Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/46/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713204525
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5713204525.4

Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Vincenta Beke,
obchodné meno Vincent Beke - BV - TV, s miestom podnikania Gútsky rad 6, 945 01 Komárno, IČO:
22 712 372, právne zastúpeného JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom v Čadci, Fraňa Kráľa
1504, proti žalovanej N., právne zastúpenej JUDr. Gabrielom Szabóm, advokátom so sídlom v Kolárove,
Kostolné námestie 32, v konaní o určení neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalobca je žalovanej povinný nahradiť trovy konania v sume 2.268,48 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Gabriela Szaba č.XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.3.2013 sa žalobca proti žalovanej domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že rozhodnutie Obce Vrícko č.j. 180/353/2012 - HU zo dňa 31.10.2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.11.2012, ktorým bola povolená zmena stavby „rekreačný domček“ pred
dokončením na pozemku k.ú. Vrícko, parcela registra I., pre ktorú bolo vydané povolenie ONV v Martine,
odbor územného plánovania dňa 23.5.1985 pod č.j. ÚP-529/85-Ďu, ktorá spočíva v zmene stavebníka
z DuQ. a v zmene parc.č. stavebný pomer pozemku z parcely registra CO. je voči žalobcovi neúčinné.

Podaním z 3.5.2013, na súd došlým 13.5.2013 žalobca žalobu zmenil tak, že žiadal určiť, že dohoda
uzavretá medzi žalovanou a dlžníkom žalobcu T. L. o zmene stavebníka, na základe ktorej bola povolená
zmena stavby, rekreačný domček pred dokončením na pozemku v k.ú. Vrícko, parcela registra C číslo
XXX/X, pre ktorú bolo vydané povolenie ONV v Martine, odbor územného plánovania dňa 23.5.1985
pod č.j. ÚP-529/85-Ďu, ktorá spočíva v zmene stavebníka z Dušana Gaška na žalovanú a v zmene
parcelného čísla pozemku z parcely registra CKN č.XXX/X na XXX/X, je voči žalobcovi neúčinná.

Túto zmenu žaloby súd pripustil.

Prednesom svojho právneho zástupcu žalobca na poslednom pojednávaní vo veci samej spresnil, že k
tejto dohode malo dôjsť v októbri 2012, resp. v roku 2012.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že platobným rozkazom Okresného súdu Martin sp.zn.
17Rob/78/2010 zo dňa 12.8.2010 bol T.ro, s miestom podnikania P., IČO: 10 872 132, povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 83.022,09 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 26.7.2009 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania vo výške 4981,-€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 1411,58€. Platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 7.9.2010. Dlžník žalobcu pohľadávku dobrovoľne

neuhradil a preto žalobca proti dlžníkovi začal dňa 31.1.2011 na Exekútorskom úrade Bratislava
pred súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským pod sp.zn. Ex 1563/10 exekučné konanie.
Exekútor vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva
k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve dlžníka, zapísaným na LV č.XXX pre k.ú. Turčianska Štiavnička.
Žalobca zistil, že jeho dlžník darovacou zmluvou previedol časť svojej nehnuteľnosti na deti N. (žalovanú)
a P.ričom konanie o určenie neúčinnosti týchto právnych úkonov darovacích zmlúv prebieha na
Okresnom súde Martin pod sp.zn. 5C 240/2011 (v čase vyhlásenia rozsudku toto konanie ukončené
ešte nebolo). Na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Martina Hemanovského bolo Obcou Vrícko
zaslané vyrozumenie k žiadosti o súčinnosť Obce Vrícko zo dňa 5.2.2013, z ktorého vyplynulo, že Obec
Vrícko eviduje zmenu v povolení stavby rekreačného domčeka pred dokončením pod č.180/353/2012
zo dňa 31.10.2012, ktorá zmena bola vykonaná na základe žiadosti vlastníčky nehnuteľností, zapísanej
na LV č..- žalovanej zo dňa 30.10.2012. Obec Vrícko povolila zmenu stavby rekreačného domčeka a
táto zmena stavby spočíva v zmene stavebníka, ktorým namiesto dlžníka žalobcu sa stala jeho dcéra
- žalovaná a k zmene parc.č. stavebného konania pozemku z parcely registra CKN č.. na č.XXX/
X. Pôvodné stavebné povolenie bolo vydané ONV v Martine, odborom územného plánovania dňa
23.5.1985 pod č.j. ÚP-529/85/Ďu na žiadosť T.a z 31.5.1985 pre stavebníka DuQ.a - dlžníka žalobcu.
Je zrejmé, že vlastníkom stavby na základe stavebného povolenia bol T. L.. Zo stavebného povolenia
vyplýva, že išlo o stavbu rodinného domčeka, ktorá mala byť dokončená do 23.5.1988. Napriek tomu
však stavba do dnešného dňa nebola skolaudovaná a nebolo jej pridelené súpisné číslo. Avšak stavba
je v súčasnosti fakticky dokončená a obývaná dlžníkom žalobcu a jeho manželkou. Na stavbe je
umiestnené súpisné číslo. Na základe rozhodnutia Obce Vrícko o zmene stavby pred dokončením,
Správa katastra Martin zapísala túto rozostavanú stavbu na LV č. XXX pod Z 4356/2012 v prospech
žalovanej ako vlastníka.

Z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že dlžník žalobcu T.o napriek tomu, že upovedomením
o začatí exekúcie zo dňa 31.1.2011 sp.zn. Ex 1563/10 mal zakázané, aby po doručení tohto
upovedomenia nakladal so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcií a napriek tomu, že mal voči
žalobcovi nevysporiadaný záväzok, ktorého dôvodnosť bola preukázaná právoplatným a vykonateľným
platobným rozkazom, a z ktorého dodnes žalobcovi nič nezaplatil, sa zbavuje svojho majetku, ukracuje
tým žalobcu a to tým, že podal žiadosť adresovanú Obci Vrícko o zmenu stavebníka stavby. Nemal
námietky k zmene stavebníka, v dôsledku čoho sa novým stavebníkom a de facto aj vlastníkom uvedenej
stavby stala jeho žalovaná dcéra. Žalobca poukázal na ustanovenie § 420a ods.1,2 a 4 Občianskeho
zákonníka a tvrdil skutočnosť, že dlžník a žalovaná sú blízkymi osobami - otcom a dcérou a na vedomosť
žalovanej o úmysle dlžníka T. odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa, teda žalobcu, ktorá je
zrejmá a nespochybniteľná nakoľko v čase, keď došlo k vydaniu rozhodnutia o povolení zmeny stavby a
následne zápisu nehnuteľností na LV č.XXX pre k.ú. Vrícko v prospech žalovanej už prebiehalo konanie
o určenie neúčinnosti právnych úkonov na Okresnom súde Martin, kde na pojednávaní dňa 26.9.2012
žalovaná uviedla, že o dlhoch svojho otca voči žalobcovi ako aj o vydanom právoplatnom platobnom
rozkaze sa dozvedela potom, ako bolo jej otcovi začiatkom roku 2011 odňaté súdnym exekútorom
motorové vozidlo, ktoré slúžilo na jeho podnikanie. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že po
úmysle svojho otca zmenou stavebníka rozostavanej stavby žalobcu ukrátiť nie len že vedela, ale tento
postup z jej strany bol cielene zameraný na to, aby sa uvedená nehnuteľnosť mohla stať predmetom
exekúcie zo strany súdneho exekútora. Konaním dlžníka v súčinnosti so žalovanou došlo k zmenšeniu
majetku dlžníka a tak k ukráteniu uspokojenia veriteľa žalobcu s dlžníkovho majetku.

Až na zmenu žalobného petitu , na tejto argumentácií žalobca v priebehu celého konania zotrval.

Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila podaním zo dňa 1.8.2013, ktoré na súd došlo 15.8.2013, v
ktorom žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a uviedla, že vlastnícke právo je právo, ktoré pôsobí proti
všetkým, pričom stavebník je osoba, ktorá v zmysle stavebného zákona má oprávnenie vykonávať
stavbu. Rozhodnutie Obce Vrícko je rozhodnutím správneho orgánu a predstavuje správno-právny vzťah
stavebníka k stavbe, ktorý nijakým spôsobom nezakladá a neovplyvňuje vlastnícke právo k stavbe voči
všetkým. V tomto prípade ide o originálne nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanou k stavbe, pričom
Občiansky zákonník nepozná nadobudnutie vlastníckeho práva na základe toho, kto je stavebníkom
a kto nie je stavebníkom. Žalovaná je originálnym a prvým vlastníkom rozostavaného rekreačného
domčeka, ktorý sa nachádza v Obci Vrícko na parcele registra KNC X.XX/X - zastavané plochy a

nádvoria a je zapísaná na LV č.XXX. Vlastníctvo žalovanej bolo zapísané na základe znaleckého
posudku, ktorý si žalovaná dala vypracovať a spoločne s manželom predmetnú nehnuteľnosť budovala
z financií, ktoré nadobudla za trvania manželstva. Preto nie je novým stavebníkom a to ani v dôsledku
povolenia správneho orgánu Obce Vrícko. Žalobu žalovaná považovala za neodôvodnenú aj z toho
dôvodu, že v posledných troch rokoch k žiadnemu právnemu úkonu medzi žalovanou a jej otcom,
ktorým by bol ukracovaný žalobca, nedošlo. Žalovaná spomenula v tomto vyjadrení dohodu o užívaní
a rozdelení majetku, garáže, bytu, pozemkov v Obci Vrícko, rozostavanej chaty v Obci Vrícko, ktoré
T. s manželkou nadobudol počas manželstva a ktorá bola uzavretá dávno predtým, ako v roku 2010
DuQ. s manželkou previedol darovacou zmluvou pozemky, nachádzajúce sa v k.ú. Vrícko na žalovanú
N. Žalovaná už dávno, pred uskutočnením právneho úkonu darovania pozemkov v Obci Vrícko, okrem
iného aj pozemku, na ktorom stojí rozostavaný rekreačný domček, predmetný rekreačný domček
budovala a zveľaďovala a samotný právny úkon darovania pozemkov v roku 2010 bol len právnym
usporiadaním rodinných vzťahov voči katastru nehnuteľností na základe dlhodobej rodinnej dohody a
skutočného užívania pozemku a budovania rekreačného domčeka v Obci Vrícko zo strany žalovanej.
Toto vyjadrenie podala žalovaná potom, ako žalobca zmenil svoju žalobu a na takomto postoji zotrvala
aj v priebehu súdneho konania, kde neprestajne žiadala žalobu zamietnuť tvrdiac, že je originálnym
vlastníkom predmetnej veci, teda rekreačného domčeka, ktorý bol financovaný výlučne z jej vlastných
prostriedkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, čítaním listín, pripojených
do súdneho spisu, oboznámením sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp.zn.
17Rob/78/2010 a spisom Správy katastra Martin Z 4356/2012 a Obce Vrícko č.j. 180/353/2012 a takto
vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca má proti T.Y.i, otcovi žalovanej právoplatný a vykonateľný exekučný titul a to platobný
rozkaz, vydaný Okresným súdom Martin pod sp.zn. 17Rob/78/2010 zo dňa 17.8.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť 7.9.2010 a ktorým bol žalovaný Dušan Gaško - otec žalovanej ako dlžník žalobcu
zaviazaný zaplatiť sumu 83.022,09 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 26.7.2009
do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 4981,-€ a trovy právneho zastúpenia v sume
1411,53 €.

Medzi účastníkmi nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca na vymoženie tejto pohľadávky začal
na Exekútorskom úrade JUDr. Martina Hermanovského v Bratislave, Moskovská 18 pod sp.z. Ex
1563/10, exekučné konanie a exekútor vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením
exekučného záložného práva dňa 31.1.2011 a exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov exekúcie dňa
4.4.2011. V čase konania vo veci 10C/46/2013 exekúcia ukončená nebola.

Žalobca vo svojej výpovedi okrem skutočností uvedených už v žalobe uviedol, že s otcom žalovanej
boli dobrí priatelia a z toho dôvodu ho aj navštevoval v rekreačnom domčeku, ktorý doposiaľ nebol
skolaudovaný, a ktorý je už najmenej 10 rokov v takom štádiu aký ho zachytávajú fotografie, ktoré pripojil
do súdneho spisu. Otec žalovanej sa mu nikdy nezmienil o tom, že by stavbu rekreačného domčeka
financovala jeho dcéra, alebo, že by ona mala byť jeho vlastníčkou. Z vyjadrení pána Gaška naopak
nadobudol dojem, že stavbu financuje on. Preto ako veriteľ cíti sa ukrátený, pretože pán L. si bol zrejme
vedomý, že nesplní voči nemu záväzky a začal sa zbavovať svojho majetku. Navyše uviedol, že žalovaná
sa vydávala asi pred 13 rokmi, neskôr bola na materskej dovolenke a podľa názoru žalobcu jej finančná
situácia nedovoľovala, aby financovala výstavbu rekreačného domčeka. Domček je obývania schopný
a on ešte v časoch, keď nebol v súdnom spore s otcom žalovanej vedel, že otec žalovanej v tomto
rekreačnom domčeku, napriek tomu, že skolaudovaný nebol, býva.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že stavebné povolenie k predmetnému rekreačnému domčeku
získal jej otec v roku 1985 a začal ju stavať v čase, keď mala 8 až 9 rokov (žalovaná je narodená v roku
1976). Stavbu zhruba do roku 1995 financoval jej otec a od roku 1995 prevzala financovanie tejto stavby
ona. Do roku 1995 stavba bola už v takom štádiu rozostavanosti, že mala strechu, dala sa totiž obývať
počas víkendu. Bola uzavretá, mala okná a dvere. Žalovaná so svojim manželom financovala garážovací
prístrešok, vstupné schodisko ku vchodovým dverám, terasu pred chatou, ríny, vstupnú striešku nad

vchodom, ktorú zachytávajú fotografie a krb vo vnútri. V roku 2000 sa rodičia s deťmi dohodli, že žalovaná
dostane rekreačný pozemok a rekreačný domček. Pokiaľ ide o financovanie stavebných prác, žalovaná
pripustila, že po svadbe v roku 2000 bola 2 roky na materskej dovolenke a rôzne dokončovacie práce sa
robili aj svojpomocne za prispenia celej rodiny, čiastočne jej finančne vypomáhal manžel. O dlhoch otca
voči žalobcovi nevedela až do roku 2011, keď na základe začatej exekúcie jej otcovi bolo exekútorom
odňaté auto zn. Peugeot. Vtedy sa dozvedela, že jej otec má dlhy voči žalobcovi. V roku 2012 spísala
žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením, ktorú adresovala Obci Vrícko a v tom období už
vedela, že je voči otcovi vedená exekúcia. Ona tým reagovala na doporučenie Obecného úradu, pretože
za pozemky fakticky platila dane a totiž pozemky, na ktorých sa nachádza stavba rekreačného domčeka.
Navyše celá obec vedela, že v dome sa už býva, a preto boli upozorňovaní, aby bola stavba zapísaná
do katastra nehnuteľností. V posledných rokoch sa jej otec stavebných prác na chate nezúčastňoval.

Svedok T. potvrdil, že na stavbu rekreačného domčeka dostal stavebné povolenie v roku 1985. V
roku 1986 začal čistiť pozemok pred začatím stavebných prác a niekedy v roku 1987 urobil základy
rekreačného domčeka. V rokoch 1990 až 1991 vytiahli múry, spravili keramický strop na jednej miestnosti
a mali vybudované prvé nadzemné podlažie. Až v roku 1998 došlo k zastrešeniu domčeka. Vtedy
finančne vypomohla dcéra, ktorá dostala od babky dar okolo 30.000,-Sk, za ktoré bolo kúpené drevo
na krov, ktorým je vlastne tvorené podkrovie chaty do urobenia prvého nadzemného podlažia, teda
financoval stavbu chaty svedok L. so svojou manželkou a od roku 1998 ju začala spolufinancovať aj
jeho žalovaná dcéra. V roku 2000 dcére povedal, aby si stavbu ona dala na poriadok, že jej rekreačný
domček nechá, aby mala, kde s manželom bývať. Žalovaná sa rozhodla vec riešiť tak, že požiadala o
zmenu stavebníka. Stavba bola viac menej dokončená okolo roku 2003 a približne v tomto roku začala
byť aj fakticky užívaná, a to otcom žalovanej s jeho manželkou, ale aj samotnou žalovanou a jej rodinou.
V týchto rokoch obec neustále upozorňovala rodinu svedka, aby stavbu zlegalizovali, keďže sa užíva
bez kolaudácie. Preto aj on v roku 2012 na dcéru tlačil, aby vec dala do poriadku. Vtedy si žalovaná
podala žiadosť na Obec Vrícko a vyhlásenie pod bodom 7, kde svedok prehlásil, že stavebníkom stavby
je ZuN., a ktoré svedok podpísal, diktoval Dušanovi Gaškovi starosta Obce Vrícko, ktorý ho inštruoval
o tom, ako sa má žiadosť spísať. Svedok sa nevedel vyjadriť, či toto vyhlásenie podpísal 30.10.2012,
keď bola žiadosť spísaná, alebo neskôr.

Svedok H., manžel žalovanej vo svojej výpovedi uviedol, že rekreačnú chatu v štádiu rozostavanosti videl
približne v roku 1995. Stavba mala vytiahnuté múry, pripravovali sa vence. Okolo stavby sa nachádzalo
lešenie, teda mala vybudované prízemie, a bolo zrejme, ako má prízemie vyzerať. On ako priateľ dcéry
pána L. začal potom pri stavbe vypomáhať súčasnému svokrovi rôznymi pomocnými prácami a prvýkrát
začal stavbu financovať približne okolo 1996 v období, keď so žalovanou začal uvažovať o svadbe,
nemal, kde bývať a vtedy mu svokor Dušan Gaško ponúkol, aby financovanie stavby prevzala žalovaná,
a aby si potom stavbu ponechala. Následne rodina žalovanej začala stavať štíty chaty, kúpilo sa drevo
na krov a stavba sa zastrešila. Po roku 1996 už prevažne financovala stavebné práce na stavbe rodina
žalovanej, svokor, teda Dušan Gaško sa príliš na stavebných prácach finančne nepodieľal, pretože
už mal finančné problémy. Okolo roku 2000 došlo k dohode medzi rodičmi žalovanej, žalovanou aj
bratom ohľadne rozdelenia rodičovského majetku, podľa ktorej mala rekreačný domček získať spolu s
pozemkami, na ktorom stál, žalovaná.

Zo spisu stavebného úradu Obce Vrícko č. j. XXX/XXX/XXXX súd zistil, že 30.10.2012 žalovaná spísala
žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, adresovanú stavebnému úradu Obci Vrícko
v zmysle § 68 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) a žiadala povoliť zmenu stavebníka z T.Y. na
Zuzanu Hrúzovú, ako aj zmeniť číslo pozemku na XXX/X. Pod bodom 7 sa v predmetnej žiadosti
nachádza prehlásenie T., že stavebníkom stavby je N. Zmenu stavby pred dokončením povolila Obec
Vrícko rozhodnutím č. j. 180/353/2012 z 31.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.11.2012. V tomto
čase mala už obec k dispozícii výpis z LV č. XXX vyhotovený 29.10.2012, z ktorého vyplýva, že žalovaná
je vlastníkom pozemkov parcely KNC č. XXX/X, KNC č. XXX/X. a KNC č. XXX/XX nachádzajúcich sa
v Katastrálnom území Obce Vrícko.

Zo spisu Správy katastra Martin Z 4356/2012 súd zistil, že žalovaná dňa 21.11.2012 podala na Správe
katastra Martin návrh na záznam rozostavanej stavby rekreačného domčeka do katastra nehnuteľností,

ku ktorému pripojila právoplatné stavebné povolenie Mesta Martin zo dňa 23.5.1985, sp.zn. č. j.
ÚP-529/85-ĎU, právoplatné rozhodnutie Obce Vrícko o zmene stavby pred dokončením uvádzané
vyššie a znalecký posudok č. 138/2012 zo dňa 19.11.2012 vypracovaný G. o stupni rozostavanosti
stavby. Zo znaleckého posudku, predovšetkým zo strany 5 až 6 predmetného znaleckého posudku je
zrejme, že znalec zistil, že stavba objektu rekreačného domčeka bola začatá v roku 1985 a postupne
dokončovaná do takého stavu, že od roku 2007 je využívaná na rekreačný pobyt rodiny majiteľa a
pokračuje postupné dokončovanie objektu. Fotografie pripojené v prílohe znaleckého posudku svedčia
o skutočnosti, že stavba je fakticky užívania schopná, zastrešená a oplotená.

Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel k presvedčeniu, že do roku 1995 až 1997, keď
podľa protichodných výpovedí svedkov a žalovanej začala stavbu rekreačného domčeka, ku ktorej
získal stavebné povolenie otec žalovanej postupne spolufinancovať žalovaná a jej manžel sa
stavba rekreačného domčeka nachádzala v takom štádiu rozostavanosti, že bolo zrejme dispozičné
usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia, boli urobené vence obvodových múrov a stavba
bola pripravená na zastrešenie krovom. Dokonca podľa výpovede svedka Gaška, ale aj žalovanej
mala stavba urobený keramický strop, ktorý tvorí podlahu podkrovia. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že do takéhoto štádia rozostavanosti sa stavba dostala financovaním a činnosťou otca
žalovanej T. a jeho manželky, pričom otcovi žalovanej bolo udelené stavebné povolenie vtedajším
stavebným úradom, teda Okresným národným výborom v Martine, odborom územného plánovania (čl.
11 až 12), a dovtedy ju T.o staval pre seba.

Za takýchto okolností súd dospel k presvedčeniu, že v momente, keď financovanie stavebných prác na
rekreačnom domčeku prevzala žalovaná, existovala rozostavaná stavba tohto rekreačného domčeka,
ktorý dovtedy zhotovoval na vlastný náklad otec žalovanej, ako vec v právnom slova zmysle a teda
ako spôsobilý predmet občiansko-právnych vzťahov tak, ako ich vymedzuje ustanovenie § 118 ods.1
Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.).

Podľa § 118 ods.1 Občianskeho zákonníka, predmetom občiansko-právnych vzťahov sú veci, a pokiaľ
to ich povaha pripúšťa, práva alebo majetkové hodnoty.

Podľa § 119 ods.1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné, alebo nehnuteľné.

Podľa § 119 ods.2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby, spojené so zemou
pevným základom.

Stavba ako vec v zmysle práva spravidla vzniká v okamihu, keď je už jednoznačným a nezameniteľným
spôsobom viditeľné dispozičné riešenie aspoň prvého nadzemného podlažia. Iba do okamihu, ktorý
časovo i kvalitatívne predchádza tomuto okamihu možno hovoriť o originárnom spôsobe nadobudnutia
vlastníctva k stavbe vytvorením veci. Ak je však stavba ako vec v zmysle práva už druhovo i individuálne
určená, potom sa dokončovacie práce nijako nepremietajú do doposiaľ vytvorených vlastníckych
vzťahov. Všetko, čo k takejto pôvodnej neodstránenej stavbe v dôsledku jej dostavby prirastie, patrí
vlastníkovi pôvodne už vzniknutej veci. Iný názor by obchádzal zákonné ustanovenie o zmluvných
prevodoch nehnuteľností. V dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby jej dostavbou možno voči vlastníkov
spravidla uplatňovať nárok na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia (R 57/1995 VSČR).

Vzhľadom na takéto zistenia súd dospel k presvedčeniu, že vlastníkom rozostavanej stavby rekreačného
domčeka, ktorý je dnes zapísaný na LV č.XXX pre k.ú Vrícko ako rozostavaný rekreačný domček,
stojaci na parc.č. XXX/X a ktorého vlastníkom by podľa zápisu v katastri nehnuteľností mala byť
žalovaná, je pôvodný zhotoviteľ stavby a jej pôvodný stavebník T.., teda otec žalovanej. On totiž vlastnou
pracovnou činnosťou a vlastným pracovným pričinením zhotovil stavbu a dostal ju do takého štádia,
že sa stala vecou tak, ako ju poníma Občiansky zákonník, že sa stal predmetom občiansko-právnych
vzťahov a akákoľvek zmena vlastníctva k takejto veci nemôže byť uskutočnená na základe správneho
rozhodnutia o povolení zmeny stavebníka stavby, ale na základe tých skutočností, ktoré Občiansky

zákonník ako základná právna norma, upravujúca spôsob zmeny vlastníctva k nehnuteľnostiam pozná.
Teda predovšetkým zmluvným prevodom vlastníckeho práva k predmetnej veci - nehnuteľnosti, teda
rozostavanému rekreačnému domčeku. Na presvedčení súdu, (ktoré sa opiera o vykonané dokazovanie,
že vlastníkom rekreačného domčeka je otec žalovanej T. (a jeho manželka), keďže T. originárnym
spôsobom nadobudol vlastníctvo k nej zhotovením), nič nemení skutočnosť, že žalovaná jezapísaná
ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti na LV č.XXX pre k.ú. Vrícko, nakoľko v zmysle § 70 ods.1
Katastrálneho zákona (zák.č.162/1995 Z.z.) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

V zmysle § 7 písm.c/ Katastrálneho zákona kataster obsahuje aj údaje o právach k nehnuteľnostiam,
údaje o vlastníkoch nehnuteľností a o iných oprávnených správ k nehnuteľnostiam ... .

Za takýchto okolností potom nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť. Žalobca žiadal, aby súd v zmysle
§ 42a Občianskeho zákonníka určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Podľa § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa ak tento úmysel musel byť druhej strane známy
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana, vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42b ods.2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Ak žalobca žiadal, aby súd určil, že dohoda medzi žalovanou a dlžníkom žalobcu T. o zmene stavebníka,
na základe ktorej bola povolená zmena stavby rekreačného domčeka pred dokončením je vo vzťahu k
žalobcovi neúčinná, mohla by byť jeho žaloba úspešná len v prípade, ak by bolo preukázané, že takouto
dohodou došlo k ukráteniu žalobcu a totiž k zmene vlastníka predmetnej stavby rekreačného domčeka
a to k zmene vlastníctva z dlžníka na žalovanú. Predpokladom odporovateľnosti takéhoto právneho
úkonu by samozrejme bola platnosť predmetnej dohody. Súd však konštatuje, že akákoľvek ústna
dohoda medzi dlžníkom T. a jeho dcérou žalovanou N., ktorá predchádzala spísaniu žiadosti, určenej
stavebnému úradu o povolenie zmeny stavby pred dokončením , nebola dohodou, ktorú predpokladá
Občiansky zákonník, a ktorej právnym následkom by bola zmena vlastníctva rozostavanej stavby.
Predovšetkým nebola právnym úkonom, ktorý predpokladá Občiansky zákonník, a s ktorým zákon spája
ako právny následok zmenu vlastníctva nehnuteľností.

V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností,
ustanovených zákonom.

Podľa § 133 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Z citovaných ustanovenívyplýva, že ak T. chcel ukrátiť žalobcu, ako svojho veriteľa prevodom vlastníctva
k rozostavanej stavbe rekreačného domčeka, ktorá v tom čase už bola vecou v právnom zmysle
slova, teda spôsobilým predmetom občiansko-právnych vzťahov, mohol tak urobiť len zmluvou,

predpokladanou Občianskym zákonníkom, ktorým sa spravujú majetkové vzťahy fyzických osôb a to
zmluvou, ktorá pre nadobudnutie vlastníctva žalovanou vyžaduje písomnú formu a vklad do katastra
nehnuteľností.

Takáto zmluva platne medzi T. a žalovanou N. uzavretá nebola, preto dlžník žalobcu neurobil úkon,
ktorým by sa zbavil svojho majetku tak, aby ukrátil žalobcu a teda neboli splnené predpoklady pre
možnosť žalobcu odporovať úkonu dlžníka T. v zmysle § 42a až 42b Občianskeho zákonníka.

Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaná bola v konaní plne úspešná a preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.
Za účelne vynaložené trovy konania súd považoval u žalovanej trovy vzniknuté právnym zastúpením
žalovanej, ktoré spočívajú z odmeny právneho zástupcu žalovanej za štyri úkony právnej služby po
559,31 eur a z paušálnej náhrady režijných nákladov právneho zástupcu žalovanej za štyri úkony právnej
služby po 7,81 eur. Hodnota úkonu vychádzala z hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom
Ing. Kovačku 67.460,04€. K úkonom právnej služby patrí prevzatie a príprava zastúpenia včetne prvej
porady s klientom v júli 2013, spísanie vyjadrenia k žalobe a účasť právneho zástupcu žalovanej na
pojednávaní pred Okresným súdom Martin dňa 21.8.2013 a 10.10.2013. Právny zástupca žalovanej
uplatnil nárok za odmenu za ďalší úkon právnej služby a to ďalšiu poradu s klientom, ktorej existenciu
nepreukázal a ani neuviedol, kedy k nej malo dôjsť. Preto takýto úkon právnej služby súd preukázaný
nemal. Právny zástupca žalovanej uplatnil aj nárok na náhradu za stratu času a cestovné náhrady
pri použití osobného motorového vozidla na pojednávania zo sídla advokáta z Kolárova do Martina a
späť pri účasti na pojednávaní pred súdom dňa 21.8.2013 a 10.10.2013. Právny zástupca žalovanej
nie len že nepripojil listinné dôkazy, ktoré by umožnili súdu preskúmať výšku uplatnených cestovných
nákladov (osvedčenie o evidencii motorového vozidla, o priemernej spotrebe motorového vozidla,
dôkazy , preukazujúce cenu spotrebovaných pohonných hmôt), ale tieto trovy ani súd nepovažoval za
účelne vynaložené, a to vzhľadom na skutočnosť, že v oboch prípadoch bol právny zástupca žalovaného
zastúpený substitútom Mgr. Filipom Móricom, advokátskym koncipientom bytom J.Kráľa 19, Martin.
Nebolo preto potrebné ani účelné, aby substitút zvoleného právneho zástupcu žalovanej vykonával
cestu na pojednávania súdu zo sídla advokáta v Kolárove, do sídla súdu v Martine, navyše vykonanie
týchto ciest preukázané nebolo. Preto uplatnené cestovné náhrady a náhradu za stratu času súd ako
náhrady nepreukázané a v prípade ich preukázania neúčelne vynaložené náklady právnemu zástupcovi
žalovanej nepriznal. Trovy konania vzniknuté právnym zastúpením žalovanej potom spolu predstavujú
sumu 2.268,48.eur a žalobca ich v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. nahradí na účet právneho zástupcu
žalovanej - advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.