Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201475
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8714201475.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľky H.. H. F., O.
V., G. X, štátne občianstvo Slovenská republika, proti odporcom 1) I. O., U..W..,W. W. O. X, Z. K. X, H.:
XX XXX XXX 2) P. Y. V., W..Y..R.., W. W. J., S.. K. XXXX/XX, H.: XX XXX XXX 3) A. - D., W..Y..R.., W.
W. O. O., Z. XX, H.: XX XXX XXX, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Z a v ä z u j e navrhovateľa uhradiť odporcovi v 2./rade trovy konania vo výške 104,75 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov konania odporcom v 1. a v 3./rade n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia H.. H. F. U. X. F. sa návrhom doručeným súdu dňa 10.2.2014 domáhali, aby určil
neplatnosť dobrovoľnej dražby konanej dňa 26.11.2013 dražobníkom, odporcom v 2./rade, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. Návrh v písomnom
podaní odôvodnili tým, že predmetom dražby bol byt č. 3 na II. poschodí v obytnom dome súp. č. XXXX
W. s podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ul. G. B. V.. Nehnuteľnosti
vydražil odporca v 3./rade za nápadne nízku cenu 39.000,- eur. V napadnutej dražbe došlo k porušeniu
ustanovení § 2 písm. a), § 7 ods.2, § 16 ods.4, § 10 ods.1, § 12 ods.1 - 4 a § 21 ods.2, 4,5 Zákona o
dobrovoľných dražbách s tým, že súd má povinnosť pri zistenom skutkovom stave konštatovať aj ďalšie
prípadné porušenia zákona. Dražobník za miesto konania dražby určil 218 km vzdialenú obec J., čím
sťažil účasť dražiteľov z oblastí Poprad, kde sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti, z ktorej sa účasť
dražiteľov dala očakávať a tým obmedzil ich účasť na dražbe. To mohlo mať vplyv na dosiahnutý výťažok
dražby a tým reálne aj na práva záložcu, ktorému je potrebné ako vlastníkovi poskytnúť súdnu ochranu.
Predmetné nehnuteľnosti sa tak mohli vydražiť hlboko pod skutočnú cenu. Takýto postup dražobníka a
záložného veriteľa pri stanovení miesta konania dražby je v rozpore so súdnou praxou a samo o sebe
už môže byť dôvodom na určenie neplatnosti dražby.

Postup dražobníka záložného veriteľa pri zabezpečení ohodnotenia predmetu dražby je v rozpore so
súdnou praxou ustálenou rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. XCdo XX/XXXX. Tieto osoby zabezpečili
ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom, výška ktorého ohodnotenia je neprimerane nízka
a nezodpovedá ohodnoteniu predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby.
Predložené ohodnotenie nehnuteľnosti má charakter spáchania zločinu, vypracovania nepravdivého
znaleckého posudku. Všeobecná hodnota bola vyčíslená na cenu 39.100,- eur, čo predstavuje cca 70

% skutočnej ceny nehnuteľnosti v mieste a čase, ktorú navrhovatelia stanovujú na 56.000,- eur, v sume
zodpovedajúcej kúpnej cene rovnakého bytu v tom istom dome. Stanovená cena je tiež v rozpore s
cenou stanovenou starším znaleckým posudkom H.. A. Z. z roku 2007, kedy bol byt ocenený na sumu
cca 46.500,- eur.

Návrh na vykonanie dražby nepodal vlastník, ale domnelý záložný veriteľ, teda neoprávnená osoba,
ktorej záložné právo bolo na LV č. XXXX vyznačené na základe neplatných zmlúv o záložnom práve
nadväzujúcich na neplatnú zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere medzi odporcom v 1./rade ako
záložným veriteľom a navrhovateľmi v 1. a v 2./rade ako záložcami. V tomto prípade neplatnosť záložnej
zmluvy súd posudzuje ako prejudiciálnu otázku. Vyhláška o dražbe nebola zverejnená podľa § 11 ods.4
najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby
nachádza. Dlžníkovi ako vlastníkovi predmetu dražby nebolo doručené oznámenie o dražbe v lehotách
stanovených zákonne.

Záložná a úverová zmluva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, pretože obsahujú neprimerané
a nemorálne klauzuly o podstatných náležitostiach zmluvy. Súdy Slovenskej republiky riešili otázku
neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi aj v prípade, ak hodnota predmetu
zabezpečenia je v hrubom nepomere k zabezpečenej pohľadávke. Akceptovaná hranica krytia pri
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa pohybuje na úrovni 110 - 120 % celkovej zabezpečenej
pohľadávky. Maximálne akceptovateľné krytie úverov zabezpečených nehnuteľnosťou by nemalo
presahovať 143 %. Ak cena nehnuteľnosti prevyšuje pohľadávku veriteľa podstatne, ide o hrubý
nepomer v poskytnutých plneniach. Súd v takomto prípade zmluvu nepokladá za platnú, prípadne ju
pokladá za ničotnú. Neprimerané klauzuly nepoužívajú právnu ochranu podľa § 3 OZ, resp. podľa § 265
Obchodného zákonníka. Neplatná je aj taká úverová zmluva, ktorá má známky zneužitia ľahkovážnosti
a núdze spotrebiteľa zo strany veriteľa. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj neprimerané
protiplnenie pri zneužití tiesne alebo ľahkovážnosti spotrebiteľa. Ručenie takými spoluvlastníckymi
podielmi na nehnuteľnosti, ktorých cena je v zjavnom nepomere k výške pohľadávky veriteľa je možné
pokladať za tzv. civilnoprávnu úžeru, teda neplatnú zmluvu pre rozpor s dobrými mravmi. V danom
prípade v úverovej zmluve sa nachádzajú neprimerané dojednania o zaplatení odmeny pri poskytnutí
úveru, sankciách, ktoré sa menia na istinu, čo má za následok uplatňovanie nepovoleného úroku z
omeškania, ako úroku z úroku, ktorého správnosť nemožno preskúmať pre neurčitosť úverovej zmluvy,
ktorá v článku 5.1 pripúšťa nevídané postupy pri aplikácii sankcií v podobe premeny úroku na istinu
v presne neurčenom čase, čo umožňuje, aby veriteľ dospel vždy k inému výsledku iba podľa toho,
kedy premenu sankcií a istinu vykoná. Navrhovatelia ako spotrebitelia potrebujú mať vyriešenú otázku
oprávnenosti postupov odporcu, aby sa mohol ustáliť správny výpočet výšky skutočného dlhu, ktorý si v
tomto prípade odporca uplatňuje nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov takou technikou, že
v zmysle článku 5.1 zmluvy, odporca úroky a pokuty vyhlasuje za istinu úveru, ktorú okamžite zaťažuje
ďalším úrokom a úrokom z omeškania, ktorý je navyše neplatne určený vo výške 15 % v rozpore
s predpisom. Odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo XXX/XXXX, podľa
odôvodnenia ktorého právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky z
majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly je v kolízii s princípom únijného práva a umožňuje obísť dôležitý
prvok práva EÚ, ktorým je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. V danom prípade
ručenie nehnuteľnosťou, ktorej hodnota o 230 % prevyšuje účel zabezpečenia pohľadávky veriteľa je
absolútne neplatné. Iba vyhlásením napadnutej dražby za neplatnú je možné zabrániť tomu, aby odporca
v 1./rade si sám určil výšku svojej pohľadávky, uplatniť právo celý úver zosplatniť a postihnúť celý majetok
záložcu bez ohľadu na jeho skutočnú hodnotu a to z neplatných klauzúl.

Postup odporcu v 1./rade, ktorý si uplatňuje v danom prípade uspokojenie domnelej pohľadávky bez
predchádzajúceho preskúmania súdom, oprávnenosť výšky uplatnenej pohľadávky formou dobrovoľnej
dražby je uplatňovanie plnení dodávateľom z neplatnej zmluvnej podmienky, čo je priamo v rozpore so
zákazom explicitne vyplývajúcim z ust. § 53a OZ a v rozpore so súdnou praxou.

Neplatné sú dojednania posudzovaných zmlúv o neprimeraných sankciách dojednaných nedovoleným
spôsobom ako úrok z omeškania, úroku a poplatky za upomienky ako aj dojednania o strate výhody
splátok, čo má za následok, že odporca v 1./rade si uplatňuje nedovolené obohatenie z neplatných
klauzúl. Odporca závažným spôsobom obchádza zákon, ktorým je ustanovená povinnosť banky správne

vyčísliť úrokovú sadzbu a RPMN a to tým, že pri poskytnutí úveru odporca zinkasoval poplatok za
spracovanie a neustále účtuje poplatky za vedenie úverového účtu a iné v zmysle článku 7 úverovej
zmluvy, čo má za následok, že odporca úver neposkytol v deklarovanej výške a tým sa obohacuje
nad mieru dovolenú zákonom, nad deklarovaný úrok stanovených v percentuálnom vyjadrení na úkor
spotrebiteľa. Úverová zmluva sa preto stáva bezúročnou, lebo neobsahuje pravdivo uvedený údaj
o percentuálnom úročení a neobsahuje údaj o RPMN. Odporca ani dodatočne nevykonal nápravu
percentuálneho úročenia a RPMN, doposiaľ správne nevyčíslil. Odporca v 1./rade si ako navrhovateľ
dražby uplatnil pohľadávku v nesprávnej výške, z neplatných klauzúl bez predchádzajúcej súdnej
kontroly a uplatnil si tiež plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Odporca zmaril speňaženie nehnuteľnosti v
dražbe za primeranú cenu a umožnil dražobníkovi zorganizovať dražbu za najnižšie podanie, čím došlo
k poškodeniu záujmov záložcu ako majiteľov dražených nehnuteľností. Podaním zo dňa 19.11.2014
zaslaným elektronickou poštou obaja pôvodní navrhovatelia poukázali na to, že oznámenie o konaní
dražby nebolo zverejnené v stanovenom čase a po dobu, ktorú predpisuje zákon na obecnej tabuli
obce Poprad a dražené nehnuteľnosti neboli po dobu, ktorú predpisuje zákon, označené dražobnou
vyhláškou. V ďalšom poukázali na svoje doterajšie tvrdenia.

Podaním zo dňa 4.3.2015 navrhovateľ v prvom rade požiadal o prerušenie súdneho konania a doplnenia
dokazovania vykonaním znaleckého posudku zameraného na ohodnotenie predmetu dražby.

Na pojednávaní ďalej uviedol, že medzičasom bolo jeho manželstvo s navrhovateľkou v 2./rade
rozvedené. Rozvedení manželia sa ústne dohodli na tom, že manželke zostanú hnuteľné veci a on sa
stane vlastníkom nehnuteľnosti, pokiaľ bude v súdnom konaní úspešným. V roku 2005 bol manželom
poskytnutý úver asi vo výške 650.000,- Sk, ktorý použil v rámci svojich podnikateľských činností. Jednalo
sa o tzv. americkú hypotéku, bezúčelový úver založený nehnuteľnosťou. V roku 2007 mu banka ponúkla
ďalšie finančné prostriedky vo výške 400.000,- Sk. Spolu s poskytnutým úverom v roku 2005 podpisoval
záložnú zmluvu a v roku 2007 jej dodatok. Úver bol úročený úrokom asi 7 % p. a.. V roku 2008 pre
finančné problémy úver prestal splácať, v dôsledku čoho banka pristúpila k predčasnej splatnosti úveru.
Pohľadávku odporcu v 1./rade pred dražbou mohla predstavovať istina 21.000,- eur. Nehnuteľnosť po
oznámení o zahájení dobrovoľnej dražby znalcovi sprístupnil k ohliadke. Jednalo sa o 3-izbový byt na
sídlisku Juh po čiastočnej rekonštrukcii, a to výmene okien v jednej izbe a kuchyni a výmene dvier
na balkón. Bytové jadro prerábané nebolo. Cena stanovená znaleckým posudkom sa mu javí nízka
vzhľadom na trhovú ponuku bytov v blízkom okolí. V byte po vykonanej dražbe určitú dobu býval.
Odsťahoval sa na podnet vydražiteľa začiatkom júla 2014 a bývalá manželka sa odsťahovala koncom
augusta 2014. Samostatne banku neinformoval o neplatnosti úverových a záložných zmlúv.

Pôvodná navrhovateľka v 2./rade podaním zo dňa 25.6.2014 zobrala svoj návrh na začatie konania
späť, preto vo vzťahu k jej osobe súd konanie zastavil.

Odporca v 1./rade na pojednávaní uviedol, že v čase prebiehajúceho súdneho sporu voči navrhovateľovi
už nemá žiadnu pohľadávku, pretože dlžná istina cca 21.000,- eur bola uhradená z výťažku dražby.
Navrhovateľovi boli poskytnuté dva bezúčelové úvery vo výške 600.000,- Sk a 405.000,- Sk. Jedinou
formou zábezpeky na úhradu úveru bola záložná zmluva na nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľov.
Odporcovi sa nepodarilo indentifikovať žiadne konkrétnosti z podaného návrhu, ktoré by spochybnili
absolútnu neplatnosť úverových vzťahov. Pri uzatváraní zmlúv sám navrhovateľ predložil znalecké
posudky týkajúce sa všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktoré odporca akceptoval.

Odporca v 2./rade vo svojom písomnom vyjadrení a na pojednávaní žiadal návrh navrhovateľa
zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovatelia súdu nepreukázali porušenie ust. zákona č. 527/2002
Z. z.. Vyslovil podozrenie, že návrh za navrhovateľov spracovala tretia osoba, ktorá týmto získava
neoprávnene finančné prostriedky. Ako dražobník neporušil žiadne ustanovenie zákona o dobrovoľných
dražbách. Dražba bola úspešnou, bola vykonaná verejne. Tejto sa zúčastnili traja dražitelia a každý z
nich urobil podanie. Všetka pošta týkajúca sa dražby bola doručovaná príslušným osobám do vlastných
rúk a to napr. výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti pre znalca za účelom ohodnotenia. Navrhovateľ
v 1./rade výzvu neprevzal. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe a znalecký posudok boli doručované
všetkým oprávneným osobám, dlžníkom - vlastníkom predmetu dražby, Mestu Poprad, Daňovému úradu
Poprad, katastrálnemu odboru, spoločenstvu vlastníkov a exekútorským úradom. Vlastníci predmetu

dražby oznámenie prevzali. Oznámenie bolo doručované dňa 22.10.2013 a ku konaniu dražby došlo
dňa 26.11.2013. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo doručované Mestu Poprad a spoločenstvu
vlastníkov so žiadosťou o zverejnenie. Oznámenie bolo zverejnené v denníku Nový čas v lehote dlhšej
ako 15 dní pred konaním dražby. Dražobník nehnuteľnosť označil osobne v zmysle § 11 ods.5 zákona.
Cena bytu bola stanovená znaleckým posudkom. Vlastníci nehnuteľnosti znalcovi byt nesprístupnili.
Byt bol sprístupnený znalcovi v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku o stanovení všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti pred poskytnutím úveru a nehnuteľnosť bola ohodnotená na cca 46.500,- eur.
Znalcovi objednanému dražobníkom byt sprístupnený nebol. Dlžníci znalecký posudok nenapadli v
priebehu dražby, to sa stalo až v súvislosti s podaním žaloby. Dražobník neobmedzil účasť dražiteľov na
dražbe. Dražba nemusí byť vykonaná v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Záujem o nadobudnutie
nehnuteľnosti je determínovaný predovšetkým kúpyschopnosťou. Logicky miesto konania dražby by
mohli napadnúť záujemcovia z tých častí krajiny, kde je kúpyschopnosť vyššia. Vykonaním dražby v
sídle dražobnej spoločnosti nedošlo k zbytočnému navýšeniu nákladov dražby, cestovaním, stratou
času notárky, prenájmom dražobnej miestnosti, zvýšenými poplatkami na ochranu. Náklady dražby sú
nákladmi dlžníka. To, že sa byt vydražil pri troch záujemcoch za 39.000,- eur, si spôsobil svojim konaním
sám dlžník, pretože byt nesprístupnil ani znalcovi, ani záujemcom o ohliadku. V mieste realizácie
dražby je dražobník povinný prijať zloženú dražobnú zábezpeku v hotovosti a to až do otvorenia dražby,
čo v niektorých prípadoch predstavuje značné sumy. Túto skutočnosť je potrebné brať na zreteľ pri
určení miesta realizácie dražby. Samotný zákon neurčuje konkrétne miesto, na ktorom má byť dražba
vykonaná. Byt vydražil účastník dražby z Banskej Bystrice. Už dňa 12.6.2013 dražobník prijal prvý
návrh na začatie výkonu záložného právo prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Nasledujúceho dňa bolo
od návrhu upustené, pretože navrhovateľ vložil čiastku 500,- eur a prisľúbil uhradenie pohľadávky v
splátkach. Pretože klient dohodnuté splátky neuhrádzal, dňa 26.7.2013 bolo dlžníkom opätovne zaslané
oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Navrhovateľ informoval banku o možnosti byt predať, s
čím banka súhlasila pod podmienkou vloženia vkladu 5.000,- eur. Navrhovateľ ju nesplnil. Až následne
dňa 2.9.2013 bol dražobníkovi zaslaný druhý návrh na začatie výkonu záložného práva a dražba sa
konala dňa 26.11.2013. Miestom konania dražby bolo okresné mesto, ktoré sa nachádza približne v
strede Slovenskej republiky. Čas dražby bol stanovený na 13.30 hod a dražba bola vykonaná v pracovný
deň. Každý potencionálny záujemca mal možnosť na dražbu sa dostaviť. Záujemca z Popradu sa do
miesta konania dražby mohol dostaviť za dve hodiny 34 minút autom. Podľa praxe odporcu v 2./rade
spočiatku sa na dobrovoľných dražbách zúčastňovali osoby majúce záujem zabezpečiť si bývanie.
Po skúsenostiach súvisiacich s možnosťou napadnutia platnosti dražby sú dražiteľmi v súčasnosti
prevažne osoby podnikajúce s nehnuteľnosťami a v rámci podnikateľských aktivít ochotné vystaviť
sa aj riziku, že nakoniec nebudú mať ani peniaze ani vydraženú nehnuteľnosť. V prípade založenia
nehnuteľnosti, ak dlžník spláca dlžobu, len samotným založením nehnuteľnosti dlžník neposkytol žiadne
neprimerané plnenie banke. Záložné právo dlžníka neobmedzuje ani v možnosti nakladať so svojou
nehnuteľnosťou. Dlžník splácaním splátok uznal svoju povinnosť zo zmluvy, ktorej platnosť napáda
účelovo. Dražiteľ zorganizoval dve ohliadky dražobnej nehnuteľnosti kde boli prítomní aj záujemcovia,
no navrhovateľ draženú nehnuteľnosť nesprístupnil. To mohlo záujemcov odradiť od účasti. Samotná
dražba sa uskutočnila tak, že vyvolávacia cena 39.100,- eur bola postupne znížená a dražitelia
zareagovali až na zníženú cenu 35.200,- eur. Nehnuteľnosť nakoniec bola vydražená za 39.000,- eur.
Výťažok bol použitý na úhradu dlhu v banke 21.247,65 eur, nákladov dražby a suma 11.407,97 eur bola
zložená do notárskej úschovy. Z tejto sumy boli uspokojení ďalší veritelia a zvyšok mal byť poukázaný
dlžníkom. V ďalšom písomnom podaní odporca v druhom rade opätovne poukázal na skutočnosť, že
dražobník pri vykonávaní dražby postupoval v súlade so zákonom. Súdu predložil zoznamy účastníkov
dražby v roku 2012 - 2014 s tým, že dražieb v sídle spoločnosti týkajúcich sa predmetu dražby a to bytov
v Banskej Bystrici, Leviciach, v Bratislave, v Košiciach a i. sa zúčastňujú najmä osoby z iných oblastí a
účasť dražiteľov z miesta nehnuteľnosti je minimálna.

Odporca v 3./rade na pojednávaní uviedol, že ako víťaz dražby uhradil vydraženú cenu 39.000,-
eur, avšak byt mu odovzdaný nebol. Osobne navštívil navrhovateľov. Týmto umožnil v byte bývať do
zabezpečenia si náhradného ubytovania. Navrhovatelia podali žalobu v posledný deň plynutia lehoty.
Navrhovateľ v 1./rade mu kľúče od bytu do dňa 19.11.2014 neodovzdal. Odporca je spoločnosťou
zaoberajúcou sa kúpou bytov a ich následným odpredajom alebo prenájmom. Obdobné byty v mieste
sporného bytu spoločnosť chcela odpredať za sumu 43.000,- eur. Zatiaľ sa nenašla osoba kupujúceho.
Spoločnosť sa zúčastňuje dražieb v Košiciach k bytom v Banskej Bystrici, v Bratislave k bytom v Banskej
Bystrici. V konkrétnom prípade sa jedná o byt na prvom poschodí, rohový. Obytný dom nie je zateplený,

byt nie je prerobený mimo dvoch okien a je v dezolátnom stave. Prejavil ochotu navrhovateľovi byt
odpredať za cenu 39.000,- eur pri úhrade nákladov spojených s jeho nadobudnutím.

Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím navrhovateľa, svedkyne X. F., odporcov v 2. a
3./rade, oboznámením listinných dôkazov, a to oznámenia o dobrovoľnej dražbe, notárskej zápisnice
notárky X.. M. Z., zoznamu účastníkov dražby č. 3977, výpisov z obchodného registra, zmluvy o
bezúčelovom splátkovom úvere, zmluvy o záložnom práve, znaleckého posudku znalkyni H.. A. Z., výzvy
na sprístupnenie nehnuteľnosti, poštových doručeniek, oznámenia o začatí výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, oznámenia o dražbe a zaslanie znaleckých posudkov, fotokópie stránky
printového média, fotografie dverí vlastníka, potvrdenia o registrácii údajov, inzertných oznámení zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa 13.8.2007 navrhovatelia spoločne so spoludlžníkom Jánom Švorcom uzavreli s odporcom v 1./
rade zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere vo výške 405.000,- Sk zabezpečenom záložným právom
k nehnuteľnosti za dohodnutých zmluvných podmienok a to úrokovej sadzbe 6,89 % ročne, výške
RPMN 7,74 % p. a., výške splátky 3.045,- Sk pri počte splátok 252. Podľa bodu 4 pohľadávka bola
zabezpečená záložným právom zriadeným zmluvou o záložnom práve. Dňa 9.4.2005 navrhovatelia
uzavreli s odporcom v 1./rade zmluvu o záložnom práve za účelom zabezpečenia špecifikovanej
pohľadávky zo zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 600.000,- Sk.
Predmetom záložného práva bola nehnuteľnosť, a to byt č. 3 na II. poschodí v obytnom dome súp.
č. 3585 v Poprade. V bode 2.4 v zmluve o zriadení záložného práva sa strany dohodli na uspokojení
pohľadávky, ktorá nebude riadne a včas splnená predajom predmetu záložného práva na dražbe podľa
zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Dňa 21.10.2013 odporca v 2./rade vyhotovil oznámenie
o dobrovoľnej dražbe pod č. U. na návrh odporcu v 1./rade s dátumom konania dražby 26.11.2013
o 13.30 hod s miestom konania dražby Z. U. J. J. a predmetom dražby bytu č. 3 na II. poschodí
polyfunkčného domu č. 3585 v Poprade spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domu a spoluvlastníckym podielom k pozemkom. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola vyčíslená
na 39.100,- eur podľa znaleckého posudku vyhotoveného súdnym znalcom H.. B. O.. Podľa zoznamu
účastníkov dobrovoľnej dražby, tejto sa zúčastnili celkom traja záujemcovia. Dňa 26.11.2013 pod č K.
bola vyhotovená notárska zápisnica notárky X.. M. Z. a to osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby
organizovanej dražobníkom. Podľa notárskej zápisnice dražba bola vykonaná na základe návrhu I. O.,
U..W.. O.. Nehnuteľnosť bola vydražená pre spoločnosť A. D., W.. W..Y..R.. O. O. za cenu 39.000,-
eur. Listom zo dňa 4.9.2013 bol navrhovateľ vyzvaný na sprístupnenie nehnuteľnosti pre znalca za
účelom ohodnotenia s tým, že ohliadku vykoná znalec dňa 23.9.2013 o 10.00 hod. Zásielka adresovaná
navrhovateľovi v 1./rade bola uložená dňa 10.9.2013 na pošte s tým, že adresát si zásielku neprevzal v
odbernej lehote. Dńa 10.9. 2013 bola zásielka doručená X. F.. Listom zo dňa 4.9.2013 dražiteľ oznámil
spoločenstvu vlastníkov bytov začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Oznámenie
bolo adresátovi doručené dňa 16.9.2013. Listom zo dňa 21.10.2013 dražiteľ oboznámil navrhovateľa a X.
F. so skutočnosťou zaslania znaleckého posudku a oznámenia o dražbe vedeného pod číslom A51/2013.
Prílohou oznámenia bol znalecký posudok a oznámenie o dražbe. Daná písomnosť bola zaslaná
vlastníkom, Q. V., Daňovému úradu, Okresnému úradu, spoločenstvu vlastníkov a trom exekútorom.
Navrhovateľ si písomnosť prevzal dňa 26.10.2013, X. F. dňa 25.10.2013 s tým, že písomnosti do
vlastných rúk boli uložené na pošte od 24.10. 2013. Písomnosť bola odovzdaná na prepravu dňa
22.10.2013. Listom zo dňa 21.10.2013 dražobník požiadal Mesto Poprad a Spoločenstvo vlastníkov
bytov Panoráma o zverejnenie na vývesnej tabuli mesta a spoločenstva. Podľa časti novinového článku
uverejneného dňa 7.11.2013 odporca v 2./rade zverejnil informáciu o predaji na dražbe trojizbového bytu
v Poprade s termínom konania dražby dňa 26.11.2013. Podľa fotografie vchodových dvier označených
číslom 3 s menom X. F., na týchto bola zverejnená informácia o dražbe. Dňa 21.10.2013 bol notárskym
úradom zverejnený údaj v notárskom centrálnom registri služieb o dražbe konanej dňa 26.11.2013
týkajúcej sa predmetu dražby, a to bytu. Podľa dokladov predložených odporcom v 2./rade a to
zoznamov účastníkov predmetu dražby nachádzajúcej sa v S.. Ú.. Q., konanej dňa 22.5.2014 v Modre,
vykonávanej odporcom v 2./rade sa zúčastnili traja dražitelia z Bratislavy, Komárno a z Diakoviec,
dražby nehnuteľnosti v k. ú. Holič vykonanej dňa 28.4.2014 v Holíči sa zúčastnil jeden dražiteľ, dražby
nehnuteľnosti v k. ú. Levice konanej dňa 21.5.2013 sa zúčastnili traja dražitelia z Banskej Bystrice. Podľa
zoznamu účastníkov dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Radvaň, obec Banská
Bystrica konanej v Leviciach sa zúčastnilo celkom 21 uchádzačov z rôznych častí Slovenska. Podľa
zoznamu účastníkov dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave, konanej dňa

4.4.2014 v Leviciach, dražby sa zúčastnilo celkom 10 dražiteľov z obvodu Bratislava, Trnava, Banská
Bystrica. Podľa zoznamu účastníkov dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v Košiciach,
dražby vykonanej v Leviciach dňa 8.4.2014 sa dražby zúčastnilo celkom 8 dražiteľov z obvodu miest
Košíc a Prešova. Podľa zoznamu účastníkov dobrovoľnej dražby, nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
Košiciach, dražby vykonanej v Leviciach dňa 3.12.2014, dražby sa zúčastnilo celkom 9 dražiteľov
z rôznych oblastí Slovenska. Podľa výpisu z obchodného registra odporcu v 3./rade, predmetom
podnikateľskej činnosti spoločnosti je okrem iného prenájom nehnuteľnosti.

Svedkyňa Jarmila Geletková uviedla, že navrhovateľ je jej bývalým manželom. Manželstvo bolo
rozvedené v roku 2011. S navrhovateľom spoločne podala návrh na začatie konania. Návrh zobrala
späť po stretnutí s odporcom v 3./rade. V spornom byte bývala do konca augusta 2014. Odsťahovala sa
následne do podnájmu. Úver poskytnutý odporcom v 1./rade bol celý použitý na podnikateľskú činnosť
navrhovateľa v 1./rade. Spolu s úverovou zmluvou uzavreli tiež zmluvu o založení nehnuteľnosti. Sama
mala vedomosť o následkoch podpísania tejto zmluvy. Navrhovateľ mal neskôr problémy v podnikaní, a
preto prestal úver splácať. Vedomosť o dobrovoľnej dražbe mala, sama neprejavila záujem oznámenej
dražbe zamedziť. Po vydražení byt užívala po dohode s odporcom v 3./rade s tým, že bude uhrádzať
dohodnuté platby. V čase jej odsťahovania sa navrhovateľ už v byte nebýval. S úverovými zmluvami
sa v krátkosti oboznámila, nebol na ňu vyvíjaný žiadny nátlak. Navrhovateľ po uskutočnení dražby do
bytu dochádzal sporadicky.

Podľa záveru znaleckého posudku Ing. Emílie Hudzíkovej zo dňa 19.7.2007 všeobecná hodnota bytu
č. 3 bola vyčíslená na 1.400.000,- Sk. Podľa inzertných oznámení spoločnosti Top reality SK v mesiaci
február 2014 boli inzerované predaje 3-izbových bytov na sídlisku Západ v Poprade a na ul. Tomášikovej
za ceny 57.500,- eur a 56.600,- eur. Podľa LV č. 3977 k. ú. Poprad navrhovatelia v 1. a v 2./rade boli
vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci k bytu č. 3 na II. poschodí bytového domu súp. č. 3585. Podľa
výpisu z LV č. 3977 zo dňa 9.2.2014 ako vlastník predmetného bytu bol zapísaný odporca v 3./rade
titulom nadobudnutia osvedčením o priebehu dobrovoľnej dražby.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 OZ

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53/1 OZ

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 OZ

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
alebo osobitné predpisy na ochranu.

Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b OZ

(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na
hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa
tohto zákona.

(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,
a záloh.

(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu
alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

Podľa § 151c OZ

(1) Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej
hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

(2) Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik
závisí od splnenia podmienky.

(3) Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom
na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej
pohľadávky.

Podľa § 151j OZ

(1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ
začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť
spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo
domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak.)

(2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ
uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

(3) Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na
ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo
nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je
neplatná, ak zákon neustanovuje inak.

(4) Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom,
záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z
nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.

(5) Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam
podniku alebo k jeho časti.

Podľa § 151mb OZ

(1) Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.

(2) Záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva
záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; na
preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.

(3) Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný
plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom.
Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.

(4) Ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený prijaté
plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je
oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
inak.

(5) Ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku,
záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu peňažné plnenie prevyšujúce
zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s
výkonom záložného práva.

(6) Ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný veriteľ uspokojiť aj s výkonom záložného
práva podľa § 151j až 151ma .

(7) Ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného veriteľa, ustanovenie § 584 sa nepoužije.

Podľa § 151md OZ

(1) Záložné právo zaniká

a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,

c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,

f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,

g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,

h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu,

i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

(2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z
osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom
registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku
dňu zániku záložného práva.

(3) Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po
zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu
alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného
práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení
záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.

(4) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný
záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva
záloh vrátiť záložcovi.

Podľa § 7 Zákona č. 527/2002 Z.z.

(1) Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len
"záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného
zákona. 9)

(2) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je
navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

(3) Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list
vlastníctva nie starší ako tri mesiace.

(4) Navrhovateľ dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo
ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby.

Podľa § 10 citovaného zákona

(1) Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo
účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na
doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 11)

(2) Peňažné čiastky sa skladajú v hotovosti alebo zasielajú poštou formou peňažnej zásielky
doručovanej do vlastných rúk, bankovým prevodom alebo iným bezhotovostným spôsobom; možno ich
tiež doručiť aj iným preukázateľným spôsobom do rúk osoby, ktorej sú určené. Ak ide o bezhotovostný
prevod, je čiastka odoslaná odpísaním z účtu odosielateľa pod podmienkou, že bude pripísaná na účet
príjemcu. Dražobník môže pripustiť aj platbu šekom alebo platobnou kartou.

Podľa § 11 uvedeného zákona

(1) Miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom
dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

(2) Spôsob úhrady ceny, podmienky predaja predmetu dražby vydražiteľovi a minimálne prihodenie
musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby s ohľadom na zvláštnosti a hodnotu
predmetu dražby; nesmú byť určené tak, aby nebol obmedzený záujem o účasť na dražbe.

(3) Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, dražobník je povinný doplniť zasielané písomnosti o údaje
a doklady ustanovené osobitnými predpismi na základe výzvy okresného úradu, v ktorého obvode sa
predmet dražby nachádza.

(4) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný
najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej
dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní
oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa
predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo
opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

(5) Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby
označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni
oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť
umiestnenie takéhoto označenia.

(6) Účastníci dražby a ostatní prítomní na dražbe sú v priebehu jej konania povinní nerušiť priebeh
dražby správaním odporujúcim dobrým mravom.

(7) Dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné.
Vstupné na jeden dražobný deň je najviac 3,32 eura na osobu a deň. Vybrané vstupné je súčasťou
výťažku dražby.

Podľa § 12 daného zákona

(1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby.
Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu
dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená
znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec
ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví
príslušným spôsobom odhad ceny.

(2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú
povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj
obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter
draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

Podľa § 16 ods.4 uvedeného zákona

(4) Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej
dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento
zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške
a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je
možné dražiť (§ 7 ods. 2).

Podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. platného do 31.5. 2014

(1) O zmarení dražby vyrozumie dražobník bez zbytočného odkladu osoby uvedené v § 17 ods. 5.
Oznámenie o zmarení dražby uverejní dražobník bez zbytočného odkladu obdobným spôsobom ako
oznámenie o dražbe. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v registri dražieb a v Obchodnom vestníku
podľa § 17 ods. 3, dražobník tam bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o zmarení dražby.

(2) V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia

neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

(3) Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému
úradu začatie súdneho konania.

(4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

(5) Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu
príklepu.

(6) Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou
oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak
neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo,
vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.

(7) O neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie osoby uvedené v § 17 ods. 5.
Oznámenie o neplatnosti dražby dražobník uverejní bez zbytočného odkladu na dobu najmenej 30 dní
spôsobom v mieste obvyklým. Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, dražobník tam
uverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku
podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia
o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 ).
Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa
nemožno zbaviť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho
práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa
licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na
podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora
vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené
z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z.). V prípade,
ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov
odo dňa konania dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.). Súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom
naliehavý právny záujem (§ 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z.).

Navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu. Aj keď spoluvlastník nehnuteľnosti, bývalá
manželka, ktorých účastnenstvo je nedeliteľné, zobrala návrh na začatie konania v priebehu konania
späť, navrhovateľ poukázal na uzavretú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, podľa
ktorej bývalá manželka sa stala vlastníčkou hnuteľných vecí a práva k nehnuteľnosti v prípade úspechu
v konaní získal navrhovateľ. Takto uzavretá dohoda nebola účastníkmi spochybnená. Tým sa zachovala
jeho aktívna legitimácia v konaní.

Nie je sporným, že pôvodní navrhovatelia uzavreli s odporcom v 1./rade dve úverové zmluvy, na základe
ktorých im boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600.000,- Sk a 405.000,- Sk. Za účelom
zabezpečenia úveru účastníci s bankou uzavreli zmluvu o záložnom práve. Predmetom záložného práva
sa stal byt vo vlastníctve manželov a podľa čl. I bod 1.4. pre účely zmluvy o záložnom práve sa
zabezpečenými pohľadávkami záložného veriteľa voči záložnému dlžníkovi rozumeli tak pohľadávka na
splatenie úveru, pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku odstúpenia od úveru, na vydanie bezdôvodného
obohatenia, prípadne z neplatného právneho úkonu a.i. Rovnako nie je sporným, že navrhovatelia

prestali dohodnuté úvery splácať, v dôsledku čoho odporca v 1./rade pristúpil k predčasnej splatnosti
úveru, čo rovnako nie je sporným a vymoženie pohľadávky si uplatnil dobrovoľnou dražbou. Zmluvu
o záložnom práve nie je možné vyhodnotiť ako neplatný právny úkon akcesorickej povahy z dôvodu
absolútnej neplatnosti úverových zmlúv. Aj keby boli zmluvy vyhodnotené ako absolútne neplatné právne
úkony, odporca v prvom rade plnil a má právo na základe záložnej zmluvy si pohľadávku / napr. z
bezdôvodného obohatenia / vymôcť realizáciou záložného práva. Záložná zmluva nebola vyhodnotená
ako neplatná iba z dôvodu, že predmet zálohu vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Hudzíkovej / 1
400 000.- Sk v roku 2007 /,prevyšoval výšku poskytnutých finančných prostriedkov o sumu 400.000,-
Sk. Navrhovateľom bol poskytnutý bezúčelový úver (tzv. americká hypotéka), preto forma ručenia bola
adekvátna k výške a charakteru úveru. Žiadne iné ručenie nebolo vyžadované . Odporca v 1./rade
poskytol následne navrhovateľom opakovanú možnosť dohodnúť sa na dodatočnom splatení úveru po
jeho zosplatnení, no neúspešne. Preto ako záložný veriteľ si uplatnil svoje právo výkonom dobrovoľnej
dražby. Vychádzajúc z notárskej zápisnice a samotných písomností týkajúcich sa výkonu dražby
nebolo zistené, aby zo strany záložného veriteľa alebo dražiteľa boli porušené zákonné ustanovenia
stanovené Zákonom o dobrovoľných dražbách. Miesto výkonu dražby s prihliadnutím k miestu draženej
nehnuteľnosti podľa názoru súdu nebolo vyberané účelovo s cieľom zvýhodniť určitých uchádzačov,
zmanipulovať dražbu a dosiahnuť cenu dražobnej nehnuteľnosti čo najpriaznivejšiu pre vydražiteľa.
Dobrovoľná dražba bola vykonaná v sídle dražobnej spoločnosti, okresnom meste, obdobne, ako boli
vykonané iné dobrovoľné dražby nehnuteľností daným vydražiteľom nachádzajúcich sa napríklad v
Košiciach, v Bratislave. Pri posudzovaní otázky primeranosti miesta konania dražby vzhľadom na jeho
geografickú polohu súd prihliadol tiež k právnemu názoru vysloveného rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 24. októbra 2013 sp. zn. 4 Cdo 100/2012).

Dobrovoľná dražba ( §2 písm a/ zákona 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ) má byť verejná
tak z hľadiska možnosti účasti všetkých potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti
verejnosti. Prístup verejnosti do dražobnej miestnosti nesmie byť obmedzený tak, aby musela prekonať
prekážku spôsobilú odradiť ju od vstupu do tejto miestnosti.

Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou
primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v
dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na
dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca. Túto
otázku je povinný súd posúdiť vždy individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu.

Nezanedbateľným je tiež to, že ani v zákone č. 233/1995 Z.z., ktorý upravuje exekúciu predajom
nehnuteľnosti exekútorovi nie je uložená povinnosť vykonať dražbu v mieste , kde sa nehnuteľnosť
nachádza, pričom pôsobnosť súdneho exekútora nie je viazaná regionálne.

Námietky navrhovateľa súvisiace so znaleckým posudkom vyhotoveným pre účely dražby súd
nevyhodnotil ako odôvodnené. Navrhovateľ napriek doručenému znaleckému posudku v zákonom
stanovenej lehote / 30 dní pred dňom konania dražby /,nespochybnil všeobecnú hodnotu nehnuteľností
už v priebehu dražby a sám nepodal trestné oznámenie, ktoré by malo súvisieť s podozrením zo
spáchania trestného činu znalcom. Ako vyplýva z tvrdenia dražiteľa, navrhovateľ napriek upovedomeniu
nesprístupnil nehnuteľnosť potencionálnym uchádzačom a tým sám nepriaznivo ovplyvnil účasť
dražiteľov na dobrovoľnej dražbe. Navrhovateľ rovnako nepreukázal svoje tvrdenie spočívajúce v
neoznačení nehnuteľnosti dražobnou vyhláškou, resp. nedodržania zákonných lehôt pre zverejnenie
dobrovoľnej dražby na obecnom úrade. Odporca v 2./rade predložil listinné dôkazy svedčiace o včasnom
oznámení konania dražby, označení nehnuteľnosti aj žiadosti na zverejnenie oznámenia na úradnej
tabuli Obecného úradu . Čo sa týka ústavnosti samotnej možnosti vymoženia pohľadávky na dobrovoľnej
dražbe súd konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie svojim rozhodnutím pod číslom C - 34/13 zo dňa
10.9.2014 uviedol, že Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna
úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných
podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný
majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava
prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto
smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. 2. Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať
v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so

spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža
obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súd.

V tomto smere súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu č. PL ÚS 23/2014, ktorým ústavný súd
odmietol podanie na vyhlásenie nesúladnosti ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách s ústavou.

Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí súd nezistil, aby uplatnenie záložného práva dobrovoľnou dražbou
bolo v rozpore so zákonom, prípadne neprijateľnou zmluvnou podmienkou pri preskúmaní zmluvy s
ohľadom na práva spotrebiteľa. Platné ust. § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. zabezpečuje navrhovateľovi
dostatočnú ochranu na súdne preskúmanie súladnosti procesu dobrovoľnej dražby.

Dôsledok možného porušenie jeho ústavných práv na obydlie a práv umožňujúcich adekvátnu súdnu
ochranu pri výkone práva dobrovoľnou dražbou nie je rovnako odôvodnený. Tak navrhovateľ ako aj jeho
bývalá manželka byt toho času už neužívajú a bytovú otázku si vyriešili podnájmom.

Súd zamietol návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania vypočutím jeho suseda a primátora,
resp. pracovníka mestského úradu , pretože doposiaľ vykonané dôkazy považoval za dostačujúce pre
rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom, medzi kupujúcim a predávajúcim
a výška kúpnej ceny závisí od individuálnych podmienok súvisiacich s nehnuteľnosťou, vykonanie
dôkazu vypočutím svedka a porovnanie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znalcom pri
dobrovoľnej dražbe a kúpnej ceny nepokladal za relevantné. Ako relevantný dôkaz na spochybnenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znalcom by mohli slúžiť prípadné výsledky trestného
konania. Odporca v druhom rade predložil dôkazy svedčiace o splnení si povinnosti pri zverejňovaní
oznámenia o dobrovoľnej dražbe na príslušnom obecnom úrade včas a to listu zo dňa 21.10. 2013.
Navrhovateľ sám nekonkretizoval bližšie skutočnosti týkajúce sa možného porušenia daných povinností
dražiteľom.

Ak navrhovateľ spochybnil výšku pohľadávky uspokojenej v dobrovoľnej dražbe, nič mu nebráni uplatniť
si prípadný nárok na náhradu škody voči záložnému veriteľovi podľa § 33 ods. 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách.

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania navrhovateľ zobral späť, preto súd samostatne o jeho návrhu
nerozhodoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p.. Náhradu trov konania vo vzťahu
navrhovateľa k odporcom v 1. a v 3./rade účastníkom nepriznal, pretože odporcovia ako úspešní
účastníci si náhradu trov neuplatnili. Podľa zásady úspechu priznal náhradu trov odporcovi v 2./
rade predstavujúce hotové výdavky súvisiace s vyplateným poštovným 1,75 + 1,40 eur za zásielky
doručované súdu a vyhotovením kópií písomnosti zo súdnych spisov, 36 strán x 0,20 eur, celkom 10,35
eur a cestovné za dve cesty J. - V. a späť štatutárneho zástupcu a povereného zástupcu odporcu
8 x 11,80 eur prostriedkom hromadnej dopravy- autobusom. Celkom trovy predstavujú 104,75 eur.
Súd nepriznal odporcovi uplatnené trovy náhradu za stratu času, pretože takéto trovy účastníkovi
neprislúchajú. Odporca nepredložil písomnosti súvisiace s ušlou mzdou potvrdené zamestnávateľom
ani písomnosti, z ktorých by súd mohol prípadne priznať náhradu príjmu, ak účastník konania je
živnostníkom. Rovnako účastník nepredložil písomnosti, na základe ktorých by mu bola mohla byť
priznaná náhrada za použitie motorového vozidla (technický preukaz motorového vozidla- priemerná
spotreba vozidla, doklad o cene pohonných hmôt). Samotné vyúčtovanie na tlačive podľa Zákona o
cestovných náhradách je pre rozhodnutie súdu nepostačujúcim.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.