Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/418/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112239880
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112239880.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35807598,zastúpenýadvokátskoukanceláriouAdvocate,s.r.o.,sosídlomPribinova25,BratislavaIČO:
36 865 141, proti povinnému: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o vymoženie sumy 1.840,83 eura
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 9Er/1428/2012-16
zo dňa 24.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 9Er/1428/2012-16 zo dňa 24.03.2014 p o t v r d
z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 22.10.2014.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu
o úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom znenie § 52 ods. 1 a) nasl.
Občianskeho zákonníka a na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V posudzovanej veci sa

oprávnený domáha návrhom vykonanie exekúcie vymoženie dlžnej sumy na podklade exekučného
titulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v
Rozhodcovskej zmluve zo dňa 25.11.2010. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom vzťahu
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj
názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ale aj o úroveň informovanosti, a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súčasťou úverovej zmluvy sú všeobecné obchodné
podmienky poskytnutia úveru, kde obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený,
dlžník mohol len zmluvu prijať ako celok alebo odmietnuť. Ťažko možno predpokladať, že si dlžník -
spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie,

konkrétne na ktorý súd - rozhodcovský alebo prvostupňový -veriteľ podá žalobu v prípade neplatenia
záväzku. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospelk názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Ak ide o

omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V
bode 6. Všeobecných obchodných podmienok ako prílohy úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli
v prípade splatnosti celého úveru, že dlžník zaplatí veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej

v § 369 Obchodného zákonníka, teda požadovaný úrok z omeškania 0,25 % denne nemá právne
opodstatnenie. Rozhodcovský súd, ako z rozhodcovského rozsudku vyplýva, opomenul aplikovanie
príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako
v zmluvnom vzťahu slabšej strany. V predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné
zmluvnépodmienky,alepriznaloprávnenémuajplnenievrozporesdobrýmimravmi,atozmenkovýúrok
v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne ( 0,25 % denne x 365 dní v roku = 91,25 % úrok).

Súd mal správne aplikovať ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. Oprávnený si úrok z omeškania, označený ako "zmenkový", vo výške 0,25 % denne nárokoval
na základe vyplnenej blankozmenky ako zabezpečovacieho inštitútu. Na základe vyššie uvedených
skutočností súd konštatuje, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný aj na základe zabezpečovacej
zmenky, ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle horeuvedeného

ustanovenia príslušenstvo pohľadávky (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere) smie tvoriť maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Predmetom žaloby, doručenej rozhodcovskému súdu bolo uloženie povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu
vo výške 1840,43 eur spolu s príslušenstvom. V zmluve o úvere je uvedené, že veriteľ sa zaväzuje
poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 800,- eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu, zvýšenú

o príslušný poplatok vo výške 772,- eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1572,- eur. Súd poukazuje na
skutočnosť, že už len výška samotného poplatku za poskytnutie úveru presahuje zákonom stanovenú
hranicu30%istinyposkytnutéhoúveru. Nazákladeuvedenéhomalsúdjednoznačnepreukázané,žeide
o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných
obchodnýchpodmienok,naktorésaodôvodnenierozsudkuodvoláva,aplikovaťajpríslušnéustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou
obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Napriek uvedenému exekúciu nebolo možné zastaviť len
v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a poplatku za poskytnutie úveru. Z exekučného titulu a ani z
jeho odôvodnenia sa nedá zistiť, čo z priznanej istiny tvorí úver a čo poplatok za jeho poskytnutie. Z
exekučného titulu tak nie je možné oddeliť plnenie nedovolené od ostatného vymáhaného plnenia, čo

spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Ak je rozhodnutie nevykonateľné ohľadom priznanej istiny, logickým
dôsledkom tohto stavu je i nevykonateľnosť rozhodnutia v časti tykajúcej sa úrokov z omeškania. Úroky
z omeškania totiž sú iba príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Týmto nie
sú dotknuté nároky oprávneného domáhať sa svojich nárokov pri rešpektovaní ustanovení na ochranu
spotrebiteľa.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že v danom prípade exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. Uviedol, že formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje iba na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak,
ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Tvrdil, že postupom súdu v tejto veci a jeho

výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Namietal ďalej, že v konaní došlo k inej vade, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutievoveci.Toutovadoujepodľaoprávnenéhonedostatočnéodôvodnenierozhodnutia,pretože
súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze

príslušnej danej normy. V uvedenom odôvodnení podľa názoru oprávneného absentuje postup súdu, na
základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného
preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup

súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSPa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako
vecne správne potvrdiť. Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom vo forme zápisnice, spísanej pred súdnym exekútorom

JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava
dňa 18.10.2012, sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny,
zmenkových a zákonných úrokov a príslušenstva na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný
rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, rozhodca JUDr. Miroslav Rác, dňa 3.10.2011, sp. zn. SR

09136/11.

V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 1840,83 eur spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z uvedenej sumy od 12.5.2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6% ročne z uvedenej sumy od 27.6.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania 429,92 eur. Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že právny vzťah medzi
účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere, ktorú povinný riadne a včas neplnil, čím sa stal dlh

v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 12.5.2011. Žalobca a žalovaný si záväzkový
vzťah v zmysle Dohody o vyplnení zmenky zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou) s dátumom
začiatku úročenia odo dňa splatnosti úveru. Uvedenú blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle dohody
o vyplnení zmenky dňa 20.6.2011 a povinnému bola predložená na zaplatenie dňa 27.6.2011.

Prípisom zo dňa 3.6.2013 vyzval súd oprávneného na predloženie Rozhodcovskej zmluvy, obsahujúcej

rozhodcovskú doložku., ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 2.7.2013.

V rozhodcovskej zmluve zo dňa 25.11.2010 si v rozhodcovskej doložke zmluvné strany dohodli, že
všetky spory, ktoré vznikli z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosti, budú riešené a) pred Stálym
rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave,
ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde a b) pred príslušným súdom Slovenskej

republiky, ak zmluvná strana podá žalobu na príslušnom súde podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Oprávnený na základe porušenia podmienok povinným podal žalobu podľa písmena a).
Rozhodcovský súd rozhodol a priznal oprávnenému horešpecifikované plnenia.

V zmluve o úvere je označený povinný svojim menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími
údajmi. Následne je v zmluve tiež uvedené, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon

zamestnania. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ)
vyhotovené oprávneným ako formulár. V článku 16. VPPÚ je obsiahnutá dohoda účastníkov o tom, že
v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, sa všetky právne vzťahy budú spravovať Obchodným
zákonníkom.

Podľa § 219 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.Podľa § 31 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so
zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti
vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd

použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 25.11.2011 uzatvorená medzi

oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená štandardným formulárovým systémom.
V ust. § 52 ods.1 OZ je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy zo dňa 25.11.2010 (č.l. 4 spisu) a z
výpisu oprávneného z obchodného registra (č.l. 9 spisu) je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený,
je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník,

v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa, a to i
napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere dlžník (povinná) prehlasuje, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon podnikania. Odvolací súd dodáva, že uvedené nepostačuje na vyvodenie záveru,
že daná zmluva nie je spotrebiteľská, keďže veriteľ musí preukázať opodstatnenosť poukazu úveru na
výkon povolania a súvis poskytovaného úveru s podnikaním povinného. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje aj na ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne
posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú
zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju

právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným dňa 25.11.2011. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011
možno prijať záver, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.Odvolací súd poukazuje aj na článok II. bod. 1 rozhodcovskej zmluvy v ktorom sa uvádza, že všetky
spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu

a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Podľa článku II. bod.

2 rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany sa tiež dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode
1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi

Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská
zmluva,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,atovneprospechspotrebiteľa.
Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa
môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu nielenže nebola dojednaná

individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť
úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu
mohla byť podstatne ovplyvnená. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa
- dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred
povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie

sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská
zmluva v čl. II. bod 2 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany
podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský
súd. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že práve dodávateľ - oprávnený je
ten, ktorý si uplatňuje nároky z úverových zmlúv podaním žaloby na Stálom rozhodcovskom súde, v

dôsledku čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnému domáhať sa svojich práv zaručených
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Odvolací súd konštatuje, že
z rozhodcovskej zmluvy jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ poučený
adekvátneonásledkochuzavretiatejtorozhodcovskejzmluvy,pričomobsahtejtorozhodcovskej zmluvy
nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne

akosúdprvéhostupňadospelkzáveru,že dojednanietakejtozmluvyvspotrebiteľskomprávnomvzťahu
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,

ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo
zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho
bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu
rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom
rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto
správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.