Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Er/190/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708204803
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8708204803.3

Uznesenie

Okresný súd Poprad, v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35807598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Bratislava, Pribinova
25, proti povinnému C. V., H. Š. XXXX/XX, C., za účasti vedľajšieho účastníka Asociácie užívateľov
služieb, ochrana spotrebiteľov, Skuteckého 30, Banská Bystrica, o vymoženie sumy 556,34 eur s

príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Exekučné konanie z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60, náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 EUR do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

Povinnému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.05.2008 podal súdny exekútor na Okresný súd Poprade žiadosť o udelenie poverenia na
vymoženie 556,34 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava, č. k. SR 9402/07 z 18.12.2007, právoplatný dňa 28.01.2008, vykonateľný 31.01.2008, ktorým
rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 556,34 eur spolu s 0,25 % úrokom
z omeškania denne zo sumy 544,39 eur od 19.7.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume

160,36 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vydal poverenie pre exekútora dňa 4.6.2008. Uznesením zo dňa 4.8.2011 zamietol vstup Asociácie
užívateľov služieb ako vedľajšieho účastníka do konania na strane povinného ako aj jej návrhy na odklad
exekúcie a zastavenie exekúcie, zároveň zastavil exekúciu v časti o vymoženie úrokov z omeškania
0,25% denne zo sumy 544,39 eur od 19.7.2007 do zaplatenia. Odvolací súd v dôsledku odvolania
oprávneného a vedľajšieho účastníka zrušil rozhodnutie súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Poukázal na potrebu vyhodnotiť zákonnosť exekučného titulu vo svetle judikatúry súdneho
dvora i rozhodnutí Najvyššieho súdu v obdobných veciach so zreteľom na ochranu povinného pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách s upriamením na rozhodcovskú doložku a
vyhodnotenie jej platnosti.

Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady, teda zákonné podmienky na vedenie exekučného konania. Ak zistí dôvod pre ktorý je

exekúcia neprípustná, je povinný z úradnej povinnosti exekúciu zastaviť. Súd môže skúmať rovnako
exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienkymateriálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená

len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.

Podľa § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

S účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z.z. v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, okrem iného aj o zákaz
rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní.

Exekučný súd preto v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu pristúpil k riešeniu otázky
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej doložky. Porovnaj uznesenie NS SR
vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenie Ústavného súdu SR vo veciach

IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II ÚS 2164/10 zo dňa
1.11.2011.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl..
Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti
tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej

stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

Preskúmaním zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným z hľadiska ust. 45 ods. 1, 2 cit. zákona
exekučný súd zistil, že zmluva zo dňa 11.12.2006 túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 Obč. zák.. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov.

V stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľatakejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom

2008.“ V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza : „vysoká miera zneužitia, zjavné uprednostňovanie
efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom a fakt, že sa rozhodovanie rozhodcami stalo
predmetom biznisu plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným
titulom“. Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (K. Csach): „z pohľadu spotrebiteľa
je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná

zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

V bode 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: „Všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok.) Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto

rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Z uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu
medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu

na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie
vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na
všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade
(nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou

doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde.

Predmetná rozhodcovská doložka podľa názoru exekučného súdu a v zmysle citovaného stanoviska
Krajského súdu v Prešove, v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ (účinným od 1.1.2008) bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol byť exekučným titulom
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej

veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, v skutočnosti znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08). Dáva do

pozornosti najmä rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicationes
SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená predbežné otázka, ktorá sa týkala výkladusmernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej

doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť
aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu
rozhodcovskej doložky má súd preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil.

Rovnako v uznesení z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, „Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil
rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia

navykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavoexistencia
relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Neprijateľná
rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom.

Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd má za to, že úverová zmluva obsahuje neprijateľnú

podmienku obsiahnutú v rozhodcovskej doložke v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc
rozhodovať a vydať exekučný titul, na základe takéhoto exekučného titulu nie je možné viesť exekučné
konanie. Z uvedeného dôvodu boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm.
c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej

výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže

uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku, pretože oprávnený zavinil, že v dôsledku nespôsobilého exekučného titulu bolo potrebné
exekučné konanie zastaviť, preto v nadväznosti na §§ 14, 15 a 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov, na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

Z uplatnených trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie pri zastavení
exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. hodinovú odmenu v sume 33,19 eur, /minimálna sadzba
podľa vyhl. účinnej od 01.05.2008/ za 4 vykonané úkony, a to žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, za príkaz na začatie exekúcie a exekučný
príkaz podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky.

Náhradu hotových výdavkov nepriznal, pretože tieto exekútor nežiadal. Daň z pridanej hodnoty 20 %
priznal z odmeny 33,19 eur vo výške 6,64 eur.

Na základe vyššie citovanej právnej úpravy súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie
súdnemu exekútorovi spolu vo výške 39,83 EUR.Povinnému ani vedľajšiemu účastníkovi preukázateľné trovy exekúcie nevznikli, preto súd im náhradu
trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom
súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.