrený na
chirurgii v NsP Skalica dňa XX.X.XXXX, kde lekár, ktorého meno je na správe nečitateľné konštatuje,

že ešte pobolievanie a modrina ľavej stehennej oblasti, odporučil Fastum gel a kontrolu poľa potreby.
Podľa svedka je na tejto správe prelep, lebo správne mala byť uvedená pravá noha, nie ľavá. Podľa
všetkého bol obžalovaný osobne u svojho ošetrujúceho lekára prítomný až dňa XX.X.XXXX, kedy
lekár MUDr. H. konštatuje okolo očí ústup opuchu a na pravom stehne ešte prítomné sufúzie, čo sú
plošné modriny. Pokiaľ ide o osobu MUDr. S. H., tento medzičasom zomrel.

MUDr. Z. Z. na hlavnom pojednávaní okrem iného vypovedala, že s odstupom času si už nepamätá čo vo
veci vypovedala a preto sa svojej výpovede z prípravného konania nemôže ani pridržiavať. Momentálne
už nie je ošetrujúcou lekárkou O. C., takže nemá k dispozícii ani jeho zdravotnú dokumentáciu, z ktorej
by mohla vychádzať. Aké zranenia tento mal utrpieť dňa XX.X.XXXX si už nepamätala. Po oboznámení

s týmito zraneniami z jej lekárskej správy , jednalo sa o oderky na pravej ruke a na pravom predkolení
a podliatinu na pravom stehne. K mechanizmu vzniku týchto zranení sa svedkyňa vyjadrila, že mohli
byť spôsobené úderom, ale aj pádom na zem, pokiaľ ide o úder, tak mohli byť spôsobené aj päsťou aj
kopnutím. V žiadnom prípade nemohla byť osoba s takýmito zraneniami škrtená, i keď pripustila, že nie
každé škrtenie osoby musí zanechať viditeľné stopy, záleží na intenzite škrtenia. Na otázku OP uviedla,

že si nepamätá čo vo svojej lekárskej správe ohľadom poškodenia zdravia O. C. zo dňa X.X.XXXX
uviedla, ale na tejto trvá.Zo správy od riaditeľstva cudzineckej polície Nitra zo dňa X.X.XXXX spolu so záznamom k použitou
donucovacích prostriedkov a správy od OOPZ Holíč zo dňa XX.X.XXXX spolu s úradným záznamom
zo dňa XX.X.XXXX, záznamom zo dňa XX.X.XXXX a záznamom zo dňa XX.X.XXXX a fotokópie

časti denníka udalostí zo dňa XX.X.XXXX bolo preukázané, že všetci zasahujúci príslušníci polície v
inkriminovaní deň použili donucovacie prostriedky v súlade so zákonom Napokon tieto skutočnosti
vyplývajú aj z uznesenia MV, úradu inšpekčnej služby SR zo dňa 28.6.2002 sp.zn. ČVS: X.-XX/IBA- A.-
XXXX, kde na podnet obžalovaného bolo vykonané vyšetrenie pre podozrenie z trestného činu zneužitia
právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mali dopustil členovia hliadky A. N. a O. C., pričom výsledky

vyšetrenia preukázali, že vo veci nejde o trestný čin a vec bola odložená.
V tejto veci bola vec podrobne prešetrená a bolo zistené, že všetci príslušníci polície A. N., O. C., M.
O. V. Š. Y. v inkriminovaný deň počas zákroku proti obžalovanému postupovali v súlade so zákonom.

Podľa obžaloby mal. obžalovaný v inkriminovanom čase aj škrtiť poškodeného O. C., čo však následne
nebolopreukázané, totopoprelajsamotnýpoškodenýanapokontovyplývalo ajzosvedeckejvýpovede

svedkyne MUDr. Z., vtedy ošetrujúcej lekárky poškodeného C., ktorá okrem iného vypovedala, že
poškodený nemal spôsobené také zranenia , ktoré by korešpondovali škrteniu zo strany tretej osoby.
Vzhľadomnatietoskutočnostisúdupravilskutkovúvetuvsúladesvýsledkamivykonanéhodokazovania
tak, ako je špecifikované v tomto rozsudku.

Pokiaľ ide o bod 2. rozsudku, obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní
neustále popieral, že by spáchal tento skutok, bránil sa tým, že v inkriminovaný deň ( XX.X.XXXX ) sa s
ním poškodená Z. A. išla previesť na jeho babete dobrovoľne, dokonca ho o to údajne sama požiadala.
Najprv mienil ísť do Skalice, ale neskôr ju prehovoril, aby išli k rieke Morave, lebo sa bál, aby ho náhodou
nestretli policajti a nedali mu pokutu. Pri brehu rieky si spolu len sadli, vyfajčili zopár cigariet, vôbec

žiadnym spôsobom sa jej nedotkol a potom sa pobrali preč. Nakoľko Z. chcela ísť pešo, tak do Kátova
išiel s ňou aj on pešo a potom ho to už nebavilo, tak sa rozišli. Poznali sa už predtým, táto chodila
za ním aj domov.

Poškodená Z. A. vypovedala ako v prípravnom konaní, tak na hlavnom pojednávaní zhodne, presne

popísala priebeh udalostí v inkriminovaný deň s tým, že v ten deň mienili ísť s kamarátkou na diskotéku,
ale predtým sa stavili na malinovku. Bol tam aj obžalovaný, ktorého predtým už poznala. Obžalovaný
tam bol na babete s tým, že povedal, že si ide domov pre cigarety a obe sa chceli na babete s ním
previesť, pričom on si vybral ju. Počas cesty tento zmenil smer jazdy a odviezol ju k brehu rieky Moravy,
kde si zapálili cigaretu, a potom ju obžalovaný začal obťažovať spôsobom ako je opísané v bode

2. tohto rozsudku t.j. chcel s ňou mať pohlavný styk napriek jej vôli, pričom po celú dobu sa tomu
bránila ako najlepšie vedela, kričala a plakala, až napokon od svojho konania upustil a k súloži neprišlo.
Naspäť už odmietla ísť s ním na babete a preto išlo domov pešo Do G. s ňou išiel aj obžalovaný a potom
odišiel na babete preč. Do domova prišla asi pol jednej v noci, osprchovala sa a išla si ľahnúť. Na
druhý deň si vyprala všetky veci, ale aj po ich vypratí na nich zostali škvrny od trávy. Až na druhý deň

večer sa so všetkým zdôverila kamarátke G. Z., pretože táto sa jej stále pýtala, prečo je taká divná.
Následne na druhý deň, bol to pondelok, za nimi prišla jedna z vychovávateliek U. U. a dohovárala
im, že nesmú byť tak dlho vonku, že ich môže niekto aj znásilniť, na čo sa poškodená so všetkým
zdôverila aj jej. V intenciách uznesenia KS Trnava súd dopočul poškodenú, ba sa podrobnejšie vyjadrila
k priebehu spáchania celého skutku, s tým že poškodená opäť vypovedala, že v inkriminovaný deň

dostala vychádzku spolu s G. Z. do 01.00 hod., neviem teda uviesť, prečo údajne mala byť po nej v
domove vtedy zhánka. Pokiaľ ide o skutok, všetko sa odohralo tak, ako je opísané vo výroku rozsudku
s tým, že v inkriminovaný deň sa stretla s obžalovaným, je pravdou, že sa chcela s ním zviesť na jeho
motorke, nevedela uviesť, či jej to navrhol on alebo ona jemu ale podstatné je, že mali ísť do Skalice a
späť, až napokon o zmenil smer jazdy a zaviezol ju k brehu rieky Moravy, kde s ňou chcel mať pohlavný

styk. Pokiaľ išlo o vyzliekanie, najskôr vyzliekol ju, pričom ju pod sebou pridŕžal buď druhou rukou alebo
vlastným telom a napokon si sám stiahol nohavice. Ona sa stále bránila, kričala a plakala, až napokon
obžalovaný ju pustil a keď si dával nohavice všimla si, že pohlavný úd nemal stoporený, čo podľa nej
bolo hlavnou príčinou toho, že od spáchania skutku napokon upustil pre vlastnú neschopnosť. Po celú
dobu podľa nej neprejavil ľútosť nad ňou samotnou, dokonca ani následne sa jej vôbec neospravedlnil.

Svedkyňa U. U., v tej dobe vychovávateľka DD C. vypovedala ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom
pojednávaní zhodne, pričom okrem iného vypovedala, že v pondelok, keď prišla do práce, všimla si,
že poškodená mala neskorý príchod domov ešte s jednou chovankyňou a to G. Z.. Obe si dala pretozavolať, aby im dohovorila. Asi po hodine sa poškodená zosypala a povedala, jej čo sa stalo. Spoločne
to potom oznámili riaditeľke domova Mgr. G. M.. Podľa svedkyne k osobnosti poškodenej uviedla, že
táto bola vždy rada stredobodom pozornosti, avšak nikdy si nevymýšľala, povedala priamo, čo si myslí.

Súd dopočul aj túto svedkyňu v intenciách posledného uznesenia KS Trnava s tým, že táto svedkyňa
potvrdila, že s odstupom času si už presné dátumy a časy nepamätá, ale na skutok, ktorý sa mal
poškodenejstaťsipamätá,pretožetobolamimoriadnasituácia,niekedypredtýmanipotomsavdomove
nič podobné nestalo. Sama si všimla na poškodenej, že je nejaká tichá, zamĺknutá, správala sa zvláštne,
inak ako obvykle až to napokon nevydržala a zdôverila sa jej. Okrem toho, na vlastné oči svedkyňa

videla po tele poškodenej škrabance a oderky, najmä na chrbte a rukách ako vlastne aj na celom tele
a tiež videla jej zničené šatstvo, ktoré mala oblečené v inkriminovaný deň, bolo špinavé a na určitých
miestach ponašklbávané. Podľa nej poškodená v tejto veci neklamala, svedkyňa je presvedčená, že
povedala presne to, čo zažila. Mala ich púšťať von vychovávateľka Š. O., ktorá v tej dobe pracovala v
domove ako vychovávateľka len krátko, nedokázala byť na chovankyne dostatočne prísna .

Svedkyňa Mgr. G. M., vtedajšia riaditeľa DD C., vypovedala ako v prípravnom konaní, tak na hlavnom
pojednávaní zhodne, pričom okrem iného vypovedala zhodne ako svedkyňa U. v tej časti, kedy sa
ona dozvedela o skutku, ktorý sa mal stať s tým, že to bolo až v utorok. Poškodenej vtedy dala 24.
hodín na to, aby si rozmyslel, či chce celú vec oznámiť na polícii alebo nie s tým, že poškodená za
ňou na druhý deň prišla sama s tým, že to ohlásiť chce. K osobnosti poškodenej uviedla zhodne ako

svedkyňa U. to, že poškodená si nezvykla vymýšľať alebo o nej známe, že rada nadväzuje známosti s
rôznymi mužmi. V intenciách posledného uznesenia KS Trnava súd dopočul túto svedkyňu, avšak táto
si vzhľadom na odstup času už podrobnosti nepamätala, nevedela uviesť, ktorá vychovávateľka jej v
inkriminovaný deň povolila vychádzku a ktorá ju vpúšťala dovnútra, v tejto otázke odporučila súdu, aby
sa obrátil na terajšieho riaditeľa aby zaslal súdu zápis z knihy záznamov a služieb. Dodala ešte, že aj

keď údajne mala poškodená povolanú vychádzku až do 01.00 hod, a prišla skorej, bola po nej zhánka
možno práve preto, že bola púšťaná spoločne s priateľkou G. Z., ktorá sa vrátila skorej a sama a vyvstali
obavy aby sa poškodenej niečo nestalo.

Svedkyňa Š. O. na hlavnom pojednávaní okrem iného vypovedala, že s odstupom času si už presne

všetko nepamätá, ale pokiaľ si pamätá v inkriminovaný deň povolila poškodenej Z. A. vychádzku, ale len
do 20.00 hod. Táto neprišla už ani na večeru. Tiež si nepamätala, že by s ňou vtedy púšťala ešte nejakú
inú chovankyňu, len uviedla, že poškodená sa v tej dobe kamarátila s G. Z.. Nevedela uviesť, kedy sa
poškodená v inkriminovaný deň z vychádzky vrátila, ani k tomu, či ju niektorá z vychovávateliek videla,
jej sa nezdôverila s tým, čo sa jej malo prihodiť. Podľa nej bola Z. A. taká, že rada koketovala s mužmi a

podľa nej si všetko mohla vymyslieť. Po nahliadnutí do výpisu nevidenie služieb od DD C. sa svedkyňa
vyjadrila, že tomuto nerozumie a s odstupom času si skutočne nepamätá akú mala vtedy službu.

Z vykonanej konfrontácie medzi svedkyňami U. U. a Š. O., súd zistil, len každá zotrvala na svojej
výpovedi t.j. Morbacherová na tom, že poškodená si mohla všetko vymyslieť a U. na tom, že poškodená

hovorila pravdu o tom, čo sa jej v inkriminovaný deň malo prihodiť. Navyše svedkyňa U. sa po nahliadnutí
do výpisu nevidenie služieb od DD C. jednoznačne vyjadrila, že svedkyňa O. mala v DD C. službu odo
dňa 10.5.2003 od 11.05 hod. do nasledujúceho dňa t.j. do 11.5.2003 do rána do 08.00 hod.

Podľa výpisu z evidencie od DD C., doručenej súdu dňa XX.X.XXXX, je bez pochybností zrejmé, že

práve Š. O. mala v detskom domove službu ako vychovávateľka a to v čase od 10.5.2003 od 11.35
hod. do 11.5.2003 do 08.00 hod.Žiadna iná vychovávateľka tam službu nemala, len ako gazdinka mala
službu I. O., ktorá s púšťaním detí nemala nič spoločné.

MUDr. V. A., vtedy ošetrujúca lekárka poškodenej okrem iného na hlavnom pojednávaní vypovedala,

že si s odstupom času vôbec na nič nepamätá. Po nahliadnutí do výpisu zdravotnej dokumentácie
poškodenej uviedla, že je tam záznam zo dňa X.X.XXXXX s XX.X.XXXX, čo vôbec nesúvisí s daným
skutkom, čiže v zdravotnej dokumentácii nie je záznam o tom, že by ju niekedy v súvislosti so skutkom
vyšetrovala. Na otázku OP že dňa XX.X.XXX, ( viď . v spise na čl. 326 a nasl., určitým spôsobom
vypovedala o tom, že svojho času vyšetrovala poškodenú a popísala aj jej zranenia, čo jej vtedy

poškodená povedala a podobne, svedkyňa uviedla, že určite vypovedala pravdu, ale zrejme vyšetrovala
poškodenú na pohotovosti, keď záznam v jej zdravotnej dokumentácii nie je.Podľa jej lekárskej správy ( viď v spise na čl. 103 ) zo dňa XX.X.XXXX, mala poškodenú vyšetrovať
dňa XX.X.XXXX s tým, že u nej zistila zranenia a to : početné hematómy v bedrovej oblast, na chrbáte
a na pravom ramene. Na pravom ramene hematómy 2x1, na chrbáte hematómy 1x1 cm, početné

excoriácie ( odreniny), ktoré mohli vzniknúť tlakom prstov. Nevedela uviesť, ktorý deň presne poškodenú
vyšetrovala. Pokiaľ je v správe uvedený ako dátum vyšetrenia deň XX.X.XXXX pripustila, že mohlo prísť
k omylu, ale na zistených zraneniach trvala.

MUDr. O.F. Z., gynekologička okrem iného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s odstupom

času si na podrobnosti nepamätá, po oboznámení s jej výpoveďou na tejto trvala ako aj na podanej
lekárskej správe. Uviedla, že by mohla maximálne do troch dní od skutku zistiť nejaké zranenia napr.
škrabance v pošve, pričom však u poškodenej pri jej gynekologickom vyšetrení, žiadne zranenia v jej
pohlavnom ústrojenstve nezistila. Zistila len škrabance a modriny na tele, najmä na chrbte, ktoré mohli
byť spôsobené rukami, poprípade tlakom prstov. Na otázku obhajcu obžalovaného, či v prípade ak by
takéto zranenia v pohlavnom ústrojenstve posudzovanej osoby zistila, mohla by jednoznačne povedať,

či tieto boli spôsobené prstami alebo pohlavným údom útočníka, odpovedala, že to sa nedá zistiť.

Podľa výpisu z gynekologickej karty poškodenej, toto vyšetrenie vykonala MUDr. Z. poškodenej dňa
XX.X.XXXX.

Podľa správy od MUDr. O. U. z LSPP Skalica zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že poškodená nebola v LSPP
v uvedenom termíne teda od 10.5.2003 do 20.5.2003 ošetrovaná, skontrolovali aj dva týždne pred a po
tomto termíne s rovnakým výsledkom.

Výsluchom svedkyne G. Z. súd zistil, že táto si s odstupom času tiež na podrobnosti nepamätala.

Potvrdila, že v ten deň bola s poškodenou Z. vtedy M. na vychádzke , sedeli pred obchodom a pili
malinovku. Následne tam prišli dvaja muži, z nich jeden bol obžalovaný, ktorý mal pri sebe motorku.
Pýtal sa ich, či by sa sním nešli previesť. Svedkyňa povedala, že ona nepôjde, ale poškodená išla. A
potom sa dlho nevracali. Svedkyňa ju dlho čakala a s ňou tam bol aj ten druhý muž. Napokon sa vrátila
svedkyňa do domova sama, ale nevie uviesť presne kedy, mohlo to byť okolo 22.00 až 23.00 hod. Ďalej

uviedla, že Z. sa vrátila do DD až po polnoci alebo nad ránom, vie že sa išla osprchovať a plakala. Až
na druhý deň sa jej zdôverila, že ju chcel obžalovaný znásilniť, že sa s ním bila a svedkyňa si všimla,
že mala doškrabané ruky.

Svedkyňa G. Z. v prípravnom konaní okrem iného vypovedala, že v inkriminovaný deň bola spolu s

poškodenou vonku, pričom sa stavili v cukrárni v C., kde bol aj obžalovaný. Potom sa poškodená išla
s ním previezť na babete a keďže sa dlho nevracali, išla ju hľadať spoločne s O. F., ktorý bol tiež z
domova, ale ju nenašli. Poškodená sa napokon vrátila do domova asi pol jednej v noci a zdala sa jej
rozrušená, videla že je uplakaná a mala tiež oškreté nohy, ale nechcela jej nič povedať. Na druhý deň
si poškodená dala oprať všetky veci, čo mala v tú noc na sebe. Až keď si ich zavolala vychovávateľka

U. U. a dohovárala im, poškodená sa priznala, čo sa jej stalo. Neskôr sa s ňou už o tom, nerozprávala.

Po prečítaní výpovede svedkyne Z. z prípravného konania, k rozdielom vo výpovediach svedkyňa
vypovedala, že si s odstupom času si skutočne všetky podrobnosti nepamätá, mohlo to byť aj tak ako
vypovedala v prípravnom konaní. Po prečítaní tejto výpovede si spomenula, že ju skutočne bola ešte

hľadať s O. F., ale ju nenašli. Pokiaľ ide o škrabance na tele poškodenej, nevedela uviesť či ich mala na
rukách alebo a nohách, ale doškrabaná bola. Pokiaľ ide o tú skutočnosť, že mali byť v inkriminovaný
deň pustené na diskotéku, o tomto ona nemala žiadnu vedomosť. Z. bola o dva roky staršia, možno
sa tak s vychovávateľkou dohodla, ale svedkyňa o tom nemala žiadnu vedomosť. Tiež nevedela uviesť,
ktorá vychovávateľka mala v inkriminovanom čase v DD službu.

Výpoveď svedka P. L. napokon súd prečítal podľa § 263 ods.3 písm. a/ Trestného poriadku č. 301/2005
Z.z. , pretože napriek rozsiahlemu šetreniu zo strany súdu sa nepodarilo zistiť skutočnú adresu jeho
pobytu. Konkrétne svedok L. je hlásený v meste ako bezdomovec, podľa polície a mesta C. sa v meste
nezdržuje, naposledy bol videný v meste Hodonín na nejakej stavbe, pričom podľa evidencie z Čiech

u nich nie je prihlásený k trvalému ani prechodnému pobytu, podľa správy od Sociálnej poisťovne SR
nie je riadne zamestnaný.Svedok P. L. v prípravnom konaní vypovedal, že v inkriminovaný deň bol v cukrárni v C., bol tam aj
obžalovaný, keď tam prišli dve dievčatá, jedna bola bruneta a druhá blondínka, ktoré sa dali s nimi do
reči. Napokon obe sa chceli previesť s obžalovaným na babete. On zviezol tú blondínku, pričom za 15.

minút sa vrátili. Táto sa chcela ešte previesť, pričom druhý raz odišla s obžalovaným na babete asi o
21.00 hod., pričom on nevie uviesť kedy sa vrátili, pretože odišiel preč.

Podľa znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie a sexuológie znalcov
MUDr. Boženy Castiglione a MUDr. Ľudmily Muncnerovej, ako i podľa znaleckého posudku znalkyne z

odboru zdravotníctva, odvetvie psychológie PhDr. Jaromíry Jánoškovej, ktoré súd prečítal, je zrejmé, že
po vyšetrení obžalovaného zhodne dospeli k záveru, že u obžalovaného sa jedná o poruchu osobnosti
polymorfného charakteru v popredí s poruchami citov, správania sa a medziľudských vzťahov. Jeho
intelektuálne schopnosti posúdili znalkyne tak, že sa u neho jedná o osobnosť poruchovo štrukturovanú
v zmysle poruchy osobnosti s asociálnym rázom pričom v porovnaní s vyšetrením z roku 1983 ( kedy
bol stíhaný pre iný sexuálny delikt) vyšetrenie poukázalo na počínajúci úpadok osobnosti, ktorý môže

byť dôsledkom nadmerného konzumu alkoholu. Podstatný je ale záver znalcov v tom smere, že v čase
spáchaniaskutku podľabodu2.rozsudkutentonetrpelžiadnouduševnouporuchou,ktorábymalavplyv
na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, ani nezistili žiadnu sexuálnu deviáciu. Konštatujú len jeho
závislosť na alkohole v tej dobe a preto mu i navrhli ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie MUDr. Róberta
OlvedyhoaMUDr.JúlieHalmovej,ktorýsúdprečítalpoškodenávinkriminovanomčasenetrpelažiadnou
duševnou poruchou, jednalo sa u nej len o nezrelú osobnosť, disharmonicky sa vyvíjajúcu vplyvom
nepriaznivého rodinného prostredia. Toto nemalo vplyv na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti,
je schopná chápať zmysle trestného konania, nebola u nej zistená závislosť na žiadnych návykových

látkach. Je schopná správne vnímať a následne reprodukovať prežité udalosti.

V znaleckom posudku z odboru psychológie sa znalec PhDr.Andrej Franek, ktorého súd v intenciách
posledného uznesenia KS Trnava aj vypočul na hlavnom pojednávaní mal vyjadriť hlavne k osobnosti
poškodenej,pričomsapridržalzáverovsvojhopísomnepodanéhoznaleckéhoposudkustým,žeintelekt

poškodenej vyhodnotil ako ľahký nadpriemer, nezistil žiadne patologické črty osobnosti, vierohodnosť
jej výpovede posúdil ako veľmi dobrú, pričom u nej nezistil sklony ku konfabulovaniu. Posudzovaná
udalosť podľa neho u nej nezanechala žiadne negatívne stopy. V intenciách posledného uznesenia
KS Trnava na otázku sudkyne aký mohla mať na tvrdenia poškodenej vplyv skutočnosť, že táto bola
vedením detského domova vyťažovaná k otázke neskorého príchodu z vychádzky znalec odpovedal,

že by musel byť jasnovidec alebo šarlatán, aby mohol na túto otázku odpovedať, napriek tomu trval na
tom, že to, čo poškodená v inkriminovaný deň prežila to aj povedala, teda podľa jeho názoru povedala
pravdu a tá skutočnosť, že je niekto rád stredobodom pozornosti nevylučuje možnosť, že by mohol byť
zároveň aj poškodeným s tým, že on vyhodnotil osobnosť poškodenej z jej malých prejavov a preto má
za to, že v konkrétnom prípade hovorila pravdu.

Z výpisu zdravotnej dokumentácie poškodenej od jej ošetrujúceho lekára, táto z mája roku 2003 má len
jeden záznam a to, že bola od 20.5.2003 do 5.6.2003 hospitalizovaná v Bratislave na pedopsychiatrii s
poznámkou ( viď lekárska správa). Iné záznamy už nemajú súvis s posudzovaným skutkom. Lekárska
správa o tejto hospitalizácii je v spise ( viď čl. 104), podľa ktorej bola poškodená prijatá na hospitalizáciu

v dôsledku reakcie na stres pri pokuse o znásilnenie, pričom už v minulosti bola hospitalizovaná na KDP
pre problémy vyplývajúce z rodinného prostredia , ktoré jej nemohlo zabezpečiť adekvátnu výchovu.

Zo zápisnice o vydaní veci je zrejmé, že poškodená odovzdala polícii veci a 1 ks rifle modrí bez zipsu
znečistené zelenými škvrnami, 1 ks tričko na ramienka šedej farby, na zadnej strane znečistené zelenými

škvrnami.

Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa XX.X.XXXX poškodená obidva razy označila ako páchateľa
obžalovaného.

Vyššie uvedené vykonané dôkazy súd vyhodnotil a dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil
trestnej činnosti len podľa bodu 1. obžaloby s tým, že pokiaľ išlo o skutok podľa bodu 1. obžaloby,
nebolo preukázané, že by obžalovaný poškodeného O. C. aj škrtil a preto súd v tejto časti upravil
skutkovú vetu tak ako je to uvedené v tomto rozsudku. V každom prípade konaním obžalovanéhobola naplnená skutková podstata trestného činu útoku na verejného činiteľa len podľa § 156 ods.1
písm. a/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. teda bolo jednoznačne preukázané výpoveďou ako samotného
poškodeného C., tak aj svedkov N., O. a Y., že sa im obžalovaný v inkriminovanom čase neustále

vyhrážal zabitím a to aj ich rodinných príslušníkov, dokonca aj v čase, kedy už bol predvedený na
OOPZ Holíč. Pokiaľ ide o kvalifikáciu tohto skutku aj pod skutkovú podstatu trestného činu podľa
§ 155 ods.1 písm. a/ Trestného zákona ( tak ako to bolo uvedené v obžalobe ), tento predpokladá
násilie t.j. také konanie proti telu napadnutého, kedy bola požitá fyzická sila. Nevyžaduje sa však, aby
bolo spôsobené ublíženie na zdraví. K naplneniu pojmu použitia násilia nestačí však samo o sebe len

uchopenie napadnutého za odev a zatrasenie s ním, ale je nutné posúdiť všetky konkrétne okolnosti
prípadu a vyvodiť záver, či išlo o použitie násilia smerujúceho proti telu napadnutého alebo nie. Všetci
svedkovia napokon zhodne uviedli, že po tom, ako sa odmietol obžalovaný legitimovať a snažil sa ujsť
domov, nastala trma -vrma a obžalovaný sa s poškodeným C. navzájom doťahovali. Je teda zrejmé,
že obžalovaný sa v inkriminovaný deň bránil výkonu právomoci verejného činiteľa. V danom prípade
je tiež zrejmé, že poškodený O. C. podľa lekárskej správy bol len na jednorázovo ošetrený, pričom mal

utrpieť zranenia a to oderky na pravej ruke a na pravom predkolení a podliatinu na pravom stehne.
K mechanizmu vzniku týchto zranení sa svedkyňa MUDr. Z. vyjadrila, že mohli byť spôsobené ako
úderom ale aj pádom na zem, pričom nebolo jednoznačne preukázané, že by mu tieto zranenia spôsobil
obžalovaný úderom. Skutočnosť, že aj obžalovaný utrpel v inkriminovaný deň zranenia špecifikované
v jeho zdravotnej dokumentácii, nezbavujú obžalovaného trestnej zodpovednosti za čin, ktorý je mu

kladený za vinu. Navyše bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané z jednotlivých správ, úradných
záznamov a záznamov, špecifikovaných vyššie, že donucovacie prostriedky boli v inkriminovaný deň
voči obžalovanému použité v súlade so zákonom.

Obžalovaný od samého začiatku popiera, že by spáchal skutok podľa bodu 1. obžaloby, ktorý je mu

kladený za vinu, pričom jeho tvrdenia podporila len svedecká výpoveď jeho matky Ľ. R., ktorú súd
vyhodnotil vzhľadom na príbuzenský pomer ako nevierohodnú, pričom táto svedkyňa sa tak snaží
dopomôcť obžalovanému, aby sa vyhol trestnej zodpovednosti. O tom, že táto svedkyňa klamala svedčí
fakt, že obaja poškodení C. a N. zhodne potvrdili, že v inkriminovaný deň zastavovali vozidlo, ktoré riadil
obžalovaný,niktoinýsnímvautenebol. OkremvýpovedípoškodenýchC.aN. bolajehotrestnáčinnosť

preukázaná priamo aj výpoveďami svedkov Š. Y. a M. O., ktorí incident medzi C. a obžalovaným opísali
zhodne ako obaja poškodení.

Pokiaľ ide o bod 2. obžaloby, súd vyššie uvedené vykonané dôkazy vyhodnotil a dospel k záveru ,

že nimi nebolo preukázané, že by sa stal skutok podľa bodu 2 obžaloby. Jediný priamy dôkaz , ktorý
svedčí v neprospech obžalovaného je výpoveď samotnej poškodenej Z. A., pričom jej tvrdenia neboli
ničím preukázané.

Pokiaľ ide o osobnosť poškodenej, znalcami z príslušných odvetví, že pokiaľ ide o intelekt poškodenej

v tej dobe, táto ho mala ľahko nadpriemerný, netrpela žiadnou duševnou poruchou, ktorá by mala vplyv
na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a podľa vyjadrenia znalca PhDr. T. C.ovorila pravdu o tom,
čo skutočne prežila. Bohužiaľ toto znalecké dokazovanie je však len nepriamym dôkazom.

Jediná svedkyňa Š. O., ktorá mala v inkriminovaný deň poškodenej povoliť vychádzku sa vyjadrila k

osobe poškodenej tak, že si myslí, že mohla i klamať, nakoľko bolo o nej známe, že rada koketovala
a nadväzovala známosti s neznámymi mužmi.

Vo veci bolo bez pochybností preukázané, že v inkriminovaný deň mala službu z XX.X.XXXX na
XX.X.XXXX v DD C. svedkyňa Š. O., vyplýva to najmä z výpisu evidencie DD C., ale aj zo svedeckej

výpovede svedkyne U. U.. Nebolo však jednoznačne preukázané, za akým účelom a dokedy mala v
inkriminovaný deň poškodená povolenú vychádzku, ani kedy sa vrátila do DD a v akom stave. Až na
druhý deň po spáchaní skutku sa čiastočne zdôverila svojej kamarátke G.D. Z., tejto ale podrobnosti
spáchania skutku nepovedala, povedala jej, že ju chcel obžalovaný znásilniť.

Podľa vyjadrenie svedkyne U. sa jej poškodená priznala až po tom, čo dievčatám ( teda poškodenej
a G. Z. ) dohovárala z obavy, že by sa im mohlo hocičo zlé vonku prihodiť a to bolo až v pondelok .Pokiaľ ide o zranenia, ktoré mala poškodená v inkriminovaný deň utrpieť, tieto sú uvedené len v lekárskej
správe zo dňa XX.X.XXXX od MUDr. A. vtedy ošetrujúcej lekárky poškodenej ( viď. v spise na
čl. 103 ), pričom nebolo preukázané, ako dlho po údajnom spáchaní skutku, teda v ktorý deň táto

lekárka poškodenú vyšetrovala. Naopak zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, ako aj z výpovede
tejto svedkyne vyplýva, že v súvislosti so skutkom podľa bodu 2. obžaloby ju táto lekárka nevyšetrovala
vôbec.

Podľa lekárskej správy ako aj svedeckej výpovede MUDr. Z., táto poškodenú v súvislosti so skutkom

vyšetrovala až dňa XX.X.XXXX, pričom uviedla, že by mohla maximálne do troch dní od skutku zistiť
nejaké zranenia napr. škrabance v pošve, pričom však u poškodenej pri jej gynekologickom vyšetrení,
žiadne zranenia v jej pohlavnom ústrojenstve nezistila.

K údajným zraneniam poškodenej sa vyjadrila len svedkyňa G. Z., ktorá tiež nevedela jednoznačne
uviesť, či to boli škrabance na rukách alebo na nohách.

Tiež je potrebné v tejto súvislosti podotknúť, že obžalovaný sa s poškodenou už predtým poznali,
že táto za ním behala aj domov, čo potvrdila aj jeho matka a tiež aj to, že si sadla na jeho motorku
dobrovoľne.

Na základe týchto skutočností s použitím zásady „in dubio pro reo“ súd obžalovaného spod obžaloby
oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. Por. č. 301/2005 Z.z.

Podľa § 16 ods.1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v
čase, keď bol čin spáchaný, podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa

priaznivejšie. Vzhľadom k tomu, že oba skutky uvedené vo výroku rozsudku boli spáchané za účinnosti
zákona č. 140/1961 Zb., v znení účinnom do 31.12.2005 a trestný zákon č. 300/2005 .z. v znení
zák.č. 650/2005 Z.z. účinný od 1.1.2006 je z hľadiska trestnosti oboch skutkov prísnejší, bolo potrebné
aplikovať práve zák. č. 140/1961 Zb. Pokiaľ ide o proces, posledná obžaloba bola podaná dňa
20.11.2006, teda za účinnosti zák.č. 301/2005 Z.z. a preto súd postupoval v konaní podľa tohto zákona.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti súd hodnotil s prihliadnutím k významu spoločenského záujmu,
ktorý bol činom dotknutý, k osobe páchateľa, ďalej k spôsobu jeho vykonania, k pohnútke a motívu ako
aj k vzniklým následkom. Obžalovaný svojim konaním zasiahol do práva na ochranu riadneho výkonu
právomoci štátneho orgánu. Jeho trestná zodpovednosť je plne dôvodná.

Z hľadiska osobných pomerov súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti 4 krát súdne trestaný, naposledy
pred OS Hodonín dňa XX.X.XXXX pre trestný čin podľa § 202 ods.1 , §156 Tr. zákona, pričom sa
osvedčil. Predtým bol odsúdený OS Martin pre trestný čin pohlavného zneužívania, kedy mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 4 a pol roka, ktorý vykonal dňa 11.7.1988. Z miesta bydliska nie je bližšie

hodnotený.

Súd pri ukladaní trestu zhodnotil hľadiská upravené v §§ 23,31 a § 35 ods.1 Tr. zákona č. 140/1961
Zb.,v znení účinnom do 31.8.2003 a uložil obžalovanému peňažný trest v sume
200 EUR. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu uložil náhradný trest

odňatia slobody v trvaní 4 mesiace. Pri určení výšky sumy peňažného trestu a napokon aj samotnej
dĺžky náhradného trestu odňatia slobody zohľadnil súd tú skutočnosť, že od spáchania skutku sa
obžalovaný nedopustil žiadnej trestnej činnosti, pre ktorú by bol právoplatne uznaný vinným. Súd má za
to, že takto uložený trest je dostatočný vzhľadom na jeho závažnosť a tiež by mal postačiť na nápravu
obžalovaného.

Pokiaľ ide o závery znaleckého dokazovania, kde znalkyne navrhli uložiť obžalovanému protialkoholické
liečenie ústavnou formou, súd si vyhradil právo rozhodnúť o tejto otázke samostatne na verejnom
zasadnutí.

Poškodení si nárok na náhradu škody neuplatnili.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave