Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204937
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2714204937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého V. Q., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Senici, dieťa rodičov: matka - Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XXX, F. a otec - V. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V.. E. XXX, F., o zvýšenie výživného, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného
súdu Skalica zo dňa 26. januára 2015, č.k. 6P/178/2014-35, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolanie matky o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zvýšil výživné otca na maloletého V. zo sumy 50
eur mesačne na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014, čím zmenil rozsudok Okresného
súdu Senica č.k. 4P/13/2012-25 zo dňa 06.03.2012 v časti výšky výživného, pričom nedoplatok na
výživnom za čas od 01.09.2014 do 31.01.2015 v sume 200 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných
splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky

má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1,
a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, ako aj § 160 a § 163 ods. 1 O.s.p., keď na základe vykonaného
dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol
dôvodný sčasti a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného

významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o
zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného
určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Senica č.k. 4P/13/2012-25 zo dňa 06.03.2012, pričom od
tohto času uplynula doba necelých troch rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy
určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťaťa nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené
životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov,
ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane oprávneného, teda

maloletého V. a to v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školského systému. Maloletý V. pri
poslednej úprave výživného navštevoval materskú škôlku, v súčasnosti od 01.09.2014 je už žiakom
1. ročníka ZŠ. Zdravotný stav maloletého V. je dobrý. V súvislosti s prechodom maloletého na vyšší
stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné nákladyprimerané veku, osobné potreby a celkový rozvoj maloletého. Je potrebné uviesť, že prechod medzi
jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej
dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd v

konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane
otca maloletého nastala zmena pomerov v tom, že kým otec pri poslednej úprave výživného bol vo
väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, v súčasnej dobe je riadne zamestnaný v spoločnosti H. V. W. s.r.o.,
kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 736,83 eur netto. Počet vyživovacích povinností otca
sa nezmenil, naďalej má celkom dve vyživovacie povinnosti k maloletému V. a maloletej B.. Na strane

matky súd nezistil výraznú zmenu pomerov, naďalej je študentkou denného štúdia SOŠ Senica, odbor
kaderníčka v poslednom ročníku, v máji 2015 má maturity. Matka pracuje na dohodu o brigádnickej
práci študentov u U. K., Q., kde za obdobie od 05/2014 do 09/2014 dosiahla spolu príjem vo výške
19,87 eur. Podľa vyjadrenia matky, táto si vie na brigádach počas letných mesiacoch zarobiť cca 300
eur. Matka má len jednu vyživovaciu povinnosť. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý
sa osobne stará o maloleté dieťa, čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa. Čo sa týka výdavkov

obidvoch rodičov, súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto
pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na maloletého V. zo sumy 50
eur na sumu 90 eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.09.2014, teda od podstatnej zmeny pomerov na
strane maloletého dieťaťa, ktorý spočíva v nástupe maloletého na základnú školu. V danom konaní sa

jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu
od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky
vyššieuvedenéokolnostiamázato,ževýživnénamaloletéhojemožnézvýšiťnasumu90eurmesačne.
Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu
výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec má celkom

dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletému V. (navštevuje 1. ročník ZŠ) a k maloletej B. (navštevuje
MŠ). Ak bude otec maloletému V. prispievať súdom určené zvýšené výživné vo výške 90 eur mesačne a
dobrovoľne na maloletú B. cca vo výške 70 eur (pozn. B. je mladšia a navštevuje zatiaľ len MŠ), bude sa
otecpodieľaťnavýživnompredeticelkomsumou160eurmesačne,čotvorípribližne22%zjehočistého
príjmu. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení, že otec má celkom

dve vyživovacie povinnosti, schopný platiť výživné na maloletého v uvedenej výške, pričom táto suma
podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám
maloletého s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby a náklady v škole, ktoré sa u maloletého upravili.
Vzhľadom na zvýšenie výživného od 01.09.2014, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie
od 01.09.2014 do 31.01.2015 v sume 200 eur, ktoré súd s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p.

povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po
právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných
rodičmi, keď otec mal výživné riadne uhradené každý mesiac v sume 50 eur, nemal žiadny nedoplatok.
Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za každý mesiac od 09/2014 až 01/2015 v sume 40 eur (90

- 50), čo predstavuje spolu sumu 200 eur (40 x 5). O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l
písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec
v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok

zmeniť a výživné zvýšiť na sumu 150 eur mesačne. Nesúhlasila so zvýšením výživného na sumu 90
eur, nakoľko táto čiastka je veľmi malá a nepokrýva náklady maloletého. Poukázala na to, že otec o
maloletého nejaví absolútne žiadny záujem, čo sa týka ošatenia, stravy, školských potrieb, darčekov a
ďalších vecí, maximálne na narodeniny, meniny, k Vianociam dá nejakú drobnosť a aj to sa mu musí
pripomenúť, že má aj syna. Uviedla, že jej pomáhajú rodičia, koľko môžu. Maloletý je veľmi šikovný,

v škole má samé jednotky, je bystrý a veľmi rozumný. Maloletý nemá žiadny vzťah k svojmu otcovi a
nemá záujem sa s ním stretávať.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý s napadnutým
rozsudkom nesúhlasil, nakoľko podľa jeho názoru na strane dieťaťa nedošlo k výraznej zmene pomerov

až v takom rozsahu, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie výživného. Poukázal na to, že výška jeho
priemerného mesačného zárobku predstavuje sumu 736,83 eur, pričom po zaplatení mesačných
nákladov a odpočítaní výživného na ďalšie maloleté dieťa - B.Q., bežných nákladov na chod domácnosti,
nájmu rodičom jeho družky, mesačných splátok na pôžičky a zrážky zo mzdy v exekučnom konaní, sastáva pravidlom, že mu nezostáva na živobytie a je nútený si požičať od svojich rodičov. Mal za to, že v
súčasnosti nie sú splnené podmienky na zvýšenie výživného na sumu 90 eur mesačne a namietol, že
prvostupňový súd neprihliadol k jeho možnostiam a reálnym potrebám. Navrhol preto, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (v prípade odvolania podaného zo strany otca dieťaťa) (§ 201 a
§ 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),

postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2
písm.a/O.s.p.vspojenís§81ods.1O.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolanieotcadieťaťaniejedôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolanie matky dieťaťa je podané
neoprávnenou osobou, nakoľko táto sa po vyhlásení rozsudku vzdala práva podať proti nemu odvolanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6P/178/2014 je zvýšenie výživného
na maloletého V. Q., nar. XX.XX.XXXX.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zvýšil výživné otca na maloletého V. zo sumy 50
eur mesačne na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014, čím zmenil rozsudok Okresného

súdu Senica č.k. 4P/13/2012-25 zo dňa 06.03.2012 v časti výšky výživného, pričom nedoplatok na
výživnom za čas od 01.09.2014 do 31.01.2015 v sume 200 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných
splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a predmetného rozsudku súdu
prvého stupňa.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre

určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže
byťodôvodnenábuďsubjektívneokolnosťaminastranepovinného,resp.oprávneného,aleboobjektívne

napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už
vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky
výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak

na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené

potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných

povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, abyzarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný

štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu

výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo
pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na
základe čoho dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala

zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými
námietkami otca dieťaťa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné
skutočnosti,naktorébybolopotrebnéprihliadnuť,odvolacísúdpoukazujenaodôvodnenienapadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 207 ods. 1 O.s.p. vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

V občianskom súdnom konaní je zavedený jednotný, riadny opravný prostriedok, a to odvolanie, ktorým
možno napadnúť rozsudok, ako aj uznesenie. Odvolaním možno zásadne napadnúť všetky rozhodnutia

súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje. Účastník sa môže vzdať odvolania od okamihu
vyhlásenia rozhodnutia do uplynutia posledného dňa odvolacej lehoty. S účinným vzdaním sa odvolania
sa spája strata oprávnenia podať odvolanie neskôr, i keby odvolacia lehota bola inak ešte zachovaná.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 26.01.2015

povyhlásenírozsudku,pojehoodôvodneníapoučeníoopravnomprostriedku,prítomnámatkaakolízny
opatrovník sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Vzhľadom na uvedené, matka dieťaťa účinným vzdaním sa odvolania stratila oprávnenie podať
odvolanie proti rozsudku, s poukazom na čo odvolací súd v súlade s § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. jej
odvolanie odmietol bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozsudkom z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa
mohlo začať i bez návrhu.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.