Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 31, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/87/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811204376
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3811204376.18

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza, sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci navrhovateľky: S. A.,
s miestom podnikania v Chrabranoch, Nitrianska 13, IČO: 37286188, zastúpenej JUDr. Jozefom
Dudzíkom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7 proti odporcovi: ROKO SLOVAKIA,
s.r.o., so sídlom v Prievidzi, G. Švéniho 10A, IČO: 36322270 zastúpenému JUDr. Romanom Henčelom,
advokátom so sídlom v Prievidzi, G. Švéniho č. 8, o zaplatenie 6.200 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 6.100 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
z tejto sumy od 22. decembra 2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 2.631,84 eur, pozostávajúce z

trov právneho zastúpenia vo výške 2.259,84 eur a iných trov vo výške 372 eur, ktoré je povinný zaplatiť
advokátovi navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 533,94 eur, ktoré je povinný zaplatiť
Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 21. marca 2011 domáhala od odporcu zaplatenia sumy
6.000 eur s príslušenstvom, z titulu bezdôvodného obohatenia.

Okresný súd Prievidza platobným rozkazom z 5. apríla 2011, č.k. 7Ro/60/2011-21 uložil odporcovi,
aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľke sumu 6.000 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 22. decembra 2010 do zaplatenia a nahradil

trovy konania vo výške 796,44 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky. Proti tomuto platobnému
rozkazu podal odporca včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že na strane odporcu bezdôvodné obohatenie
nevzniklo, pretože v uvedenom prípade nešlo o poskytnutie plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Uznesením 6C/87/2011-169 z 19. apríla 2013 súd pripustil zmenu - rozšírenie návrhu tak, že
navrhovateľka sa domáha voči odporcovi zaplatenia 6. 200 eur s príslušenstvom.

Súd podľa § 174 ods. 2 O. s. p. vo veci nariadil pojednávanie, pričom na jednotlivých pojednávaniach
vykonal rozsiahle dokazovanie a to: výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkov F.. V. N., S.. Ľ.V.
A. a výsluchom znalca Ing. Václava Blahovca . Ďalej prečítaním alebo oznámením obsahu listinných
dôkazov, a to: faktúr (č. l. 15, 124 spisu), súpisov vykonaných prác (č. l. 47, 127-128 spisu), zmluvy
o nájme nebytových priestorov (č. l. 10 - 14 spisu, ďalej len „Zmluva“), oznámenia o skončení nájmu

nebytových priestorov (č. l. 16 spisu), preberacieho protokolu ( č. l. 54 spisu), návrhu na uzavretie
dohody o vyporiadaní majetkových práv po skončení nájmu (č. l. 178-179 spisu), znaleckého posudku(č. l. 64-107 spisu), dodatku č. 1 k znaleckému posudku (č. l. 143-155 spisu) a fotografií. Súd sa
tiež oboznámil s predloženým videozáznamom a s písomnými stanoviskami, námietkami a podaniami
účastníkov konania.

Posudzovaná vec bola v súlade s dodatkom č. 6 k rozvrhu práce na rok 2013 ako reštančná,
nerozhodnutá vec pridelená náhodným výberom sudcovi Okresného súdu Prievidza Mgr. Marekovi
Mikulčíkovi. Nový zákonný sudca vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo, ako aj v
ich vzájomných súvislostiach; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane

toho, čo uviedli účastníci a zistil nasledovný skutkový stav :

Medzi účastníkmi konania nebolo sporu o tom, že spolu dňa 15. januára 2009 uzatvorili Zmluvu na
dobu určitú -12 rokov, ani o tom, že ku skončeniu nájomného vzťahu založeného Zmluvou prišlo pred
uplynutím dohodnutej doby, dňa 31. augusta 2010. Sporné nebolo ani to, že navrhovateľka v roku
2009 investovala do stavebných úprav prenajatého nebytového priestoru č. XXX/X, o výmere 52,6

m2, nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti-polyfunkčnom objekte so súpisným č. XXXX na pozemku s
parcelným č. XXXX/X v katastrálnom území K., evidovanom na LV č. XXXXX (ďalej len „nebytový
priestor“) celkovo 9.224,40 eur, nakoľko jej odporca nebytový priestor odovzdal v stave nespôsobilom na
dohodnuté užívanie. Obaja účastníci konania si boli vedomí toho, že v čase vzniku nájomného vzťahu
bol nebytový priestor v stave nespôsobilom na dohodnuté užívanie, išlo o tzv. holopriestor s betónovou

podlahou, stropom so želozobetónu, neomietnutými stenami a bez ukončenej elektrickej inštalácie
(článok 5.1 Zmluvy, č. l. 12 spisu).

Predmetom sporu medzi účastníkmi konania tak zostalo to, o koľko sa zvýšila hodnota nebytového
priestoru vo vlastníctve odporcu po stavebných úpravách, ktoré na svoje náklady uskutočnila

navrhovateľka, ako aj to, či má navrhovateľka vôbec nárok na zaplatenie peňažnej sumy od odporcu,
a ak áno, tak v akej výške.

Zo znaleckého posudku č. 11/2012 vyplynulo, že k 15. januáru 2009 bola všeobecná hodnota
nebytového priestoru vo výške 25.900 eur a k 31. augustu 2010 bola vo výške 32.100 eur.

Na písomnú námietku odporcu v oznámení z 30 apríla 2012 (č. l.122-123 spisu), že znalec stanovil
všeobecnú hodnotu nebytového priestoru podľa stavebno-technického stavu k 1. marcu 2012 a
zohľadnil v nej tak aj opravy nebytového priestoru, ktoré po skončení nájomného vzťahu uskutočnil na
svoje náklady odporca, bolo dodatkom č. 1 k znaleckému posudku č. 11/2012 stanovené, že hodnota

týchto prác je 1.542,38 eur. Náklady odporcu na opravu dlažby boli v dodatku č. 1 k znaleckému posudku
(položka 771, č. l. 149 spisu) vyčíslené na 68,634 eur bez DPH, t.j. 82,36 eur s DPH. Nakoľko výšku
nákladov, ktoré mali byť vynaložené na opravenie (zatretie omietkou) cca. 36 dierok o priemere 10
milimetrov nebolo možné zistiť z vykonaného dokazovania, určil ju v zmysle § 136 O. s. p. súd a dospel
k záveru, že suma 17, 64 eur s DPH postačuje na úhradu nákladov za spotrebný materiál a jeden

a pol hodiny práce.

Z výpovede svedka F.. V. N. vyplynulo, že v čase, keď došlo ku skončeniu nájomného vzťahu medzi
účastníkmi konania, pripravovala firma ROKOgips, s. r .o. nebytový priestory pre ďalšieho nájomníka,
pričom sa opravila dlažba, nakoľko pár dlaždíc bolo popraskaných. Opravilo sa aj špárovanie, pretože

v stenách sa nachádzali po poličkách diery. Jedna stena bola nanovo opláštená, pričom ostatné,
kde nebolo dier veľa, sa len vyspravili a celý priestor sa vymaľoval. Zároveň sa musela skontrolovať
elektroinštalácia.

Z výpovede svedka S.. Ľ. A. vyplynulo, že v čase ukončenia nájmu bol svedok tri hodiny pred

odovzdaním nebytového priestoru prítomný v tomto objekte, aby zadokumentoval, v akom stave sa
predmetný priestor odovzdáva. Vyhotovil fotografickú dokumentáciu aj video. Svedok uviedol, že v
čase odovzdania predmetného nebytového priestoru zostali zachované práce, ktoré boli vyúčtované na
základe faktúry. Čo sa týka poškodenia, boli tam len dve odlepené dlaždice, čo je aj zadokumentované.
Poukázal na to, že 7. decembra 2011 cez okno nahliadol do objektu a zistil, že sa nachádza v rovnakom

stave, v akom ho odovzdávali, okrem toho, že bol vymaľovaný.Z preberacieho protokolu, z fotografickej dokumentácie i videozáznamu vyplynulo, že 30. augusta 2010
odovzdávala navrhovateľka odporcovi nebytový priestor v stave spôsobilom na užívanie, okrem toho,
že zopár dlaždíc z podlahy bolo uvoľnených a v stenách zostali po odmontovaní regálov drobné dierky.

Navrhovateľka vo svojich písomných podaniach z 31. mája 2012 a 17. septembra 2012 (č. l. 135,
157-158 spisu) spochybnila nevyhnutnosť stavebných prác, ktoré v nebytovom priestore po skončení
nájomného vzťahu vykonal odporca. Pripustila však, že určitú údržbu si nebytový priestor po jej odchode
vyžiadal, konkrétne išlo o opravu troch nepoškodených, iba odlepených dlaždíc z podlahy a opravenie

(zatretie omietkou) cca. 36 dierok o priemere 10 milimetrov. Poukázala na to, že na dlažbu sa stále
vzťahovala záruka poskytnutá jej zhotoviteľom- firmou ROKOgips, s. r. o., ktorú mal odporca využiť a
zatretie dierok omietkou by aj ten najnešikovnejší murársky učeň stihol urobiť za jednu hodinu. Ďalej
argumentovala tým, že strop sa po 18-mesačnom užívaní nemusel natierať vôbec, odstraňovať sa
nemusel ani dlaždicový soklík, revízia elektroinštalácia sa vykonala nad rámec požiadaviek stanovených
vyhláškou č. 508/2009 Z. z., dodávka žiariviek, objímok a bodových svetiel je úplne klamstvo, nakoľko

ona protokolárne odovzdala nebytový priestor bez závad na osvetlení a potiahnutie 37,2m2 stien
sklotextílnou mriežkou, aj ich omietnutie je taktiež klamstvo, pretože ak aj boli tieto práce vykonané,
odporca ich vykonal úplne zbytočne. Uviedla, že jej je jedno, čo pol roka po skončení nájmu odporca
do nebytového priestoru investoval a aké práce na ňom vykonal, pretože ak sa rozhodol investíciami
vylepšovať svoje priestory, tak ich vylepšoval pre seba, respektívne pre niekoho iného. Považovala by

za krajne nespravodlivé, ak by odporca mal za rovnaké práce, ktoré v roku 2009 vykonala ona na svoje
náklady dostať zaplatené i v tomto konaní. Z týchto dôvodov zotrvala navrhovateľka v rámci svojho
záverečného návrhu na tom, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť jej sumu 6.200 eur s príslušenstvom.

Odporca vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že už v rámci jednaní o ukončení nájmu jednoznačne

vylučoval, že by bol ochotný navrhovateľke uhradiť vloženú investíciu. Odporca ako prenajímateľ nemal
záujem na predčasnom skončení nájmu, práve naopak, mal záujem, aby pôvodný nájomný vzťah trval
dlhšiu dobu. Poukázal na list navrhovateľky z 20. júla 2010 v ktorom sama navrhla, že ak odporca
nebude mať záujem na odkúpenie vloženej investície, ona si vybavenie odnesie a vráti objekt v takom
stave, v akom bol v stave vzniku nájmu. Z právneho hľadiska išlo o návrh, na ktorý on reagoval listom

z 23. augusta 2010, v ktorom jej oznámil, že súhlasí s jej návrhom, aby si odniesla zdemontovateľné
veci bez poškodenia pevných stavebných častí, pričom z právneho hľadiska to treba považovať za
akceptáciu návrhu na uzavretie dohody o spôsobe vyporiadania vloženej investície. Skutočnosť, že
navrhovateľka v rozpore s takouto dohodou ponechala nebytový priestor v stave podľa preberacieho
protokolu mu teda nemôže byť ujmu. Navrhovateľka mala podľa odporcu ponechať nebytový priestor v

takom stave, na akom sa dohodli. Nakoľko k určeniu spôsobu vzájomného vyporiadania po skončení
nájmu došlo dohodou strán, je návrh na zaplatenie zhodnotenia nebytového priestoru za nedôvodný a
odporca preto navrhol, aby ho súd zamietol. Pre prípad, že by súd posúdil oprávnenosť návrhu odporca
navrhol, aby vo výške zhodnotenia nebytového priestoru bola zohľadnená aj výška investície, ktorú on
do priestoru vložil po skončení nájmu

Z písomného návrhu na uzavretie dohody o vyporiadaní majetkových práv po skončení nájmu z 20.
júla 2012 (č. l. 178-179 spisu) vyplýva, že navrhovateľka odporcovi navrhla, aby jej v lehote 10 dní od
jeho doručenia písomne oznámil, či jej zaplatí hodnotu zariadenia nebytového priestoru, pričom uviedla,
že inak bude nútená zariadenie a vybavenie odniesť a vrátiť objekt v takom stave, v akom bol v čase

vzniku nájmu.

V písomnom oznámení o skončení nájmu nebytových priestorov z 23. augusta 2010 (č. l. 16 spisu)
odporca nesúhlasil s tým, aby navrhovateľke vyplatil náklady, ktoré investovala do prenajatého
nebytového priestoru pričom uviedol: „....súhlasíme s tým, aby ste si z priestoru odniesli hnuteľné veci,

ktoré je možné zdemontovať bez porušenia stavebných častí prenajatého priestoru.“.

Nakoľko účastníci konania uzatvorili Zmluvu podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zákona č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, súd na zistený skutkový stav

aplikoval nasledujúce ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov:Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43b ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom
v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od
dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke.

Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so
súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že
sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až
po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže

nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pri právnom posudzovaní zisteného skutkového stavu sa súd najskôr zaoberal procesnou obranou
odporcu, spočívajúcou v tvrdení, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu dohody o spôsobe
vyporiadania vloženej investície, pričom zistil, že toto tvrdenie odporcu nie je v súlade so skutkovým

stavom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania.

Je nepochybné, že písomné podanie navrhovateľky z 20. júla 2010 obsahovalo všetky náležitosti
návrhu na uzatvorenie zmluvy, pričom obsah navrhovanej dohody bol vyjadrený tak, že odporca má
navrhovateľke zaplatiť určitú hodnotu zariadenia nebytového priestoru, inak navrhovateľka bude nútená

zariadenie a vybavenie odniesť a vrátiť odporcovi objekt v takom stave, v akom bol v čase vzniku
nájomného vzťahu. Navrhovateľka vo svojej písomnej oferte zároveň určila i desaťdňovú lehotu na jej
prijatie.

Súd zistil, že odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho písomné podanie z 23. augusta 2010

došlo navrhovateľke včas a konštatuje, že ak by tomu aj tak bolo, z obsahu tohto podania vyplýva,
že sa nejedná o prijatie návrhu, ale o nový návrh. Z písomného oznámenia o skončení nájmu
nebytových priestorov (č. l. 16 spisu) totiž vyplýva, že odporca nesúhlasí so zaplatením hodnoty
zariadenia nebytového priestoru ani s tým, aby mu navrhovateľka odovzdala nebytový priestor v stave,
v akom bol v čase vzniku nájomného vzťahu, čo vyjadruje slovami citovanými na piatej strane tohto

rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že procesná obrana odporcu neobstojí, nakoľko medzi účastníkmi
konania nedošlo k uzatvoreniu dohody o spôsobe vyporiadania vloženej investície.

Za tohto stavu súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a dospel k záveru, že navrhovateľka môže od odporcu požadovať po skončení nájmu protihodnotu

toho, o čo sa zvýšila hodnota jeho veci. Odporca jej totiž dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na
úhradu nákladov. Zmeny nebytového priestoru teda navrhovateľka vykonala na svoje náklady a v dobrej
viere, že prenajaté nebytové priestory bude užívať po dobu 12 rokov.Pri určení výšky peňažného nároku navrhovateľky voči odporcovi súd dospel k záveru, že navrhovateľka
by mala nárok požadovať od odporcu zaplatenie celej sumy 6.200 eur len v tom prípade, ak by mu
nebytový priestor odovzdala bez poškodenej dlažby a bez dier v stenách. Sama navrhovateľka mala

možnosť uplatniť si u zhotoviteľa úprav nebytového priestoru záruku na položenú dlažbu a objednať
si remeselníka na opravenie (zatretie omietkou) cca. 36 dierok o priemere 10 milimetrov. Súd preto
zohľadnil námietku odporcu a o hodnotu týchto prác (100 eur) nárok navrhovateľky znížil. Hoci odporca
navrhoval znížiť navrhovateľkou uplatnený peňažný nárok aj o ostatné práce uvedené v dodatku č.
1 k znaleckému posudku, súd na základe vykonaného dokazovania (preberací protokol, fotografie,

videozáznam) dospel k záveru, že tieto nemuseli byť vykonané vôbec (frapantné je najmä vykonanie
kontroly a revízie elektroinštalácie v cene 148,956 eur bez DPH - po roku a pol od ostatnej revízie, t.
j. pred uplynutím 5 ročnej lehoty stanovenej vyhláškou č. 508/2009 Z. z.). Pokiaľ sa odporca rozhodol
po skončení nájomného vzťahu s navrhovateľkou upravovať si svoj nebytový priestor podľa vlastných
predstáv (dokupovať do neho ďalšie svietidlá so žiarivkami, znova ho celý vymaľovať a pod.), je povinný
znášať náklady týchto úprav a bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by ich v tomto konaní

znášala navrhovateľka.

Vychádzajúc z uvedeného súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 6.100 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 22. decembru 2010 bola vo výške 1% a vo zvyšnej časti 100 eur s príslušenstvom návrh

navrhovateľky zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a navrhovateľke, ktorá mala neúspech
len v pomerne nepatrnej časti priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo sumy zaplatených
súdnych poplatkov vo výške 372 eur a sumy trov právneho zastúpenia vo výške 2.259, 84 eur.

Sumu trov právneho zastúpenia súd určil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)
nasledovne:

Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby bola s ohľadom na výšku
priznaného nároku stanovená na 210,81 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky) a túto súd spolu s prislúchajúcim
režijným paušálom ( § 16 ods. 3 vyhlášky ) priznal za nasledovné úkony právnej služby:
(i) prevzatie a príprava zastúpenia - v roku 2011 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) odmena vo výške
210,81 eur a režijný paušál 7,41 eur,

(ii) písomné podanie vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 18. marca 2011 (§ 14 ods. 1 písm.
b/ vyhlášky) odmena vo výške 210,81 eur a režijný paušál 7,41 eur,
(iii) písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k odporu zo dňa 24. júna 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/
vyhlášky) odmena vo výške 210,81 eur a režijný paušál 7,41 eur,
(iv) účasť na pojednávaní dňa 11. augusta 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) odmena vo výške 210,81

eur, režijný paušál 7,41 eur,
(v) účasť na pojednávaní dňa 7. decembra 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) odmena vo výške 210,81
eur, režijný paušál 7,41 eur,
(vi) účasť na pojednávaní dňa 20. júna 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) odmena vo výške 210,81
eur, režijný paušál 7,63 eur,

(vii) účasť na pojednávaní dňa 26. júna 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) odmena vo výške 210,81
eur, režijný paušál 7,63 eur,
(viii) účasť na pojednávaní dňa 19. apríla 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) odmena vo výške 210,81
eur, režijný paušál 7,81 eur,
(ix) účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 2. novembra 2011 (§ 14 ods.

1 písm. c/ vyhlášky) odmena vo výške 52,70 eur, režijný paušál 7,41 eur,
spolu 1806,71 eur.

K úkonom právnej služby, ktoré právny zástupca navrhovateľky vykonával v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta súd priznal aj náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky (čas strávený cestou z

Topoľčian na pojednávanie do Prievidze a späť) a za každú účasť na pojednávaní priznal náhradu za
štyri polhodiny, čo je za tri účasti v roku 2011: 12 x 12,35 eur, za dve účasti v roku 2012: 8 x 12,71 eur
a za jednu účasť v roku 2013: 4 x 13,01 eur, spolu 301,92 eur.Zároveň súd podľa § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a § 1 opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 198/2003 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných
motorových vozidiel pri pracovných cestách priznal i cestovné náhrady. Nakoľko právny zástupca

navrhovateľky predložil iba dva doklady o kúpe pohonných látok (z 5. novembra 2011 a 15. júna 2012 )
súd pri výpočte ostatných náhrad za spotrebované pohonné látky vychádzal z cien pohonných látok
zistených Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Pri výpočte cestovných náhrad súd vychádzal z
toho, že jedna pracovná cesta bola v dĺžke 100km a spotreba použitého motorového vozidla podľa
predloženej kópie technického preukazu bola vo výške 5,2 l nafty na 100km. Suma základnej náhrady

za používanie cestných motorových vozidiel predstavuje 108 eur (600km x 0,18eur). Suma náhrad za
spotrebovanépohonnélátkyvovýške43,21eurbolaurčenánazákladepracovnýchciestuskutočnených
v dňoch: 11. augusta 2011 (5,2 x 1,336 eur), 2. novembra 2011 (5,2 x 1,387 eur), 7. decembra 2011
(5,2 x 1,388 eur), 20. júna 2012 (5,2 x 1,405 eur), 26. júna 2012 (5,2 x 1,405 eur) a 19. apríla 2013
(5,2 x 1,389 eur). Priznané cestovné náhrady sú teda spolu vo výške 151,21 eur.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, ktorý vo veci nemal
úspech uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 533,94 eur (odmeny a náhrady znalca,
ktoré platil štát).

Na záver sa žiada podotknúť, že pokiaľ dôveryhodnosť slovenskej justície je občanmi Slovenskej

republiky vnímaná, inter alia, i z toho hľadiska, ako rýchlo sa svojho práva domôžu na súde a na dĺžku
súdneho konania má okrem procesného postupu súdu vplyv i správanie sa účastníkov, respektívne ich
právnych zástupcov, malo by aj správanie právnych zástupcov z radov advokátov prispievať k tomu,
aby vec ich klienta mohla byť spravodlivo prejednaná v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov.
Pokiaľ v posudzovanej, skutkovo jednoduchej veci uplynuli od podania návrhu do verejného vyhlásenia

prvostupňového rozsudku viac ako dva roky, súd podotýka, že sa tak stalo i kvôli opakovaným
žiadostiam advokátov o odročenie už vytýčených pojednávaní (advokát navrhovateľky -1 krát, advokát
odporcu - 4 krát).

Súd preto pro futuro pripomína, že žiadostiam advokátov o odročenie termínu pojednávania z dôvodu

čerpania dovolenky, kolízie s iným pojednávaním, či svadby potomka by sa nemalo automaticky
vyhovovať, nakoľko v prípadoch, keď im vo vykonávaní advokácie bráni akákoľvek prekážka, je
ustanovenie zástupcu nielen vecou profesijnej cti advokáta, ale i jeho zákonnou povinnosťou (§ 17 ods.
1 zákona č. 586/ 2003 Z. z. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.