Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/385/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214201903
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3214201903.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava 851 02, IČO 35724803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava 851 02, IČO 36613843, proti povinnému: M. G., bytom N. I. XXX/XX, Z. nad Z., o vymoženie
482,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 1. júla 2014, č. k. 6Er/195/2014-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2014, doručenú tamojšiemu súdu dňa 07.05.2014. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2014
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je

rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 60860/10, ktorý vydal dňa 02.11.2011 Stály rozhodcovský súd
Slovenskej bankovej asociácie, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 05.03.2013. Súdny exekútor
doručil súdu prvého stupňa dňa 07.05.2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Na výzvu súdu prvého stupňa bola predložená fotokópia Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX (ďalej len "Zmluva"), ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky pôžičky
poskytovanej spoločnosťou (ďalej len "VOP") a Dohoda o uzavretí splátkového kalendára (číslo spisu

845106) zo dňa 01.10.2009 (ďalej len "Dohoda"). V predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa
zistil, že sa vymáha plnenie zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej
medzi Consumer J. K., a.s., ktorý neskôr oprávnenému postúpil svoju pohľadávku a povinným, na
ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne
ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V záverečných ustanoveniach čl. XI. písm. r) VOP je obsiahnutá rozhodcovská

doložka. Neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu ustanovenie spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola
individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá má tzv. formulárovú podobu. Nakoľko rozhodcovská doložka je neprijateľná, keďže nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom,
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na
zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
v danom prípade na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.
Záverom uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach je
neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech povinného a je v rozpore s ustanovením § 52 nasl. OZ, ako aj so Smernicou Rady
93/13/EHS a takto dojednaná rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi a ako taká je vzmysle § 53 OZ neplatná. Exekučné konanie založené na takejto zmluvnej podmienke by bolo v rozpore
s dobrými mravmi a preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že súd
v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok, pričom exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu a

zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený mal za to, že rozhodnutie ASTURCOM neukladá exekučnému súdu
členského štátu imperatív, preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu
nezameniteľnosti konečných rozhodnutí. Nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu
rozhodnutia ASTURCOM. Správny preklad je taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť „posúdiť“,
resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá (alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto

posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Exekučný súd nie je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM
povinný vykonávať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu.
Ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon

exekúcie. Poukázal na to, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný
vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo
umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako
neplatnú z hmotnoprávneho dôvodu. Oprávnený mal za to, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky
nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenie Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah

vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q). Dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú
podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou
civilnéhopráva.Tieždôvodil,žezeurópskehoprávazasúčasnéhoprávnehostavunemožnovyvodzovať
záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu
spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený uviedol, že postupom

a rozhodovaním súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a
k porušovaniu princípov právnej istoty. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP, ale z iného dôvodu.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru

2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že
v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladomexekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov

vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 (v
znení účinnom do 31.12.2014) priznával exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok
aj z hľadiska hmotného práva.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku bola riešená v ustanovení
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014). Zákonodarca jednoznačne

uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie) napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené
v § 40 písm. a), b) cit. zákona, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Uvedené ustanovenie podľa súdnej praxe umožňovalo zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj pokiaľ išlo o plnenie z neprijateľných zmluvných

podmienok.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný

súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo
230/2011).

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa

ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci
dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenie § 45 ods. 1 a 2
zákona o rozhodcovskom konaní. V postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil rozpor s
pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinného. Odvolací súd poukazuje na to, že

predložená Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa
1X.XX.XXXX vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1
Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z
komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné

aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne
vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi
účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle
§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať

ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych
vzťahoch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva túto
charakteristiku spĺňa. Jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky
(ďalej len „VOP“), obsahujúce i rozhodcovskú doložku, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli

pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci je za neprimeranú
potrebné považovať rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. XI. písm. r) VOP. Predmetná rozhodcovská
doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, javí ako absolútne nevyvážená, a preto

nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, keby bola vec prejednávaná
riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre
spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými
zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES zo dňa 30. marca 1998 o zásadách platných
pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Sám veriteľ, ktorý zostavil

znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil,
komu,resp.ktorémurozhodcovskémusúdu,budevecpredložená.Rozhodcovskúzmluvupretoodvolací
súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Odvolací súd uvádza, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na

ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúcie z úradnej moci

správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku), nakoľko predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožnopovažovať
za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.

1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.