Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 10, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/286/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208369
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814208369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.EditouKušnírovou,vprávnejvecižalobcuBLTelecomcollection,

s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, práv. zast. advokátska kancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému
J. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. R. F., W. XX, v konaní o zaplatenie sumy 357,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o pripojení zo dňa 05. 07. 2011 v bode 3
uvedenej zmluvy, v znení „ V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto Zmluvy,
alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a. až c.) Všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorých dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník

povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie
SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tejto Zmluvy, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety
splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.“, je neprijateľná.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 309,84 Eur, spolu s úrokom z omeškania:

- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 47,75 Eur od 04. 09. 2011 do zaplatenia,

- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 256,14 Eur od 04. 10. 2011 do zaplatenia,

- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 5,95 Eur od 04. 11. 2011 do zaplatenia,

spolu v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 76,99 Eur, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 357,64 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 47,75 Eur od 04. 09. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,50
% ročne zo sumy 256,14 Eur od 04. 10. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 5,95 Eur
od 04. 11. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 47,80 Eur od 04. 08. 2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania.Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo
poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému, ktorý sa

zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanému faktúry č. 7207508843 na sumu 47,80 Eur, so splatnosťou 03. 08. 2012, f. č.
7110461756 na sumu 5,95 Eur, so splatnosťou 03. 11. 2011, f. č. 7109037162 na sumu 256,14 Eur, so
splatnosťou 03. 10. 2011, f. č. 7107953016 na sumu 47,75 Eur, so splatnosťou 03. 09. 2011. Ku dňu
postúpenia pohľadávky bola dlžná suma v nezmenenej výške. Keďže žalovaný riadne a včas nesplácal

poskytnuté služby žalobcom, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobca si uplatnil
zákonný úrok z omeškania.

K uplatnenej zmluvnej pokute žalobca zdôraznil, že žalovaný nedodržal určené povinnosti, ktoré mu
vyplývali zo zmluvy a dodatku, a to predovšetkým povinnosť uhradiť cenu za poskytnuté služby a
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho

viazanosti. Tak ako to vyplýva z názoru Krajského súdu v Prešove, č. k. 9Co/31/2012 - 157 zo dňa 19. 03.
2013, je dané právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok je aj v prípade, že dodávateľovi vznikne škoda
v podstatne nižšej výške, ako je zmluvná pokuta. Súd teda môže označiť dojednanie v spotrebiteľskej
zmluve za neprijateľné len vtedy, ak výška zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré
spotrebiteľ dostal. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za

nesplneniezáväzkunestačílenzáverotom,žetátozmluvnápodmienkanebolaindividuálne dojednaná.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom,
a. s., Bratislava a postupníkom BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom v Bratislave, bola postúpená
pohľadávka voči žalovanému pod č. 9001245995, registrovaná na tunajšom súde pod SprV/477/2013
a SprV/430/2013.

Žalovaný sa nevyjadril k doručenej žalobe, napriek tomu, že mu doručené uznesenie o procesných
poučeniach dňa 04. 11. 2014, z toho dôvodu súd postupoval v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednáva, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom,
v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu

alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Zo Zmluvy o pripojení č. 5063635 zo dňa 05. 07. 2011, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, vyplynulo dohodnutie poskytovania elektronickej komunikačnej
služby podľa účastníckeho programu poskytovaného žalobcom „Relax 60“ za zľavnený mesačný
paušálny poplatok 11,90 Eur s DPH, a to po dobu 24 mesiacov od účinnosti zmluvy. Žalovanému
bola pridelená v zmysle zmluvy SIM karta č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXXXX, ku ktorej bolo priradené

účastnícke telefónne č. XXXXXXXXXX. Telefón žalovanému nebol poskytnutý. Súčasťou zmluvy boli
identifikačné údaje účastníka. Z bodu 3 Zmluvy vyplynulo, že V prípade porušenia akejkoľvek
povinnosti uvedenej v bode 2 tejto Zmluvy, alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v čl.
5 bod 5.2 písm. a. až c.) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorých dôjde k následnému vypojeniu
SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 47,80

Eur. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tejto Zmluvy, je
zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty
z prevádzky Podniku.Z pripojených faktúr bolo zistené, že:

- faktúrou č. 7107953016 zo dňa 15. 08. 2011, splatnou dňa 03. 09. 2011, boli fakturované žalovanému
mesačné poplatky a hlasové a nehlasové služby v sume 47,75 Eur za obdobie od 15. 07. 2011 do 14.

08. 2011,

- faktúrou č. 7109037162 zo dňa 15. 09. 2011, splatnou dňa 03. 10. 2011, boli fakturované žalovanému
mesačné poplatky a hlasové a nehlasové služby v sume 256,14 Eur, za obdobie od 15. 08. 2011 do
14. 09. 2011,

- faktúrou č. 7110461756 zo dňa 15. 10. 2011, splatnou dňa 03. 11. 2011, boli fakturované žalovanému
mesačné poplatky a hlasové a nehlasové služby v sume 5,95 Eur,

- faktúrou č. 7207508843 zo dňa 15. 07. 2012, splatnou 03. 08. 2012, bola žalovanému fakturovaná
zmluvná pokuta v sume 47,80 Eur za obdobie 15. 06. 2012 do 14. 07. 2012.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase
uzavretia Zmluvy, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej
vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia;

to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa odseku 4 písm. a.), b.) uvedeného ustanovenia, účastník je povinný

a)používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 43 ods. 5 písm. b.) uvedeného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žežalobcaažalovanýuzavreliZmluvuopripojenízodňa05.
07. 2011. Žalovaný porušil dohodnuté podmienky, pretože nezaplatil faktúry za poskytnuté elektronické

služby v zmysle uzavretej Zmluvy, pričom tieto služby riadne využíval. Žalovaný v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 42 ods. 4 písm. b.) Zákona č. 610/2003 Z. z., bol povinný vykonávať úhrady za
poskytované služby žalobcom vo výške 309,84 Eur. V dôsledku porušenia povinnosti, vzniklo žalobcovi
právo na zaplatenie uvedenej dlžnej sumy, ako aj právo na zaplatenie úroku z omeškania, pretože
žalovaný nezaplatil za poskytnuté služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr.

Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty
splatnosti jednotlivých faktúr. V prípade f. č. 7107953016 dňom 04. 09. 2011, f. č. 7109037162 dňom
04. 10. 2011 a f č. 7110461756 dňom 04. 11. 2011. Výška úroku k uvedeným dňom omeškania sa riadila
ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády č. 87/1995
Z. z., v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dnu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky bola rovnaká v tieto dni omeškania a predstavovala 1,50 %, s pripočítaním 8 percentuálnych
bodov, 9,50 %.

Súd vyhovel v tejto časti žalobe, pretože uplatnený nárok žalobcu v tomto rozsahu považuje za dôvodný.

Súčasťou uplatneného nároku žalobcu bolo uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
47,80 Eur.Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa., pretože v danom prípade sa jedná o právny vzťah medzi
účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na jednej strane vystupuje žalobca ako právny

nástupca poskytovateľa služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a na druhej strane žalovaný ako
spotrebiteľ- nepodnikateľ. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu
preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta
nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej
zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy
o pripojení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v
bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,
bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly

(ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového
práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené
plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže

vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle
zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí
výšku zmluvnej pokuty, v danom prípade v typovej zmluve - v zmluve o pripojení a tiež odkazom
na Všeobecné podmienky, obsah ktorých nebol počas vykonávaného dokazovania známy, takéto
jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to
napriek prezentovanému názoru žalobcu, podľa ktorého nepostačuje na konštatovanie o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky záver o tom, že zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Podľa názoru
súdu, práve skutočnosť, že zmluvná podmienka nebola riadne individuálne dojednaná, vedie k tomu,
že žalobca ako dodávateľ služby, zneužíva svoje postavenie, pretože do predformulovaných textov

zmluvy, zakomponuje bez možnosti akejkoľvek zmeny textu zo strany spotrebiteľa, podmienky ktoré mu
vyhovujú, a to aj zmluvnú pokutu. Žalobca do tohto textu zapracoval povinnosť zaplatenia zmluvnej
pokuty pri porušení akejkoľvek povinnosti zo zmluvy bod 2. kde sú rôzne možnosti porušenia povinností.
Už v tomto smere sa javí uvedené „dojednanie“ ako vágne, zvlášť pokiaľ žalobca sám určí aj výšku
zmluvnej pokuty bez toho, že by nejakým spôsobom informoval spotrebiteľa o tom ako dospel k

stanovenej výške a prečo stanovil pokutu práve v takej výške.

Práve značnú nerovnováhu v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje
ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv

uvedeného druhu. Naviac podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty sú natoľko široko koncipované
v zmluve o pripojení, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy by sa musel minimálne oboznámiť nielen so
zmluvou, ale aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej „ VOP“), pričom nie je zrejmé, či
skutočne s týmito podmienkami žalovaný aj oboznámil. Oboznámenie s VOP bolo totiž do zmluvy,
do časti bodu 2 Zmluvy zahrnuté a stráca sa v texte ďalších podmienok zmluvy. Netreba opomenúť

skutočnosť, že aj keby spotrebiteľ zistil zmluvnú podmienku, ktorá je pre neho nevýhodná, nezmenilo
by to nič na znení pripravenej zmluvy, presadilo by sa znenie vystihujúce len záujem dodávateľa
a to je prejav nerovnováhy práv a povinností medzi účastníkmi predmetného záväzkového vzťahu.
Samotná dĺžka viazanosti spotrebiteľa zotrvať v zmluvnom vzťahu v texte bodu 2. Zmluvy je textovo
napojená na vypojenie SIM karty z prevádzky, na právo zrušenia zmluvy odstúpením od zmluvy, na

vypovedanie zmluvy účastníkom. Pri takomto vymedzení rôznych možností porušenia povinností sa
bežný spotrebiteľ určite dostatočne nezorientuje, kedy sa dopustí porušenia povinností zo Zmluvy.
Nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že pokiaľ žalobca poskytuje zľavy zo služieb alebo
poskytnutého telekomunikačného zariadenia počas doby viazanosti, koná tak v rámci svojej obchodnej
politiky a používa tieto praktiky ako obchodný ťah na získanie klientov a zníženie konkurencieschopnosti

vo vzťahu k iným mobilným operátorom na trhu. Z hľadiska formálnej spätosti dohody o zmluvnej pokute
s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla táto dohoda môže byť súčasťou hlavnej zmluvy, a to voforme samostatného článku takejto zmluvy. Nič nebráni tomu, aby dohoda o zmluvnej pokute, aj keď sa
uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola zvýraznená, prípadne obsiahnutá na samostatnej listine, tzn.
aj oddelene od hlavnej zmluvy, avšak zreteľne.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.03.2010) zakazuje dodávateľovi
používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Toto
ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a táto v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom EU zabrániť súvislému
používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená zmluvná pokuta spôsobujúca značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle
ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou takéhoto dojednania, ako
neprijateľná zmluvná podmienka.

Podľa ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej „O.s.p.“ ), Ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo

mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v konaní určené ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda
neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Z toho dôvodu súd po zhodnotení vykonaného dokazovania,

žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 47,80 Eur spolu s úrokom z omeškania, zamietol ako
nedôvodnú.

Zhodnotenímvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobcasadôvodnedomáhalzaplatenia
sumy 309,84 Eur, spolu s uplatneným úrokom z omeškania z jednotlivých omeškaných súm. Vo
zvyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, súčasne s určením neprijateľnej zmluvnej

podmienky vo výroku rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade v konaní bol úspešný žalobca do výšky 87 %, žalovaný do výšky 13 %, tzn. že konečný
úspech vo veci mal žalobcu v rozsahu 74 % (87-13).

Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov konania v podobe zaplateného súdneho poplatku vo
výške 21,- Eur a v náhrade trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, a to za prevzatie
zastupovanie a písomné podanie na súd zo dňa 20. 08. 2014.

Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., hodnota jedného úkonu predstavovala výšku 26,56 Eur,
spolu za dva úkony 53,12 Eur. Režijný paušál za úkony vykonané v roku 2014 predstavuje sumu

8,04 Eur, k dvom úkonom sumu 16,08 Eur. Odmena a režijný paušál predstavujú spolu výšku 69,20
Eur. Právny zástupca žalobcu preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, z toho dôvodu mu
patrí aj DPH vo výške 20 % zo sumy 69,20 Eur, vo výške 13,84 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia
predstavovali výšku 83,04 Eur.

Celková náhrada trov konania, spolu s náhradou zaplateného súdneho poplatku vo výške 21,- Eur, by

predstavovala sumu 104,04 Eur. V tomto prípade súd zohľadnil konečnú mieru úspechu žalobcu (74 %)
a priznal náhradu trov vo výške 76,99 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalobcu, podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.