Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232666
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112232666.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu

JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/544/2012-88 zo dňa 21.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 9C/544/2012-88 zo dňa 21.03.2014 p o t v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca v žalobe podanej
27.09.2012naOkresnýsúdTopoľčanyžiadal,abysúdzaviazalžalovanéhonazaplateniesumy5.996,72
eura, ktorá suma predstavuje majetkovú škodu spočívajúcu v náhrade istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere, a sumy
1.199,34 eura t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,

porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou
exekúcie(spôsobenévpriamejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomexekučnéhosúdu).Vžalobe
a na pojednávaní uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na
vymoženie svojej pohľadávky voči dlžníkovi C. D., ktorá vznikla nesplnením jeho záväzku vyplývajúceho
mu zo Zmluvy o úvere číslo 4422477. Exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 7446/2010. Exekučný
súd je povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do

15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu, pričom, hoci konanie začalo 08.06.2010, exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
až 22.03.2011 zamietnutím tejto žiadosti. Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov,
a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, čoho príčinou bol konkrétny
následok prejavujúci sa vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu. K rozhodnutiu o
žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby.Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov,
odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej namietal nejasnosť titulu nároku na náhradu škody, keď

uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo
vysvetliť ako namietame nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si
žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z
ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje. Žalobca taktiež neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie

neželaného stavu, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu alebo Ústavnému súdu SR.
Práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa môže poškodený domáhať na súde
až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Žalobca podal k súdu žalobu predčasne, pred uplynutím 6 mesiacov. Napriek
opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR zaslalo žalobcovi po

doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola Ministerstvu
spravodlivosti SR doručená iba všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti,
nedoplnilžiadanéinformácie,dátum,kedysažalobcadozvedeloškode,dokladypreukazujúcevyčíslenú
majetkovúškodu,uviesťskutočnosť,čibolipodávanésťažnostipredsedovisúdunaprieťahy,anidoklady
preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným,

ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. K argumentácii žalobcu o vydaní rozhodnutia
o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote uviedol, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §

41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, pričom podľa § 44 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku ide o vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmierov nimi
schválených. Pred 01.06.2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znelo:
„ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V dôvodovej správe
je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého

ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom
aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR, čím sa iba explicitnejšie ujasnila
litera zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je
v tejto súvislosti preto nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
sa správne aplikoval na rozhodcovský rozsudok. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp.

zn. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkovsivyžadujeosobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnosti postupu exekučného

súdu zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia tým, že exekučný súd prekročil svoju právomoc
keď opätovne preskúmaval exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, poukázal žalovaný na
rozhodnutia tak Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmavať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu

vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné
pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Z uvedeného vyplýva, že
vnútroštátnemu súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho
práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

Pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum
materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského
rozsudku splnená, potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo
slovenskéhoprávnehoporiadku,jelegitímny.Onáhradeškodymôžepriposudzovanínárokunanáhradu
škody konajúci súd vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní iba v prípade, ak by tieto

boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnomkonaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť
ich preukázania a teda žalovaný vzťahom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu' prieťahov v
konaní za preukázanú. Žalovaný k uplatnenej materiálnej škode uviedol, že žalobca nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Od povinnosti riadne

preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej
vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií.
Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha,
nepreukázal tiež existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a tiež
nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu
škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

Namieta tiež, že žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
skutočnosti zo žalobného nároku nevyplývajú a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mal poskytovať jej náhrada v peniazoch. Pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho

úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj
príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že
žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho
názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy,
čím neexistuje ani príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Z tohto dôvodu považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju
v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Uznesením Krajského súdu Nitra z 19.10.2012 č. k . 8NcC/71/2012 - 13 bola právna vec prikázaná na
ďalšie konanie na Okresný súd Levice.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom zistil, že Uznesením Okresného súdu Nitra
z 12.01.2011 č. k. 11Er/524/2010-10, právoplatné 24.03.2011, bola žiadosť súdneho exekútora na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z toho podstatného dôvodu, že spotrebiteľská

zmluva na základe ktorej sa plnenie vymáha obsahovala neprijateľné podmienky. Uznesením z
19.12.2011, právoplatným 25.05.2012, č. k. 11Er/524/2010-17 bolo exekučné konanie zastavené.

Žalobca si uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 6.687,86 eura, ktorá suma predstavuje náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá mu už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného

zo Zmluvy o úvere, a nemajetkovú ujmu 1.337,57 eura, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom,
ktorá mu vznikla tým, že ako podnikateľ poskytuje krátkodobé pôžičky na určitú dobu, podľa toho
plánuje svoju činnosť, keďže ráta s tým, že sa mu požičané peniaze vrátia v určitom čase a určitej výške.
Keďže súd znemožnil vrátenie týchto prostriedkov, malo to dosah na podnikateľskú činnosť žalobcu,
znemožnilo mu to podnikanie, keďže nemal finančné prostriedky.

S poukazom na uvedené súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
nesprávnym úradným postupom v danej veci a dospel k záveru, že splnené neboli.

Je pravdou, že v danej exekučnej veci súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia
na výkon exekúcie v 15 dňovej lehote, keď žiadosť bola podaná 15.07.2010 a súd žiadosť zamietol
12.01.2011. Podstatné však je, že v čase podania žiadosti k súdu bol s účinnosťou od 01.06.2011

novelizovaný Exekučný poriadok, v ktorom bol v § 41 ods. 2 písm. d/ uvedený rozhodcovský rozsudokakoexekučnýtitul.Podľanázorusúduneobstojínázoržalobcu,žerozhodcovskýrozsudokjeexekučným
titulompodľa§41ods.2písm.i/Exekučnéhoporiadku,keďvčasepodaniažiadostioudeleniepoverenia
bola účinná už novela Exekučného poriadku, pre danú vec § 41 ods. 2 písm. d/. Komentár k § 44

ods. 2 Exekučného priadku potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok za exekučný titul treba považovať
podľa písmena d/. Z komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od
01.06.2011 o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo
z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. Z uvedeného teda
možno vyvodiť záver, že súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval a

rozhodol v súlade so zákonom. Súd rozhodoval v čase, keď zákon neukladal súdu rozhodnúť o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote.

Súd postupoval správne, keď skúmal exekučný titul tak po formálnej ako aj materiálnej stránke, pretože
o udelení poverenia rozhodoval podľa Exekučného priadku účinného od 01.06.2011, v ktorom samotné
ustanovenie§44ods.2ukladáexekučnémusúduskúmaťtakžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul, a až ak nezistí rozpor so zákonom,

vydá poverenie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd teda nemá možnosť ale má
povinnosť neudeliť poverenie na vykonanie exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok. V danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd bol nespochybniteľne
oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom, aj to, či pôvodný titul

tohto rozhodnutia, (Zmluva o úvere) neobsahoval neprijateľné podmienky, či exekučný titul nie je vydaný
v rozpore s dobrými mravmi, alebo v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v ktorých zaujal jednoznačné stanovisko
o tom, že exekučný súd oprávnene a ex offo skúma exekučný titul tak z hľadiska materiálneho ako
aj formálneho i v exekučnom konaní (napr. 3Cdo/58/2013 z 03.07.2013, 3Cdo/46/2013 z 14.05.2013,

3Cdo/76/2013 z 03.07.2013).

Znalecký posudok číslo 1/2013 vyhotovený dňa 24.06.2013 s názvom „ rozhodcovské konanie v
spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie „predložený žalobcom na pojednávaní súd považuje
za jeden z listinných dôkazov. Podľa obsahu ide o právny rozbor problematiky rozhodcovských konaní v
spotrebiteľských sporoch. Takýto listinný dôkaz, resp. závery v ňom prijaté, sú pre vytvorenie právneho

záveru súdu v tom - ktorom spore bezpredmetné, nakoľko súd sám po vykonaní dôkazov vec právne
posúdi a v zmysle príslušných ustanovení zákona rozhodne.

Súd žalobu s poukazom na uvedené zamietol, nakoľko má za to, že žalobca nepreukázal, že v
danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanej
výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a vznikom škody. Naopak, bolo

jednoznačnepreukázané,žesúdprirozhodovaníoudelenípoverenianavykonanieexekúciepostupoval
vzmyslezákonaavovecirozhodolvprimeranejlehotevzmyslezákona.Doposiaľniejeanipreukázané,
že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Pokiaľ tvrdí, že sa mu nevrátila ani len tá peňažná čiastka, ktorú skutočne
dlžníkovi požičal, nemôže za túto situáciu exekučný súd pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ale správanie sa samotného žalobcu. V prípade, že exekučný súd odmietol
udeliť poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok (napr. neplatnej
rozhodcovskej doložky) dojednaných v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníkaatiežSmernice93/13/EHS,stávasarozhodcovskýrozsudoknulitnýmaktom(paaktom),ktorý
netvorí prekážku veci rozsúdenej. Nebolo preukázané, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla

žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko
však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, §
17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zák .č. 514/2003 Z.z. a § 41 ods. 1, 2 a § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z.Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“

novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a
de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo

na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 17.03.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Levice
žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal

dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol

a nekonkretizoval, v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a
jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.