Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201146
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5714201146.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: H. Z.,
X..X.X.XXXX, L. J. XX/XXX, XXX XX R. proti žalovanému: H. M., X.. XX.XX.XXXX, L. A.. F. XXXX/XX,
XXX XX R., právne zastúpenému JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom Konventná 9, 811 03
Bratislava, v konaní o zaplatenie 2.000 eur spolu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 464,53 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.2.2014 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania. V dôvodoch
návrhu uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke so zriadením záložného práva z 3.9.2010 sa žalovaný

zaviazal vrátiť pôžičku , splatnú dňom 4.11.2010. Súčasne sa v zmluve zaviazal, že v prípade nevrátenia
zapožičaných peňazí odovzdá žalobcovi ako zálohu jeho pozemok parc. č. 2115/1 zapísaný na LV č.
2555 k.ú. Sučany, čím uspokojí jeho pohľadávku. Žalovaný v termíne podľa zmluvy od 4.9.2010 až do
podania žaloby na súd dlh nezaplatil, ani nepreviedol na žalobcu záložné právo. Niekoľko krát vyzval
žalobcunaúhradu,navýzvyvšakreagovalodmietavo.Žalobcasiuplatňujeajzákonnýúrokzomeškania
z dlžnej sumy od 4.9.2010 do zaplatenia.

K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 16.9.2014 (č.l. 33 súdneho spisu), ktorý uviedol, že

neuznáva pohľadávku žalobcu. Poprel, že by si od žalobcu požičal predmetnú sumu. Rovnako ani
nedošlo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve. Na liste vlastníctva žiadne záložné právo nie je zapísané.
Trestné konanie, ktoré bolo začaté na základe oznámenia žalobcu vo veci prečinu podvodu podľa §
221 ods. 1 Trestného zákona bolo odmietnuté. Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

Súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 13.10.2014, ktoré vykonal za účasti žalobcu, žalovaného a jeho

právneho zástupcu.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že zmluvu o pôžičke napísal sám žalovaný. Boli ju podpísať u notára.
Nepamätal sa, kde mu odovzdal peniaze, ale odovzdal mu 1.500 eur a žalovaný si napísal do zmluvy, že
mu vráti 2.000 eur do troch mesiacov. Peniaze si žalovaný požičal, lebo išiel kupovať pozemok. Peniaze
mu žalobca reálne odovzdal 3.9.2010, keď bola zmluva o pôžičke podpísaná.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že vznáša námietku premlčania, nakoľko žalobný návrh bol podaný
na súd 3.2.2014 a podľa zmluvy mala byť pôžička splatná dňa 3.11.2010. Má teda za to, že premlčacia
lehota uplynula. Ide o reálny kontrakt, t.j., že musí dôjsť k reálnemu odovzdaniu peňazí. Spochybnil

akúkoľvek platnosť takéhoto právneho úkonu. Namietol aj platnosť celého právneho úkonu, kde hlavne
poukázal na čl. 3 zmluvy, ktorý je neurčitý a nezrozumiteľný. Záložné právo nebolo nikde evidované a
ani pozemok, ktorého by sa malo záložné právo týkať, nie je správne označený. Nárok neuznal a žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä vyjadreniami účastníkov

obsiahnutými v súdnom spise.

Z listinného dôkazu Zmluvy o pôžičke (č.l. 3 súdneho spisu) súd zistil, že na základe tento zmluvy
uzavretej dňa 3.9.2010 mal žalobca požičať žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal
vrátiť žalobcovi sumu 2000 eur do 3.11.2010. K zaisteniu pohľadávky malo slúžiť ako záloh vlastnícke
právo k pozemku č. 2115/1 v hodnote 2000 eur.

Z listinného dôkazu Uznesenia ČVS:ORP-1152/SU-MT-2013 zo dňa 1.10.2013 (č.l. 4 súdneho spisu)

súd zistil, že týmto uznesením bola odmietnutá vec podozrenia prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť podľa oznámenia žalobcu žalovaný.

Z listinného dôkazu Výpis z listu vlastníctva č. 2555 (č.l. 37 súdneho spisu) súd zistil, že žalovaný je
výlučným vlastníkom nehnuteľností pozemku parc. reg. „C“ vedenej pod parc. č. 2115/1 o výmere 1077
m2 ostatné plochy. Na uvedenom liste vlastníctva nie sú evidované žiadne ťarchy.

Z listinného dôkazu uznanie práva (č.l. 46 súdneho spisu) súd zistil, že bolo vyhotovené dňa 28.8.2013
za účelom uznania záväzku žalovaným. Listina však nie je podpísaná.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase poskytnutia pôžičky, zmluvou o
pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť
po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Súd posudzoval nárok žalobcu na základe skutočností uvedených v žalobe a predložených listinných
dôkazov. Zo žaloby, ako aj z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že k požičaniu sumy malo

dôjsťdňa3.9.2010ažalovanýsazaviazalpôžičkuvrátiťdo3.11.2010.Žalovanýnapojednávanívzniesol
námietku premlčania. Súd sa preto prednostne zaoberal zistením, či pohľadávka uplatnená žalobcom
nebola premlčaná.

Pri skúmaní lehoty súd konštatuje, že bolo povinnosťou žalobcu uplatniť nárok na súde v trojročnej
premlčacej dobe. Pôžička bola splatná dňa 3.11.2010, preto lehota žalobcu na uplatnenie práva začala

plynúť 4.11.2010 a uplynula 4.11.2013, pričom žaloba bola podaná dňa 3.2.2014, teda po uplynutítrojročnej premlčacej doby. Súd sa zaoberal aj tvrdením žalobcu, že žalovaný dlh uznal, o čom predložil
písomnéuznanieprávazodňa28.8.2013.Preplatnosťtohtoúkonusavšakvyžaduje,abybolžalovaným
podpísaný, preto súd na tento listinný dôkaz, z hľadiska plynutia premlčacej doby, neprihliadal. Na

žalobcom predložený prepis sms správ medzi ním a žalovaným súd rovnako neprihliadal, pretože
z hľadiska premlčania nemali pre rozhodnutie vo veci význam. V ďalšom sa už súd nezaoberal
preukazovaním, či došlo, resp. nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a odovzdaniu dlžnej sumy, keďže
žalovaný účinne vzniesol námietku premlčania.

Súd preto žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech,

priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 464,53 eur pozostávajúcich za 2 úkony právnej
služby á 91,29 eur (príprava a prevzatie a účasť na pojednávaní dňa 13.10.2014) v zmysle vyhl. č.
655/2004 Z. z.., 2 x režijný paušál á 8,04 eur, spolu 198,66 eur. Ďalej súd priznal žalovanému náhradu
hotových výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 13.10.2014, a to cestovné v celkovej výške 131,87
eur (460km, 0,104 eur/km spotreba, 0,183 eur/km paušálna náhrada za použitie motorového vozidla)

a náhradu za stratu času cestou na pojednávanie dňa 13.10.2014 vo výške 134 eur za 10 začatých
polhodín á 13,40 eur. Priznané trovy konania je žalobca povinný nahradiť žalovanému v zmysle § 149
OSP na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský

súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.