Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010449
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213010449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu

Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovanej O. N. , pre zločin lúpeže
podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky poverenej výkonom funkcie okresného
prokurátora v Komárne (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Komárno (ďalej
len „súd prvého stupňa") z 12.11.2014, sp. zn. 2T/46/2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre 23. apríla 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, písmeno f/ Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaná:
O. N., narodená XX.XX.XXXX v J., trvale bytom C.
nad C., časť H. XXX,

u z n á v a v i n n o u , ž e:

dňa 24. októbra 2008 v čase približne okolo 17.00 hodiny po tom, ako bola obvineným K. W. ako
taxikárom taxislužby Z. T. odvezená na adresu poškodeného C. A., narodeného XX.XX.XXXX, na jeho
adresu v J., Z. J. XX/XX, tak ju tento naviedol na to, aby sa v jeho byte poobzerala, kde má uložené
hodnotné veci a potom ho má uspať primiešaním uspávacích prostriedkov do alkoholického nápoja,
následne aby z bytu po zaspaní poškodeného odišla a nechala otvorené dvere, aby sa on mohol
dostať bez problému do bytu za účelom odcudzenia vecí, takto obvinená učinila, pričom potom, ako sa

poškodený po vymiznutí účinkov uspávacieho prostriedku nasledujúci deň v čase okolo 04.00 hodiny
prebral, tak zistil, že mu z bytu zatiaľ nestotožnený páchateľ odcudzil 1.000,- Sk (33,19 eur) v hotovosti,
4.000,-eur, jeden notebook značky Hawlet Packard v hodnote najmenej 1.000,- USD (791,74 eur),
jeden notebook značky Asus v hodnote najmenej 2.000,- USD (1.583,48 eur), fotoaparát značky Hawlet
Packard v hodnote najmenej 300,-eur, znaleckým dokazovaním bolo zistené, že poškodenému bola do
alkoholického nápoja namiešaná látka s obchodným názvom Dormicum, pričom sa jedná o hypnotikum
s krátkodobým sedatívnym a amnestickým účinkom.

t e d a :

proti inému použila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

t ý m s p á c h a l a :

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení

poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a
nezistení žiadnej v § 37 Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti) a § 39 odsek 1, odsek 3
písmeno e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s a výkon trestu odňatia slobody podmienečne o

d k l a d á .

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona s a u r č u j e skúšobná doba 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci v senáte napadnutým rozsudkom uznal obžalovanú O. N. (ďalej len
„obžalovaná“) vinnou zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného

zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa 24. októbra 2008 v čase približne okolo 17.00 hodiny po tom, ako bola obvineným K. W. ako
taxikárom taxislužby Z. T. odvezená na adresu poškodeného C. A., narodeného XX.XX.XXXX (ďalej
len „poškodený“), na jeho adresu v J., Z. J. XX/XX, tak ju tento naviedol na to, aby sa v jeho byte

poobzerala, kde má uložené hodnotné veci a potom ho má uspať primiešaním uspávacích prostriedkov
do alkoholického nápoja, následne aby z bytu po zaspaní poškodeného odišla a nechala otvorené dvere,
aby sa on mohol dostať bez problému do bytu za účelom odcudzenia vecí, takto obvinená učinila, pričom
potom, ako sa poškodený po vymiznutí účinkov uspávacieho prostriedku nasledujúci deň v čase okolo
04.00 hodiny prebral, tak zistil, že mu z bytu zatiaľ nestotožnený páchateľ odcudzil 1.000,- Sk (33,19 eur)

v hotovosti, 4.000,-eur, jeden notebook značky Hawlet Packard v hodnote najmenej 1.000,- USD (791,74
eur), jeden notebook značky Asus v hodnote najmenej 2.000,- USD (1.583,48 eur), fotoaparát značky
Hawlet Packard v hodnote najmenej 300,-eur, znaleckým dokazovaním bolo zistené, že poškodenému
bola do alkoholického nápoja namiešaná látka s obchodným názvom Dormicum, pričom sa jedná o
hypnotikum s krátkodobým sedatívnym a amnestickým účinkom.

Za tento zločin uložil súd prvého stupňa obžalovanej napadnutým rozsudkom podľa § 188 odsek 2
Trestného zákona, po zistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno
n/ Trestného zákona (a zrejme po nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného
zákona, teda zjavne s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona) a s použitím § 39 odsek 1,

odsek3písmenod/Trestnéhozákonatrestodňatiaslobodyvovýmeredvochrokov,výkonktoréhopodľa
§ 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil určiac podľa § 50 odsek 1 Trestného
zákona skúšobnú dobu na tri roky.

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku

uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 3.354,20 eur.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanej, jej obhajkyni a okresnému prokurátorovi oznámený vyhlásením
v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 12.11.2014, po ktorom
oznámení okresný prokurátor písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 19.11.2014, teda

včas, podal odvolanie smerujúce proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku a v prospech
obžalovanej, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 09.02.2015
tvrdením, že napadnutý rozsudok považuje v každej časti jeho výroku za nezákonný a jeho odôvodnenie
za nepreskúmateľné, pretože z jeho obsahu nie je možné zistiť, akými právnymi a skutkovými úvahami
sa súd prvého stupňa riadil keď obžalovanú uznal vinnou zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek

2 písmeno b/ Trestného zákona a zaviazal ju k náhrade škody vo výške 3.354,20 eur.

Okresný prokurátor poukážuc na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku upozornil, že v
prejednávanej veci nezmenený zažalovaný skutok bol v obžalobe právne posúdený len podľa odseku
1 § 188 Trestného zákona, ktoré právne posúdenie považuje za zákonné a vykonaným dôkazom

opodstatnené, pretože počas trestného konania nebol produkovaný žiadny dôkaz nasvedčujúci tomu,že veci z bytu poškodeného odcudzil obvinený K. W., v prípade ktorého bola preukázaná iba tá časť jeho
konania, ktorá smerovala k návodu na spáchanie zločinu lúpeže podľa § 21 odsek 1 písmeno b/ k § 188
odsek 1 Trestného zákona a aj zažalovaný skutok tvrdí, že veci patriace poškodenému odcudzil doposiaľ

nestotožnený páchateľ, ktoré skutkové zistenie si zhodne s obžalobou osvojil aj súd prvého stupňa.
V nadväznosti na takéto nezákonné právne posúdenie v prejednávanej veci zažalovaného skutku je
nezákonný aj výrok o treste napadnutého rozsudku s tým, že za zákonné považuje okresný prokurátor
prihliadnutienaopodstatnenezistenépoľahčujúceokolnostiupozorniacnato,žeobžalovanásavysokou
mierou pričinila o usvedčenie obvineného K. W.. Za nezákonný považuje okresný prokurátor aj výrok

o náhrade škody napadnutého rozsudku a to z toho istého dôvodu spočívajúceho v skutkovom zistení,
že veci poškodeného odcudzil nestotožnený páchateľ, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nemožno zistiť, prečo súd prvého stupňa obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu
vo výške 3.354,20 eur a možno sa len domnievať, že výšku tejto náhrady ustálil z celkovej výšky
spôsobenej škody činiacej 6.708,41 eur, ktorú rozdelil medzi obžalovanú a obvineného K. W. stíhaného
v inom trestnom konaní. Navyše neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o náhrade škody,

pretože poškodený do skončenia prípravného konania podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku svoj
nárok neuplatnil s uvedením jeho výšky a aj pokiaľ by podmienky na rozhodnutie podľa § 287 odsek 1
Trestného poriadku boli splnené v tom smere, že by výsledky dokazovania opodstatňovali záver, že za
odcudzené veci nesie zodpovednosť obžalovaná a obvinený K. W., v takom prípade by škoda vznikla
pôsobením viacerých škodcov, ktorí by za ňu zodpovedali spoločne a nerozdielne podľa § 438 odsek

1 Občianskeho zákonníka.

Zo všetkých dôvodov vyššie uvedených okresný prokurátor Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací
súd“) navrhol, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, písmeno f/ Trestného poriadku
napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku rozhodol sám tak, že obžalovanú

uzná vinnou zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona a podľa zákonnej
trestnej sadzby ustanovenej v odseku 1 § 188 Trestného zákona a s použitím § 38 odsek 2 Trestného
zákona, § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno
e/ Trestného zákona jej uloží trest odňatia slobody vo výmere jedného roku s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu tri roky a poškodeného odkáže na občianske súdne konanie.

Po splnení podmienok a predpokladov ustanovených v § 293 odsek 7 Trestného poriadku sa verejné
zasadnutie odvolacieho súdu uskutočnilo v neprítomnosti obžalovanej.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvajúc na okresným

prokurátorom podanom odvolaní a jeho písomných dôvodoch v konečnom návrhu odvolaciemu súdu
navrhla rozhodnúť tak, ako je to v nich uvedené.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci plnenia tejto prieskumnej povinnosti v prejednávanej veci (ktorá mu bola predložená na

rozhodnutie 13.03.2015 a v ktorej bola obžaloba podaná 20.09.2013) odvolací súd preskúmal výrok
o vine, výrok o treste a výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania
všetkým týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúceho, proti ktorým odvolanie okresného
prokurátora smerovalo a to aj v rozsahu zistenia prípadných, odvolaním okresného prokurátora
nevytýkaných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v

§ 371 odsek 1 Trestného zákona.

Plnenímsvojej,zustanovenia§317odsek1Trestnéhoporiadkumuvyplývajúcejprieskumnejpovinnosti
odvolací súd predovšetkým zistil, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci
vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie všetkých základných skutočností a okolností

dôležitých pre trestné stíhanie a pre rozhodnutie predovšetkým o vine obžalovanej a (pre prípad jej
uznania aj) o ukladanom jej treste a napokon aj o nároku na náhradu škody (avšak iba pre prípad, že
by ho bol poškodený tak, ako na to v podanom odvolaní správne a opodstatnene poukázal okresnýprokurátor, uplatnil riadne a včas), teda tak, ako to vyplýva ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ až
písmeno e/ Trestného poriadku.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd tiež zistil, že v konaní predchádzajúcom
všetkým preskúmavaným výrokom napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa nedopustil žiadnych
takých podstatných chýb, ktoré by boli porušením ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci alebo
právo obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Aj z dôvodov vyššie uvedených skutkové zistenia, ktoré mohol mať súd prvého stupňa za preukázané,
mohli vychádzať z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a následne
zodpovedať aj všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§
321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), v ktorej súvislosti považuje odvolací súd za potrebné
konštatovať, že ani okresný prokurátor na hlavnom pojednávaní uskutočnenom 12.11.2014 (v rámci
postupu súdu prvého stupňa podľa § 272 odsek 2 Trestného poriadku) nemal žiadne návrhy na

doplnenie dokazovania a napokon ani v písomnom odôvodnení proti napadnutému rozsudku podaného
odvolania súdu prvého stupňa nevykonanie žiadnych konkrétnych dôkazov nevytkol.

Plnenímsvojej,zustanovenia§317odsek1Trestnéhoporiadkumuvyplývajúcejprieskumnejpovinnosti
odvolací súd tiež zistil, že súd prvého stupňa pri hodnotení všetkých, ním v prejednávanej veci

vykonaných dôkazov v otázke viny obžalovanej ohľadne v prejednávanej veci zažalovaného skutku
postupoval aj v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného
poriadku, pretože ich hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, nepochybne aj podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a napokon súčasne tiež
v súlade s logickou metódou myslenia a uvažovania.

Aj preto odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa jeho výroku o vine je v súlade s
požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku a to v tom smere, že súd prvého
stupňa v ňom v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, vrátane a

najmä tých, ktoré si navzájom odporovali, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej a napokon aj
právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny, na ktoré odvolací súd (až na výnimku ďalej uvedenú)
ako na v podstate správne preto iba poukazuje s tým, že aj podľa jeho názoru tieto vo svojom súhrne
opodstatňujú predovšetkým záver o tom, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa stal, že má

znaky ďalej pomenovaného zločinu lúpeže a že ho spáchala obžalovaná a to spôsobom, za podmienok
a okolností a tiež z pohnútok, ktoré sú popísané vo výroku o vine napadnutého rozsudku (§ 321 odsek
1 písmeno b/ Trestného poriadku).

V hore naznačených súvislostiach a tiež (a predovšetkým) s poukazom na skutočnosti, okolnosti

a právne úvahy obsiahnuté v písomnom odôvodnení riadne a včas proti napadnutému rozsudku
okresnýmprokurátoromvprospechobžalovanejpodanéhoodvolaniapovažujeodvolacísúdzapotrebné
uviesť, že aj podľa jeho názoru na strane jednej po úplnom a zákonu zodpovedajúcim spôsobom
vykonanom dokazovaní v prejednávanej veci nezostali o žiadnej skutkovej otázke, ktorú bolo potrebné
podľa § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku dokazovať (teda

vrátane a zvlášť, že sa v prejednávanej veci zažalovaný skutok stal a že ho spáchala obžalovaná)
také dôvodné pochybnosti, ktoré nebolo možné odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov a
ktoré by preto odôvodňovali použitie pravidla pri dokazovaní „in dubio pro reo - v pochybnostiach
v prospech obvineného vyplývajúceho zo zásady prezumpcie neviny obsiahnutej v ustanovení §
2 odsek 4 Trestného poriadku, na strane druhej sú právne úvahy súdu prvého stupňa obsiahnuté

v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorými sa spravoval resp. mal spravovať pri posudzovaní
dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovanej, zvlášť jej
subjektívnejstránkysprávneibasčastiatopokiaľideozavinenieobžalovanejvoformepriamehoúmyslu
podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákona vo vzťahu k základnej skutkovej podstate trestného činu
(zločinu) lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona o existencii ktorého nezostali žiadne, tobôž nie

dôvodnépochybnosti,nievšakajpokiaľideozavinenieobžalovanejvovzťahukokolnostipodmieňujúcej
použitie vyššej trestnej sadzby podľa písmena b/ odseku 2 § 188 Trestného zákona, ktorou je ťažší
následok predstavovaný podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona väčšou škodou.Kým na strane jednej aj podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci zažalovaným skutok
bola poškodenému bez dôvodných pochybností spôsobená škoda najmenej vo výške 6.708,41 eur
majúca charakter väčšej škody, na strane druhej vo vzťahu k tomuto ťažšiemu následku ako okolnosti

podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby nepochybne zostali dôvodné pochybnosti o existencii
akejkoľvek formy čo len nedbanlivostného zavinenia obžalovanej podľa § 16 písmeno a/, písmeno
b/ Trestného zákona tak, ako to predpokladá a vyžaduje ustanovenie § 18 písmeno a/ Trestného
zákona, v ktorej súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosti, okolnosti a právne úvahy obsiahnuté
v písomných dôvodoch okresným prokurátorom proti napadnutému rozsudku v prospech obžalovanej

podaného odvolania, ktoré považuje za správne, teda skutkovými zisteniami opodstatnené a súčasne
zodpovedajúce nielen zákonu, ale aj pravidlu pri dokazovaní „in dubio pro reo - v pochybnostiach v
prospech obvineného“ (§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku).

Plnenímsvojej,zustanovenia§317odsek1Trestnéhoporiadkumuvyplývajúcejprieskumnejpovinnosti
odvolací súd dospel tiež k záveru, že pokiaľ ide o zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie

druhu trestu a jeho výmery, ktoré mohol mať a napokon aj mal za preukázané, tieto tiež vychádzajú z
výsledkov z vyššie uvedených hľadísk inak úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania,
zodpovedajúceho všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 odsek 1
písmeno c/ Trestného poriadku), pričom súd prvého stupňa pri hodnotení týchto dôkazov dôsledne
postupoval aj podľa ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 12 Trestného poriadku

a s výnimkou jednak vyššie uvedenou majúcou svoj pôvod v nesprávnom právnom posúdení v
prejednávanej veci zažalovaného skutku, jednak súvisiacou s neuvedením ustanovenia § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona (§ 163 odsek 1 písmeno c/ a § 165 odsek 1 Trestného poriadku) sa pri
ich hodnotení spravoval všetkými ostatnými právnymi úvahami zodpovedajúcimi v prejednávanej veci
v tomto štádiu trestného konania do úvahy prichádzajúcim konkrétnym aj všeobecným ustanoveniam

Trestného zákona, teda § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/, §
49 odsek 1 písmeno a/, § 50 odsek 1 a § 34 odsek 1, odsek 4, ktoré našli svoj odraz síce v tomto smere
stručnom, ale v podstate vecne správnom odôvodnení napadnutého rozsudku (§ 321 odsek 1 písmeno
b/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného poriadku).

Plnením svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd tiež zistil ďalšiu chybu, ktorej sa súd prvého
stupňa dopustil vo výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku, na ktorú opodstatnene v prospech
obžalovanej podanom odvolaní upozornil okresný prokurátor a ktorá spočíva nielen v do úvahy
prichádzajúcej spoločnej zodpovednosti za náhradu v prejednávanej veci trestným činom spôsobenej
škody podľa § 438 Občianskeho zákonníka, ale aj (a predovšetkým) v tom, že si poškodený svoj nárok

najejnáhradu neuplatnilpodľa§46odsek3Trestnéhoporiadkuaniriadne,tedasuvedenímjejdôvodov
a výšky a ani včas, teda najneskoršie do skončenia vyšetrovania ( § 321 odsek 1 písmeno f/ Trestného
poriadku).
Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(písmeno b/),

- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona (písmeno d/),

- ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom
(písmeno f/).

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené, zákonné dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno
d/, písmeno f/ Trestného poriadku zrušil v prospech obžalovanej podaným odvolaním okresného
prokurátora napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a za splnenia podmienokustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku napraviac všetky vyššie uvedené zistené chyby,
ktorých sa súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v jeho výrokoch o vine, o treste a o náhrade škody
v neprospech obžalovanej dopustil rozhodol sám rozsudkom tak, že na podklade súdom prvého stupňa

vykonaným dokazovaním zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam predovšetkým
pre rozhodnutie o vine obžalovanej, ale následne aj pre rozhodnutie o výmere ukladaného jej trestu
uznal obžalovanú vinnou zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, ktoré
sa dopustila v prejednávanej veci zažalovaným skutkom, za ktorý jej podľa § 188 odsek 1 Trestného
zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení troch, v § 36 písmeno j/, písmeno

l/, písmeno n/ Trestného zákona uvedených poľahčujúcich okolností a po nezistení žiadnej, v § 37
Trestnéhozákonauvedenejpriťažujúcejokolnosti)a§39odsek1,odsek3písmenoe/Trestnéhozákona
uložil trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, jeho výkon podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona podmienečne odložil a určil podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona skúšobnú dobu na tri roky.

Odvolací súd mal za to, že tento druh (podmienečný) trest a výmera (pri dolnej hranici podľa § 39 odsek

3 písmeno e/ Trestného zákona ustanovenej trestnej sadzby činiacej šesť mesiacov až šesť rokov a štyri
mesiace) obžalovanej s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona v prejednávanej veci odvolacím súdom
uloženého trestu (vrátane dĺžky skúšobnej doby určenej v polovici jej výmery ustanovenej v § 50 odsek 1
Trestného zákona na jeden rok až päť rokov) zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie
trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka,

zistené tri poľahčujúce a žiadna priťažujúca okolnosť, osoba obžalovanej, jej pomery a možnosti jej
nápravy) a je tiež podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu, a to
tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti
pred obžalovanou tak, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej
výchovu k tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň

dostatočne vyjadrí aj jej morálne odsúdenie spoločnosťou s tým, že s prihliadnutím na vyššie uvedené
okolnostiprípaduaosobuobžalovanejbyajpodľanázoruodvolaciehosúdubolopoužitietrestnejsadzby
ustanovenej v § 188 odsek 1 Trestného zákona pre ňu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, uložený jej pod dolnú hranicu trestu tam ustanoveného
(činiacu tri roky).

Keďže odvolací súd nezistil splnenie predovšetkým v § 46 odsek 3 Trestného poriadku ustanovených
podmienok a predpokladov, o nároku poškodeného na náhradu škody nerozhodol, pretože tento si ho
v prejednávanej veci neuplatnil ani riadne a ani včas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.