Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219518
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113219518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5 , IČO: 35724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843 proti žalovanému W. W., nar. XX.XX.XXXX, V. X, B. Š., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS,
IČO: 42176778, Námestie Legionárov 5, Prešov, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátska
kancelária, Námestie SNP 7, Stropkov, IČO: 35510722, o zaplatenie 3.024,86 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.327,68 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 1.327,68 eur od 9.3.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a ,

žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 16,27 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 1.7.2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
3.024,86 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.024,86 eur od 9.3.2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.3.2012 medzi
postupcom a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Dňa 16.5.2007

bola uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné
prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si svoju povinnosť neplnil, čím
sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia dlhoval sumu z neuhradených
splátok a príslušenstva v celkovej výške 4.101,53 eur.

Žalobca sa odo dňa postúpenia pohľadávky opakovane snažil so žalovaným dohodnúť na úhrade
predmetnej pohľadávky mimosúdne, výsledkom čoho bola dohoda, kde žalovaný vedomý si svojho
záväzku tento uznal. V písomnej dohode nie je uvedená výška mesačnej splátky, pretože žalovanýnedokázal prisľúbiť ani minimálnu výšku mesačnej splátky požadovanej žalobcom, prisľúbil však, že
bude splácať pravidelne každý mesiac, podľa svojich možností. Žalovaný zároveň uznal aj náklady
inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Dlžná suma k podaniu k návrhu

predstavuje sumu 3.024,89 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 3.024,89 eur.

Podaním doručeným súdu dňa 10.9.2014 žalobca doplnil svoje podania a uviedol, že na základe zmluvy
pôvodnýveriteľposkytolžalovanémupôžičkuvovýške3.319,39eur,ktorésazaviazalžalovanýuhradiťv
60 mesačných splátkach vo výške 89,89 eur. Podľa predloženej platobnej histórie žalovaný uhradil sumu
v celkovej výške 1.228,67 eur, žalovaný sa tak dostal do omeškania s úhradou sumy vo výške 3.039,17

eur. V zmysle bodu 12.2 podmienok zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že, ak sa klient dostane
do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 10 % z dlžnej splátky v platobnej histórií je označené ako "pokutá za omeškanie " ku dňu
19.8.2008 bola pokuta za omeškanie vo výške 9 eur teda 10 % zo sumy 89,89 eur. V zmysle bodu 12. 3
podmienok zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania s úhradou jednotlivých
splátok je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý deň

omeškania. V platobnej histórii predstavuje položku "pokuta, sankcia " vyčíslená spôsobom: výška dlžnej
sumy 18,25 %/360 (počet dní v roku). V zmysle bod 12.4 podmienok k zmluvy o pôžičke sa zmluvné
strany dohodli, že súčasťou pohľadávky sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie
mimosúdneho vymáhania pohľadávky. V platobnej histórii predstavuje položku "manipulačný poplatok
a agentúra". V zmysle bodu 12 podmienok v zmluve o pôžičke boli žalovanému ku dňu podania návrhu

na začatie konania vyčíslené poplatky vo výške 1.062,36 eur, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje.

Podaním doručeným súdu dňa 23.8.2013 oznámil vstup do konania vedľajší účastník Združenie na
ochranu občana spotrebitelia HOOS.

Vedľajší účastník písomným podaním doručeným súdu dňa 30.5.2014, poukázal na to, že žaloba má
minimálnu výpovednú hodnotu, nakoľko nie je možné zistiť špecifikáciu pohľadávky, ktorej sa žalobca

domáha. Nie je možné zistiť, či úver, ktorý je právnym titulom uplatňovaného nároku sa stal predčasne
splatným pred uplynutím splatnosti poslednej splátky, prípadne, či sú splatné jednotlivé splátky v
zmysle pôvodnej úverovej zmluvy, pretože nedošlo k predčasnej splatnosti úveru. Za situácie, že došlo
k predčasnej splatnosti úveru vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky za
predpokladu, že k účinnosti predčasnej splatnosti došlo skôr než pred troma rokmi od podania žaloby.

V prípade, že došlo k odstúpeniu od zmluvy vzniesol námietku premlčania ak k takémuto odstúpeniu
došlo v období pred dvoma rokmi od doručenia žaloby. Za situácie, že nedošlo k predčasnej splatnosti
celého úveru, poukázal na to, aby žalobca presne vyšpecifikoval, z ktorých jednotlivých splátok sa
skladá ním uplatnená žalovaná pohľadávka, čo sa týka istiny, a príslušenstva. Zmluva o úvere zo dňa
16.5.2007 neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a preto podľa § 4 ods. 2 písmena

d/zák. č. 258/2001 Z.z. platného a účinného v čase podpisu zmluvy, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 25.8.2012, vedľajší účastník poukázal nato, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne
vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade ide o formulár, ktorý vopred

pripravil veriteľ pre dlžníka, ktorý žiadnym spôsobom nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Vzhľadom
k pred formulovanému obsahu dohody možno mať pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka
zodpovedájejobsahu.Predformulovanádohodanemôžebyťpreprimeranéhospotrebiteľazrozumiteľná
a určitá, pretože inštitúty uznania záväzku, premlčania, prípadne rozhodcovskej doložky, ich právny
význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Uzavretie tejto dohody je

v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa a v
znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku
spotrebiteľa. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa upravenej ustanoveniami ZOS je potrebné
okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárovej dohody o po uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku považovať za nekalú obchodnú praktiku. Poukázal na to, že nemožno
takémuto inštitútu poskytnúť súdnu ochranu, ktorá je uplatňovaná po použití nekalej obchodnej praktiky
a je v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľ chcela splátky, avšak musel popísať celý formulár, pričomani len netušil význam toho, čo podpisuje. Vedľajší účastník ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
dňa 11. 9. 2014 a uplatnil a vyúčtoval náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu

žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a žalovaného ako aj právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka v zmysle ust. § 101 ods.2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy a to listinnými dôkazmi návrhom, zmluvou o poskytnutí

manželskej bezúčelové pôžičky zo dňa 16.5.2007, všeobecnými obchodnými podmienkami, dohodou o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25.8.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 8.3.2012, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier, oznámením o vstupe
do konania vedľajšieho účastníka, vyjadrením vedľajšieho účastníka, vyjadrením žalobcu, dohodou o
uznaní dlhu zo dňa 19.1.2009, vyjadrením žalobcu zo dňa 10.9.2014, žiadosťou o splátkový kalendár zo
dňa 19.6.2012, prehľadom splátok a ostatným obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav veci :

PodľaČlánkuVII.zmluvyoposkytnutímanželskejbezúčelovejpôžičkyspoločnosťouConsumerFinance
Holding, a.s., zo dňa 16.5.2007 bola veriteľom poskytnutá dlžníkovi pôžičkách a vo výške 100.000,- Sk t.
j. 3.319,39 eur s určenou výškou splátky 2.708,- Sk s počtom splátok 60. V článku XI. nasledujú podpisy
klienta a zástupcu spoločnosti.

Žalobca vo svojom doplnenom návrhu špecifikoval istinu uplatňovanú v konaní sumou 3024,89 eur tak,

že pozostáva z neuhradenej istiny s tým, že z predloženej platobnej histórie je zrejmé, že z predpísaných
Úhrad v celkovej výške 4.267,84 eur žalovaný uhradil sumu v celkovej výške 1.228,67 a eur žalovaný
sa tak dostal do omeškania s úhradou sumy vo výške 3.039,17 eur.

Úroky z omeškania si žalobca uplatnil od 9.3.2012 t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.

V prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia občianskeho
zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu vyhlásenia rozsudku Na účely tohto
zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet,

Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu vyhlásenia rozsudku orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110).

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia

doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 110 Občianskeho zákonníka druhá veta ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Súd dospel k záveru, že Úverová zmluva zo dňa 16.5.2007 uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou
zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, a preto sa neriadi režimom Obchodného

zákonníka.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je
absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka a spravuje sa
ust. § 479 a nasl. Obch. zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust.
§ 52 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj ust. osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Súd zistil, že Úverová zmluva je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských
úverochvzneníúčinnomkuk16.5.2007, nakoľkoneobsahujevšetkynáležitostivyžadovanécitovaným
ustanovením, t. j. ročnú percentuálnu mieru nákladov. Aj, keď v zmluve je odkaz, že RPMN uvedená
v podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, samotné podmienky nie sú opatrené podpisom
dlžníka, preto rozhodoval o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu , inak je neplatná.

Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že účastníci uzavreli síce platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ale podľa názoru súdu, zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona
č. 258/2001 Z.z.

Naviac absentuje udaj o úroku a poplatkoch, pričom podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona
spotrebiteľských úveroch v účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy od spotrebiteľa

nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Žalovaný je teda povinný vrátiť len sumu poskytnutého úveru, tento bol poskytnutý vo výške 100.000,-
Sk t. j. 3.319,39 eur z čoho uhradil žalovaný sumu 1.228,68 eur.

Žalobca v ďalšom poukazoval na to, že malo dôjsť k uznaniu dlhu a žalovaným dohodou zo dňa
19.1.2009 a dohodou zo dňa 25.8.2012.Súd v tejto časti prihliadol na fakt, že dohoda bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu
na jednotnom pretlačenom formulári, pričom pri dohode zo dňa 25.8.2012 je zrejmé, že sa dopĺňali
rukou len ustanovenia týkajúce sa splátkového kalendára. Z dohody nevyplýva, že by žalovanému boli

poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo to znamená. Žalovaný listom zo dňa 19.6.2012
dokonca požiadal jednoznačne len o splátkový kalendár a jemu naopak zo strany na žalobcu bola
ponúknutá dohoda o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku. Podpísal, že má vedomosť
o premlčaní dlhu i o následkoch uznania premlčaného dlhu, ale žiadne následky uznania premlčaného
dlhu v zmluvných ustanoveniach nie sú.

Žalobca ničím nepreukázal, že takéto informácie žalovanému poskytol aspoň ústne, resp. že si bol
žalovaný vedomý následkov uznania dlhu. Predpoklad, že spotrebitelia nemajú vedomosť inštitúte
premlčania dlhov nakoniec potvrdil i zákonodarca, ktorý novelizoval ZoOS, do ktorého začlenil i
novelizované ustanovenie § 5b, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie v spotrebiteľských veciach
i bez potreby osobitnej námietky. Uznanie dlhu, o premlčaní hoci len časti ktorého žalovaný vedomosť
nemal, nemohlo vyvolať právne dôsledky predpokladané ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka spočívajúce v začatí plynutia novej desaťročnej premlčacej doby.

Na zdôraznenie súd dodáva, že predkladanie formulárov s ustanovením o možnosti splácať dlh
v splátkach spotrebiteľovi, ktorý si je vedomý porušenia splátkového kalendára, je len snahou
veriteľa dosiahnuť predĺženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku
neinformovanému spotrebiteľovi, čo súd vyhodnocuje ako nezodpovedné, nečestné konanie a odporuje

zákonnému ustanoveniu § 4 ods. 8 ZOS. Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť
splácať dlh v splátkach, a preto vždy uznanie dlhu spolu so splátkovým kalendárom spravidla vždy
podpíšu . Takéto praktiky sú zakázané (§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
(,,ZOS“) a navrhovateľ nemôže počítať so súdnou ochranou nečestného konania. Nielenže je tu dôvod
na odmietnutie ochrany navrhovateľovi postupom podľa § 3 ods. 1 OZ, ale aj na záver o neplatnosti

právneho úkonu, ako judikoval Krajský súd v Prešove vo veci vedenej pod sp.zn. 11Co 37/2012.

Na porovnanie súd poukazuje na judikatúru českého ústavného súdu, konkr. bod 27 nálezu Ústavného
súdu ČR I. ÚS 3512/2011, cit.: ,,Uplatňování principu důvěry v úkony dalších osob při veškerém
sociálním styku s nimi je základním předpokladem pro fungování komplexní společnosti (Luhmann,
N.: Vetrauen. Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1). Důvěru je

třeba pokládat za elementární kategorii sociálního života. Jednak vyjadřuje vnitřní postoj odrážející
eticky odůvodněné představy a očekávání jednotlivých členů společnosti a z druhé strany jevýrazem
principu právní jistoty, který představuje jednu z fazet materiálně, tj. hodnotově, chápanéhoprávního
státu, jehož ústavně normativní výraz je obsažen v čl. 1 odst. 1 Ústavy ČR. Naznačená konkretizace
principu právního státu je oním principem, který působí na straně stěžovatele a protiprincipu autonomie

vůle, kterého se dovolávají obecné soudy. Je pak primárně úkolem obecných soudů najít praktickou
konkordanci mezi oběma protikladně působícími principy tak, aby zůstalo zachovánomaximum z obou, a
tak, aby výsledek byl slučitelný s obecnou představou spravedlnosti." [obdobně nález Ústavního soudu
ČR ze dne 15. 6. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)].“

Žalovaný zrejme nemal záujem na uznaní premlčaného dlhu, spoliehal sa na to, že právny predchodca

žalobcualebo žalobca pripredloženídohodyouznanídlhubudepostupovaťsodbornoustarostlivosťou,
čo sa v praxi malo prejaviť tak, že by žalobca žalovanému vysvetlil (preukázateľne), aké následky má
uznanie premlčaného dlhu vzhľadom k oslabeniu vymáhateľnosti dlhu.

V tejto súvislosti súd poukazuje na výstižné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013,
sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že kým rešpektovanie princípu „ignorantia

iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na
strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z

povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu.“

Vzhľadom k tomu, že uznanie dlhu nebolo v súlade so zákonom, nemohla začať plynúť nová premlčacia
doba a dlh žalovaného bol v časti k začatiu konania premlčaný podľa občianskeho práva.

Od 1.5.2014 je v slovenskom právnom poriadku účinné ust. § 5b ZoOS, v zmysle ktorého súdy musia
prihliadať na premlčanie nároku, ktorý vznikol dodávateľovi zo spotrebiteľskej zmluvy, i bez toho, aby
žalovaný - spotrebiteľ vzniesol námietku premlčania. Uvedené ustanovenie považoval súd za procesnú
normu, nakoľko prikazuje súdu, ako má postupovať v „spotrebiteľských“ sporoch. Subjekty práva sú

povinné správať sa tak, ako im ukladá zákon, a to odo dňa nadobudnutia účinnosti právnej normy,
ibaže by zákon v prechodných ustanoveniach hovoril niečo iné. V tomto prípade žiadne prechodné
ustanovenia, ktoré by stanovovali, že sa toto ustanovenie nemá použiť na už začaté konania, nie sú,
teda súd postupoval a rozhodol podľa zákona platného a účinného v čase vydania rozsudku.

Súd taktiež prihliadol na pravdepodobný cieľ uvedenej novely (nakoľko dôvodová správa neuvádza,

čo viedlo zákonodarcu, aby uzákonil toto ustanovenie), teda ochranu spotrebiteľov, ktorí nevedia, že
právo voči nim uplatnené, bolo premlčané. Bolo by nelogické, aby sa spotrebiteľom poskytla právna
ochrana spočívajúca v prihliadnutí na premlčanie ex offo podľa toho, kedy bolo právo uplatnené, teda,
že v ktorého súdy musia prihliadať na premlčanie nároku, ktorý vznikol dodávateľovi zo spotrebiteľskej
zmluvy, i bez toho, aby odporca - spotrebiteľ vzniesol námietku premlčania.

Vzhľadom k vyššie uvedenému bolo potrebné ex offo prihliadnuť k premlčaniu uplatneného nároku voči
spotrebiteľovi a keďže dospel k záveru, že uplatnené právo žalobcu je, vzhľadom na podanie návrhu na
súd dňa 1.7.2013, sčasti premlčané, a to splátky ktorých splatnosť nastala pred 1.7.2010. Po 1.7.2010
nastala splatnosť 24 splátok (od 1.7.2010 do 20.6.2012 kedy bola konečná splatnosť poslednej splátky)
preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nepremlčanej v časti výpočtom 24 x 55,32 eur (istina úveru

3319,39 (bezúročný a bez poplatkov) : 60 splátok = 55,32 eur) v sume 1327,68 euro.

Čo sa týka úrokov z omeškania tieto si žalobca uplatnil odo dňa postúpenia pohľadávky, kedy žalovaný
zjavne už bol v omeškaní do zaplatenia.

Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Výrokonáhradetrovkonaniasaopieraoustanovenie§142ods.2O.s.p.,podľaktorého,akmalúčastník
voveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkov
nemá na náhradu trov právo. Na strane žalobcu Žalobca bol v konaní úspešný na 43,90 % v pomere k
celkuažalovanýbolúspešný56,10% %zčohovyplýva,ženároknanáhradutrovkonaniakbytuvznikol

žalovanému, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu nevyplývajú žiadne trovy žalovaného
a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 12,20 % a, keďže na strane žalovaného vystupoval
vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom súd mu v tomto pomere priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené právnym zástupcom vedľajšieho

účastníka vo výške 309,83 eur za 2 úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia a
vyjadrenie vo veci samej zo dňa 30.5.2014 za 1 úkon právnej pomoci vo výške 121,17 eur a režijný
paušál za úkon vykonaný v roku 2013 - 7,81 eur a za úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2014 - 8,04
eur, k DPH vo výške 51,64 eur.

Súdu nie je zrejmé ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia,

keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje, (len na základe skutočnosti,že žalovaným je spotrebiteľ), pritom pri oznámení o vstupe do konania ani neskôr v priebehu
konania vedľajší účastník nepredložil súhlas spotrebiteľa s jeho vstupom do konania, prípadne, že by
so spotrebiteľom a samotným vedľajším účastníkom vykonal akýkoľvek úkon súvisiaci s prípravou a

prevzatím zastupovania a teda bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do
ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Následne
súdu až v podaní vo veci samej zo dňa 30.5.2014 sa právny zástupca vedľajšieho účastníka vyjadril vo
veci samej vzhľadom na uvedené je potom potrebné sa prikloniť k pohľadu trov účelne vynaložených
na uplatnenie alebo bránenie práva, a preto súd priznal náhradu trov právnej pomoci len týkajúcej sa

tohto účelne vykonaného úkonu t. j. 121,17 eur + 8 celých a 04 eur režijný paušál = 129,21 eur + 20
% DPH = 133,41 eur začala 12,20 % predstavuje sumu 16,27 eur.

Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa § 14 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Keďževedľajšíúčastník bolzastúpenýadvokátom,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,jeten,
ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť advokátovi (ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.