Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/230/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114216412
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114216412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom

collection,s.r.o.,sosídlomŠoltésovej14,Bratislava,IČO:47150513,zastúpený:advokátskakancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: J. K.,
narodená X. X. XXXX, bytom X. XXXX/X, W., toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou
H. F., zamestnankyňou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 234,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrhu zamieta.

II.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkauvedenávDodatkukZmluveopripojenízodňa7.5.2009uzavretá

medzi T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovanou v bode 4 „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti
uvedenej v bode 1 písm. c/, v bode 2 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo
v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu
SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke
č. 1 (vo výške 248,95 eur) tohto dodatku“ je neprijateľná.

III. Žalovanej sa náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16. 6. 2014 domáha voči žalovanej zaplatenia

sumy 234,50 eur, úroku z omeškania úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 234,50 eur od 26. 6.
2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Uznesením č. k. 8C/230/2014-34 zo dňa 8. 4. 2014 súd ustanovil žalovanej pre toto konanie
opatrovníčku.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 9. 6.
2014, Zmluvou o pripojení Fix v znení dodatku zo dňa 7. 5. 2009, faktúrou zo dňa 8. 6. 2011, Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 24. 6. 2013. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku
neboli prítomní.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 6. 2013 vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako
postupca postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávky voči dlžníkom uvedeným aj v prílohe zmluvy,
aj pohľadávka voči žalovanej.Z formulárového tlačiva spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. označenom ako Zmluva o pripojení
vyplýva, že žalovaná na tlačive vyplnenom uvedenou spoločnosťou dňa 7. 5. 2009 potvrdila prevzatie
jednej mikroprocesorovej SIM karty na číslo XXXXXXXXXX pre program Fix 12. Dodatkom k zmluve

o pripojení zo dňa 7. 5. 2009 sa T-Mobile Slovensko, a.s. zaviazal žalovanej poskytnúť zľavu zo
spotrebiteľskej ceny akciového mobilného telefónneho prístroja typu Sony Samsung C3050 a zároveň
sa žalobca zaviazal predať a odovzdať žalovanej zakúpený mobilný telefónny prístroj za kúpnu cenu
1 euro. Žalovaná sa zaviazala po dobu 24 mesiacov zotrvať vo vzťahu k žalobcovi, platiť cenu služieb
v súlade so všeobecnými podmienkami, nedať svojím konaním žiaden podnet, aby pred uplynutím

doby 24 mesiacov bol žalobca nútený skončiť platnosť zmluvy alebo dodatku k nej z dôvodu zavinenia
žalovaného pre nesplnenie alebo porušenie niektorých zo zmluvných povinností, ku ktorým sa žalovaný
zaviazal, prípadne porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu, v prípade ukončenia zmluvy pred
uplynutím 24 mesiacov zo strany žalobcu sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 248,95 €.

Z faktúry č. 7105482164 zo dňa 8. 6. 2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej

sumu 248,95 eur so splatnosťou 25. 6. 2011 za zmluvnú pokutu.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., zanikla bez likvidácie po zlúčení
so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá sa stala jej univerzálnym nástupcom a dňa 24. 6. 2013
uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, uvedená zmluva je zaregistrovaná na tunajšom
súde pod č. 1SprV/683/2013.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. v platnom znení zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa, ods. 2 podstatnými

časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.
Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,

ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.

4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods.
2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak dodávateľnepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s návrhom žalobcu a k nemu predložených príloh
posudzoval uplatnený nárok žalobcu ako vyplývajúci z právneho vzťahu účastníkov založeného na
základe uzavretia zmlúv o pripojení, na ktoré sa žalobca v návrhu odvoláva, podľa cit. ustanovenia
§ 43 ods.1, 2 cit. zákona č. 610/2003 Z.z. s predmetom poskytovania odplatných elektronických
komunikačných služieb (verejných telekomunikačných služieb), definovaných v cit. Zákone. Žalobca

v návrhu tvrdí, že voči žalovanej si uplatňuje zmluvnú pokutu z dôvodu, že žalovaná porušila svoju
povinnosť v zmysle zmluvy a všeobecných obchodných podmienok a to zotrvať počas vymedzenej doby
viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, je sankcionovaná za to, že nesplnila
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Žalobca predložil na preukázanie výšky žalovanej
sumy faktúru na sumu 248,95 eur. Súd má ďalej preukázané, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s.

postúpil na žalobcu zmluvou z 24. 6. 2013 aj pohľadávku voči žalovanej vo výške žalovanej sumy.

Žalobca v návrhu odôvodňuje požiadavku na zaplatenie zmluvnej pokuty 234,50 eur odkazom na
faktúru zo dňa 8. 6. 2011. Vychádzajúc dikcie ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktoré ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná

len písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že žalobca
nepreukázal dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 324,50 eur, nie je písomne uzavretá zmluva na
dojednaniezmluvnejpokuty.Keďženebolariadnesplnenápodmienkadojednaniaindividuálnejzmluvnej
pokuty v zmluve, súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie
podmienok stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve. Žalobca v tejto časti

neuniesol dôkazné bremeno a teda nepreukázal, že zmluvnú pokutu, ktorej zaplatenia sa voči žalovanej
domáha bola písomne so žalovanou dojednaná v zmysle ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka
písomne. Pričom ani zmluva ani dodatok z dňa 7. 5. 2009 neobsahujú písomné dojednanie o predmetnej
zmluvnej pokute. Súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 36 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či
povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo
povinnosti viazaný, sa neprihliada.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej dojednania.
Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej

pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
pokuty,prípadneaspoňurčeniespôsobu,akýmbudestanovená.Určenievýškypokutyzásadnejevecou
vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník
nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by
mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona,

predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými
mravmi.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Súd skúmal aj platnosť dojednania o zmluvnej pokute. Je evidentné, že formulár „Dodatok k Zmluve

o pripojení“ bol spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. vyhotovený vopred. Žalovaná tento štandardný
formulár uvedeného mobilného operátora ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, ktorými zmluvy
o pripojení nepochybne sú, podpísala dňa 7. 5. 2009 bez možnosti ovplyvniť text formuláru, ktorý
v bode 4 Zmluvy obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovanej ako účastníka, vprípade porušenia niektorej z jeho povinností a následného vypojenia SIM karty, uhradiť postupcovi
zmluvnú pokutu vo výške 248,50 eur bez možnosti ovplyvniť text formuláru v bode 4 naformulovaný
jednostranný záväzok žalovanej ako účastníka, v prípade porušenia niektorej z jeho povinností a

následného vypojenia SIM karty, uhradiť postupcovi zmluvnú pokutu. Neuniklo pozornosti súdu, že pre
prípad porušenia povinností mobilného operátora ako dodávateľa (poskytovateľ) nie je v dodatkoch
k zmluvám o pripojení vôbec dojednaný prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa, na zaplatenie
zmluvnej pokuty mobilným operátorom ako dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvné pokuty
v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ktorého povinnosťou je zotrvať v zmluvnom vzťahu s mobilným operátorom po dobu 24 mesiacov a
platiť cenu služieb včas. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani skutočnosť, že žalovanú zaťažuje
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške bez ohľadu na to, kedy v priebehu zmluvnej
viazanosti poruší niektorú (hociktorú) zo svojich zmluvných povinností. Súd v danom prípade nemal
preukázané ani splnenie podmienok pre prípadnú zodpovednosť žalovanej za škodu. Obsahom princípu

právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III.
ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov
verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom
sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k

orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o
tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne
a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v
právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich

v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere
v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Z uvedených dôvodov
(neunesenie dôkazného bremena na preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou súd nárok
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

Podľa názoru súdu, zmluvná pokuta tak, ako by bola medzi účastníkmi dohodnutá, teda bez závislosti jej
výšky od doby riadneho a včasného plnenia si povinností žalovanej (ako aj každého iného spotrebiteľa),
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
sú teda neprijateľnou podmienkou, pričom táto je zo zákona neplatná.

Občiansky zákonník vyššie citovaným ustanovením (§ 53a ods. 1) zakazuje dodávateľovi používať
zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej
podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej

podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie
vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

Súd nad rámec poukazuje na to, že v obdobných právnych veciach Okresný súd Dunajská Streda
rozsudkom zo dňa 25.4.2012, sp. zn. 12C/197/2011, Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 24.5.2012
sp. zn. 15C/132/2010, Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 10.7.2012 sp. zn. 9C/55/2012opakovane rozhodli o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení uplatňovanej v
tomto konaní žalobcom. Vzhľadom k uvedeným právoplatným rozsudkom právny predchodca žalobca
s poukazom na § 53a, ods. 1 OZ je povinný zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu

jej neprijateľnosti vo zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Citované právoplatné rozsudky predstavujú
pre žalobcu ako právneho nástupcu dodávateľa zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej
zmluvnej podmienky a zároveň pre súd zákonnú prekážku priznať žalobcovi plnenie z takejto absolútne
neplatnej zmluvnej podmienky. Bolo by v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, aby súdy v rámci
jednej republiky v obdobných veciach (o nárokoch uplatnených na tých istých skutkových základoch)

rozhodovali rôzne, a to je ďalší podstatný dôvod, pre ktorý nebolo možné (v zmysle ustanovenia § 53a
O.s.p.) návrhu vyhovieť, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Uplatnený nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom je vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodný v celom
rozsahu a preto ho súd v celom rozsahu zamietol.

Súd v súlade s ustanovením § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktoré zmluvné podmienky

považuje za neprijateľné.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú účastníci povinní prispieť k tomu,
aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe

skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľaustanovenia§517ods.2Občianskehozákonníkavznikložalobcoviprávopožadovaťodžalovanej

ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, a nie je tu žalovaná podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Vzhľadom na to, že súd zamietol návrh v časti požadovanej istiny 234,50 eur, zamietol návrh aj v časti
požadovaného úroku z omeškania. Z dôvodu hospodárnosti sa súd ďalej v konaní nezaoberal dňom
vzniku omeškania ani výškou úroku z omeškania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, úspešnej
žalovanej však náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a nepreukázala, že by jej trovy
konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohosa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.