Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Er/58/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111201451
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111201451.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, so sídlom
Kollárova 31, 917 02 Trnava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: neb. F. Y., K.. XX.XX.XXXX, K. O. O.
XXX, XXX XX O., G.. XX.XX.XXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Bango, so sídlom
Kollárova 34, 917 01 Trnava, o vymoženie sumy 30,- EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 106751 zo dňa 25.01.2011 bol súdny exekútor JUDr.
Ladislav Bango v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe
vykonateľného rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, č.k. A 0473285 zo dňa 08.10.2009.

Dňa 09.02.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný dňa 31.10.2012 zomrel, pričom ku dňu
úmrtia nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

Súd zistil, že povinný dňa 31.10.2012 zomrel a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre
nemajetnosť povinného uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 20D/797/2012
zo dňa 11.12.2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2012 vo výroku I. a dňa 04.01.2013
vo výroku II.

Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu

exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom
na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného
poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv
a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého

dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili
do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by použitie § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne“. Obdobne Najvyšší súd rozhodol
aj v rozsudku z 29.02.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011: „ak došlo k zastaveniu

konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd
zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§57 ods. 1, písm. g/
Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§57 ods.
1, písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2,
veta prvá exekučného poriadku)“.

Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť

povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným
exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1, veta prvá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Nakoľko súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 27.01.2015 uviedol, že si neuplatňuje úhradu trov
exekúcie, súd vo výroku II. tohto uznesenia rozhodol, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie
nepriznáva.

V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15

dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,

proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a
opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).