Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/626/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220257
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220257.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Marty Polyákovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpenej: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná: doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD
advokát a konateľ, proti odporkyni: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné Námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. júna 2014
pod č. k. 5C/522/2012-33 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči
odporkyni zaplatenia majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 580,86 eura, ktorá jej mala
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno tým, že exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po viac ako 315 dňoch zamietnutím
žiadosti o udelenie poverenia.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 4, § 9, § 17, § 19 zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti § 45 ods.1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.. Z hľadiska
skutkového mal za preukázané, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde v Komárne pod
sp. zn. 8Er/1022/2010 podal súdny exekútor dňa 26.11.2010 žiadosť na základe návrhu oprávnenej na
udelenie poverenia a exekučný súd uznesením zo dňa 08.06.2011 pod č. k. 8Er/1022/2010-12 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.06.2011.

Následne uznesením zo dňa 20.03.2013 pod č. k. 8Er/1022/2010-23 exekučné konanie zastavil. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.04.2013. Uviedol, že exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok a lehota na udelenie poverenia 15 dní v ustanovení § 44 Exekučného poriadku platného do
31.05.2011 je extrémne krátka na to, aby exekučný súd preskúmal rozsudok z hľadiska formálneho
a materiálneho. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá nie v zákonom stanovenej lehote 15
dní, čo je v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku v čase rozhodovania exekučnej
veci. Poukázal na rozhodnutia NS SR poukazujúce na povinnosť exekučného súdu skúmať platnosť

rozhodcovskej doložky a povinnosť súdu skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť rozhodnutia.
Postup exekučného súdu preto nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Tým nie je splnený
základný predpoklad nesprávneho úradného postupu súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 142ods. 1 OSP a odporkyni, ktorá mala vo veci úspech náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne
trovy nevznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka a domáhala sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania
uviedla, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci, rozhodol v merite na základe „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. Uviedla, že v právnom

štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku skutočnosti a po tom,
čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia, a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Svojim rozhodnutím aplikoval princíp

priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok navrhovateľky na
náhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyanulovanýznačnounedôveryhodnosťouúdajov.Nemala
k dispozícii súdny spis exekučného súdu a tak mohla niektoré skutočnosti len usudzovať podľa
sekundárnych prejavov, ktoré mala v realite. Samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť
na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to preto, že

rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor,
že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege
ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. V
závere uviedla, že nechápe, aký môže na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje
presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy

súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. V závere sa vyjadrila k
návrhu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúcej prejudiciálnej otázky, o ktorom bol súd povinný
rozhodnúť.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa byť viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací

súd nezistil výnimky v ust. § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Navrhovateľkazdôvodnilasvojeodvolanieust.§205ods.2písm.a/OSPtým,ževkonanídošlokvadám
uvedenýmv§ 221ods.1OSPatokvadekonaniaspočívajúcejvodňatímožnostiúčastníkovikonaťpred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Túto vadu konania videla v nevykonaní dostatočného dokazovania
znaleckým posudkom. Odňatím možnosti konať v zmysle uvedeného ustanovenia sa rozumie taký

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Predmetom dôvodu odvolania sú tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k
odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa
odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k skutočnosti, že zákon vyššie v žiadnom zo svojich ustanovení

pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu
procesných práv a právom chránených záujmov priznaným mu Občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Odvolací súd preto podrobil preskúmaniu odvolací
dôvod navrhovateľa a dospel k záveru, že prvostupňový súd sa v priebehu konania nedopustil žiadnej

vady namietanej navrhovateľom v dôvodoch svojho odvolania. Súd rozhodne, ktoré z navrhovaných
dôkazov vykoná(§ 120 ods.1 veta druhá OSP). Navrhovateľka podala žalobu 27.09.2012.V žalobe
poukázala na dôkazy - exekučný spis a spis Ministerstva spravodlivosti o predbežnom prerokovaní
nároku. Žiaden návrh na vykonanie znaleckého dokazovania nenavrhla, na pojednávanie konané24.06.2014 sa spolu s právnym zástupcom bez ospravedlnenia nedostavila a súd vo veci rozhodol. Pre
záver prijatý prvostupňovým súdom jeho vykonanie bolo irelevantné. Vzhľadom k tomu, že odvolací
súd nezistil vady konania, pre ktoré by musel zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa podrobil ho

meritórnemu preskúmaniu a zaoberal sa ďalšími dôvodmi odvolania navrhovateľky, spočívajúcimi v tom,
že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresný súd Komárno dňa 26.11.2010. Návrh na

vykonanie exekúcie spísala oprávnená u súdneho exekútora do zápisnice 20.08.2010. K žiadosti
pripojila zmluvu o úvere a rozhodcovský rozsudok. Na základe výzvy oprávnená (navrhovateľka)
doručila exekučnému súdu 19.04.2011 zmenku, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
zmenky. Exekučný súd uznesením zo dňa 08.06.2011 pod č. k. 8Er/1022/2010-12 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.06.2011.
Ďalším uznesením zo dňa 20.03.20113 č. k. 8Er/1022/2010-23 exekučné konanie zastavil, rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2013.

Navrhovateľkasadomáhalasvojhonárokutitulom,ženebolovydanérozhodnutievzákonomstanovenej
lehote. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na tom, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia
ustanovená v § 44 ods. 2 zák. č. 233/2005 Z. z. je mimoriadne krátka na preskúmanie exekučného

titulu, ak ním je rozhodcovský rozsudok, a preto postup exekučného súdu pri jeho skúmaní nemožno
považovať za nesprávny úradný postup.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.
Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v
žiadosti alebo v návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd zastáva názor, že z prejavu vôle normotvorcu obsiahnutom v zhora citovanom ustanovení
plynie záver, podľa ktorého 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd sa
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Prejav vôle vyjadrený v právnej norme je

totiž potrebné ozrejmiť výkladovými metódami, ktoré zachovávajú autenticitu sledovaného zámeru, čo
umožňuje výklad doslovný, gramatický a systematický, pričom niet dôvodu pre použitie analógie. Tejto
jednoznačnosti výkladu nasvedčuje tretia veta, do ktorej zákonodarca samostatne upravil zamietnutie
poverenia.Akbyboloúmyslomzákonodarcuupraviťlehotunazamietnutienávrhunavydaniepoverenia,
upravil by ju v druhej vete citovaného ustanovenia, a nie samostatne v tretej vete. Pri výklade § 44 ods.

2 Exekučného poriadku treba vychádzať a zohľadniť, že tento právny predpis je procesnou normou,
teda normou verejného práva, upravujúcou postup súdneho exekútora ako štátom určenej osoby na
vykonanie núteného výkonu rozhodnutia. Pre výklad a aplikáciu tohto právneho predpisu platí článok
2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej štátne orgány môžu konať len na základe ústavy v jej medziach v
rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. To, že zákonodarca neupravil lehotu na zamietnutie návrhu

na vydanie poverenia vyplýva z doslovného jazykového výkladu citovaného ustanovenia, podľa ktorého
sa 15 dňová lehota vzťahovala len na vydanie poverenia. Pokiaľ by zákonodarca mal úmysel, aby sa 15
dňoválehotanavydaniepovereniaupravenávdruhejvete §44ods. 2Exekučnéhoporiadkuvzťahovala
aj na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, bol by to výslovne stanovil v druhej vete a nie tretej vete
citovaného ustanovenia tak, ako to explicitne zakotvil v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného

poriadku, napr. v ust. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému súdu
rozhodnúť či už pozitívne, alebo negatívne v tam stanovenej lehote.

V preskúmavanom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá 2
mesiace po tom, čo bola súdu doručená na výzvu zmenka. Nemožno sa teda stotožniť s názorom

navrhovateľky, že súd v danom prípade rozhodol s omeškaním viac ako 315 dní. Vzhľadom na záver
prijatý odvolacím súdom, že 15 dňová lehota na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia neexistovala,
nedošlo tak zo strany exekučného súdu k porušeniu jeho povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote.Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi odvolania navrhovateľky v časti týkajúcej sa aplikácie novej
právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. uskutočnenej zák. č. 412/2012 Z. z. Prvostupňový súd

v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia citoval ust. § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 do novely prijatej zák.
č. 412/2012 Z. z.

Z obsahu zdôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že na daný právny stav správne
aplikoval platnú právnu normu, preto odvolanie navrhovateľky v tejto časti nie je dôvodné. Odvolací súd

v tejto časti poukazuje na dôvodovú správu k § 9 ods. 2 zák. č. 412/2012 Z. z., z ktorej vyplýva, že
súdne konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.
z., ale len Ústavný súd SR, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by konajúci
súd o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov,
pričom by to mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Konštatovať prieťahy v

súdnom konaní je oprávnený len Ústavný súd SR. Aj keď novela v § 9 ods. 2, 3 presne upravila prieťahy
v konaní, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu v tom, že ju použil výkladovo pri
aplikácii pôvodného znenia zákona.

Ďalším dôvodom odvolania navrhovateľky bolo zamietnutie návrhu prvostupňovým súdom založeným

na nedôveryhodnosti údajov. Odvolací súd sa s takýmto odvolacím dôvodom vôbec nestotožnil,
pretože prvostupňový súd vo veci vykonal riadne dokazovanie, oboznámil sa s obsahom celého spisu
exekučného súdu, správne zistil skutkový stav, použil správny právny predpis a správne ho aj aplikoval
na daný prípad. Svoje rozhodnutie nezaložil na uvedenom dôvode tvrdenom navrhovateľkou v dôvodoch
jej písomného odvolania.

K odvolaniu navrhovateľky týkajúceho sa stavu trvania právnej neistoty odvolací súd dodáva, že
navrhovateľke nemohol vzniknúť stav právnej neistoty, nakoľko právna neistota je odstránená až
vydaním rozhodnutia vo veci. Exekučné konanie bolo právoplatne zastavené, pričom odvolací súd
poznamenáva, že titulom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok.

Navrhovateľka uplatňovala svoj nárok na vydanie poverenia na základe nulitného právneho aktu, pre
ktorý bolo exekučné konanie zastavené.

V závere odvolania navrhovateľka namietala procesný postup súdu, keď nerozhodol o jej návrhu na
prerušenie konania. Z obsahu spisu nevyplýva podanie návrhu na prerušenie konania a až samotná

prvá veta tejto námietky „ak bol podaný“ preukazuje, že navrhovateľka nemá prehľad o prebiehajúcich
súdnych konaniach a jej podaniach a paušálne podáva rovnaké žaloby a rovnaké dôvody odvolania bez
znalosti spisu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta prvá OSP tak, že
odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila a v priebehu
odvolacieho konania jej ani žiadne trovy konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.