Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/897/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208792
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7114208792.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne I. F., M., U. XX, proti žalovaným 1) B. B., M., Z. F. XX/A,2)
G. U. a 3) R. U., D. M., Ž. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu 24C/125/2014-17 z 24.7.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že žalovaným sa prisudzuje náhrada trov konania vo výške 496,34 € a žalobkyňa
je povinná ju zaplatiť ich zástupkyni L.. R. K., advokátke, Advokátska kancelária R. K. &. F.., M., M. XX,

IČO: XX XXX XXX, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením priznal žalovaným proti žalobkyni náhradu trov konania,
pozostávajúcu z trov právneho zast. 992,96 €, a uložil jej povinnosť zaplatiť ju „k rukám“ ich zástupkyne
L.. R.. K., advokátky, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalovaní ako podieloví spoluvlastníci domu súp.č.XXXX v M.
O. U. XX, každý v podiele 1/16 v pomere k celku, sa žalobou z 9.8.2012 voči žalobkyni, ako ďalšej
spoluvlastníčke domu, v konaní 24C/203/2012 domáhajú zaplatenia 6 397,49 € s prísl., titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, z dôvodu, že bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi prenajíma byty v
predmetnom dome, pričom sami dom neužívajú ani v rozsahu svojich podielov a z prenájmu im neplynie
žiaden majetkový prospech, že žalobkyňa žiadala žalobu zamietnuť a 28.10.2013, v rámci konania

vedeného 24C/203/2012, podala voči žalovaným vzájomný návrh, ktorým sa domáhala určenia, že je
podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu, v akom sú žalovaní zapísaní na LV
ako podieloví spoluvlastníci, že uznesením 24C/203/2012-108 z 2.4.2014 bol vzájomný návrh vylúčený
na samostatné konanie, ktorému bola pridelená sp. zn. 24C/125/2014, pretože základom dokazovania
v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je preukazovanie iných skutkových okolností, ako v
konaní o určenie vlastníckeho práva, že na pojednávaní 3.2.2014 v konaní 24C/203/2012 žalobkyňa

(v tom konaní žalovaná) vzala vzájomný návrh späť a konanie žiadala zastaviť s odôvodnením, že
podala samostatnú žalobu na určenie vlastníckeho práva, že žalovaní v 1. a 2.rade (v tom konaní
žalobcovia) so späťvzatím žaloby nesúhlasili z dôvodov hospodárnosti konania, poukazujúc na to, že
predmet konania vymedzený vzájomným návrhom, predstavuje predbežnú otázku, ktorú musí súd riešiť
v konaní 24C/203/2012 o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom vzájomný návrh bol podaný skôr,
ako samostatná žaloba, že z pripojeného spisu 15C/63/2014 zistil, že žalobkyňa podala 3.2.2014 proti

žalovaným žalobu na určenie vlastníckeho práva k podielu 3/16 k špecifikovanej nehnuteľnosti, t.j. v
rozsahu,vakom„súd“žalovanízapísanínaLVakopodielovíspoluvlastníci,žežalobkyňazaplatilasúdny
poplatok za žalobu, že účastníkom boli doručené uznesenia s procesnými poučeniami a žalovaným
žaloba na vyjadrenie, že uznesením 24C/125/2014-9 z 8.4.2014 bolo konanie zastavené a bolo
rozhodnuté, že o náhrade trov konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia, že predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.5.5014, že písomným podaním, doručeným mu 29.4.2014,

predložila zástupkyňa žalovaných vyúčtovanie trov právneho zast., že v podanom vyúčtovaní uviedla, žesi uplatňuje náhradu trov právneho zast. s odkazom na § 10 ods.1 v spojení s § 13 ods.2 vyhl.č.655/04
Z. z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len vyhl.), že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu

peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj
vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci (Nález Ústavného súdu SR I.ÚS119/2012) a, že
žalobkyňa predložila znalecký posudok, z ktorého vyplýva cena nehnuteľnosti, resp. podielu, ktorého
sa domáhala, a to vo výške 10 527,78 €, t.j. 1 úkon právnej služby je vo výške 270,54 €, že nakoľko
zobrala späť svoju žalobu a nejde o prípad podľa § 146 ods.2 druhá veta O. s. p. z procesného hľadiska

zásadne platí, že zavinila zastavenie konania a preto si uplatňujú náhradu trov právneho zast. za tieto
úkony právnej služby: 1. účasť na pojednávaní 11.11.2013 (v konaní 24C/203/2012, kde bol doručený
vzájomný návrh na určenie vlastníckeho práva): v zmysle § 10 ods.1,§ 13 ods.2 vyhl.: 405,81 € (3 x
270,54€:50%)+režijnýpaušál11,72€ (3x7,81€:50%)=417,53€;2.účasťnapojednávaní3.2.2014
(v konaní 24C/203/2012): v zmysle § 10 ods.1,§ 13 ods.2 vyhl.: 405,81 € (3 x 270,54 € : 50 %) + režijný
paušál 12,06 € (3 x 8,04 € : 50 %) = 417,87 €; + 20 % DPH = 1 002,48 €. Vychádzajúc z § 146 ods.2,§ 149

ods.1,§ 151 ods.1 prvá veta O. s. p.,§ 9 ods.1,§ 10 ods.1 (v znení účinnom od 1.1.2009),§ 13 ods.2,§
13aods.1,§16ods.3a§18ods.3vyhl.(ichzneniecitoval)azozásadyprocesnéhozavineniazastavenia
konania uzavrel, že žalobkyňa je podľa prvej vety § 146 ods.2 O. s. p. povinná nahradiť žalovaným
trovy konania, keďže dôvodom zastavenia konania bol jej procesný úkon. Konštatoval, že žalovaným
vznikli trovy konania titulom trov právneho zast., ktoré ich zástupkyňa písomným podaním, doručeným

mu 29.4.2014, vyčíslila na 1 002,48 €. Preskúmal predložené vyúčtovanie a dospel k záveru, že toto nie
je v súlade s vyhl. Keďže v danom prípade pri začatí poskytovania právnej služby hodnota nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom tohto konania bola 10 527,78 €, základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty 10 527,78 € je 270,54 €. Trovy konania „odporcu“ vyčíslil vo výške
992,96 €, pričom tieto pozostávajú z trov právneho zast., ktoré predstavuje odmena za 2 úkony právnej

služby a to: 1. účasť na pojednávaní 11.11.2013 (v konaní 24C/203/2012, kde bol doručený vzájomný
návrh na určenie vlastníckeho práva) /§ 13 ods.2 a § 13a ods.1 písm. d) vyhl./ po 270,54 € x 3 = 811,62
€ : 50 % = 405,81 €; 2. účasť na pojednávaní 3.2.2014 (v konaní 24C/203/2012) /§ 13 ods.2 a § 13a
ods.1 písm. d) vyhl./ po 270,54 € x 3 = 811,62 € : 50 % = 405,81 €; + náhrada režijného paušálu 7,81 € (za
úkon právnej služby poskytnutý v r.2013) a 8,04 € (za úkon právnej služby poskytnutý v r.2014), podľa 16

ods.3 vyhl., t.j. spolu 827,47 € + 20 % DPH, t.j. 165,49 €, keďže zástupkyňa „odporcu“ preukázala, že je
platiteľomdanezpridanejhodnoty.Nepriznalžalovanýmtrovyprávnehozast.uplatnenéichzástupkyňou
a to uplatnený režijný paušál za úkon právnej služby poskytnutý v r.2013 11,72 € (3 x 7,81 € : 50 %)
a uplatnený režijný paušál za úkon právnej služby poskytnutý v r.2014 12,06 € (3 x 8,04 € : 50 %), ale
priznal tieto režijné paušály iba vo výške 7,81 € (2013) a 8,04 € (2014), nakoľko podľa § 13 ods.2 vyhl.

sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní 2 alebo viacerých osôb, iba základná sadzba
tarifnej odmeny a podľa § 16 ods.3 vyhl. režijný paušál patrí za úkon právnej služby ako taký a v tomto
prípade išlo o 2 úkony právnej služby. Napokon uviedol, že trovy právneho zast. žalovaných predstavujú
účelne vynaložené trovy na ich ochranu, že na rozhodnutie o trovách konania neaplikoval § 150 O. s.
p., pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu cit. zákonného ust., že na základe

uvedenéhotrovykonaniažalovanýchpredstavujú992,96€,ktorépozostávajúztrovprávnehozast.a,že
uvedenú sumu je žalobkyňa povinná podľa § 149 ods.1 O. s. p. zaplatiť na účet zástupkyne žalovaných.

Žalobkyňa uviedla, že súd rozhodol na základe nesprávne zistených skutočností, čo má za následok aj
nesprávne a nezákonné právne posúdenie veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, preto podáva v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu uvedeného v § 205

ods.2 písm. d) a f) O. s. p. I. Uviedla ďalej, ako súd rozhodol svojim uznesením a čím svoje uznesenie
zdôvodnil (reprodukovala takmer celý obsah napadnutého uznesenia). II. Opakovala, že proti tomuto
uzneseniu podáva v zákonnej lehote toto odvolanie, ktoré zdôvodnila nasledovne: Súd pri rozhodovaní
nevzal o priznaní trov právneho zast. do úvahy skutočnosti vyplývajúce zo všetkých zistených okolností
vyplývajúcich z doterajšieho dokazovania s aplikáciou príslušného zákonného ust. Ako to vyplýva z

uznesenia tohože súdu 24C/203/2012-108 z 2.4.2014, o vylúčení jej vzájomného návrhu o určenie
vlastníckeho práva k podielu nehnuteľnosti, doručený tomuto súdu 28.10.2013, súd vylúčil vec na
samostatnékonanie,kdesanestotožnilstým,abyjejvzájomnýnávrhbolprejednávanývsporežalobcov
B.. B. a spol. proti nej, ako žalovanej, so sp. zn. 24C/203/2012, čiže spävzatie jej vzájomného návrhu
schvaľoval, čo vyjadril v časti odôvodnenia svojho rozhodnutia (reprodukovala posledný odsek na

str.2 odôvodnenia). Táto vec sa potom prejednávala ďalej pod sp. zn. 24C/125/2014. Do pozornosti
venovala aj ďalší záporný postoj tohto súdu k nesúhlasu žalovaných so späťvzatím jej vzájomného
návrhu v konaní o určenie vlastníckeho práva, o ktorom sa pojednávanie vôbec nezačalo, nebolnikým prednesený samotný návrh a súd pojednával iba vo veci žalobcov pod sp. zn. 24C/203/2012,
čiže o vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaného voči nej. Súd to vyjadril svojim uznesením
24C/125/2014-9 z 8.4.2014 o zastavenie konania a reprodukovala 8. a 9. odsek na str.2, celu str.3 a

prvý odsek na str.4 napadnutého uznesenia, kde súd zdôvodňuje zastavenie konania vo veci. Podľa
uvedeného zdôvodnenia súdu absentuje zákonný vážny dôvod na priznanie žalovaným náhrady trov
konania proti nej, ktorá pozostáva z trov právneho zast. 992,96 € a jej uložil povinnosť túto sumu
zaplatiť k rukám zástupkyne žalovaných L.. R.. K., advokátky, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia. Do pozornosti v tejto súvislosti venovala názor NS SR obsiahnutý vo veci 4Cdo136/2010

(citovala časť odôvodnenia na str.6 uznesenia 4Cdo136/2010 z 22.9.2010). III. Ďalej opakovala, čo
súd v zdôvodňujúcej časti svojho tu napadnutého rozhodnutia uvádza v poslednom odseku na str.3
a v prvom odseku na str.4. Tvrdila, že neexistujú dôvody na takéto rozhodnutie, nakoľko nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby nie je účinný v zmysle § 96 ods.3 O. s. p. (citovala jeho znenie).
Tvrdila, že vo veci určenia vlastníckeho práva k podielu na označenej nehnuteľnosti nedošlo k začatiu
pojednávania a prv, než by k tomu došlo zobrala svoj vzájomný návrh v celom rozsahu späť, čo

zdôvodnila tým, že podala novú žalobu vo veci a žiadosť o prerušenie základného konania o vydanie
bezdôvodného obohatenia. V tejto veci 24C/125/2014-17, 7114208792 v konaní o určenie vlastníckeho
práva sa pojednávanie vôbec nezačalo, nebola nikým prednesená samotná žaloba a súd pojednával iba
vo veci žalobcov 24C/203/2012, čiže o vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaného voči nej. Súd
to potvrdil svojim uznesením 24C/125/2014-9 z 8.4.2014, v časti zdôvodnenia. Prvým úkonom, ktorým

začína konanie vo veci je formálne zahájenie pojednávania predsedom senátu; až po ňom nasleduje
prvý úkon žalobcu, a to ústny prejav, ktorým je vyjadrený obsah žaloby alebo jeho prečítanie. Z obsahu
žiadnej zo spísaných zápisníc nevyplýva, že by bol súd začal konať vo veci samej; nenasledoval ústny
prejav žalobcu, ktorým by bol predniesol obsah svojej žaloby, príp. že by bol súd tuto žalobu prečítal.
Podľa viackrát zverejneného názoru NS SR súd správne rozhodol, keď konanie po späťvzatí žaloby

bez ďalšieho zastavil (§ 96 ods.3 O. s. p.). Nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby nebol v danom
prípade účinný, lebo k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Preto upriamila pozornosť
aj na túto skutočnosť a nie je na mieste rozhodnúť o náhrade trov právneho zast. tak, ako rozhodol v
tomto prípade menovaný súd, § 142 ods.1 O. s. p. Vzhľadom na uvedené navrhla uznesenie v plnom
rozsahu zrušiť a žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov konania. Dôkazy sú označené

v texte a sú súčasťou súdnych spisov.

K odvolaniu žalobkyne zaujali žalovaní nasledovné stanovisko: Považujú cit. uznesenie za vecne
správne, vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a aj za správne právne posúdené,
dostatočne odôvodnené a s jeho závermi sa stotožňujú v plnom rozsahu. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia je zrejmé, že súd skúmal otázku procesného zavinenia účastníkov na zastavení konania a

po vyhodnotení, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, o náhrade trov konania rozhodol podľa §
146 ods.2 prvá veta O. s. p. Uvedený záver súdu považujú za správny. Nakoľko žalobkyňa zobrala späť
svoj návrh a nejde o prípad podľa § 146 ods.2 druhá veta O. s. p. z procesného hľadiska zásadne platí,
že zavinila zastavenie konania. Sú toho názoru, že žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody v danom
prípade neobstoja. Ich súhlas, resp. nesúhlas so späťvzatím návrhu je vo vzťahu k jeho procesnému

zavineniu zastavenia konania irelevantné. Chcú zdôrazniť, že v tomto konaní boli zastúpení advokátkou,
ktorá im poskytovala právnu pomoc v potrebnom rozsahu v uvedenej právnej veci a preto až do štádia
zastavenia konania treba považovať právnu pomoc na uplatnenie ich práva a záujmov za účelne
poskytnutú. Na základe uvedeného navrhli vo veci rozhodnúť, že sa potvrdzuje uznesenie a žalobkyňa
je povinná nahradiť trovy odvolacieho konania 250,73 € na účet ich zástupkyne, v lehote 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia. /Trovy právneho zast. si uplatnili v zmysle § 10 ods.1,§ 13 ods.2 a § 13a
ods.2 písm. b/ vyhl. za spísanie stanoviska k odvolaniu takto: 405, 81 (3 x 270,54 € - 50%) + RP 12, 06
€/3 x 8,04 : 50%) = 417,87 € : 1/2 = 208,94 + 20 % DPH = 250,73 €/.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 219)
uznesenia ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1), preto ho podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že žalovaným
priznal náhradu konania, pozostávajúcich z trov právneho zast. vo výške 496,34 €.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. nie je daný a odvolací dôvod podľa § 205 ods.2
písm. f) O. s. p. je daný len sčasti.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré

je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď

vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.

Súd správne vyhodnotil skutkový stav veci, keď dospel k záveru, že dôvodom zastavenia konania bol
procesný úkon žalobkyne a správne vychádzal zo zásady procesného zavinenia zastavenia konania a
uložil jej povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd nesprávne priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov zástupkyne žalovaných aj za úkon - účasť
na pojednávaní 3.2.2014 (v konaní 24C 203/2012), lebo tá sa na tomto pojednávaní nevyjadrila vo veci
samej, t. j. k vzájomnému návrhu, ale iba k jeho späťvzatiu, avšak tým, že konanie - aj napriek nesúhlasu
žalovaných - bolo zastavené, trovy spojené s týmto úkonom neboli potrebné na účelné bránenie práva,

preto bolo napadnuté uznesenie zmenené a za uvedený úkon nebola priznaná odmena ani náhrada
hotových výdavkov.

Pre úplnosť treba dodať, že skutočnosť, či nesúhlas žalovaných so späťvzatím vzájomného návrhu
žalobkyne bol alebo nebol účinný, nemá v prejednávanej veci nijaký právny význam.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.Podľa § 142ods.2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Účastníci mali v odvolacom konaní iba čiastočný úspech, preto bolo vyslovené, že žiadny z nich nemá

právo na náhradu jeho trov.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.