Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310201350
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310201350.7

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Stráž 8419, 960
01 Zvolen, IČO: 46 662 324, zastúpený JUDr. Petrom Psotkom, advokátom vo Zvolene, Stráž 223, proti
odporcovi: Selection Slovakia, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 17, 831 04 Bratislava, IČO: 36 745 677,
o zaplatenie 634,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 24Cb 120/2010-192 zo dňa 9.júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 120/2010-192 zo dňa 9.júla
2013 z r u š u j ea vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
vydania platobného rozkazu, ktorým by bol odporca zaviazaný právnym predchodcom navrhovateľa
- SKP, k.s., IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“,

IČO: 36 814 148 zaviazaný zaplatiť sumu 634,56 eur spolu s 18,25%-ným ročným úrokom zo súm
jednotlivých neuhradených faktúr, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že obchodná
spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ uzavrela s odporcom ako účastníkom zmluvu o
pripojenípodľazákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciách.Prílohouzmluvy,ktorúúčastník
pri podpise prevzal a zaviazal sa dodržať podmienky v nej uvedené, boli aj Všeobecné obchodné
podmienky. Predmetom záväzku poskytovateľa bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktorému

zodpovedala povinnosť odporcu platiť poskytovateľovi odplatu za poskytnuté služby. Poskytovateľ
odplatu za poskytnuté služby v súlade so zmluvou vyúčtoval odporcovi v mesačných intervaloch.
Odporca svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi neplnil riadne a včas a dostal sa do omeškania
s plnením svojich záväzkov, ktoré mu boli vyúčtované faktúrou č. 4874316689 splatnou dňa 17.6.2007
vo výške 45,77 eur, faktúrou č. 7873186446 splatnou dňa 17.5.2007 vo výške 54,65 eur, faktúrou
č. 872054356 splatnou dňa 17.4.2007 vo výške 100,15 eur a faktúrou č. 1876566564 splatnou dňa

17.8.2007 vo výške 433,99 eur. Odporca na výzvy poskytovateľa na dobrovoľné plnenie jeho záväzkov
nereagoval. Uvedenú pohľadávku pôvodný navrhovateľ nadobudol postúpením, pričom originály zmlúv
zaslal do Spr. registra súdu. Vzhľadom na to, že odporca je v omeškaní s plnením jeho peňažného
záväzku, je navrhovateľ oprávnený požadovať aj úrok z omeškania vo výške 18,25% ročne, dohodnutý
vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytovateľa.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a na odvolanie navrhovateľa

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14.5.2013 zrušil rozsudok a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nestotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu, že sú
oprávnenéavážnepochybnostiotom,žerámcovázmluvaopostupovanípohľadávokzodňa11.11.2007
nebola uzavretá pred vyhlásením konkurzu. Mal za to, že dátum uvedený na zmluve časovo identifikuje
okamih uzavretia zmluvy a preukazuje, že bola v uvedený deň (11.11.2007) skutočne uzavretá. Nestačia
vážne pochybnosti o tom, že zmluva bola uzatvorená až po vyhlásení konkurzu, ale túto skutočnosť

je potrebné mať vykonaným dokazovaním nepochybne preukázanú. Až keď sa preukáže, že bola vskutočnosti uzavretá v iný deň, je možné sa zaoberať tým, či simuláciou iného dátumu nedošlo k
obchádzaniu zákona. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom súdu prvého stupňa, že rámcová
zmluva o postupovaní pohľadávok sa vzťahuje len na peňažné pohľadávky, ktorých veriteľom bol

postupca (MEDIATION KMCH) už dňa 11.11.2007. Rámcová zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú
a z jej článkov I, II a III vyplýva, že sa jedná o všetky pohľadávky až do dňa skončenia zmluvného
vzťahu. Odvolací súd poukázal i na to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní sa nedostatočne
vysporiadal so skutočnosťou, že veriteľský výbor uložil správcovi konkurznej podstaty záväzný pokyn,
podľa ktorého je správca povinný pristúpiť k plneniu rámcovej zmluvy. V tej súvislosti bude potrebné

posúdiť, či sa pri uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 nejednalo o osobitnú
činnosť správcu. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že navrhovateľ nadobúdal pohľadávky
po vyhlásení konkurzu len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Vzhľadom na uvedené závery súd vo veci znovu nariadil pojednávanie. Pojednávania sa nezúčastnil
ani jeden účastník. Právny zástupca navrhovateľa žiadal vec rozhodnúť v ich neprítomnosti, nakoľko už
nemôžu uviesť žiadne nové skutočnosti, súdu predložili všetky listinné dôkazy a nemajú žiadne návrhy

na doplnenie dokazovania.

Súd za týchto okolností rozhodol spor podľa skutkového stavu zisteného z listinných dôkazov,
ktoré predložil navrhovateľ, ako aj na základe skutočností zverejnených v Obchodnom vestníku a v
Obchodnom registri. Zdôraznil, že dňa 11.11.2007 podpísali MEDIATION KMCH, s.r.o., ako postupca a
Akropolis estates, s.r.o., ako postupník, rámcovú zmluvu o postupovaní pohľadávok. Podľa článku I sa

pohľadávkami pre účely zmluvy rozumejú všetky peňažné pohľadávky postupcu spolu s príslušenstvom
a všetkými právami s nimi spojenými, ktorých veriteľom je postupca, ktoré sú viac ako šesťsto dní po
lehote splatnosti a neboli uplatnené v exekučnom konaní, a ktoré sú ku dňu uzatvorenia jednotlivej
zmluvy o postúpení pohľadávok neuspokojené v celom rozsahu alebo nezanikli v celom rozsahu iným,
zákonom predpokladaným, spôsobom. Podľa článku III zmluvy sa zmluvné strany dohodli na povinnosti

uzavrieť jednotlivú zmluvu o postúpení pohľadávok na druhý deň po výzve na uzatvorenie zmluvy. Ak
niektorá strana poruší túto povinnosť, je povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo
výške rovnajúcej sa odplate za postúpenie pohľadávok, v prípade, že by odplata mala prevyšovať sumu
10.000.000,- Sk, zmluvná pokuta bude predstavovať 10.000.000,- Sk. Podľa článku VI bola zmluva
uzavretá na dobu neurčitú. Za MEDIATION KMCH, s.r.o. zmluvu podpisoval konateľ B.. A. R..

Dňa 25.7.2008 Okresný súd Trnava uznesením č.k. 31K 11/2008-240, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.08.2008, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: KFZ Sys, s.r.o. so sídlom Sládkovičovo. Dňa
21.10.2008 sa konalo prvé zasadnutie veriteľského výboru, ktorého členmi boli B.. A. R. a MEDIATION
KMCH, s.r.o. Dňa 14.9.2009 konkurzný súd povolil vstup THORPE CORPORATION LTD. do konkurzu
namiesto pôvodného veriteľa MEDIATION KMCH, s.r.o. v rozsahu pohľadávok vo výške 686.424,25

eura. Dňa 26.10.2009 sa konalo zasadnutie veriteľského výboru. Z celkového počtu 1.258.668 hlasov
patrilo veriteľovi THORPE CORPORATION LTD. 1.084.751 hlasov a veriteľovi MEDIATION KMCH,
s.r.o., 172.579 hlasov. Schôdza veriteľov schválila nového správcu - SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64,
Banská Bystrica. Uznesením konkurzného súdu zo dňa 10.11.2009 bola do funkcie správcu konkurznej
podstaty ustanovená SKP, k.s.. Dňa 7.12.2009 sa konalo ďalšie zasadnutie veriteľského výboru,

na ktorom boli prítomní alebo zastúpení veritelia THORPE CORPORATION LTD. Dňa 14.12.2009
uzatvoril postupca, MEDIATION KMCH, s.r.o., s postupníkom, KFZ Sys „v konkurze“, písomnú zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetom ktorej boli pohľadávky z vyššie uvedených faktúr Slovak Telekomu.

Súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na množstvo podaných návrhov v obdobných veciach,
ako aj v snahe predísť tzv. prekvapivému rozhodnutiu, súd umožnil právnemu zástupcovi navrhovateľa

vyjadriťsa,zakéhodôvoduanazákladektoréhoustanoveniazákonač.7/2005Z.z.aleboinéhozákona,
uzatvoril pôvodný navrhovateľ ako správca zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou mal nadobudnúť aj
predmetnú žalovanú pohľadávku.

Právny zástupca navrhovateľa v tej súvislosti doručil súdu vyjadrenie správcu zo dňa 19.8. 2010, ktoré
predložil Okresnému súdu v Trnave ako konkurznému súdu v súvislosti so signalizáciou Krajského

súdu v Bratislave. Podľa tohto obsiahleho stanoviska úpadca bol po vyhlásení konkurzu vlastne nútenýpokračovaťvprevádzkovanípodniku.Poukázalpritomnajmänapríslušnéustanoveniazákonač.7/2005
Z. z. týkajúce sa zachovania a prevádzkovania podniku úpadcu, rozhodnutia veriteľského orgánu a
najmä na rámcovú zmluvu o postupovaní pohľadávok zo dňa 11.11.2007, ktorú úpadca uzavrel ešte

pred vyhlásením konkurzu. Táto zmluva obsahuje záväzok na nepretržitú, resp. opakovanú, činnosť
spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o postupovaní pohľadávok. Má teda charakter zmluvy o budúcej zmluve
a jej nedodržaním by hrozili konkurznej podstate zmluvné pokuty, ktoré by vznikli voči úpadcovi počas
plynutia dvojmesačnej výpovednej lehoty. Preto sa správca rozhodol túto zmluvu nevypovedať.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a § 39
Obč. zák.

Zdôraznil, že pôvodný navrhovateľ, od ktorého si navrhovateľ odvodzuje v dôsledku postúpenia
pohľadávky právo na zaplatenie žalovaných faktúr, bol síce správcom vymenovaným podľa osobitného
predpisu (zákona č. 7/2005 Z. z.), oslobodením správcu od súdnych poplatkov sa však podľa dôvodovej
správy sledoval ten cieľ, aby bol správca konkurznej podstavy úpadcu oslobodený v konaniach, kde

koná najmä pri speňažovaní majetku úpadcu v rámci ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
teda keď koná spôsobom sledujúcim ciele a účel tohto zákona.

Súd uviedol, že podľa ustálenej judikatúry obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla
správania zámerným použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho
sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľným. Ide o postup, keď sa niekto

síce správa podľa práva, ale iba preto, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný
a nežiaduci. Predmet právneho úkonu tak neporušuje priamo zákaz daný zákonom, ale je v rozpore
s cieľom iného zákonného ustanovenia. Podľa súdu sa to vzťahuje aj na tento prípad, kedy pôvodný
navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty nadobudol po vyhlásení konkurzu pohľadávky len preto,
aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku, od platenia ktorého by inak veriteľ oslobodený

nebol. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009 sa teda obchádzal zákon o súdnych
poplatkoch, hoci inak táto zmluva sama o sebe nie je v rozpore so žiadnym zákonom. Súd zároveň
zdôraznil, že o obchádzaní zákona súd nemal žiadne pochybnosti.

Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá vlastne „donútila“ úpadcu nadobúdať pohľadávky
spoločnosti Slovak Telekom, a.s., totiž chýba akýkoľvek rozumný základ, rozumný hospodársky účel

(kauza),ktorýbystranymoholviesťkjejuzavretiuvtomtoznení.Zmluvaobsahujetakvysokéaabsurdné
zmluvné pokuty, ktoré sú evidentne v rozpore s poctivým obchodným stykom. Navyše povinnosť
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky sa mala splniť hneď na druhý deň po výzve na uzatvorenie
zmluvy. Takýto právny úkon podľa súdu nemôže vážne urobiť žiadny podnikateľ, ktorý je pripravený
zmluvu aj plniť a niesť majetkové dôsledky z nej vyplývajúce. Takúto zmluvu podnikateľ uzatvorí len

vtedy, ak ňou chce dosiahnuť iný, zákonom nežiaduci cieľ. A tým bolo celkom evidentne vytvoriť hrozbu
obrovských majetkových strát pre majetkovú podstatu úpadcu.

Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ v konaní neponúkol súdu žiadne vysvetlenie, prečo
rámcovú zmluvu uzatvorili, prečo im tak veľmi záležalo na okamžitom postúpení pohľadávok.

Súd tak dospel k jedinému možnému a logickému záveru, že vážnym a skutočným úmyslom oboch strán

pri uzatváraní rámcovej zmluvy zo dňa 11.11.2007 a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009,
bolo obísť zákon o súdnych poplatkoch. Nešlo teda o pokračovanie v prevádzkovaní podniku úpadcu
po vyhlásení konkurzu, ale o to, že tento „podnik“ sa na základe rámcovej zmluvy začal prevádzkovať.

Skutočnosť, kedy bola rámcová zmluva skutočne podpísaná, súd nepovažoval pre rozhodnutie za
dôležitú. Za dôležitý považoval jej obsah.Súd znovu poukázal aj na definíciu podniku podľa § 5 Obchodného zákonníka, ktorým sa rozumie
súbor hmotných, osobných, ako aj nehmotných zložiek. Podľa ponukového konania na predaj podniku
úpadcu vyhláseného v Obchodnom vestníku č. 196B/2010 je však podnik úpadcu ako celok tvorený

len súhrnom peňažných pohľadávok úpadcu, jednak spísaných v súpise majetku úpadcu a jednak
pohľadávok nadobudnutých do majetku úpadcu pri výkone niektorých podnikateľských činností po
vyhlásení konkurzu. Súdu preto nie je jasné, o prevádzkovanie akého podniku úpadcu vlastne ide, akú
činnosť správca vykonával, okrem podania žalôb na súd. Výhodnosť prevádzkovania takéhoto „podniku“
je založená výlučne len na znížení nákladov o súdny poplatok, ktorý iní podnikatelia musia platiť, čo je

samozrejmeneprípustné.Tojeajjedinýmmožnýmvysvetlenímsprávaniasaveriteľovúpadcuasprávcu.
Tí evidentne konali v zhode. Nedali sa v tejto súvislosti prehliadnuť ani ďalšie skutočnosti vyplývajúce
z oznámení v Obchodnom vestníku, napr. že spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. bola veriteľom
a členom veriteľského výboru, že pôvodný navrhovateľ bol v poradí tretím správcom konkurznej
podstaty, a že členom veriteľského výboru, resp. zástupcom, bol aj právny zástupca navrhovateľa
JUDr. Pavol Konečný. Súdne vymáhanie pohľadávok však nie je podnikaním, ani prevádzkovaním

podniku. Ak by sa argumentácia navrhovateľa doviedla do dôsledkov, tak súdne vymáhanie pohľadávok
budú zabezpečovať už len „špecializovaní úpadcovia“, lebo súdne vymáhanie pohľadávky bude vždy
ekonomickejšie bez platenia súdneho poplatku.

Súd uviedol, že vyššie uvedené závery súdu sú v súlade aj s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo
dňa 14.7.2011, sp. zn. 6Co 1/2011, ktorý sa týka to istého úpadcu a pohľadávok Slovak Telekomu.

Súd konštatoval, že keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na pôvodného navrhovateľa,
KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, neprešla pohľadávka ani na THORPE CORPORATION LTD. v dôsledku
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.6.2012 a následne ani na navrhovateľa v dôsledku zmluvy o
postúpenípohľadávokzodňa27.6.2012.Zuvedenýchdôvodovnávrhzamietol.Vsúvislostisuznesením
odvolacieho súdu zo dňa 6.2.2013, ktorým pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že z

konania vystúpil pôvodný navrhovateľ a na jeho miesto vstúpil terajší navrhovateľ, súd poukazuje na
to, že krajský súd postupoval výlučne podľa procesného ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O. s. p., podľa
ktorého súd návrhu na vstup postupníka do konania vyhovie, ak nastala skutočnosť, s ktorou právne
predpisy spájajú prevod práv a povinností. Krajský súd v Bratislave preto v odvolacom štádiu konania
neskúmal, či k prevodu práv a povinností skutočne aj došlo. To hodnotí súd až v rozhodnutí vo veci

samej. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa (§ 205 ods. 2 písm. b/
O.s.p.) a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

(§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).

Obsahom jeho právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky, pričom neplatnosť
podľa § 39 OZ spôsobuje iba rozpor podstatných zložiek so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú
podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov. Navrhovateľ
poukázal na to, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená dňa 14.12.2009 je prejavom slobodnej,

vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nijakým spôsobom sa neprieči dobrým mravom, neobchádza
zákon ani zákonu neodporuje (zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré Občiansky zákonník
pre tento zmluvný typ vyžaduje), ide teda o právne perfektný právny úkon, ktorý je ako taký platný
a vyvoláva predpokladané právne následky. Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu ohľadne dojedaní
neprimerane vysokých zmluvných pokút v Rámcovej zmluve ako aj iných nevýhodne dojednaných

ustanovení chce poukázať, že niektoré zmluvné dojednania sa pre niektoré podnikateľské subjekty
môžu javiť ako nevýhodné. Tiež uviedol, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok obsahovala
presnú špecifikáciu prevádzaných pohľadávok (predmet prevodu), pričom jej obsahom bola zároveň
žalovaná predmetná pohľadávka voči žalovanému jednoznačne vymedzená a konkretizovaná menom
a priezviskom dlžníka, jeho rodným číslom, trvalým pobytom, právnym titulom vzniku s uvedením čísla

zmluvy a dátumu jej uzavretia ako aj uvedením výšky prevádzanej pohľadávky. Zmluva o postúpení bola
taktiež vyhotovená v zákonom predpísanej a požadovanej forme.Mal za to, že postupník (úpadca) sa teda stal veriteľom v zmluve o postúpení pohľadávok bližšie
špecifikovaných pohľadávok a preto je správca bezpochyby aktívne vecne legitimovaným subjektom
na podanie návrhu na začatie konania na súd. Navrhovateľ poukázal tiež na ust. § 44 ods. 1 zák.

č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku,
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Zdôraznil, že z vyššie uvedeného vyplýva, že správca koná v mene a na účet úpadcu a teda bol
oprávnený uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá povinnosť mu vyplývala z Rámcovej zmluvy
zo dňa 11.11.2007, ktorú úpadca uzatvoril ešte pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok. Navrhovateľ

zdôraznil, že prednosť by mala mať platnosť právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, hoci to nie je v § 39
OZ výslovne vyjadrené. Takýto výklad umožňuje uplatniť sankciu absolútnej neplatnosti právneho úkonu
podľa § 39 OZ iba v nevyhnutných prípadoch, bez neprimeraného obmedzovania zmluvnej slobody a
autonómie strán a zároveň je konformný s požiadavkou právnej istoty a dobrej viery účastníkov.

Navrhovateľ vytkol, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí dostatočne určito neuvádza, ako

dospel k presvedčeniu ohľadom účelu uzatvorenej Rámcovej zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávok,
t.j. že táto bola uzatvorená za účelom obchádzania zákona.

Jeho úmyslom nie je súdom deklarované tvrdenie, vyhnúť sa plateniu súdneho poplatku, ale pokračovať
vo výkone podnikateľskej činnosti (vymáhať pohľadávky v prospech podstaty), v tom smere, aby
zhodnotil majetok úpadcu natoľko, aby došlo k čo najväčšiemu uspokojeniu konkurzných veriteľov, čo

je aj samotným cieľom ZKR.

Navrhovateľmázato,žedošlokplatnémuuzavretiuZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa14.12.2009,
a že neexistuje žiadny zákonom odôvodnený predpoklad na vyslovenie právneho záveru, že sa jedná o
o absolútny neplatný právny úkon, ktorého účelom je obchádzanie zákona o súdnych poplatkoch. Teda
s prihliadnutím na uvedené má za to, že je preukázané, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný

vystupovať v tomto konaní na strane navrhovateľa.

Navrhovateľ vyjadril názor, že snahu správcu, za zmluvne výhodných podmienok, nadobudnúť do
majetkovej podstaty úpadcu práva, ktoré mu patria a zhodnocujú podstatu nie je možné považovať
za dosiahnutie výsledku právnou normou nepredvídaného, resp. nežiaduceho, nakoľko takýto postup
je plne v súlade s účelom a cieľom konkurzného konania. Navrhovateľ poukázal aj na skutočnosť,

že samotné napádané rozhodnutie súdu spočívajúce v jeho tvrdenom obchádzaní súdnych poplatkov
neobstojí aj v tom, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho konania je postúpená na subjekt
- navrhovateľa, ktorý je už v konkurze a teda nepožíva oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

K súdom spomínanému rozhodnutiu Krajského súdu Prešove zo dňa 14.7.2011 sp. zn. 6Co/1/2011,
konštatuje, že sa týka posudzovania zmluvy o postúpení pohľadávok v prípade, keď sa jedná o fyzickú

osobu - spotrebiteľa (posudzovanie zmluvy o postúpení pohľadávok z pohľadu nekalej obchodnej
praktiky), a teda nie je vhodné, aby na toto rozhodnutie bolo prihliadané aj v tomto prípade, kde odporca
nie je spotrebiteľ.

Navrhovateľ tiež poukázal na viacero rozhodnutí Krajských súdov SR obdobných veciach, v ktorých
súdy konštatovali, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok k nedodržaniu ZKR a prípadnému

obchádzaniu zákona o súdnych poplatkoch. S prihliadnutím na princíp právnej istoty navrhovateľ navrhol
odvolaciemu súdu, aby sa pri posudzovaní odvolania zaoberal aj predmetnými rozhodnutiami Krajských
súdoch SR.

Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a po oboznámení sa s

dôvodmi odvolania a jeho prílohami dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože rozhodnutie
prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že pôvodný navrhovateľ ako správca
konkurznej podstaty nadobudol po vyhlásení konkurzu pohľadávky len preto, aby dosiahol oslobodenie
od platenia súdneho poplatku, v dôsledku čoho sa zmluvou po postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009
obchádzalzákonosúdnychpoplatkoch.Rovnakozaničímnepodloženýpovažujezáverprvostupňového

súdu, že súdne vymáhanie pohľadávok podnikom (úpadcom) nie je podnikaním, ani prevádzkovaním
podniku. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal posudzovaním platnosti zmluvy o
postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom navrhovateľa a spoločnosťou MEDIATION KMCH,
s.r.o. z hľadiska dodržania zákonných ustanovení a to § 524 a nasl. Obč. zák. a zák. 7/2005 Z.z. Súd
prvého stupňa v odôvodnení rozsudku v podstatnej časti len poukázal na závery Krajského súdu v

Prešove zo dňa 14.7.2011 sp. zn. 6Co 1/2011.

Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pohľadávku možno platne postúpiť písomnou zmluvou
novémuveriteľovi(postupníkovi),nazákladektorejnamiestedoterajšiehoveriteľa(postupcu)nastúpido
záväzku nový veriteľ (postupník). Uzavretím zmluvy o postúpení postupca stráca postúpenú pohľadávku
so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými a naopak postupník sa na základe postúpenia
stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne s príslušenstvom a všetkými právami.

Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe
veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich z jeho záväzku. Postúpenie pohľadávky
teda mimo dispozície dlžníka, nezávislým od jeho vôle, a preto zákon v ustanovení § 526 ukladá
pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k
postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník

upovedomenýopostúpenípohľadávky.Zuvedenéhomožnovyvodiťzáver,žeprávnepostaveniedlžníka
ostáva postúpením pohľadávky nedotknuté. Kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky,
alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik
záväzku. Ide o prejav ochrany dlžníka, ktorému je dovolené správať sa podľa stavu, ktorý mu je známi.
Ide teda o výnimku oproti všeobecnému pravidlu, ktoré plneniu priznáva účinok zániku záväzku len

ak je plnené oprávnenej osobe (veriteľovi). Je tiež potrebné zdôrazniť, že nevyhnutým predpokladom
postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu.

Z vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj platnej judikatúry vyplýva, že relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho znamená aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, abyako prejudiciálnu otázku mal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade
nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie a mohol by to len
vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Ak postupník nevie

relevantne preukázať takéto oznámenie postupníka dlžníkovi, neznamená to však, že nie je aktívne
legitimovaný.

Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že rámcovej zmluve o postúpení
pohľadávok chýba akýkoľvek rozumný základ a hospodársky účel.

Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. nevyplýva, že by nadobúdanie pohľadávok po vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu bol paušálne v rozpore s účelom zákona č. 7/2005 Z.z. Súd prvého stupňa

sa nevysporiadal ani s ust. § 44 ods. 1 a § 86 ods. 1 až 4 zák. č. 7/2008 Z.z., nevzal do úvahy,
že existuje pokyn veriteľského výboru plniť rámcovú zmluvu o postupovaní pohľadávok. Ak samotný
veritelia zaujali stanovisko, že je v ich záujme plniť rámcovú zmluvu o postupovaní pohľadávok, potom
zmluvu o postupovaní pohľadávok zo dňa 14.12.2009 nemožno hodnotiť ako právny úkony, ktorým došlo
k obchádzaniu zák. č. 7/2005 Z.z., resp. zákona o súdnych poplatkoch.

Odvolacísúdpretopovažujeprávneposúdenieveciprvostupňovýmsúdomotom,žezmluvaopostúpení
pohľadávok uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je absolútne neplatný
právny úkon podľa § 39 Obč. zák., za nesprávny.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a odseku 2 vec
vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou prvostupňového súdu bude posúdiť zmluvu zo dňa 14.12.2009 z hľadiska dodržania zákonných
ustanovení uvedených v § 524 a nasl. Obč. zák. a ust. zák. 7/2005 Z.z. tak, aby zistil, či na navrhovateľa
prešla pohľadávka v rozsahu uplatnenom v konaní, posúdiť jej základ a výšku a opätovne vo veci
rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.