Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/310/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112235258
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112235258.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865
141, proti povinnej: C. V. nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, L., o vymoženie sumy 531,-- eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/1261/2012-11
zo dňa 22.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/1261/2012-11 zo dňa 22.10.2012 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
so sídlom v Bratislave zo dňa 16.08.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, ods. 3 zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods.
1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl., § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka.

Súdprvéhostupňauviedol,žerozhodcovskýrozsudokbolvydanýnapodkladezabezpečovacejzmenky,
ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 druhá veta zákona
o spotrebiteľských úveroch príslušenstvo pohľadávky (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) smie tvoriť maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru, pričom zo zmluvy o úvere jasne vyplýva, že už samotná výška poplatku za poskytnutie úveru
vo výške 322,-- eur (výška poskytnutého úveru je 350,-- eur) presahuje zákonom stanovenú hranicu 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, nehovoriac o ďalšom príslušenstve istiny. Táto zmluva
má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka v
aktuálnom znení ako aj na znenie § 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny
vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom

k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje
opätovne. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a
na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok,
na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu
na dohodu strán. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že dlžník žiadal o poskytnutie úveru

označený ako podnikateľ. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že dlžníkom je fyzická osoba, ktorá je
duplicitne označovaná v tej istej zmluve aj obchodným menom. Takto koncipované označenie účastníka
zmluvy je spôsobilé mätúco charakterizovať uvedený vzťah ako vzťah obchodno-právny, pričom však
z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva, že by uvedené finančné prostriedky mali byť použité na iný akospotrebiteľský vzťah. Základom pre vykonávanie exekúcie je existencia riadneho exekučného titulu,
rozhodnutia, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia,
ktorá spočíva v jeho nezmeniteľnosti a záväznosti. Právoplatnosť pozostáva zo stránky formálnej a

materiálnej, ktoré sú od seba nerozlučne spojené a vzájomne sa podmieňujú. Ak rozhodnutie nemožno
napadnúť riadnym opravným prostriedkom, nadobúda formálnu právoplatnosť, ktorá je predpokladom
materiálnej právoplatnosti, čiže kde niet formálnej právoplatnosti, nemôžu nastať účinky materiálnej
právoplatnosti. Ďalšou vlastnosťou súdneho rozhodnutia je vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, ktorá
spočíva v jeho priamej vynútiteľnosti prostredníctvom štátnej moci, a to aj proti vôli jeho účastníka,

ktorý ma podľa neho splniť určitú povinnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných
ustanovenísúdkonštatoval,ženakoľkosúdjetohonázoru,žezmenka,ktorábolapodkladomnavydanie
rozhodcovského rozsudku (exekučný titul) je neplatná, nemohlo v rámci rozhodcovského konania
dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore
so zákonom (§ 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch), čím uvedený exekučný titul nemohol
nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť, ktorá je v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku

nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu, na podklade ktorého sa môže vykonávať exekúcia. Na
základe uvedeného preto súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že v danom prípade exekučný súd prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z.. Tvrdil, že postupom súdu v tejto veci a
jehovýkladomust.§45zákonaorozhodcovskomkonanídochádzaknahradzovaniukonaniaožalobách
ozrušenierozhodcovskýchrozsudkovexekučnýmkonaním,čojevrozporesobsahomaúčelomzákona
o rozhodcovskom konaní. Namietal ďalej, že v konaní došlo k inej vade, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutievoveci.Toutovadoujepodľaoprávnenéhonedostatočnéodôvodnenierozhodnutia,pretože

súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze
príslušnej danej normy. V uvedenom odôvodnení podľa názoru oprávneného absentuje postup súdu, na
základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. V závere dodal, že súd
pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho
vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Na základe uvedeného

preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 14.08.2012, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., sp. zn. SR 06718/11 zo dňa 26.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.08.2011 a
vykonateľnosť dňa 11.08.2011. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal

napadnuté uznesenie.

Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
sp. zn. SR 06718/11 zo dňa 26.07.2011 bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu vo výške
531,-- eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 531,-- eura od 21.03.2011 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 531,-- eura od 06.06.2011 do zaplatenia a

nahradiťtrovyrozhodcovskéhokonaniavovýške184,03euraatovšetkodo3dníodprávoplatnostitohto
rozsudku. Rozhodcovský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 75, § 76 ods. 2, § 34 ods. 1,
§43ods.1,§48ods.1zákonač.191/1950Sb.,akoajvykonanýmdokazovaním,nazákladektoréhomal
preukázané, že medzi oprávneným a povinnou vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe Zmenky v
súladesDohodouovyplnenízmenky,ktorájeprávnymtitulomuplatnenéhonárokuoprávnenéhovtomto

konaní. Zistil, že oprávnený doplnil chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročeniazmenkovej sumy, teda po doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide o vlastnú zmenku povinnej, bez
protestu a na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia, vyplnenú oprávneným dňa 02.01.2011

Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe zmenky, ktorej fotokópia je súčasťou

exekučného spisu a z nej vyplýva, že ide o zmenku vydanú v Nitre, dňa 12.08.2010 na nevyplnenú sumu
s prísľubom, že jej vystaviteľ zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., nevyplnenú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne od nevyplneného dátumu, splatné: spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".

Zo Zmluvy o úvere č. 406300026 zo dňa 12.08.2010 vyplýva, že predložené zmenka je blankozmenka,
k vyplneniu ktorej malo dôjsť na základe Dohody o vyplnení zmenky v bode 13 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, ktorá je jej súčasťou.

Blankozmenka je nevyplnená alebo čiastočne vyplnená zmenka, ktorá môže byť aj takto akceptovaná. V
tomto prípade musí existovať aj dohoda medzi odovzdávajúcim a preberajúcim o určení vyplňovacieho
práva. Dohoda obsahuje údaje o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky, za akých podmienok a za
akých určujúcich skutočností sa majú doplniť. Dohodu môže odovzdávajúci odvolať a môže byť časovo

obmedzená. Vystavovateľ si môže vyhradiť právo, že doplní zmenku sám. Doplnením sa zo zmenky
urobí perfektná zmenka a týmto konaním vznikajú zmenkové práva zo zmenky s účinnosťou k tomu dňu,
v ktorom ju ten, kto zmenku podpísal, odovzdal.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti má za potrebné predovšetkým poukázať na to, že právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je

skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je
to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Charakteristickým znakom
týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný

právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
v spojení s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení, v prípade,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský

rozsudok vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto
dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie
poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické

vydať poverenie a následne exekúciu zastaviť.Súd prvého stupňa preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v súlade s ustanoveniami,

ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže obsahovať viaceré
neprijateľné podmienky.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že
podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských v zmysle Občianskeho zákonníka je
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je

to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla
vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv
alebo ich zmeny. Spotrebiteľská zmluva definovaná v Občianskom zákonníku má základný, všeobecný
charakter, pričom špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. s
účinnosťou od 01.06.2010 v zákone č. 129/2010 Z. z. Súd má z predložených dokladov za preukázané,

že súčasťou zmluvy o úvere boli bez pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Tento záver
potvrdzuje aj skutočnosť, že zmluvy o úvere neuzatvára oprávnený priamo s dlžníkmi on sám, ale
uzatvárajú ich ním splnomocnení zástupcovia (mandatári) na predtlačených vzoroch úverových zmlúv.
Z výpisu z Obchodného registra SR tiež vyplýva, že oprávnený má v predmete svojho podnikania

poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa správne po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy vrátane Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru zistil, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporu
vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným, nakoľko predmetná zmluva ani
všeobecné podmienky poskytnutia úveru neposkytujú informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia

sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je
síce uvedené, že: "Zmluvné strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským
súdom môže využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor..." avšak dohoda
zmluvných strán o mimosúdnom riešení sporu, napr. vo forme rozhodcovského konania zakotvená v
zmluve nie je. A teda súd je toho názoru, že pokiaľ táto zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v tejto zmluve nie je, právomoc riešenia sporov zmluvných strán je daná výlučne všeobecným
súdom. V danom prípade nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie rozhodovanie v
predmetnej veci a oprávnený mal svoj návrh podať na všeobecný súd podľa § 5 ods. 1 zákona č.
757/2004 Z. z.

Preto odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne už v štádiu rozhodovania exekučného

súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikoval ustanovenie
§ 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na
podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
doložku) ani nemal byť vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky
rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto

taktiež správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.

Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.