Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Er/973/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409205566
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dávid Stašák
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8409205566.10

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č.
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: X. E., P.. X. X. XXXX, Y. X. Č.. XXX, pre uspokojenie pohľadávky
vo výške 1.076,42 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v

Bratislave, Haburská č. 49/A v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, Haburská č. 49/A z a s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi, trovy exekúcie

vo výške 46,99 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

IV. Žiaden z ostatných účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený spísal dňa 25. 8. 2009 na exekútorskom úrade pôvodného súdneho exekútora návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške

priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., pod sp. zn.: SR 07342/09 z 6. 7. 2009.

Tunajší súd vydal dňa 21. 6. 2010 pôvodnému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu

vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť
a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného
súdu SR (II. ÚS 404/10, II. ÚS 545/10, I. ÚS 456/2011). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal
obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s

vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre
ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh
účastníka konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom
znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho
charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže
preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen

z procesného hľadiska.Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul.
Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je
povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. 3Cdo 164/1996, ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný

zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).

Podľa§41ods.2písm.d)EPpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciuajnapodkladevykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol

nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví :

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd môže v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského
súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to aj ustanovenie § 45 ZRK, v zmysle ktorého súd môže
o. i. aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok
rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského súdu. Za nedovolené treba považovať také plnenie, ktoré je
výslovne zakázané alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu.
Z obsahu spisu, najmä z vyššie uvedeného exekučného titulu a zo Zmluvy o úvere zo dňa 17. 7. 2008 a
z jej neoddeliteľnej súčasti - Všeobecné podmienky poskytnutia úveru súd ustálil nasledovný skutkový

a právny stav, čím dospel k záveru, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie ex offo (§ 58 ods. 1 EP).

Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymôcť sumu 1.076,42 eur, spolu so
skapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 231,01 eur, s úrokom z omeškania vo výške 0,25 %
denne z dlžnej sumy 752,48 eur od 9. 6. 2009 do zaplatenia, trovy konania vo výške 273,89 eur a trovy

exekúcie vo výške 144,42 eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd podrobil exekučný titul preskúmaniu jeho zákonnosti, skúmal, či
exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému
právnemuzáveruakovčasevydaniapoverenianavykonanieexekúcieexekútorovi,zaslaloprávnenému

výzvu na zaujatie procesného stanoviska v tejto veci, kde oprávnenému uviedol, v čom môže spočívať
odlišné právne posúdenie tejto veci, najmä v otázke posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej.Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim
právnej úpravy spotrebiteľských úverov. K rozhodcovskej doložke oprávnený poukázal na skutočnosť,
že uzatvorená zmluva o úvere obsahuje nevýhradnú rozhodcovskú doložku, a preto nemôže byť

považovaná za neprijateľnú. Takáto nevýhradná rozhodcovská doložka umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu
zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Oprávnený je názoru, že tzv. alternatívne

rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj
európskeho práva. V danom prípade prebiehalo rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky
plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu o úvere (ďalej len "zmluva") uzavretú 17. 7.
2008 medzi oprávneným a povinným obsahujúcu rozhodcovskú doložku, ako aj Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku
spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ( t.j. právnickou osobou, ktorá
má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania). Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v

ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších prepisov (ďalej len
"OZ") v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami

sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky spotrebiteľských zmlúv upravenej v citovaných ustanoveniach
a nasl. OZ je zrejmé, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (je bez významu, či je daná osoba podnikateľom.) Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

Vyššie uvedená Zmluva o úvere túto charakteristiku spĺňa, preto súd je toho názoru, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre

veľký počet spotrebiteľov.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Následne v ustanovení § 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo "najmä")
uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o
príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku,

ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takouto neprijateľnou podmienkou jepodľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky - bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) síce dáva
spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak

bydodávateľpodalžalobunarozhodcovskýsúdpredtýmakospotrebiteľpodalžalobunavšeobecnýsúd,
neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek
zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ
je v takom prípade (nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému
rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou

rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde.

Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože spotrebiteľ je nútený podrobiť sa začatému
rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná
zmluvnápodmienka)sapriečidobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejtodoložkypretoodporuje

dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej
doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie
prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto
právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými

podmienkami je však význam rozhodcovskejdoložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka v tomto prípade
nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej
zmluvy, spotrebiteľ ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým

všeobecným obchodným podmienkam. Má sa za to, že za daných okolností ide o vzťah fakticky
nerovnovážny, nakoľko existuje oprávnená obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou
je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať.

UvedenézáveryexekučnéhosúdupotvrdzujeajnázorKrajskéhosúduvPrešovevyslovenývpodobnom

prípade, ktorý vo svojom uznesení sp.zn. 3CoE 29/10 z 05.05.2010 uviedol "Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejtodoložkyodporujedobrýmmravom.Pretobolisplnené
podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK."

V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje i na stanovisko schválené dňa 27.09.2010 na spoločnom
rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného)
uvádza "Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom

individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,

spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že
zmluva bola uzavretá pred 01. januárom 2008."

Ustanovenie v zmluve, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní je tiež podľa názoru Krajského súdu v Prešove judikovaný v rozhodnutí sp.zn.
4CoE 42/10 z 06.10.2010 "v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (článok č. 46 ods. 1 a nasl.
ústavného zákona č. 460/1992 Z.z.), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným
článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná."

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky exekučný súd opiera aj o
stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 z 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet
Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka vzmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla

byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora
spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky "nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie
sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie
všeobecnýzákonnýsúdspotrebiteľa.Vrozhodovanejvecinazákladedodávateľomvopredstanoveného
obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský

súd zvolený oprávneným.

Exekučný súd je toho názoru, že vyššie uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Je nespochybniteľné, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného

možno konštatovať, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Súd má sa za to, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to tým, že

rozhodcovská doložka je v zmysle uvedeného neprijateľná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a preto súd z
tohto dôvodu exekúciu ex offo zastavil.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože

je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý
exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú

exekúciu vyhlásil za neprípustnú, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti
exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva
vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení
exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Súdny exekútor predložil vyúčtovanie, v ktorom žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 65,- Eur.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej

33,19 eura.

Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov Súdnemu
exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislostis vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v odmene
súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou
činnosťou.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. bola súdnym exekútorom vyšpecifikovaná odmena paušálnou

sumou, t. j. v minimálnej výške, spolu v sume 33,19 eur.

Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú súdnym exekútorom hotové výdavky vyšpecifikované ako
suma za poštovné - spolu vo výške 16,10 eur, suma za spotrebný materiál - spolu vo výške 1,44
eur a suma za archiváciu vo výške 15,- eur. Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za archiváciu,
nakoľko uvedené hotové výdavky neboli súdnym exekútorom preukázateľne vynaložené a súd je taktiež

toho názoru, že v prípade archivácie ide o administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou
činnosťou, za ktorú náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Exekučný súd považuje všetky
ostatnévyššieuvedenéhotovévýdavkyzaúčelnéapreukázané,vdôsledkučohosumasúdompriznanej
náhrady hotových výdavkov exekútora je teda 17,54 eur.

V súlade s § 196 Exekučného poriadku a s § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny a náhrad určených podľa tohto zákona
nárok na 20 % DPH, t.j. sumu 10,14 eur (0,20 x 50,73 eur.)

Súdny exekútor vymohol trovy exekúcie vo výške 13,88 eur, čo zohľadnil aj pri svojom vyúčtovaní.

Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 46,99 eur. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa §
203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich úhradu zaviazal oprávneného, ktorý tým, že v konaní predložil
nespôsobilý exekučný titul zavinil to, že exekúcia musí byť zastavená.

Nakoľko si trovy v tomto konaní žiaden iný účastník neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku IV. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 374
ods. 4 OSP.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), a
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudcaodvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.