Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/238/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610217855
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7610217855.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S., Z. Č.. XXXX/
XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou D. B. D., s.r.o., so sídlom v K. H. N., Z.. O. Č.. X, IČO:
XXXXXXXX, proti žalovanej Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v K. H. N., D. Č.. XXXX/X, zastúpenej Z..
Z. C., advokátkou, so sídlom v K. H. N., T. Č.. XX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.

februára 2014 č.k. 9C/203/2010-214 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. februára 2014 č.k.
9C/203/2010-218 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 301,45 eura na účet
právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárie D. B. D., K..Q..X.., do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho
právneho zástupcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 5 351,08 eura, v
lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že rozsudkom zo dňa 25. septembra 2012 sp.zn. 9C/203/2010 zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k rodinnému domu súp. č. 1968, stojaceho na parcele KN-C 7028 a
k parcelám KN-C 7028 a KN-C7029, katastrálne územie Spišská Nová Ves, za výlučnú vlastníčku týchto

nehnuteľností určil žalovanú, ktorej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky
podiel vo výške 32 015,82 eura a vyslovil, že na náhradu trov konania nemá právo žiaden z účastníkov
ani štát. Potom, ako Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 13. marca 2013 sp.zn. 1Co/76/2013
tento rozsudok zrušil vo výroku o trovách konania, o trovách konania rozhodol uznesením zo dňa 3. júna
2013 č.k. 9C/203/2010-199, ktoré Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 18. decembra 2013 č.k.
1Co/297/2013-211 zrušil a vrátil na ďalšie konanie s právnym názorom, že v prejednávanej veci nie sú

splnené podmienky pre nepriznanie trov konania úspešnému žalobcovi.

Po právnom posúdení veci podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 8, § 226, § 160 ods. 1 O.s.p.,
súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobcu,
predstavujúcich trovy jeho právneho zastúpenia. Tie vyčíslil podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., pri
určení hodnoty jedného úkonu právnej služby advokáta žalobcu (v sume 486,34 eura) vychádzajúc z
čistej hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalobcu, t.j. 32 015,82 eura, a to ako odmenu v sume 4 377,06

eura za úkony právnej služby advokáta žalobcu (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 29.9.2010 - 486,34
eura,vyhotovenie návrhu na začatie konania dňa 12.11.2010 - 486,34 eura, účasť na pojednávaní dňa28.9.2011 - 486,34 eura, účasť na pojednávaní dňa 25.10.2011 - 486,34 eura, účasť na pojednávaní
dňa 28.11.2011 - 486,34 eura, účasť na pojednávaní dňa 8.12.2011 - 486,34 eura, účasť na ohliadke
nehnuteľnosti dňa 1.6.2012 - 486,34 eura, účasť na pojednávaní dňa 25.9.2012 - 486,34 eura,

podanie odvolania proti rozsudku dňa 15.11.2012 - 243,17 eura, podanie odvolania proti uzneseniu dňa
20.6.2013-243,17eura),režijnýpaušálkvykonanýmúkonom spoluvsume82,17eura(2x7,21euraza
rok 2010, 5 x 7,41 eura za rok 2011, 3 x 7,63 eura za rok 2012 a 1 x 7,81 eura za rok 2013), po zvýšení o
20% DPH spolu vo výške 5 351,08 eura. Doplnil, že žalobcovi nepriznal odmenu za úkon sprievodný list
- predloženie dokladov zo dňa 22.2.2012 dôvodiac, že sa nejedná o písomné vyjadrenie vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. Podľa obsahu uplatnila odvolací dôvod
uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupnˇa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkla, že neaplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.,
hoci je čiastočne invalidnou dôchodkyňou, nezamestnanou, evidovanou na úrade práce, a neprihliadol
ani na skutočnosť, že sa vzdala svojho bytu z dôvodu dochovania chorej matky, o ktorú žalobca nejavil

žiadny záujem, vyplatením žalobcu sa zadĺžila u príbuzných, pôžičku spláca len z dôchodku a celé
súdne konanie jej zhoršilo zdravotný stav tak, že je nútená pichať si inzulín a kvôli svojmu zdravotnému
stavu si prácu nájde len veľmi ťažko. Tvrdila, že došlo k zmene pomerov na jej strane tým, že sa
výrazne zhoršil jej zdravotný stav. K odvolaniu žalovaná pripojila rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa
16.8.2011 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a vzniku nároku na invalidný dôchodok

a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 20.6.2011 o zaradení
žalovanej do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe jej žiadosti zo dňa 8.6.2011.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť
ako vecne správne a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 301,45 eura, t.j. za jeden
úkon - odvolanie voči uzneseniu vo výške 243,17 eura plus režijný paušál vo výške 8,04 eura plus 20%

DPH. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej v odvolaní, že jej pomery sa zmenili. Poukázal tiež na skutočnosť,
že žalovaná sama prejavila záujem stať sa výlučnou vlastníčkou spoločnej nehnuteľnosti a musela tak
počítať s tým, že mu bude povinná vyplatiť sumu rovnajúcu sa jeho podielu na nej.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa §

214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania v posudzovanej veci zo správnych skutkových
záverov vyvodil správne právne závery, správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a toto ustanovenie
interpretoval správne a v súlade s dlhodobo ustálenou a jednotnou súdnou praxou súdov všetkých
stupňov v Slovenskej republike. Z odvolania žalovanej, a ani z iných jej podaní doručených súdu,

nevyplýva, že počas odvolacieho konania došlo k zmene skutkového či právneho stavu.

Správne, podrobné, zákonu zodpovedajúce a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods.2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti preskúmavaného uznesenia považuje odvolací súd za potrebné uviesť
toto :

Otázku náhrad trov konania upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 O.s.p. a
nasledujúcich.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods.1 O.s.p.).Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Právonapriznanieprimeranejnáhradytrovkonania,ktoréúspešnejstranevkonanívzniknú,jesúčasťou
práva na spravodlivý proces. Základnou zásadou ovládajúcou rozhodovanie o náhrade trov civilného
sporového konania, je zásada úspechu vo veci, vyjadrená v § 142 ods. 1 O.s.p., v ktorej sa zásadne
premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem,

by mal mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil, proti účastníkovi,
ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Právo úspešnej procesnej strany voči neúspešnej
strane konania na náhradu trov konania vychádza zo základného princípu kontradiktórnosti sporového
konania. Úspech jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu. Poňatie
civilnéhoprocesuneumožňujúcehoodstrániťzmenšeniemajetkovejsféryúčastníkaspôsobenejlentým,
že bol nútený dôvodne uplatňovať (hájiť) svoje práva, by bolo v rozpore s požiadavkou plnej a efektívnej

súdnej ochrany. Práve z týchto dôvodov súd nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 150 ods. 1
O.s.p. musí byť len výnimočné a môžu ho ospravedlniť iba dôvody osobitného zreteľa hodné.

Podľa ustálenej súdnej praxe aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, avšak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania úspešnému

účastníkovi celkom alebo sčasti neprizná. Súdna prax v tejto súvislosti zastáva názor, že musí ísť o
celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Úvaha súdu, či ide o
výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, súd bežne prihliada jednak na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery

všetkých účastníkov konania, ako aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku a na postoj účastníkov
v priebehu konania. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania
možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takéhoto úspešného účastníka spravodlivo
požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sám hradil jemu vzniknuté trovy konania, a to práve z konkrétne
uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri rozhodovaní súdu o tom, či sú

splnené podmienky ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre výnimočne nepriznanie (úplné, či čiastočné) náhrady
trov konania úspešnému účastníkovi konania, je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí
naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané
a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.

Z uvedeného výkladu § 150 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že toto zákonné ustanovenie možno použiť iba

výnimočne a že (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak
úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk
(nie iba z jedného hľadiska).

Z obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavaného uznesenia vyplýva, že prvostupňový súd postupoval
správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1

O.s.p. a rovnako správne uzavrel, že v posudzovanej veci podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1
O.s.p. splnené neboli. V danej veci nejde o prípad, kedy by bol dôvod hodný osobitného zreteľa daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K tomuto záveru dospel odvolací
súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 18.12.2013 č.k. 1Co 297/2013-211, v ktorom
jednoznačne vyslovil, že v prejednávanej veci podmienky pre nepriznanie trov konania úspešnému

žalobcovi nie sú splnené. Súd prvého stupňa správne postupoval, ak rešpektoval tento právny názor
odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný v zmysle ust. § 226 O.s.p.. Na uvedenom závere nemôže zmeniť
nič ani tvrdenie žalovanej v odvolaní, že došlo k zmene pomerov na jej strane tým, že sa výrazne zhoršil
jej zdravotný stav.

Vzhľadom na uvedené, zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, preto odvolací súd napadnuté

uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p..

V odvolacom konaní žalovaná nebola úspešná, preto jej vznikla povinnosť nahradiť úspešnému
žalobcovi trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia, a to z odmeny

za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške vo výške 243,17 eura (polovica zo sumy
486,34eura),podľaustanovenia§10ods.1,§13aods.2písm.b)vyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom od 1.7.2013 a režijného
paušálu za rok 2014 podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 8,04 eura, zvýšené o 20% daň z pridanej
hodnoty (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.), spolu v sume 301,45 eura, a to na účet jeho právneho zástupcu (§ 149

ods. 1 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.